Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/270/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304113152
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1304113152.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
Bratislava, a. s., so sídlom v Bratislave, Olejkárska 1, IČO:00 492 736, zastúpeného: JUDr. Marián
Chovanec, advokát, Trnavská cesta 60, Bratislava, proti žalovanej: Z.. M. Z. K., H.. XX.X.XXXX, C.
M. XXXX/XXX, C. - T. C., zastúpenej: SCHULTZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Digital Park II,

Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 353 591, o zaplatenie 46,93 eur (1 414,- Sk), na odvolanie žalovanej
protirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIIzodňa30.9.2004,č.k.10C/168/04-24,jednomyseľnetakto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1
414,- Sk a trovy konania vo výške 500,- Sk titulom súdneho poplatku a vo výške 1 414,- Sk titulom

trov právneho zastúpenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky
zákonník„) § 46a ods.2 písm. g/, ods.7 zákona č. 58/1997 Z.z., keď po vykonanom dokazovaní zistil,
že žalovaná dňa 8.7. 2003 cestovala na linke MHD č. 93 v Bratislave a pri kontrole cestovných lístkov
sa nepreukázala platným cestovným lístkom. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie

žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 414, -Sk predstavujúcu
jednak cestovné vo výške 14,- Sk za použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy a úhradu pri
nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške 1 400,- Sk určenú podľa § 46a ods.7 zákona č.
58/1997 Z.z. v znení zmien a doplnkov. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) pri zohľadnení plného úspechu
žalobcu v konaní.

3. Proti rozsudku podala dňa 21.2.2019 odvolanie žalovaná navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
„C.s.p.“) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že nesprávnym procesným
postupom súdu prvej inštancie došlo k znemožneniu možnosti uplatniť vo veci jej patriace procesné
práva v tak značnom rozsahu, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces. Súd prvej

inštancie napriek vykonanému šetreniu na miesto jej trvalého pobytu, jej písomnosti súdu (vydaný
platobný rozkaz a návrh) doručoval na nesprávnu adresu K. N. X, C., na ktorej sa nikdy nezdržiavala,
ignoroval Potvrdenie o trvalom pobyte žalovanej zo dňa 10.5.2004 a následne jej postupom podľa §
29 ods.2 O.s.p. v konaní ustanovil opatrovníka i napriek tomu, že na jeho ustanovenie neboli v konaní
dané podmienky.

4. Žalobca sa k riadne doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si

nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

6. Žalovaná v podanom odvolaní namieta existenciu procesnej vady konania v zmysle § 365 ods. 1
písm. b/ C.s.p.. Podľa tohto ustanovenia je odvolanie prípustné proti každému rozhodnutiu súdu vo

veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v citovanom
ustanovení sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup
súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné
oprávnenia.

7. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny

proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

8. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo
nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane
sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj

R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem
nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu
(právne posudzovanie sporu). „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania,
nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Veľký senát
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1 VCdo 2/2017 uviedol, že pojem

„procesný postup“ súdu treba takto vykladať aj za účinnosti C.s.p..

9. Podľa § 47 ods.1 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2004, do vlastných rúk treba doručiť písomnosti,
pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

10. Podľa § 79 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2004, návrh na začatie konania doručí súd
ostatným účastníkom do vlastných rúk.

11. Podľa § 29 odsek 2 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2004, pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže
súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na

známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými
prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa
vyjadrovať.

12. Odvolací súd sa s poukazom na námietky žalovanej uvedené v podanom odvolaní zaoberal

posúdením, či postupom súdu prvej inštancie došlo k jeho zásahu do práva na spravodlivý proces
a či prípadný zistený nesprávny procesný postup súdu znemožnil procesnej strane (žalovanej), aby
(procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. V tejto súvislosti zdôrazňuje,
že pri tomto posúdení zohľadňoval procesnú právnu úpravu v znení účinnom do 31.12.2004, ktorá
upravovala povinnosti súdu pri doručovaní písomností a i podmienky, za ktorých bolo možné účastníkovi

ustanoviť opatrovníka pre dané konanie. Ustanovenie § 29 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2004
upravovalo možnosť ustanoviť účastníkovi opatrovníka, a to iba na riešenú vec , ak sa procesne
spôsobilý účastník nemohol zúčastniť na konaní z dôvodu, že jeho pobyt bol neznámy, pričom okolnosť
neznámeho pobytu účastníka musela byť hodnoverne preukázaná, ktorému sa nepodarilo doručiť naznámu adresu v cudzine alebo ak bolo doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými
prekážkami, ktorý bol postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nebol schopný sa zrozumiteľne
vyjadrovať.

13. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie po podaní žaloby, platobným
rozkazom zo dňa 18.5.2004, sp.zn. 40 Ro/1206/04 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v lehote
do 15 dní od jeho doručenia sumu 1 414,- Sk a náhradu trov konania vo výške 500,- Sk za zaplatený
súdny poplatok a vo výške 1 514,- Sk za trovy právneho zastúpenia. Potom, ako sa žalovanej nepodarilo

doručiť platobný rozkaz na adresu uvedenú žalobcom v žalobe (K. N. X, C.), súd prvej inštancie vykonal
dopyt na Register obyvateľov Slovenska a Evidenciu väzňov ZVJS SR z ktorých vyplynulo, že žalovaná
mala v danom čase od 8.10.1993 evidovaný trvalý pobyt na adrese N. X, C. a nenachádza sa vo
väzbe a ani vo výkone trestu odňatia slobody. Z následného doručovania platobného
rozkazu žalovanej na adresu K. N. X, Bratislava (teda nie na miesto jej evidovaného trvalého pobytu)
sa súdna zásielka vrátila dňa 28.5.2004 ako nedoručená s poznámkou „adresát neznámy“. Súd

prvej inštancie následne vykonal pokus o doručenie zásielky súdu obsahujúcej návrh a vydaný platobný
rozkaz cestou Okresného riaditeľstva Policajného zboru, OO PZ - Nové mesto východ na adresu K.
N. X, C. (teda opakovane nie na miesto v tom čase evidovaného trvalého pobytu žalovanej), ktoré
mu dňa 26.6.2004 vrátilo súdnu zásielku ako nedoručenú s oznámením, že na adrese K. N. X, C. sa
nachádza objekt firmy a žalovanú nikto nepozná. Uznesením zo dňa 1.7.2004, sp.zn. 40 Ro/1206/04

súd prvej inštancie podľa § 29 ods.2 O.s.p. ustanovil žalovanej opatrovníka na konanie - Z. F.,
súdnu tajomníčku Okresného súdu Bratislava I dôvodiac tým, že žalovaná sa na mieste trvalého bydliska
nezdržiava a jej miesto pobytu sa nepodarilo zistiť šetrením vykonaným prostredníctvom centrálnej
evidencie pobytu obyvateľov SR a príslušného orgánu PZ SR. S ustanovenou opatrovníčkou
súd prvej inštancie následne až do rozhodnutia vo veci konal, t. zn. doručoval jej uznesenie súdu zo dňa

28.7.2004, sp.zn. 40 Ro/1206/04 (ktorým zrušil vydaný platobný rozkaz), predvolanie na pojednávanie
nariadené na deň 30.9.2004 (na ktorom vyhlásil rozhodnutie) a rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa
30.9.2004, č.k. 10C/168/04-24. Zo záznamu zo dňa 8.11.2018 (čl. 28) vyplýva, že v uvedený deň
žalovaná nahliadla do spisu. Dňa 21.2.2019 žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie
odvolanie, ktoré je predmetom odvolacieho konania a v jeho prílohe doložila plnomocenstvo udelené

na svoje zastupovanie v konaní Advokátskej kancelárii SCHULTZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 353 591. Súd prvej inštancie následne dňa 29.7.2019
doručoval právnemu zástupcovi žalovanej rozsudok zo dňa 30.9.2004, č.k. 10C/168/04-24 a postupom
podľa § 374 ods.1 C.s.p odvolanie žalovanej na vyjadrenie žalobcovi, ktorý sa k nemu nevyjadril.
Po doručení rozsudku žalovanej (dňa 29.7.2019) , žalovaná dňa 5.8.2019 opakovane doručila súdu

prvej inštancie odvolanie proti rozsudku zo dňa 30.9.2004, č.k. 10C/168/04-24, v ktorom zopakovala
dôvody uvedené v podaní zo dňa 21.2.2019 a naviac navrhla, aby súd prvej inštancie zrušil doložku
právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku zo dňa 30.9.2004, č.k. 10C/168/04-24 a uznesenie zo dňa
1.7.2004, sp.zn. 40 Ro/1206/04, ktorým bol žalovanej v rozpore so zákonom ustanovený opatrovník a
konanie zastavil z dôvodu, že sumy požadované v žalobe boli žalovanou v plnom rozsahu uhradené.

Podanie žalovanej bolo doručované žalobcovi, ktorý sa k nemu písomne nevyjadril.

14. Vychádzajúc z uvedenej chronológie obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že v súvislosti s
ustanovením opatrovníka pre konanie žalovanej uznesením zo dňa zo dňa 1.7.2004, sp.zn. 40
Ro/1206/04, súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol nesprávne a v rozpore so zákonom, keďže

predpoklady pre takéto opatrenie neboli v danom čase splnené. Súd prvej inštancie i napriek konštatácii
v označenom uznesení o tom, že „žalovaná sa na mieste trvalého bydliska nezdržiava a jej miesto
pobytu sa nepodarilo zistiť šetrením vykonaným prostredníctvom centrálnej evidencie pobytu obyvateľov
SR a príslušného orgánu PZ SR„, v priebehu konania písomnosti súdu nedoručoval žalovanej na
miesto jej v tom čase evidovaného (a aj zisteného) trvalého pobytu ( N. X, C. ), na ktorom sa žalovaná

reálne trvale zdržiavala, ale na adresu uvedenú žalobcom v žalobe (K. N. X, C.), a to i po tom, ako
na miesto evidovaného trvalého pobytu žalovanej vykonal šetrenie v Registri obyvateľov Slovenska
a v Evidencii väzňov ZVJS SR. Je treba zdôrazniť, že podľa procesnej úpravy účinnej v danom čase,
vydaniu rozhodnutia o ustanovení opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, muselo
predchádzať riadne prešetrenie toho, či sú dané všetky podmienky pre takýto postup a či nebolo

namieste iné opatrenie. Ak za stavu, kedy žalovanej neboli doručované písomnosti súdom na miesto
jej evidovaného trvalého pobytu a ani nebolo súdom zisťované, či sa žalovaná na tomto mieste aj reálne
zdržiava, súd prvej inštancie žalovanej ustanovil podľa § 29 ods.2 O.s.p. opatrovníka pre konanie a sožalovanou ďalej nekonal, ide o prípad, kedy jej svojim postupom (podľa v tom čase platnej procesnej
úpravy) odňal možnosť konať pred súdom.

15.V nadväznosti na uvedenú chronológiu obsahu spisu a závery, ku ktorým dospel odvolací súd vo
vzťahu k splneniu podmienok pre ustanovenie opatrovníka žalovanej pre konanie podľa § 29 ods.2
O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2004 odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa
30.9.2004, č.k. 10C/168/04-24 bol žalovanej riadne doručený až dňa 29.7.2019 a odvolanie žalovanej
bolo doručené včas, v zákonnej 15 dňovej lehote upravenej v ust. § 362 ods.1 C.s.p..

16. Na základe uvedeného, bez ďalšieho zaoberania sa ostatnými odvolacími námietkami vzťahujúcimi
sa k veci samej (v ktorých žalovaná poukazuje na to, že sumu tvoriacu predmet konania aj s trovami
konania žalobcovi už uhradila), k chybe v písaní v záhlaví napadnutého rozsudku (pri označení
žalovanej) a k návrhom žalovanej uvedeným v jej podaní zo dňa 5.8.2019 (aby súd prvej inštancie zrušil
doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku zo dňa 30.9.2004, č.k. 10C/168/04-24 a uznesenie

zo dňa 1.7.2004, sp.zn. 40 Ro/1206/04, ktorým bol žalovanej v rozpore so zákonom ustanovený
opatrovník), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil,
pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci
skúmať a posúdiť opodstatnenosť nároku žalobcu, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie
tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré
dôkazyoprelsvojeskutkovézisteniaaakýmiúvahamisariadilpri posúdenížaloby,vysvetliť,akoposúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov
konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).