Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Alena Čakváriová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/257/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318204060
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1318204060.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti o maloleté deti:
Y. J., nar. XX.XX.XXXX a S. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Senec, ul. Krátka č. 1, 903 01 Senec, deti rodičov: matka
- W.. W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. Sv. G. XX, XXX XX G., štátna občianka SR, zastúpená
JUDr. Barborou Vrbovou, advokátkou so sídlom Wilsonova 6, 811 07 Bratislava a otec - R. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX Z., t.č. bytom XX Q. X. D., H., F., SK XX EH, štátny občan SR,
zastúpený advokátskou kanceláriou R. Syrový, s.r.o. so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO:
47 232 765, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného
súdu Bratislava III, č.k. 37P/159/2018-123 zo dňa 22.11.2018, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 37P/159/2018-123 zo dňa 22.11.2018 zamietol návrh matky na
zvýšenie výživného na maloletú Y., nar. XX.XX.XXXX a maloletú S., nar. XX.XX.XXXX na každú sumou
800 eur mesačne. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 65
ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 veta Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu na zvýšenie výživného na maloleté deti. Konštatoval, že
naposledy bolo upravené výživné rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 51P 245/2016-51
zo dňa 29.06.2017, právoplatným dňa 10.08.2017, ktorým súd manželstvo účastníkov rozviedol a
schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
matke, oprávnení matky maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, určení výživného na deti
otcovi vo výške po 400 eur mesačne na Y. i S. a neupravení styku otca s maloletými deťmi. V danom
čase bola Y. vo veku 9 rokov a S. vo veku 7 rokov, matka sa s maloletými deťmi vrátila z
Anglicka, kde žili s otcom, na Slovensko. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného do podania
návrhu matky uplynula pomerne krátka doba, cca 10 mesiacov. Po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru, že na strane maloletých detí nebola preukázaná taká podstatná zmena pomerov, ktorá by
odôvodňovala zvýšenie výživného. Rovnako mal preukázané, že matka maloletých detí nezmenila
osobný stav, ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla, zamestnala sa, dosahuje priemerný
mesačný netto príjem vo výške 1.400 eur, poberá rodinné prídavky na dve deti spolu v sume 46
eur mesačne a od otca výživné na deti spolu v sume 800 eur mesačne, s deťmi býva v podnájme
v dome svojho otca, na základe Zmluvy o nájme rodinného domu zo dňa 03.12.2017 s dohodnutouvýškou nájomného 600 eur mesačne. Neprihliadal na námietku matky o platbe za energie s poukazom
na to, že matka založila do spisu faktúru za ZSE vystavenú na meno R.. V. X.. Konštatoval, že
maloletá Lara vo veku 10 rokov navštevuje 5. triedu a maloletá S. vo veku 8 rokov navštevuje 3.
triedu Spojenej školy v Bratislave, obe sa stravujú v školskej jedálni, sú zdravé, venujú sa hudbe,
ich priemerné mesačné výdavky vyčíslila na každú sumou 750 eur, pričom preukázala výdavky za
úhradu školného, ŠKD a hudobného krúžku a náklady, napr. úhradu letných táborov nepreukázala.
Na strane otca vyhodnotil zmenu pomerov uzavretím manželstva dňa 12.05.2018 s MUDr. Y.
N. a narodením dieťaťa maloletého P. J. dňa 16.10.2018, jeho manžela zabezpečuje starostlivosť
o maloletého, nedostáva žiadne príspevky. Mal preukázané, že otec nezmenil zamestnanie, jeho
príjem poklesol v priemere mesačne na sumu 7.200 libier netto, keďže nevykonáva toľko nadčasov,
jeho náklady na bývanie v rodinnom dome predstavujú splátku hypotéka 1.500 Libier, poplatky za
energie 160 libier, poistenie domu 30 libier mesačne, smeti, cesta, svetlo, daň 200 libier ročne,
internet 50 libier, pričom jeho nevyhnutné mesačné výdavky vyčíslil sumou 3.000 libier mesačne,
bez stravy a výdavky na maloletého P.. Mal preukázané, že otec vlastní rodinný dom zakúpený pred
rozvodom manželstva v roku 2013 s matkou maloletých detí, osobné motorové vozidlo zn. Toyota
Yaris a športové vozidlo (určené na predaj), jeho manželka tiež vlastní motorové vozidlo. Titulom
majetkového vyporiadania otec matke vyplatil sumou 35.000 eur. Súd prvej inštancie prihliadal na
plnenie vyživovacej povinnosti otca, založené sporenie otcom pre maloleté deti a príspevky nad rámec
výživného (darčeky) s tým, že s dcérami sa snaží byť v telefonickom kontakte cez matkin mobil,
a mal snahu navštíviť deti v škole, čo mu nebolo umožnené. Nezohľadnil výdavky matky na
nájomné 600 eur mesačne súvisiace s prenájmom rodinného domu, ktoré platí svojmu otcovi, z
dôvodu, že takúto zmenu bývania si zvolila matka štyri mesiace po rozvode manželstva, kedy
zjavne zohľadnila svoje možnosti a schopnosti, príjmové a výdajové položky, keď k takémuto
prenájmu pristúpila. Za nesporné považoval zvýšenie príjmu matky. Určené výživné na maloleté
deti posledným súdnym rozhodnutím vyhodnotil ako postačujúce a primerané ich odôvodneným
potrebám a zároveň primerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím aj na
jeho ďalšie vyživovacie povinnosti. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletých detí prostredníctvom zvolenej právnej
zástupkyne. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a výživné na maloletú Y. zvýšiť zo sumy
400 eur mesačne na sumu 800 eur mesačne a na maloletú S. zo sumy 400 eur mesačne na sumu
800 eur mesačne. Alternatívne navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S
napadnutým rozsudkom a jeho dôvodom uvedeným v bode 33 nesúhlasila majúc za to, že uplynutie
času je len predpoklad na zmenu pomerov a nie dôvod zmeny pomerov. Poukázala na to, že výdavky
na maloleté deti pri vyčíslení ich nákladov predstavujú sumu 750 eur na každé dieťa. Nesúhlasila
s konštatovaním, že výdavky na deti nepreukázala. Poukázala na predložený výpis z účtu pripojený
v odvolacom konaní. K jej nákladom na bývanie uviedla, že v Bratislave sa suma 600 eur pohybuje
za nájom 2 izbového bytu v Novom Meste. K poskytnutému nadštandardu v súvislosti s návštevou
súkromnej anglickej školy maloletých detí zdôraznila, že pre deti je nevyhnutné ovládať anglický jazyk
čo najlepšie, keďže ich otec žije v Anglicku, kde majú súrodenca. Poukázala na to, že otec síce vyčíslil
svoje náklady na život a jednorazové náklady na jeho syna P., pričom netuší koľko predstavujú mesačné
výdavky na dieťa, keďže je materiálne zabezpečený a nemusí uvažovať, kde a koľko peňazí minie.
Mala za to, že skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného neuplynula dlhá doba nie je dôvodom
na zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného. Dala do pozornosti, že s otcom detí mali určitú dohodu
neoficiálnehocharakteruofinancovaníletnýchtáborovdetíazabezpečovaníichlyžiarskejvýstroje,ktorú
otec nedodržal, pričom od rozvodu manželstva sa stretáva s deťmi raz alebo dvakrát do roka. Namietala,
že súd prvej inštancie nezohľadnil právo detí na životnú úroveň svojich rodičov a skutočnosť, že ona
pracuje u dvoch zamestnávateľov.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť ako správny. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval,
že pomery na strane detí sa od poslednej úpravy výživného uplynutím doby 10 mesiacov od
právoplatnosti návrhu nezmenili, príjem matky sa preukázateľne zmenil a na jeho strane je príjem
posledné roky stabilný. Poukázal na zmenu jeho pomerov uzavretím manželstva, narodením ďalšieho
dieťaťaanavýškusvojichnákladov. Súhlasilsnázoromsúduprvejinštancievčastiposúdenia výdavkov
matky na bývanie s poukazom na to, že v predmetnej nehnuteľnosti bývala matka s maloletými deťmiuž od decembra 2016, čiže v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom, avšak potreba nájmu
vyvstala až uzavretím nájomnej zmluvy z 03.12.2017. Zdôraznil, že matka nepreukázala náklady na
maloleté deti ani v odvolacom konaní. V súvislosti s návštevou školy maloletých detí uviedol, že nemá
žiaden problém s danou školou, je rád, že deti dosahujú výborný študijný prospech a sú zdravé.
Pokiaľ ide o ich súrodenca, tento je Slovák, slovensky vedieť bude, takže komunikácia s ním nebude
problematická. Nesúhlasil s tvrdeniami matky o hodnotení jeho znalostí v súvislosti s nákladmi na
maloletého P., keď vzhľadom na jeho vek, vyčíslil náklady na kočík, postieľku a pod., pričom výdavky
na neho sa zvyšujú. Namietal tvrdenia matky o ním neposkytovaných plneniach na základe neoficiálnej
dohody rodičov z dôvodu, že dcéram posiela balíky, je s nimi v kontakte cez matkin mobil a založil im
sporenie. Za irelevantné považoval vyjadrenia vo vzťahu k letným táborom a zabezpečení lyžiarskych
výstrojov pre deti. Poprel, že by o dcéry nejavil záujem, keďže matku nezaujíma, že nemohol opustiť
Spojené kráľovstvo a ňou spôsobený rozpad rodiny mu znemožnil žiť s dcérami a vidieť ich vyrastať.
Nikdy neurobil kroky, ktoré by matku kriminalizovali, nakoľko nechcel, aby sa to dotklo detí. Poukázal
na to, že rodičovská dohoda tiež uvádza povinnosť informovať ho o školských výsledkoch detí, pričom
ich vysvedčenie videl naposledy v roku 2017. Dal do pozornosti, že po tom, ako mu škola odmietla v
novembri 2018 vidieť dcéry, mu rovnako matka odmietla umožniť s nimi osobný kontakt na Vianoce
a odišla s nimi na lyžovačku do Rakúska. Vyjadrenie matky o výkone práce v dvoch zamestnania
považoval za absurdné s poukazom na výkon jeho práce, menej príležitostí v privátnej a ostatnej sfére
a zdravotné problémy, ktoré sa u neho objavili. Vyslovil názor, že odôvodnené potreby maloletých detí
majú svoje hranice dané spotrebným charakterom výživného, z ktorého dôvodu je potrebné dbať na to,
aby výživné nad túto hranicu nepriamo neuspokojovalo sčasti i potrebu iných osôb.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a výživné
na maloleté deti zvýšiť u oboch na sumu 550 eur mesačne s poukazom na ust. 62 ods. 2 Zákona o
rodine a skutočnosť, že majetkové pomery, zárobkové možnosti a schopnosti otca mu umožňujú plniť
si vyživovaciu povinnosť v sume vyššej ako 400 eur mesačne na každé dieťa. V ostatnom sa pridržiaval
vyjadrenia predneseného na pojednávaní dňa 22.11.2018. Mal za to, že matka náklady na deti riadne
preukázala.
6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne uviedla, že z
vyjadrenia otca nevyplynul jediný argument, ktorým by dokázal preukázať, že podané odvolanie je
nedôvodné. Vyslovila názor, že základné princípy Zákona o rodine o stanovovaní výšky výživného boli
odignorované.Vyjadrenieotcapovažovalazatendenčné,účelovéanemajúceoporuvzákone.Vďalšom
sa pridržiavala svojich vyjadrení.
7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok (ďalej
CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
matky maloletých detí nie je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Na
doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie náležite zdôvodnil, vyporiadal sa so všetkými námietkami v konaní uvedenými a správne
rozhodol, keď zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú S. a Y. konštatujúc, že od
poslednej úpravy výživného do podania návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti uplynula
doba desiatich mesiacov a na strane maloletých detí nedošlo k tak podstatnej zmene pomerov, ktorá
by mala vplyv na zmenu výšky výživného. Pokiaľ ide o argumenty matky k nákladom na maloleté deti,
odvolací súd nespochybňuje, že výdavky na maloleté deti spočívajú v zabezpečení ich bežných potrieb
na stravu, ošatenie, hygienické potreby, výdavky súvisiace so štúdiom, poplatky v škole, školské amimoškolské aktivity. Bežné výdavky matka nie je povinná preukazovať, nakoľko súdy pri ich hodnotení
vychádzajú z cien bežných tovarov primeraných veku dieťaťa. Pokiaľ ide o výdavok matky na bývanie,
je samozrejmé, že pomerná časť tohto nákladu pripadá aj na maloleté deti. Odvolací súd súhlasí s
názorom súdu prvej inštancie, ktorý daný náklad vyhodnotil ako nadštandardný. Argumenty matky
vo vzťahu k návšteve školy a výuke anglického jazyka vzhľadom na to, že otec žije v Anglicku, kde
majú deti súrodenca, považoval odvolací súd za nedôvodné, akceptujúc vyjadrenie otca. Vo vzťahu k
porovnaniu pomerov na strane obidvoch rodičov sa odvolací súd v celom rozsahu s názorom súdu prvej
inštancie stotožňuje. Na argument matky týkajúci sa nerealozovania plnení zo strany otca na základe
neoficiálnej dohody rodičov odvolací súd neprihliadal považujúc ho za nepreukázaný. Odvolací súd
zdôrazňuje, že podstatou pri rozhodovaní o zvýšení výživného je porovnanie zmeny pomerov na strane
maloletých detí a rodičov od poslednej úpravy výživného. Pokiaľ matka žiada o zvýšenie výživného
od 01.09.2017, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že naposledy bolo o výživnom rozhodované
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 51P/245/2016-51 zo dňa 29.06.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.08.2017, teda podkladom pre preskúmanie zmeny pomerov na strane maloletých
detí a ich rodičov je veľmi krátka doba. V danej prejednávanej veci je potrebné poukázať na ust. §
78 ods. 1 Zákona o rodine upravujúci podmienky zvýšenia, ktorými je zmena pomerov, či už na strane
dieťaťa alebo jeho rodičov. Odvolací súd z uvedených dôvodov neprihliadal ani na vyjadrenie kolízneho
opatrovníka s poukazom na kritériá rozhodovania o zmene výšky výživného a odstup času v súvislosti
s podaním návrhu matky na zvýšenie výživného a právoplatnosti posledného rozhodnutia o výživnom.
11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.