Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019010240
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:0019010240.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, v trestnej veci obžalovanej O., na
hlavnom pojednávaní dňa 8.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd trestnú vec obžalovanej O., vedenú na Okresnom súde Michalovce pod
sp. zn. 3T/46/2019 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe že,

dňa 25.2.2017 v čase okolo 21.10 h viedla osobné motorové vozidlo zn. TZ.Z v smere od obce R.e
po ceste s dvoma jazdnými pruhmi pre jeden smer jazdy, kedy vo vzdialenosti 114 až 162 metrov
pred miestom zrážky v čase prejazdu zľadovateným povrchom vozovky vozidlo viedla rýchlosťou 102
km/h (v danom úseku maximálne dovolená rýchlosť 90 km/h), pri prejazde na lokálne zľadovatenom
úseku cesty prechádzala z pravého do ľavého jazdného pruhu, pričom pri tomto jazdnom manévri
došlo k strate smerovej stability vozidla, následnému šmyku vozidla, prejazdu vozidla cez stredový

deliaci pás do protijazdného pruhu, kde došlo k zrážke s protiidúcim vozidlom zn. R. ktoré viedla PI.,
ktorá pri zrážke vozidiel utrpela podľa znaleckého posudku č. 27/2017 stredne ťažké zranenia s dobou
práceneschopnosti 4
týždne, spolujazdec H., podľa uvedeného znaleckého posudku utrpel zranenia ťažkého charakteru
s dobou práceneschopnosti 3 až 5 mesiacov, v závislosti od rýchlosti kostného hojenia, poúrazovej

deformačnej artrózy kĺbov ľavej nohy a obvyklého spôsobu života poškodeného. Vodiči nemali požité
alkoholické nápoje (dychové skúšky 0.00 mg/l). Vodička IR. svojím konaním porušila ustanovenie § 3
ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,

p o s t u p u j e

na prejednanie a rozhodnutie Okresnému riaditeľstvu PZ v Michalovciach, okresnému dopravnému
inšpektorátu, nakoľko nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol a mal iný orgán prejednať
ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.4.2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov obžalobu na IR. pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na
tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná IR. vykonala vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/
Tr. por. o tom, že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň v rámci svojej
výpovedevyužilasvojezákonnéprávoapredsúdomodmietlavypovedať.Vzhľadomnaabsenciunávrhu
procesných strán na čítanie výpovede obžalovanej z prípravného konania v zmysle § 258 ods. 4 Tr. por.
táto nebola pred súdom prečítaná.Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok - poškodený H.a, ktorý uviedol, že na priebeh samotnej
dopravnej nehody sa veľmi nepamätá. Vie, že šiel ako spolujazdec s H. z Michaloviec smerom na obec
R., kde mali namierené do reštaurácie C., preto sa vodička preradila motorovým vozidlom z pravého

jazdného pruhu do ľavého, keďže mienila odbočovať práve k tejto reštaurácii, pričom nešla veľmi rýchlo.
V tom čase neregistroval žiadne iné vozidlá, ktoré by boli za nimi alebo pred nimi. Krátko pred nehodou
iba zaregistroval pohybujúce sa svetlá, kde nasledovala veľká zrážka. Následne precitol až potom, keď
ho z vozidla vystrihovali hasiči. V uvedenom čase bolo jasno, sneh nepadal, ani na mieste nebol a
vozovka sa nejavila ako zľadovatená. V dôsledku dopravnej nehody bol práceneschopný trinásť alebo

štrnásť mesiacov. Momentálne pracuje, avšak čaká ho ešte jedna operácia, pričom jeho zdravotný stav
je stále sledovaný a prehodnocovaný.

Bola tiež vypočutá svedkyňa - poškodená PI. ktorá uviedla, že bola vodičkou motorového vozidla VZ.,
ktoré viedla v smere od Michaloviec na reštauráciu C.de sa preradila s vozidlom z pravého do ľavého
jazdného pruhu, pretože mienila odbočiť k reštaurácii. Zrazu pred sebou zaregistrovala svetlá, ktoré sa

rútili priamo na ich vozidlo a svedkyňa už nemohla nič urobiť, nakoľko to bolo veľmi rýchle. V dôsledku
dopravnej nehody bola práceneschopná štyri týždne. V čase dopravnej nehody bola dohľadnosť dobrá,
nepršalo, nesnežilo, vozovka bola suchá. Nemala pocit, aby vozovka namŕzala. Dodala, že jej vozidlo
bolo vybavené senzorom a ukazovateľom upozorňujúcim na možnosť námrazy, avšak v čase dopravnej
nehody ju na takúto možnosť neupozorňovalo.

Svedok E.a na hlavnom pojednávaní uviedol, že uvedeným miestom prechádzal v smere od obce
R.vce v čase 21.05 - 21.10 h, kedy po prejdení mosta, ktorý vedie ponad kanál privádzajúcom vodu do
Zemplínskej Šíravy zaregistroval, že niečo nie je v poriadku. Vtedy si všimol, že pred ním idúce vozidlo
stratilo stabilitu a dostalo pravdepodobne šmyk. Myslel si, že vyletí z vozovky a narazí do stromov, ktoré

sú pri ceste, čo sa však nestalo a vozidlo náhle zmenilo svoj smer a preletelo do proti jazdného pruhu cez
stredový ostrovček a narazilo do vozidla, ktoré prichádzalo v protismere. Z tohto dôvodu svedok zastavil
a vystúpil z vozidla, kde sa šiel presvedčiť, či niekto neutrpel nejaké zranenia. Manželka pritom privolala
záchranku. Svedok dodal, že si nepamätá akou rýchlosťou vtedy jazdil ani to v akom jazdnom pruhu
jazdilo auto pred ním. Na druhý deň po nehode sa bol pozrieť na uvedené miesto, kde zaregistroval,

že na danom mieste z poľa stekala voda na vozovku, kde na danom mieste už bola osadená dopravná
značka, ktorá na to upozorňovala, hoci v čase dopravnej nehody tam osadená nebola. V danom čase
bolo„hnusnépočasie“,kdepočasjazdymalzapnutéstierače.Bolodmäk,topilsasnehatentoajnamŕzal
na vozovke. V čase nehody však sneh na ceste neregistroval a vozovka bola mokrá. Sneh vnímal až
na druhý deň, keď sa prišiel pozrieť na miesto nehody.

Z dôvodu rozporov vo výpovedi svedka bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde svedok
na vysvetlenie rozporov uviedol, že v rámci prípravného konania vypovedal o skutočnostiach tak ako si
ich zapamätal, kde na tejto výpovedi zotrval.

Súd vypočul aj svedka E. príslušníka PZ dokumentujúceho dopravnú nehodu, ktorý uviedol, že uvedený
deň bol vyslaný operačným dôstojníkom k dopravnej nehode, kde od tohto oznámenia do jeho príchodu
uplynulo zhruba 15 až 20 minút. Po príchode na miesto dopravnej nehody svedok zistil, že došlo k
dopravnej nehode, kde zistil jej účastníkov ako aj to, kde boli prevezení záchranármi, nakoľko je v prvom
rade potrebné zabezpečiť, aby bol ochránený život a zdravie a až následne sa rieši majetok. Následne

začal s obhliadkou miesta dopravnej nehody, kde si pozrel všetky stopy na mieste dopravnej nehody,
zistil, aký je povrch cesty a začal nehodu dokumentovať. Stopy označil číslami, zameral a odfotografoval.
Vtedy sa na ceste šmýkalo, kde miesto nehody sa nachádzalo na mieste, kde pretekala na vozovku
voda z poľa, ktorá v tom čase sčasti namŕzala. Svedok dodal, že v čase jeho merania a dokumentovania
dopravnej nehody prešlo v protismere posýpacie auto, ktoré posypovalo vozovku, ktorá po jeho prejazde

bola čiastočne mokrá v smere na Michalovce a to po prejdení miesta, kde stekala voda, kde pred týmto
miestom bola vozovka suchá. Pôvod stekajúcej vody bol zrejme v snehu, ktorý sa nachádzal na poli,
teda mimo vozovky a mimo krajnice. K poveternostnej situácii svedok uviedol, že bola noc a nebolo
tam žiadne umelé osvetlenie. Na konkrétnu poveternostnú situáciu si svedok nepamätal. Taktiež dodal,
že v čase dokumentovania dopravnej nehody nebola na uvedenom mieste dopravná značka, ktorá by

upozorňovala vodičov na iné nebezpečenstvo, napr. možnosť smyku alebo pretekajúcu vodu.

Bol vypočutý svedok D., ktorý uviedol, že uvedený večer jazdil svojim vozidlom v smere z obce P., kde
prechádzal miestom dopravnej nehody a vozovku na danom mieste vnímal ako suchú, riadne zjazdnú ažiadne iné poveternostné javy nevnímal. Pri prejazde uvedeným miestom pocítil stratu stability vozidla
a dostal s vozidlom šmyk, no vozidlo udržal na vozovke. Dodal, že až do toho miesta nemal najmenší
dôvod predpokladať, že na uvedenom mieste môže takýto šmyk dostať. Stekajúcu vodu zaregistroval,

až v momente, keď do nej vletel a dostal šmyk. Zhruba 50 m pred týmto miestom nemal ani najmenšiu
možnosť zaregistrovať vodu a reagovať na túto situáciu. Keď sa vracal o 40 minút z Michaloviec,
prechádzal m znova uvedeným miestom, kde už bolo na mieste havarované vozidlo a na mieste sa už
nachádzali záchranné zložky a polícia. Pri ceste do Michaloviec daným úsekom prechádzal rýchlosťou
od 70 do 80 km/h, maximálne 90 km/h. V danom čase nebola hustá premávka a nebol ani dôvod na

zapnutie stieračov, keďže vozovka bola suchá.

Svedok S. vo svojej výpovedi uviedol, že svojím vozidlom prechádzal miesto nehody v čase okolo 18.00
h, kde dostal šmyk, pričom vozidlo ustal na vozovke a zvládol šmyk. Na tomto mieste, najmä keď prší,
zvykne voda stekať cez vozovku a tento úsek je nebezpečný. V danom čase bola vozovka suchá, nebola
namrznutá. V mieste stekajúcej vody táto mierne namŕzala a tvorila sa kaša, ktorú zaregistroval na

vozovke pri zapnutých stretávacích svetlách zhruba na vzdialenosť 50 m, kde si všimol, že v pravom
jazdnom pruhu je jej viac, preto sa preradil do ľavého jazdného pruhu, no napriek tomu dostal šmyk.
Jazdil rýchlosťou zhruba 90 km/h. Vozovka bola suchá a preto nemal dôvod s vozidlom spomaliť. Žiadna
značka upozorňujúca na stekajúcu vodu tam nebola. Osadili ju až neskôr, zhruba o jeden alebo dva dni.

Bol vypočutý znalec O., ktorý zotrval na písomne podanom znaleckom posudku a dodal, že sám vykonal
obhliadku miesta dopravnej nehody, pričom pracoval aj s náčrtkom z miesta dopravnej nehody z ktorého
nie je presne zrejmé, kde sa nachádzala stopa kumuloval sa ľad. Pri svojom výpočte vychádzal z
nárazovej rýchlosti, ktorá pri vozidle Toyota v čase zrážky bola približne 98 km/h a pri spätnom pohybe
vozidla z miesta zrážky až do miesta straty smerovej stability zistil rýchlosť vozidla pred dopravnou

nehodou 115 km/h. Ako technickú príčinu dopravnej nehody znalec konštatoval vyššiu ako najvyššiu
dovolenú rýchlosť jazdy motorového vozidla zn. Q. ktorá bola nielen vyššia ako najvyššia dovolená
rýchlosť na uvedenom mieste, ale zároveň bola vyššou ako najvyššia teoretická rýchlosť pre jazdu
daným úsekom, kde túto rýchlosť stanovil na 45 km/h pre ľavý jazdný pruh. Bezpečná rýchlosť prejazdu
so stretávacími svetlami je zhruba 60 km/h. Vodič pri jazde musí vyhodnotiť všetky okolnosti a tomu

prispôsobiť svoju jazdu a techniku jazdy.

Znalec IF.. rovnako zotrval na podanom znaleckom posudku znaleckého ústavu, kde konštatoval
rýchlosť vozidla obžalovanej pred zrážkou 102 km/h, pričom táto rýchlosť je udávaná v rozpätí v ktorom
sa mohla pohybovať, kde je možné uvažovať s odchýlkou od tejto rýchlosti plus mínus 5 km/h. Pri

zohľadnení tejto odchýlky klesá aj pravdepodobnosť, že rýchlosť vozidla bola práve takáto. Ak by bola
zohľadnená určená odchýlka smerom nadol, teda rýchlosť 97 km/h došlo by k nehode aj pri danej
rýchlosti. V prípade, ak by sa na vozovke nevyskytovala lokálna závada, bolo by možné touto rýchlosťou
uvedené miesto bezpečne prejsť bez straty stability vozidla, avšak je potrebné uviesť, že takáto rýchlosť
bola rýchlosťou vyššou ako najvyššia dovolená rýchlosť na danom úseku. Ak by vodička jazdila

najvyššou dovolenou rýchlosťou pre daný úsek, teda 90 km/h pravdepodobne by došlo k rovnakým
následkom, teda k vzniku dopravnej nehody, keďže aj daná rýchlosť je rýchlosťou vyššou ako vypočítaná
rýchlosť, ktorá je relatívne bezpečná pre prejazd týmto miestom aj pri výskyte tejto lokálnej závady, ktorá
bola stanovená na 83 km/h. Pri rýchlosti vyššej ako 83 km/h vysoko klesá pravdepodobnosť bezpečného
prejazdu daným miestom bez straty smerovej stability vozidla. Znalec k záverom znalca O.a uviedol, že

rozdiel podanými znaleckými posudkami spočíva vo výpočte nárazovej rýchlosti vozidla TZ., kde ústav
konštatuje nárazovú rýchlosť 72 km/h a Ing. Pirčák 98 km/h. Tento výpočet ovplyvňuje predovšetkým
hodnota EES, ktorá je vyhodnotená na základe rozsahu poškodenia, pričom ústav ju vyhodnotili pre
vozidloQ.na57km/haR.na58km/h.Jednásaotakúhodnoturýchlosti,ktorouakbyvozidlonarazilodo
pevnej bariéry, vzniklo by rovnaké poškodenie, ako je na fotodokumentácii. Ing. Pirčák pritom uvažoval s

hodnotou 90 km/h u jedného vozidla a u druhého cca 40 km/h. Jedna hodnota je výrazne nadhodnotená
a druhá je výrazne podhodnotená. Tento parameter sa tiež prenesie do výpočtu rýchlosti na začiatku
nehodového deja a preto boli vypočítané rozdielne rýchlosti. O.k pri určení príčiny dopravnej nehody
vychádzal z právneho predpokladu, že vodička má a priori predpokladať, že na vozovke sa môže
vyskytnúť konkrétna okolnosť, to znamená lokálne zľadovatená vozovka, čo je však otázka právna,

ktorú neprináleží riešiť technickým znalcom. Znalec upresnil, že rýchlosť vozidla pred nehodou sa mohla
pohybovať v rozmedzí 97 km/h až 107 km/h.Súd prečítal výpoveď svedkyne D.j, ktorá ako zástupkyňa Sociálnej poisťovne sa vyjadrila k vyplateným
nemocenským dávkam poškodenému PI. zo strany Sociálnej poisťovne vo výške 106,40 €, pričom k
samotnej dopravnej nehode sa vyjadriť nevedela.

Bola taktiež prečítaná výpoveď svedkyne T., zástupkyne Zdravotnej poisťovne K.., ktorá sa vyjadrila k
výške spôsobnej škody tejto spoločnosti za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeným H., ktorá
predstavovala sumu 3.238,81€. Svedkyňa sa bližšie ku skutku vyjadriť nevedela.

Napokon bola prečítaná výpoveď svedka - poškodeného InG., ktorý v rámci svojej výpovede uviedol,
že je majiteľom vozidla zn. Q., ktoré s jeho súhlasom užívala dcéra Ivica Fejleková a s týmto vozidlom
mala dopravnú nehodu. Po dopravnej nehode bolo vozidlo značne poškodené a nepojazdné. Dodal, že
na miesto nehody došiel neskôr, kde po prejazde viaduktom na mieste vpustu do Šíravy sa vozovka
zmenila na zľadovatenú plochu, kde mal problém, aby sa na vozovke s vozidlom udržal. Jeho dcéra
v danom čase sedela na mieste šoféra, bola zranená. V tom čase uvedeným miestom prechádzal aj

známy svedka D., ktorý mal mať pri prejazde daným miestom taktiež problémy pri vedení vozidla.

Súd prečítal znalecký posudok E. z odboru zdravotníctvo farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia, z
ktorého je zrejmé, že poškodená H.á utrpela dňa 25.2.2017 zranenia a to pohmoždenie hlavy s drobným
podkožným krvným výronom v čelovej oblasti a vegetatívnymi príznakmi úrazu hlavy, podvrtnutie krčnej

chrbtice ťažšieho stupňa - typu šľahnutia s bičom, pomliaždenie prednej hrudnej steny ťažšieho stupňa,
pomliaždenie brušnej steny ľahšieho stupňa, pomliaždenie chrbta ľavej ruky s povrchovou odreninou
kožného krytu, pomliaždenie pravého kolenného kĺbu ťažšieho stupňa s tržnou ranou kožného krytu
nad pravým jabĺčkom, pomliaždenie oboch predkolení s drobnými podkožnými krvnými výronmi. Z
medicínskeho hľadiska sa u poškodenej jedná o zranenia stredne ťažkého charakteru. Poškodený

H. utrpel zranenia a to pomliaždenie tváre s povrchovou odreninou hornej pery a tržnou ranou
brady, pomliaždenie prednej hrudnej steny ľahšieho stupňa, pomliaždenie brušnej steny ťažšieho
stupňa s podkožným krvným výronom v pravom mezogastriu, povrchovú odreninu kožného krytu
v oblasti pravého lakťového kĺbu, povrchovú odreninu kožného krytu v oblasti pravého kolenného
kĺbu a prednej plochy pravého predkolenia, neúplnú vnútro kĺbovú zlomeninu hlavice pravej píšťaly

bez posunu úlomkov, pomliaždenie ľavého bedrového kĺbu ťažšieho stupňa, vykĺbenie priehlavkovo
predpriehlavkovéhokĺbuľavejnohysozlomeninouII.aIII.predpriehlavkovejkostivľavo.Zmedicínskeho
hľadiska sa jedná o zranenie ťažkého charakteru. Zranenia oboch poškodených bolo spôsobené tupým
alebo tupohranatým násilím vedené na predmetné oblasti ich tiel alebo nárazom týchto oblastí na tupú
alebo tupohranatú plochu motorového vozidla v dôsledku ich zotrvačného pohybu po prudkej decelerácii

motorového vozidla pri dopravnej nehode. Uvedené zranenia u poškodenej H.j nezanechajú trvalé
následky a nesťažia ani jej spoločenské uplatnenie. V dôsledku uvedených zranení došlo k obmedzeniu
obvyklého spôsobu života poškodenej H. počas primeranej doby liečby v zmysle pohybovej aktivity.
ZraneniaupoškodenéhoH.vytvorilipredpokladyprevzniktrvalýchnásledkovasťaženiespoločenského
uplatnenia v zmysle určitého obmedzenia hybnosti ľavej nohy a vzniku poúrazovej deformačnej artrózy.

V dôsledku zranení došlo k výraznému obmedzeniu v obvyklom spôsobe života z dôvodu dlhodobého
pripútania na lôžko alebo odkázania na mechanický invalidný vozík.

Bol prečítaný znalecký posudok O. z odboru doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave zo
záverov, ktorého je zrejmé, že vodič Q.s sa v čase straty smerovej stability pohyboval rýchlosťou 115

km/h, teda v okamihu nárazu rýchlosťou 80 km/h pričom v danom úseku je dovolená rýchlosť 90 km/
h. Techniku jazdy vodiča Q.emožno hodnotiť ako správnu z dôvodu, že sa na danom úseku pohyboval
rýchlosťou vyššou ako je pre daný úsek rýchlosť maximálne dovolená, ako aj technikou neprimeranou
okolnostiam, ktoré môžu v danom mieste a vzhľadom na ročné obdobie nastať. V danom období je
nutné predpokladať, že sa v určitých momentoch na povrchu vozovky môže vytvoriť námraza vplyvom

kondenzácie vodných pár v oblasti vodných tokov, ako aj námraza vytvorená vplyvom topenia snehu
a následného zamŕzania. Správna technika vodiča by bola taká, ak by sa na danom úseku pohyboval
rýchlosťou do 40 km/h, kde by nedošlo k strate smerovej stability vozidla. Vodič vozidla R.f sa v čase
zrážky pohyboval rýchlosťou 50 km/h, kde techniku jazdy vodiča znalec hodnotí ako správnu. Znalec
ako technickú príčinu dopravnej nehody konštatuje nesprávnu techniku jazdy vodiča vozidla Q. ktorý

sa na danom úseku pohyboval rýchlosťou vyššou ako maximálne dovolenou rýchlosťou a technikou
neprimeranou okolnostiam, ktoré môžu na danom mieste vzhľadom na dané ročné obdobie nastať.
Vodič vozidla Q. mohol nehode zabrániť tak, že by sa na danom úseku pohyboval rýchlosťou primeranouokolnostiam, teda rýchlosťou do 45 km/h. Vodič vozidla R.f predmetnej dopravnej nehode za daných
okolností zabrániť nemohol.

Súd napokon prečítal aj znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline,
ktorého závery sú v súlade s výpoveďou znalca O.a na hlavnom pojednávaní. Naviac súd zo záverov
znaleckého posudku zistil, že obžalovaná ako vodička vozidla TZ.s v čase prejazdu zľadovateným
povrchom vozovky viedla vozidlo rýchlosťou 102 km/h, kde v danom úseku je maximálne dovolená
rýchlosť 90 km/h, teda ho viedla o 12 km/h vyššou ako je maximálne dovolená rýchlosť na danom úseku.

Prejazd daným miestom by bolo možné v daných podmienkach zvládnuť v prípade, ak by vodička viedla
vozidlorýchlosťoudo83km/h.Rýchlosťou102km/hbybolomožnéprejazdzvládnuťbezstratysmerovej
stability za predpokladu, že by vodička viedla vozidlo stále v pravom jazdnom pruhu a neuskutočňovala
by prejazd do ľavého jazdného pruhu. Prejazd uvedeným miestom rovnakým koridorom pohybu ako
počas nehodového deja by vodička dokázala zvládnuť za predpokladu, že by sa v danom mieste
nenachádzal úsek vozovky s lokálne zľadovateným povrchom. Príčinou straty smerovej stability vozidla

bola skutočnosť, že vodička sa s vozidlom dostala na zľadovatený povrch, kde navyše vykonávala
priečne premiestnenie vozidla z pravého do ľavého jazdného pruhu. V čase dopravnej nehody boli
poveternostné podmienky nesťažené, bola tma bez verejného osvetlenia s dobrými rozhľadovými
podmienkami. Skutočnosť, či vodička mala predpokladať, že tmavé miesto na vozovke je vytečenou
vodou alebo ľad je otázkou právnou, avšak je potrebné uviesť, že na ceste sa bežne vyskytujú tmavšie

miesta, napríklad po oprave asfaltového povrchu. Uvedené tmavšie miesto na vozovke bolo možné
rozpoznať na vzdialenosť dosvitu stretávacích svetlometov cca 50 m, kde na uvedenú vzdialenosť nie je
možné znížiť rýchlosť jazdy z 90 km/h tak, aby vodička zvládla prejazd daným miestom, ak by na neho
reagovala intenzívnym brzdením, ktorým by stihla znížiť rýchlosť na 86 km/h. V prípade, ak vodička mala
povinnosť predpokladať danú lokálnu závadu vozovky vzhľadom na skutočnosť, že na danom úseku

dochádza k obdobnému javu, ako miestne znalá vodička, potom je nutné konštatovať v jej technike jazdy
nesprávne prvky, keďže vodička včas neznížila rýchlosť svojej jazdy a vykonávala priečne premiestnenie
z pravého do ľavého jazdného pruhu, čím vytvorila podmienky k strate smerovej stability vozidla, čo bolo
príčinou vzniku dopravnej nehody. Ak však takúto okolnosť vodička predpokladať nemusela a nebola
miestne znalá skutočností, že na danom úseku dochádza k obdobnému javu, je možné konštatovať,

že technika jazdy vodičky nebola správna, nakoľko sa pohybovala rýchlosťou vyššou ako maximálne
dovolenou, avšak ani správnou techniku jazdy by pravdepodobne neodvrátila stratu smerovej stability
svojho vozidla. V takomto prípade bola rýchlosť jazdy nesprávnym prvkom, ktorý sa však nepodieľal na
technickej príčine vzniku dopravnej nehody. Ak by vodička viedla vozidlo rýchlosťou 90 km/h je možné,
že k šmyku vozidla by došlo taktiež, keďže uvedená rýchlosť bola o 8 km/h vyššou ako bola rýchlosť

primeraná danému smerovému vedeniu vozidla. Vodička by ani včasným intenzívnym vedením vozidla
z rýchlosti 90 km/h nedokázala znížiť rýchlosť na 83 km/h. Vodička vozidla VW Golf uvedené vozidlo v
čase zrážky viedla rýchlosťou 57 až 62 km/h, kde na danom úseku je najvyššia dovolená rýchlosť 70 km/
h, pričom nemala možnosť dopravnej nehode zabrániť. Vodička vozidla Q.s mohla dopravnej nehode
zabrániť, ak by pri rovnakom koridore viedla vozidlo rýchlosťou 83 km/h pravým jazdným pruhom bez

vykonávania preradzovania do ľavého jazdného pruhu.

Súd v rámci vykonávaného dokazovania oboznámil aj listinné dôkazy ich prečítaním a to zápisnice o
vydaní a vrátení veci, zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody, záznamu z dopravnej nehody,
plániku s fotodokumentáciou, zápisom o vykonaní dychovej skúške, lekárskymi správami, správou

SHMÚ, správou Správy ciest Košického samosprávneho kraja, evidenčnými kartami vodičov a vozidiel,
lustráciou v evidencii priestupkov obžalovanej jej odpisom z registra trestov a charakteristikami.

Zo zápisnice o vydaní a vrátení veci je zrejmé vydanie vozidla ToY. k potrebným úkonom trestného
konania a jeho následné vrátenie vlastníkovi Ing. Vladimírovi Fejlekovi.

Zo zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody je zrejmé miesto dopravnej nehody, ako aj čas, kedy
k nehode došlo s popisom situácie na mieste, poveternostnej situácii, ktorá bola nesťažená s dobrými
rozhľadovými podmienkami ako aj s uvedením účastníkov dopravnej nehody a opisom zaistených stôp
s ich zameraním.

Zo záznamu dopravnej nehody je zrejmé miesto a čas dopravnej nehody, opis udalostí, účastníci
dopravnej nehody, ako aj motorové vozidlá účastné na dopravnej nehode.Z plániku a fotodokumentácie je rovnako zrejmé miesto dopravnej nehody so znázornením označených
stôp konečnej polohy vozidiel a ich zameraním.

Zo zápisu o dychovej skúške je zrejmé, že u oboch vodičov O. bola dychová skúška negatívna.

Z lekárskych správ poškodených H. je zrejmý rozsah zranení, ktoré utrpeli v dôsledku dopravnej nehody.

Zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu je zrejmé, že dňa 25.2.2017 v čase o 21.10

h v lokalite medzi obcou Vinné a mestom Michalovce bolo jasno až takmer jasno, bez atmosférických
zrážok, bolo bezvetrie alebo fúkal slabý premenlivý vietor, teplota vzduchu bola okolo -1oC, prízemná
teplota -2 oC až -3 oC . Dohľadnosť svetelných zdrojov bola 15 km.

Zo správy Správy ciest Košického samosprávneho kraja je zrejmé, že cesta II/582 bola v deň dopravnej
nehodyevidovanápočasceléhodňaakosuchá,pričomnebolievidovanéžiadnezrážkyanebolpotrebný

zásah v rámci zimnej údržby ciest. Žiadny prienik na cestu, ani zľadovatený úsek cesty nebol zo strany
účastníkovcestnejpremávkyanipolíciouhlásený.Poobdŕžaníinformácieodopravnejnehodyaprieniku
vody z cudzieho pozemku na cestu vykonal správca cesty bezodkladne všetky potrebné opatrenia, t.j.
zabezpečil vykonanie chemického posypu cesty na danom úseku a zároveň označenie daného úseku
cesty prenosným zvislým dopravným značením. Rovnako zabezpečil prekopanie vjazdu za cestným

pozemkom za účelom odvedenia vody a uvedenia komunikácie do pôvodného stavu.

Z evidenčnej karty vodičov a vozidiel je zrejmé, kedy mali vodiči udelené vodičské oprávnenia, ako
aj záznamy o blokových pokutách, kde u H. nie sú evidované žiadne blokové pokuty a u obžalovanej
IR.vej je evidovaná jedna bloková pokuta zo dňa 5.2.2019 pre prekročenie rýchlosti v obci, za čo je bola

uložená pokuta vo výške 180,-€. Z evidenčných kariet vozidiel sú zrejmé technické špecifikácie oboch
vozidiel účastných na dopravnej nehode.
Z lustrácie v evidencii priestupkov obžalovanej sú zrejmé dva priestupky, ktorých sa dopustila dňa
8.9.2016 a 1.3.2015. Z odpisu z registra trestov obžalovanej je zrejmé, že táto doposiaľ súdne trestaná
nebola, pričom z miesta bydliska ako aj zo strany Lekárskej fakulty UPJŠ je hodnotená všeobecne.

Na základe takto vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a
v ich vzájomnom súhrnne súd dospel k záveru, že uvedené dôkazy jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností nepreukázali, aby obžalovaná O. svojím konaním spáchala žalovaný prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.

porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej jej z ust. § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c) a § 16 ods.
1, ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

V zmysle ust. § 3 ods. 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať
sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom

je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii
v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

V zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a
sledovať situáciu v cestnej premávke.

V zmysle § 16 ods. 1, 2 zák. č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a
iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný
zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Vodič autobusu a vodič motorového vozidla s

najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg smie jazdiť rýchlosťou najviac 90
km.h-1. Na diaľnici a na rýchlostnej ceste vodič autobusu smie jazdiť rýchlosťou najviac 100 km.h-1
a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3500 kg
rýchlosťou najviac 130 km.h-1.

Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že dňa 25.2.2017 v čase o 21.10 h viedla osobné
motorové vozidlo zn. Q. obžalovaná IR. v smere od obce Vinné na Michalovce, kedy vo vzdialenosti
114 až 162 m pred miestom zrážky v čase prejazdu zľadovateným povrchom vozovky viedla vozidlo
rýchlosťou 102 km/h, pričom v danom úseku je maximálne dovolená rýchlosť 90 km/h, kde pri prejazdena lokálne zľadovatenom úseku cesty prechádzala z pravého do ľavého jazdného pruhu, pričom došlo k
strate smerovej stability vozidla, následnému šmyku a prejazdu vozidla cez stredový deliaci pás do proti
jazdného pruhu, kde došlo k zrážke s protiidúcim vozidlom zn. R. ktoré viedla PI., ktorá pri zrážke vozidiel

utrpela zranenia popísané v znaleckom posudku E.ča, hodnotené ako stredne ťažké zranenia s dobou
práceneschopnosti 4 týždne a spolujazdec H. zranenia popísané v uvedenom znaleckom posudku s
dobou práceneschopnosti 3 až 5 mesiacov, hodnotené ako zranenia ťažkého charakteru, kde vodiči
oboch vozidiel v čase dopravnej nehody nemali požité alkoholické nápoje.

Uvedené skutočnosti sú preukázané najmä výpoveďou poškodených PI., ako aj vypočutých svedkov E.,
ktorí sa vyjadrili k priebehu dopravnej nehody ako si ju pamätali, resp. k jej následkom a okolnostiam
za ktorých došlo k dopravnej nehode. Rovnako sú tieto skutočnosti preukázané výpoveďou svedka
E., príslušníka PZ, ktorý dokumentoval dopravnú nehodu a vyjadril sa k bezprostrednej situácii po
dopravnej nehode, k jej rozsahu, zameraným stopám, účastníkom dopravnej nehody a svedkom.
Napokon sú tieto skutočnosti zrejmé z vykonaného znaleckého dokazovania a to znalca E., ktorý

vypracoval znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia,
ktorý sa vyjadril k rozsahu zranení poškodených, dobe nevyhnutnej liečby, k obmedzeniu v obvyklom
spôsobe života a následkom týchto zranení, znalca IF., ktorý podal znalecký posudok z odboru cestná
doprava, v rámci ktorého sa vyjadril k technike jazdy oboch vodičov vozidiel, ktoré mali účasť na
dopravnej nehode, ako aj k príčine vzniku dopravnej nehody, kde vypracoval analýzu nehodového deja

a vyjadril sa aj k možnostiam zabránenia vzniku dopravnej nehody. Vzhľadom na určité pochybenia
znalca IF. a nezrovnalosti v jeho znaleckom posudku na ktoré v prípravnom konaní poukázala obhajoba
bol do konania pribratý Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý vypracoval
znalecký posudok, ako kontrolný znalecký posudok k znaleckému posudku znalca IF., v rámci ktorého
taktiež posúdil techniku jazdy oboch vodičov účastných na dopravnej nehode, vyjadril sa k príčine

vzniku dopravnej nehody, vypracoval komplexnú analýzu nehodového deja a vyjadril sa k možnostiam
zabráneniu vzniku dopravnej nehody zo strany vodičov oboch vozidiel. Uvedený znalecký posudok a
jehozáverysúdakceptovalakorozhodujúcipreposúdenietýchtoskutočnostíavychádzalzjehozáverov
pri hodnotení vykonaných dôkazov v rámci vykonávaného dokazovania pred súdom, keďže posudok
znaleckého ústavu je posudok vyššej odbornej inštancie a zároveň je tento kontrolným znaleckým

posudkom k znaleckému posudku O..

Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline
a výpovede povereného znalca O. tak ako sú uvedené vyššie je možné konštatovať, že obžalovaná
O. skutočne viedla motorové vozidlo Q. v čase dopravnej nehody, resp. v čase prejazdu zľadovateným

povrchom vozovky najpravdepodobnejšie rýchlosťou 102 km/h, teda rýchlosťou vyššou, ako bola
maximálne dovolená rýchlosť na danom úseku, ktorá je stanovená na 90 km/h. V zmysle konštatovania
znaleckéhoústavuvšakjazdatoutovyššourýchlosťounebolabezprostrednoupríčinouvznikudopravnej
nehody, kde k dopravnej nehode by pravdepodobne došlo aj pri jazde maximálne dovolenou rýchlosťou
90 km/h. Pre bezpečný prejazd daného úseku bolo potrebné, aby vodička viedla vozidlo rovnakým

koridorom rýchlosťou do 83 km/h. Zo záverov tohto posudku je rovnako zrejmé, že vodička pri jazde
so zapnutými stretávacími svetlami mohla na vozovke zbadať tmavé miesto zo stekajúcej vody na
vzdialenosť cca 50 m a rozpoznať, že ide o ľad na vzdialenosť cca 30 m, kde pri rýchlosti 90 km/h by
ani pri intenzívnom brzdení nedokázala znížiť rýchlosť na 83 km/h a bezpečne prejsť daným miestom
bez straty smerovej stability vozidla.

Na základe vykonaných vyššie uvedených dôkazov súd konštatuje, že obžalovaná ako vodička sa
plne venovala vedeniu motorového vozidla a sledovala situáciu v cestnej doprave, kde vykonávala
predbiehací manéver pri prejazde daným úsekom cesty, pričom svoju jazdu prispôsobila svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným

okolnostiam, ktoré možno predvídať, keďže z vykonaných dôkazov je zrejmé, že ak by sa na vozovke
nevyskytla lokálna závada v podobe pretekajúcej vody z miesta mimo vozovky, ktorá následne na
vozovke namŕzala, bola by vodička bezpečne prešla daným úsekom aj pri rýchlosti 102 km/h, teda pri
rýchlosti vyššej ako bola maximálne dovolená rýchlosť na danom úseku cesty.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žiadna okolnosť, ktorú by mohla obžalovaná
predvídať, teda jej schopnosti, vlastnosti vozidla, stav a povaha vozovky či poveternostná situácia
nenasvedčovali tomu, že na danom mieste sa môže nachádzať takáto lokálna závada a obžalovaná
ako vodička nemala žiaden dôvod takúto lokálnu závadu na vozovke očakávať a tomu prispôsobiťsvoju jazdu s motorovým vozidlom. Toto konštatovanie súd opiera najmä o závery znaleckého posudku
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline z ktorých je okrem iného zrejmé, že v čase
dopravnej nehody neboli pozorované také technické signály z ktorých by vyplývalo, že na vozovke

sa môže nachádzať voda, resp. ľad, kde znalecký ústav podotkol, že na vozovke sa bežne vyskytujú
tmavšie miesta, napr. po oprave asfaltového povrchu. Súd ďalej poukazuje na ďalšie listinné dôkazy z
ktorých vychádzal aj znalecký ústav pri podaní znaleckého posudku a to správu SHMÚ, správu Správy
ciest KSK, ako aj výpovede jednotlivých svedkov z ktorých je zrejmé, že v danom čase na danom
miestenebolipozorovanéžiadnemimoriadnepoveternostnéjavy,bolojasno,sdohľadnosťousvetelných

zdrojov 15 km, povrch vozovky bol suchý a vonkajšia teplota sa mala pohybovať v rozmedzí -1 až -3
oC. Samotná poškodená H.á v rámci svojej výpovede potvrdila uvedené skutočnosti a uviedla, že cesta
v čase dopravnej nehody bola suchá, nesnežilo ani nepršalo a nejavili sa známky namŕzania vozovky,
pričom dodala, že jej vozidlo bolo vybavené signalizáciou zníženia teploty a nebezpečenstva vzniku
námrazy, ktoré ju však počas jazdy na takúto skutočnosť neupozorňovalo. Rovnako tieto skutočnosti
potvrdil aj poškodený H., ktorý dopravnú nehodu dokumentoval.

Jediný svedok MI. v rámci svojej výpovede pred súdom uviedol, že v danom čase bola vozovka mokrá
a jazdil so zapnutými stieračmi, kde však túto skutočnosť neuviedol vo svojej výpovedi v prípravnom
konaní, ktorá bola z dôvodu rozporov na hlavnom pojednávaní prečítaná a svedok na tejto výpovedi
zotrval. Vzhľadom na danú výpoveď ju súd v tejto časti považoval za nepresvedčivú, keďže z výpovede

ostatných svedkov, ako aj poškodených zistil iné skutočnosti a to, že vozovka v danom čase a na danom
mieste bola suchá. Uvedený rozpor svedok nevedel vysvetliť a podľa názoru súdu mohol byť spôsobený
tým, že svedok si bol miesto dopravnej nehody prehliadnuť aj na druhý deň, kedy sa poveternostné
podmienky mohli zmeniť a situácia na vozovke mohla byť iná a preto o nej svedok vypovedal tak aj
pred súdom.

Napokon súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žiaden z uvedených svedkov, ani iný dôkaz vykonaný v
trestnom konaní nepreukázal, aby na danom mieste, prípadne na vozovke, alebo krajnici sa nachádzala,
taká vrstva snehu, kde by bolo možné predvídať a očakávať jeho topenie a následne namŕzanie na
vozovke. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že voda na danom mieste pretekala na vozovku z miesta

mimo vozovky - poľa cez príjazdovú cestu, čo nebolo možné obžalovanou ani ostatnými účastníkmi
cestnej premávky predvídať.

V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že táto situácia nebola pre daný úsek bežnou a
nebolo ju možné predvídať ani pri miestnej znalosti daných pomerov, keďže ani vypočutí svedkovia,

ktorí v zmysle ich výpovedí daným úsekom prechádzajú často, na túto situáciu nereagovali tým, aby pri
prejazde daným úsekom znížili svoju rýchlosť v očakávaní takejto možnej lokálnej závady, hoci sami boli
znalí miestnych pomerov a rovnako mali problém pri prechádzaní daného miesta so stabilitou vozidla
avšak k dopravnej nehode nedošlo.

Súd podotýka, že ak by daná situácia bola pomerne bežná a zvykla sa na danom mieste vyskytovať,
teda pri znalosti miestnych pomerov by ju bolo možné predvídať, zrejme by o tejto skutočnosti ako prvý
bol informovaný a mal o nej vedomosť príslušný správca ciest, ktorý mal a mohol na túto skutočnosť
upozorniť buď trvalým alebo prenosným dopravným značením k čomu po nehode skutočne aj došlo. Je
teda zrejmé, že správca ciest takéto opatrenie nevykonal, dané miesto takýmto značením neoznačil a

teda sám si nebol vedomý, že takáto situácia na vozovke môže vzniknúť, resp. je pomerne bežnou, preto
nie je možné dávať za vinu obžalovanej, že túto skutočnosť sama nepredvídala a neprispôsobila tejto
skutočnosti jazdu motorovým vozidlom. Rovnako je potrebné uviesť, že pri svojej jazde so zapnutými
stretávacími svetlami mohla obžalovaná na vozovke zbadať pretekajúcu vodu ako tmavé miesto na
vzdialenosť cca 50 m a rozpoznať, že ide o ľad na vzdialenosť cca 30 m, kde objektívne nebolo v

jej možnostiach na danú situáciu reagovať znížením rýchlosti tak, aby bola schopná daným miestom
prejsť bez straty stability vozidla a následného šmyku. Naviac je zrejmé, že samotný výskyt tmavého
miesta na vozovke nie je dôvodom na zníženie rýchlosti, keďže takéto miesta na vozovkách sú pomerne
bežné, vzhľadom na dlhodobo zanedbávanú údržbu vozoviek zo strany správcov ciest pre nedostatok
finančných prostriedkov vyčlenených na daný účel zo strany štátu či samosprávy.

Rovnako žiaden iný dôkaz podľa názoru súdu nepreukázal, aby sa obžalovaná plne nevenovala vedeniu
motorového vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, kde práve naopak táto reagovala
na vzniknutú situáciu v cestnej premávke a vzhľadom k blížiacemu sa vozidlu sa rozhodla totopredísť, preto začala vykonávať predbiehací manéver a preradzovala z pravého do ľavého jazdného
pruhu. Nie je možné tak konštatovať, aby sa obžalovaná ako vodička motorového vozidla nesprávala
disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pričom bola

povinná prispôsobiť svoje správanie dopravno-technickému stavu cesty a situácii v cestnej premávke,
poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Súd má za to, že obžalovaná ako vodička
motorového vozidla rešpektovala pravidlá cestnej premávky, jazdu motorovým vozidlom prispôsobila
technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, daným poveternostným podmienkam, ktoré boli
nesťažené, ako aj svojím schopnostiam.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a závery vykonaných dôkazov tak nie je možné konštatovať,
aby obžalovaná svojím konaním naplnila znaky žalovaného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., tým, že porušila
dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, keďže podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním bolo
jednoznačne preukázané, že zo strany obžalovanej nedošlo k porušeniu povinností vyplývajúcich v

zmysle ust. § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1, zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
teda táto svojím konaním nemohla naplniť pojmové znaky skutkových podstát žalovaných trestných
činov.

Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že obžalovaná ako vodička motorového vozidla toto

viedla na danom úseku cesty rýchlosťou 102 km/h, teda rýchlosťou vyššou ako maximálne dovolenou
rýchlosťou na danom úseku cesty stanovenou na 90 km/h, teda zo strany obžalovanej došlo k porušeniu
pravidiel cestnej premávky a to jej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 16 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., kde
jazda vyššou rýchlosťou bola neprávnym prvkom v jej technike jazdy, avšak toto porušenie zákona a
danej povinnosti obžalovanej nebolo priamou príčinou vzniku dopravnej nehody ako to sám konštatoval

Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vo svojom znaleckom posudku a toto jej konanie
môže byť posúdené ako priestupok na úseku dopravy príslušným správnym orgánom.

S poukazom na uvedené súd rozhodol o postúpení trestnej veci obžalovanej O. na prejednanie a
rozhodnutieOkresnémudopravnémuinšpektorátu,OkresnéhoriaditeľstvaPZMichalovcenakoľkonejde

o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol a mal tento orgán prejednať ako priestupok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť v lehote 3 pracovných dní odo dňa jeho
oznámenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Sťažnosť má odkladný účinok.