Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14CoPr/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712213928
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1712213928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek

senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v spore žalobcu: K.. R. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, F., zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Bockaničom, so
sídlom Seberíniho 1, Bratislava, proti žalovanému: AQUASECO s.r.o., so sídlom Bernolákovská 18/A,
Ivanka pri Dunaji, IČO: 17 335 264, zastúpenému advokátom JUDr. Mariánom Kollárom, Mnoheľova 22,
Poprad, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.04.2017, č. k. 6Cpr/3/2012-300, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Pezinku zo dňa 27.04.2017, č. k. 6Cpr/3/2012-300,

p o t v r d z u j e .

Žalovanýmávočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu,ovýškektorých
rozhodne súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu doručenú dňa 13.08.2012, ktorou sa
žalobca domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného je neplatné, že
pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako zamestnanec žalovaného na základe pracovnej zmluvy

zo dňa 01.09.2005, nastúpil dňa 25.06.2012 na PN. Potvrdenie o práceneschopnosti a preukaz
o trvaní dočasnej PN, zaniesol osobne žalovanému, ktorý ich odmietol prevziať, a preto mu ich
zaslal doporučeným listom, doručeným žalovanému dňa 28.06.2012. Žalovaný mu ich listom zo dňa
04.07.2012 vrátil s odôvodnením, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného sa skončil. Ako sa pracovný
pomer skončil, kedy sa skončil a dôvod skončenia neboli žalobcovi dodnes oznámené. Žalobca
nemávrukáchžiadenlistinnýdoklad,ktorýzakladáapreukazujeskončeniepracovnéhopomeružalobcu
u žalovaného. Skončenie pracovného pomeru potvrdil žalovaný e-mailom zo dňa 10.07.2012, v ktorom

je uvedené skončenie pracovné pomeru na deň 25.06.2012, opäť však bez uvedenia spôsobu a
dôvodu skončenia pracovného pomeru. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného
listom zo dňa 26.07.2012, aby zdôvodnil svoje konanie a výslovne uviedol, že sa stále považuje za
zamestnanca žalovaného, teda osobu, ktorá je ochotná (aj povinná) vykonávať pre zamestnávateľa
závislú prácu (§ 11 ods. 1 ZP). Žalobca ako zamestnanec aj podaním žaloby deklaruje, že trvá na tom,
aby ho žalovaný ako zamestnávateľ naďalej zamestnával. S poukazom na ust. § 70 ZP a s ohľadom
na skutočnosť, že ukončenie pracovného pomeru nebolo dodnes žalobcovi oznámené, odôvodnené a

doručené predpísanou formou, t.j. doporučene do vlastných rúk, s čím zákon priamo spája neplatnosť
takéhoto právneho úkonu, podal žalobca žalobu na súd.2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, dôvodiac, že pracovný pomer žalobcu založený
pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.2005, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 02.01.2012, skončil dňa 25.06.2012
okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP, t.j. z dôvodu závažného

porušenia pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi oznámené,
riadne odôvodnené a písomnosť bola žalobcovi doručovaná v súlade s ust. § 38 ods. 1 ZP. V súlade
s ust. § 38 ods. 4 posledná veta ZP, účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa
25.06.2012 nastali napriek tomu, že žalobca prijatie písomnosti odmietol.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovné:
3.1. Medzi stranami sporu existoval pracovnoprávny vzťah založený písomnou pracovnou zmluvou zo
dňa 01.09.2005 v znení dodatku č. 1 zo dňa 02.01.2012, na dobu neurčitú a žalobca pracoval vo funkcii
chemický technológ.

3.2.Písomnýmupozornenímnaporušeniepracovnejdisciplínyzodňa18.04.2012,ktoréžalobcaprevzal

dňa 19.04.2012, ho žalovaný v zmysle ustanovení Zákonníka práce upozornil na závažné porušenie
pracovnej disciplíny z dôvodu porušenia pracovných povinností, ktoré mu vyplývajú z právnych,
pracovnoprávnych predpisov, z pracovnej zmluvy, ako i z interných predpisov organizácie, a žalobca
bol upozornený na skutočnosť, že pri opakovanom porušení pracovnej disciplíny môže organizácie voči
nemu uplatniť výpoveď (§ 63 ods. 1 písm. e) ZP).

3.3. Záznamom o opakovanom porušení pracovnej disciplíny zo dňa 05.06.2012, oznámil žalovaný
žalobcovi, že opakovane porušil pracovnú disciplínu, a to nasledovne: neskoré príchody na pracovisko
a odchod z pracoviska v ľubovoľnom čase (nedodržiavanie 8,5 hod pracovného času); neplnenie
si pracovných povinností (opakované neskoré odovzdávanie výkazov, reportov pre ÚSRO, VUVH...

a iné úrady, ktoré majú súvislosť s výkonom prevádzkovania verejnej kanalizácie, ktorú spoločnosť
vykonáva a jej následná penalizácia (pokuta) spoločnosti príslušným úradom; nespracovanie knihy jázd
pre motorové vozidlo za roky 2011 a 2012, ktoré mu bolo pridelené a ktoré používal na služobné a
súkromnéúčely;nevykonanieodberovodpadovýchvôd,naktorýchboldohodnutýskonateľkou(hlavnou
laborantkou) podľa stanoveného plánu odberov; porušenie Spoločenskej zmluvy - vykonávanie toho

istého predmetu podnikania na vlastné meno. Žalobca bol zároveň upozornený, že ak sa budú vyššie
uvedené skutočnosti i naďalej opakovať, spoločnosť s ním okamžite zruší pracovnú zmluvu podľa §
68 ZP a navrhne jeho vylúčenie ako spoločníka zo spoločnosti. Žalobca tento záznam - upozornenie
odmietol prevziať, čo potvrdili svedkovia V. Z. a L. V. vlastnoručnými podpismi.

3.4. Upozornením žalovaného zo dňa 14.06.2012, konateľka spoločnosti p. H. R. upozornila žalobcu,
že si nesplnil povinnosť zamestnanca riadne a včas zariadiť všetky náležitosti v konaní s ÚRSO o
vyňatie z regulovanej činnosti na rok 2012 pri prevádzkovaní verejnej kanalizácie, pričom v e-mailovej
komunikácii s K.. Y. V. - zamestnankyňou ÚRSO, bol výslovne upozornený na nevyhnutnosť zaslať
vymenované doklady a skutočné údaje za regulovanú činnosť do 31.05.2012. Dňa 14.06.2012 jej ako

konateľkebolatelefonickyzÚRSO,odboruregulácievodárenstva,oznámenáskutočnosť,žespoločnosť
AQUASECO s.r.o. nedodala riadne a včas údaje potrebné pre úspešné ukončenie vyššie uvedeného
konania. Skutočnosť, že si žalobca riadne a včas nesplnil pracovné povinnosti, ktoré mu vyplývajú z
popisu práce pracovníka zo dňa 03.06.2010, riadne a včas nepredložil doklady a údaje za spoločnosť
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, odboru regulácie vodárenstva, považuje za závažné porušenie

pracovnej disciplíny. Súčasne bol žalobca vyzvaný, aby do troch pracovných dní, t.j. do 19.06.2012,
zabezpečil a odoslal všetky potrebné doklady a údaje na ÚRSO, a v prípade, ak v dôsledku porušenia
jeho pracovných povinností bude spoločnosti udelená pokuta, jej náhradu spoločnosť uplatní v súlade
s právnymi predpismi od neho. V upozornení konateľka ďalej uviedla, že vyššie uvedený závažný
nedostatok zistila iba náhodou, a preto ho žiada, aby jej v lehote do 19.06.2012 predložil písomný

zoznam všetkých orgánov verejnej správy, na ktoré je ich spoločnosť povinná zasielať písomnosti v
súvislosti s prevádzkovaním verejnej kanalizácie, a aby v zozname uviedol, či údaje a doklady skutočne
založil, a v akej lehote. V prípade, ak tak neurobí, bude jeho postup hodnotiť ako závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Upozornenie bolo žalobcovi doručované na pracovisku dňa 14.06.2012, ale po
prečítaní ho žalobca odmietol prevziať, čo podpismi potvrdili svedkyne V.

3.5. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 25.06.2012 súd prvej inštancie zistil, že
žalovaný podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP ukončil so žalobcom okamžite pracovný pomer, ktorý vznikolpodľa pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2005 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého
sa žalobca ako zamestnanec dopustil tým, že:
1. Absentoval v práci dňa 07.06.2012, 13.06.2012 a 21.06.2012, pričom svoju neprítomnosť vopred

neohlásil,dodatočnejuneospravedlnil,aaninevysvetlil,čosapovažujezazávažnéporušeniepracovnej
disciplíny, a naviac narušením plynulej činnosti zamestnávateľa.
2. Bez povolenia konateľky zamestnávateľa neprišiel včas na miesto výkonu práce alebo toto bez
povolenia a vedomia konateľky predčasne opustil, a to takto:
04.06.2012 príchod o 10:15 hod, opustenie miesta výkonu práce o 14:00 hod,

05.06.2012 príchod o 12:05 hod, opustenie miesta výkonu práce o 16:00 hod,
06.06.2012 príchod o 10:15 hod, opustenie miesta výkonu práce o 13:15 hod,
08.06.2012 príchod o 15:00 hod, opustenie miesta výkonu práce o 15:15 hod,
14.06.2012 príchod o 09:00 hod, opustenie miesta výkonu práce o 12:30 hod,
15.06.2012 príchod o 10:05 hod, opustenie miesta výkonu práce o 14:05 hod,
22.06.2012 príchod o 08:50 hod, opustenie miesta výkonu práce o 14:50 hod,

a jeho neospravedlnené neskoré príchody, krátkodobé zdržiavanie sa v práci a nevysvetlené
náhle odchody znemožňujú plynulú činnosť, ktorú zamestnávateľ vykonáva, zneisťujú ostatných
zamestnancov, ktorých práca je na neho viazaná. Týmto konaním závažne porušuje pracovnú disciplínu,
a jeho vysvetlenie: „že musel niečo vybaviť“, sú pre zamestnávateľa nedostatočné.
3. Zamestnávateľ nadobudol podozrenie, že zamestnanec vykonáva činnosť pre klientov

zamestnávateľa pod jeho obchodným menom, vystavuje faktúry na cenu takého plnenia, pričom
platby prijíma v hotovosti alebo na svoj účet bez vedomia zamestnávateľa. Toto podozrenie konateľke
zamestnávateľa nepoprel. Dňa 22.06.2012 potvrdila spoločnosť Euroimmobiliare s.r.o., že za činnosti
vykonané údajne zamestnávateľom zaplatila sumu 198,-eur na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX
na základe faktúry č. XXXXX zo dňa 09.11.2011, vystavenej údajne zamestnávateľom, na faktúre sa

nachádza podpis „U.“. Uvedené sa týka aj ďalších faktúr, a to faktúry č.: XXXXX zo dňa 12.05.2011
vystavenej obci C. na sumu 300,- eur, faktúry č. XXXXX zo dňa 02.05.2011 vystavenej BK group,
a.s. na sumu 504,- eur, faktúry č. XXXX zo dňa 21.10.2009 vystavenej HYDROCOOP s.r.o. na sumu
476,- eur a faktúry č. XXXX zo dňa 12.10.2009 vystavenej K.. Dagmar U. s.r.o. na
sumu 178,50 eur. Ako zamestnanec nie je oprávnený vystavovať faktúry, je povinný všetky činnosti

vykonané v pracovnom čase a súvisiace s jeho pracovným zaradením riadne a včas evidovať u
zamestnávateľa tak, aby tieto mohli byť súčasťou účtovníctva zamestnávateľa. Prijatie akejkoľvek platby
v mene zamestnávateľa je povinný okamžite oznámiť zamestnávateľovi. Finančné prostriedky prijaté
od klienta v mene zamestnávateľa je povinný vydať okamžite zamestnávateľovi. Takto získané peniaze
za cenu plnenia poskytnutej klientovi zamestnávateľa zamestnávateľovi nevydal, a ani zamestnávateľa

o tejto svojej činnosti neinformoval. Na vysvetlenie podozrenia konateľke zamestnávateľa uviedol, že:
„som s tým nevedel prestať“. V doklade je ďalej uvedené, že porušenia pracovnej disciplíny v bode
1, 2 a 3 sú každý samostatným dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
Všetky skutočnosti opísané pod bodmi 1, 2, 3 nastali, alebo ich zamestnávateľ zistil v mesiaci jún 2012,
preto všetky jednotlivé porušenia sú formálne uvádzané v jednom okamžitom skončení pracovného

pomeru. Pracovné zaradenie (žalobcu) je pre zamestnávateľa jedno z
najdôležitejších a každé jednotlivé porušenie pracovnej disciplíny uvedené v bode 1, 2, 3 narúša
plynulú činnosť a podnikanie zamestnávateľa tak závažne, že ďalšie zamestnávanie (žalobcu) nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo vyžadovať. Pracovný pomer sa končí momentom doručenia tohto
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podpis konateľky H. R. za AQUASECO s.r.o., písomnosť

opatrená pečiatkou a doručovaná žalobcovi na pracovisku dňa 25.06.2012.

3.6. Pri doručovaní písomnosti - okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi v
priestoroch jeho kancelárie sídla spoločnosti AQUASECO s.r.o. dňa 25.06.2012, boli osobne prítomné
p. L. V. a V. F., ktoré potvrdili, že konateľka spoločnosti p. H. R. predložila písomnosť K.. U. a vyzvala

ho na prevzatie a podpísanie prevzatia a oznámila mu, že účinky doručenia písomností nastanú aj v
prípade, ak odmietne písomnosť prevziať. Žalobca odmietol písomnosť prevziať a výslovne uviedol, že
odmietnutie prevzatia nepotvrdí písomne.

3.7. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 46T/58/2015-979 zo dňa 17.12.2015,

právoplatným a vykonateľným dňa 13.01.2016, bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona tým, že v období od 04.02.2009 do 25.11.2011
vyhotovoval ako štatutárny zástupca spoločnosti AQUASECO s.r.o. faktúry za služby zákazníkom,faktúry si nechal preplácať v hotovosti alebo v prospech svojho bankového účtu, čím spoločnosti
AQUASECO s.r.o. spôsobil škodu v celkovej výške 14.689,59 eur.

4. Posúdiac vec právne podľa ustanovení Zákonníka práce v znení platnom v rozhodnom čase - v
čase skončenia pracovného pomeru (ďalej len ZP), konkrétne podľa § 38 ods. 1, 4, § 68
ods. 1, 2, § 70, § 74, § 77, § 81 ods. 1 písm. a), písm. b), dospel súd prvej inštancie k záveru, že
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.06.2012 bolo vykonané v súlade s § 70 ZP, bolo
urobené písomne, boli v ňom skutkovo vymedzené jeho dôvody a bolo riadne doručované žalobcovi,

ktorý ho odmietol prevziať, teda účinky doručenia nastali i napriek tomu. Súd prvej
inštancie mal preukázané, že v čase doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca
na PN nebol, nešiel ani k ošetrujúcemu lekárovi cez pracovný čas, navštívil až pohotovostnú službu
v neskorých nočných hodinách, teda následne po tom, ako mu bolo okamžité skončenie pracovného
pomeru na pracovisku doručené a účinky doručenia nastali. Žalovaný nemá odborovú
organizáciu, okamžité skončenie pracovného pomeru prerokovával na zasadnutí valného zhromaždenia

so zástupcami zamestnancov a vedúcimi pracovníkmi (§ 74 ZP) a na základe toho ho doručoval
žalobcovi. Skutočnosti tvrdené žalobcom, že i keď nebol v práci na pracovisku a nebol zapísaný v knihe
dochádzok, ešte nepreukazujú, že nevykonával práce mimo pracoviska, žalobca žiadnym spôsobom
v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal. Nepreukázal, že skutočne v dané dni vykonával
odbery v teréne, prípadne inú činnosť, preto i tieto tvrdenia súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové,

nepreukázané žalobcom. Čo sa týka námietky žalobcu o zaujatosti svedkýň, súd prvej inštancie ju
vyhodnotilakoúčelovú,nakoľkovšetkytvrdeniasvedkýňbolipodporenélistinnýmidôkazmi.Spoukazom
na vykonané dôkazy dospel súd prvej inštancie k záveru, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného
skončildňom25.06.2012okamžitýmzrušením,apretožalobuvcelomrozsahuzamietolakonedôvodnú.
O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

a vo veci úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 29.06.2017 a žalovanému dňa 03.07.2017.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote,
dňa 12.07.2017, odvolanie. Namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 18.04.2012
nespĺňa základné požiadavky, a to so zreteľom na účel, ktorý sa má takýmto upozornením dosiahnuť.
Predmetné upozornenie je založené na nekonkrétnych dôvodoch a vágnych formuláciách. Žalobcovi
objektívne nemôže byť zrejmé, aké konanie sa mu vytýka a akú nápravu má vykonať. Čo sa týka

písomného upozornenia zo dňa 14.06.2012, žalobca na ÚRSO mailom zaslal všetky doklady a skutočné
údaje za regulovanú činnosť v termíne do 31.05.2012, pretože obce ich posielali najskôr mailom. ÚRSO
však požadoval aj doručenie originálov dokladov poštou. Tieto údaje ešte pred koncom mája 2012
dôsledne požadoval od starostov príslušných obcí telefonickou aj mailovou komunikáciou, ale došlá
pošta sa ku žalobcovi na prelome mája a júna už nedostávala. Dňa 01.06.2012 mu bol odobraný

služobný mobil a keď mu niekto v prvých júnových týždňoch telefonoval, príslušné pracovníčky mali
pokyn oznámiť, že už v spoločnosti nepracuje. Bolo mu to známe z
telefonickejkomunikáciesozástupcaminiektorýchzákazníkov,ktorýmsainýmspôsobompodarilospojiť
so žalobcom. Znemožnenie odoslania originálov dokladov na ÚRSO bolo teda zámerne spôsobené
žalovaným. Čo sa týka údajného nevykonania odberov odpadových vôd podľa stanoveného plánu

odberov, všetky naplánované odbery žalobca vykonával až do 31.05.2012. Má ich zapísané aj v
diári z roku 2012. Dňa 01.06.2012 mu boli odobrané kľúče od služobného auta a na odbery bol
posielaný syn konateľky, prípadne iní cudzí pracovníci, ktorí ich vykonávali na dohodu. Po odobratí
kľúčov od služobného auta bolo žalobcovi prakticky znemožnené vykonávanie plánovaných odberov
vzoriek odpadových a pitných vôd, teda nemal ako znemožniť plynulú činnosť ostatných zamestnancov

- vykonávanie rozborov vody. Nie je pravdou, že manželka žalobcu napadla dcéru konateľky a zlomila
jej ruku. Jeho manželka prišla do firmy, keď sa dozvedela o tom, že žalobca bezodplatne previedol
časť svojho podielu v spoločnosti na dcéru konateľky s otázkou, kedy za ten podiel zaplatí. Vzápätí
sa začali naťahovať a konateľka, zrejme v snahe chrániť svoju dcéru, zasiahla, strhla ich na zem,
takže všetky tri spadli a jej dcéra si pri tom poranila ruku. Celé to bolo neskôr riešené ako priestupok.

Žalobca odmieta aj tvrdenie, že mu konateľka H. R. predložila okamžité skončenie pracovného pomeru,
vyzvala ho na podpísanie prevzatia a oznámila mu, že účinky doručenia písomnosti nastanú aj v
prípade, ak odmietne písomnosť prevziať. Na základe vykonaných dôkazov nebolo preukázané, žeby
konateľka doručovala okamžité skončenie pracovného pomeru tak, ako to tvrdí. Žalobcovi podľa jejvlastných slov doručovala výpoveď a až v priebehu súdneho konania uviedla, že mu v daný deň
doručovala okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaný je v dôkaznej núdzi, nakoľko svedkyne,
ktoré mali byť prítomné pri doručovaní, nemožno vzhľadom na ich pomer k veci a ku samotnému

žalovanému považovať za nezaujaté a nestranné. Súd prvej inštancie nesprávne opiera svoje skutkové
zistenia o ich výpovede, podľa ktorých mala mať konateľka žalovaného snahu doručiť žalobcovi
okamžité skončenie pracovného pomeru. Domnienku žalobcu, že žalovaný nemal písomné zhotovenie
okamžitého skončenia pracovného pomeru ani len reálne vyhotovené, podporuje aj skutočnosť, že
napriek opakovaným výzvam žalobcu mu toto nebolo doručené. Žalobca preto žiada, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

7. Odvolanie bolo doručené žalovanému dňa 14.08.2017, ktorý sa k nemu vyjadril podaním doručeným
súdu dňa 11.09.2017. Žalovaný považuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu za zákonný a vecne
správny. Podľa žalovaného je právne irelevantné zaoberať sa inými okolnosťami porušenia pracovnej
disciplíny mimo predmetu konania určeného podanou žalobou žalobcom zo dňa 13.08.2012. Je

nepochopiteľné, prečo žalobca namieta pravdivosť fyzického útoku manželky žalobcu na K.. V. Z.,
keď tento skutok nie je a nemôže byť predmetom tohto konania. Dokonca sám právny zástupca
žalobcu uviedol, že to bolo predmetom riešenia v priestupkovom konaní. Žalobca nepredložil súdu
žiaden relevantný dôkaz potvrdzujúci jeho nepravdivé skutkové tvrdenia. Z uvedených dôvodov preto
prvoinštančný súd správne a objektívne vyhodnotil predložené listinné dôkazy, výpoveď konateľky H.

R. a svedecké výpovede L. V., V. F. a K.. V. Z.. Z obsahu týchto dôkazov jednoznačne vyplynulo, že
žalovaný ako zamestnávateľ riadnym spôsobom a v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce prejednal
a doručil okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi na pracovisku dňa 25.06.2012. Účinky
doručenia nastali okamihom odmietnutia žalobcu prevziať toto podanie. Žalovanému nie je zrejmé,
na základe akých skutočností žalobca dospel k záveru, že je žalovaná strana v dôkaznej núdzi, lebo

podľa jeho názoru vypočuté svedkyne vzhľadom na pomer k veci nie je možné považovať za nezaujaté
a nestranné. Aj napriek nezmenenej dôkaznej situácii od vyhlásenia napadnutého rozsudku, žalobca
uvádza existenciu druhého odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 bez konkrétnej špecifikácie, v čom
vidí nesprávnosť právneho posúdenia veci v tomto konaní. Preto žalovaný namieta nesplnenie zákonnej
dikcie taxatívne vymedzených náležitostí odvolania v zmysle § 363 CSP, lebo len samotné použitie

citácie uvedeného ustanovenia CSP o odvolacích dôvodoch na preukázanie zákonností podaného
odvolania nestačí. Žalobca žiadnym spôsobom neuviedol, v čom má spočívať nesprávnosť právneho
posúdenia veci, ak žalobca ako zamestnanec musí dodržiavať svoje povinnosti vymedzené v ustanovení
§ 81 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce, v pracovnej zmluve zo dňa 01.09.2005 a v príručke kvality,
ktorá je záväzným dokumentom pre každého zamestnanca obchodnej spoločnosti AQUASECO s.r.o.,

Ivanka pri Dunaji. Správnosť vykonaného dokazovania v tomto konaní je v plnom rozsahu v súlade
s ustanoveniami § 188 a § 191 CSP, čo potvrdzuje aj predložený trestný rozkaz Okresného súdu
Bratislava III, č. k. 46T/58/2015-979 zo dňa 17.12.2015, ktorým bol žalobca právoplatne uznaný vinným
zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona. Toto uznanie viny a uloženie
trestu je postavené na objektívnych a nespochybnených svedeckých výpovediach H. zhodne, ako

vykonanédokazovanievkonaníovylúčeniespoločníkavedenéhopredOkresnýmsúdomvBratislave,č.
k. 23Cb/l57/2014-236 zo dňa 13.06.2016. Toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené z dôvodu
podania odvolania K.. R. U.. Žalovaný preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
potvrdil ako zákonný, vecne správny a zároveň aby zaviazal žalobcu priznať trovy odvolacieho konania
žalovanej strane.

8. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo doručené žalobcovi dňa 19.09.2017, ktorý naň reagoval
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.09.2017, v ktorom len zopakoval svoje tvrdenia z už
podaného odvolania. Na záver opakovane žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe
vyhovel v plnom rozsahu.

9. Odvolacia replika žalobcu bola doručená žalovanému dňa 24.10.2017.

10. Spis bol predložený odvolaciemu súdu dňa 09.11.2017, ktorému bolo dňa 23.02.2018 doručené
ešte stanovisko žalovaného, v ktorom uviedol, že okolnosti uvedené vo vyjadrení žalobcu sú právne

irelevantné, nezmyselné a nesúvisiace s predmetom tohto konania. Upozornenie o porušení pracovnej
disciplíny zo dňa 18.04.2012 nie je predmetom tohto konania, podobne ako okolnosti spájané s
porušovaním pracovnej disciplíny zo dňa 31.05.2012 a 01.06.2012. Okolnosti súvisiace s prevzatím
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,ktoréuvádzažalobcasúnepravdivé,azostranyžalovanéhobolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ mu zákonným a riadnym
spôsobom doručil okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nebol schopný vyvrátiť objektívnosť a preukázanosť listinných dôkazov a svedeckých výpovedí, ktoré

boli vyprodukované pred prvoinštančným súdom.

11. Stanovisko žalovaného k odvolacej replike bolo doručené žalobcovi dňa 28.02.2018, ktorý naň už
nereagoval.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi, po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý
rozsudok zmeniť alebo zrušiť. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací
súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v
spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 06.11.2018.

13. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie dostatočne jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na právne relevantné otázky, pre ktoré bolo potrebné žalobu o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá a o
náhradu mzdy, zamietnuť ako nedôvodnú. Odvolací súd považuje skutkové zistenia, a na ich základe aj
záver súdu prvej inštancie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil okamžite dňa 25.06.2012,

za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. Súd prvej inštancie vykonal
v potrebnom rozsahu dokazovanie, tak aby riadne zistil skutkový stav veci, výsledky dokazovania
správne vyhodnotil a na základe ich vyhodnotenia dospel aj k správnym skutkovým a právnym záverom,
pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne
vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko

odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a § 365 ods.
1 písm. h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 CSP. Podľa citovaných zákonných ustanovení hodnotí
súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu.
Nesprávne hodnotenie dôkazov možno vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo, ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam.

Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého
nesprávnosť je možné vyvodiť zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere
vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

16. Podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer

výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

17. Zákonník práce, a ani iný právny predpis, pojem pracovná disciplína ani závažné porušenie
pracovnej disciplíny nevymedzuje, v § 81 Zákonníka práce sú vymedzené základné povinnosti
zamestnanca len veľmi všeobecne. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu však patrí k základným

povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce)
a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82
Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúcehozamestnanca. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre
okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru.

18. Podľa ust. § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec
urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

19. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení
pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu
hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby

dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením
skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti,
z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité
skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre
neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len

vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený.

20. Dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 25.06.2012 nebolo neplnenie si
pracovných povinností žalobcom (opakovane neskoré odovzdávanie výkazov, reportov pre ÚSRO,
VUVH a na iné úrady, ktoré majú súvislosť s výkonom prevádzkovanie verejnej kanalizácie, nevykonanie

odberov odpadových vôd podľa stanoveného plánu odberov, a ani napadnutie dcéry konateľky
spoločnosti manželkou žalobcu. Preto polemizovanie žalobcu o dôvodnosti písomných napomenutí,
ktoré predchádzali okamžitému skončeniu pracovného pomeru, sú v prejednávanej veci právne
irelevantné.

21. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru v jednostrannom právnom úkone žalovaného
ako zamestnávateľa zo dňa 25.06.2012 boli vymedzené dostatočne konkrétne a nezameniteľne:
neospravedlnená neprítomnosť v práci (absencia) v dňoch 07.06.2012, 13.06.2012 a 21.06.2012;
neskoré príchody na miesto výkonu práce alebo predčasné odchody v dňoch 04.06.2012, 05.06.2012,
06.06.2012, 08.06.2012, 14.06.2012, 15.06.2012, 22.06.2012; a podozrenie, že žalobca ako

zamestnanec vykonáva činnosť pre klientov zamestnávateľa pod jeho obchodným menom, vystavuje
faktúry na cenu takého plnenia, pričom platby prijíma v hotovosti alebo na svoj účet bez vedomia
zamestnávateľa. Všetky tieto dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, boli v konaní pred
súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním riadne preukázané.

22.Kopakovanýmneskorýmpríchodomžalobcudopráce,ajehopredčasnýmodchodomzprácemožno
síce uviesť, že aj keď tento dôvod nie je sám osebe dôvodom na okamžité skončenie pracovného
pomeru, neospravedlnená absencia v práci, a najmä vedomé, úmyselné a protiprávne konanie žalobcu,
podozrenie z ktorého bolo napokon preukázané aj v trestnom konaní, nemožno vyhodnotiť inak, ako tak
závažné (priznať mu takú intenzitu), že bez pochybností odôvodňovali ukončenie pracovného pomeru

so žalobcom týmto výnimočným spôsobom.

23. Neobstojí ani námietka žalobcu, týkajúca sa doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru
konateľkou spoločnosti žalovaného žalobcovi.

24. Podľa ust. § 38 ods. 1 ZP, písomnosti zamestnávateľa, týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinnosti zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte

alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.25. Podľa ust. § 38 ods. 4 ZP, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa
splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenia písomnosti bolo

zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

26.Odvolacísúdnezistil,žebysúdprvejinštancienazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnym
skutkovým zisteniam vo vzťahu k doručovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi.

Majú totižto oporu nielen vo svedeckých výpovediach p. R. p. V., p. F. a K.. Z., ale aj oporu v obsahu
spisového materiálu. Jednoznačne z nich vyplýva, že žalobca dňa 25.06.2012 odmietol okamžité
skončenie pracovného pomeru prevziať a súčasne uviedol, že odmietnutie prevzatia nepotvrdí písomne.

27. K tvrdeniu žalobcu, že svedkyne, ktoré mali byť prítomné pri doručovaní okamžitého skončenia
pracovného pomeru, neboli nestranné a nezaujaté, odvolací súd uvádza, že uvedené nebolo žalobcom

relevantným spôsobom preukázané, nakoľko žalobca súdu svoje tvrdenie nepodložil dostatočnými
dôvodmi. Neexistuje teda žiadny dôvod spochybňujúci tieto svedecké výpovede, o pravdivosti ktorých
nemá ani odvolací súd žiadny dôvod pochybovať.

28. Rovnako neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca tento odvolací dôvod nijako nekonkretizoval a neuviedol, v čom
podľa neho spočíva nesprávne právne posúdenie veci.

30. Možno však konštatovať, že žalobca konaním uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru
závažne porušil pracovnú disciplínu, a účinky jeho doručenia nastali dňa 25.06.2012 odmietnutím jeho
prevzatia žalobcom, teda pracovný pomer žalobcu bol skončený platne, v súlade so zákonom.

31. Pretože obsah odvolania žalobcu tak nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska tvrdených odvolacích dôvodov, a súd prvej inštancie rozhodol
vo veci, ako aj o trovách konania, správne a zákonne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

32. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu žalobkyne vecne správne. Odvolací súd preto rozsudok

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení odvolací súd priznal úspešnej strane v odvolacom
konaní - žalovanému, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže protistrana
- žalobca so svojim odvolaním neuspel.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).