Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. december 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/252/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216217507
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216217507.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcov: 1/. Ľ. V., L..

XX.XX.XXXX S. X/ I. V., L.. XX.XX.XXXX, M. K. T. XX, právne zast.: Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka,
Šafárikova č. 8, Rožňava, proti žalovaným: 1/ EURO CASH, s.r.o., IČO: 36 637 301, ČSA 24, Banská
Bystrica, právne zast.: JUDr. Ondrej Sochor, advokát, Prof. Sáru 3873/44, Banská Bystrica, 2/ LICITOR
group, a.s., IČO: 36 421 561, Sládkovičova 6, Žilina, a 3/ S. D., L.. XX.XX.XXXX, K. T. XXX, právne zast.:
JUDr. Ildikó Uleklová, advokátka, Jesenského 5026/13A, 929 01 Dunajská Streda, o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ m a j ú n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu
100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 10.11.2016 domáhal v zmysle ust. § 21 zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“) určenia neplatnosti dražby, ktorej priebeh bol
osvedčený notárskou zápisnicou L., L. XXXXX/XXXX zo dňa 11.08.2016 vyhotovenou notárom JUDr.
Andrea Barancová PhD., a ktorá bola vykonaná dňa 11.08.2016 o 12:00 hodine v Hoteli ASTRUM Laus,

P. O. Hviezdoslava 2A, 934 01 Levice, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
vedené Okresným úradom K. D., katastrálny odbor, okres K. D., obec K. T., katastrálne územie K.Ý. T.
ako byt č. X, na X. poschodí, vo vchode č. X, nachádzajúci sa v poschodovom bytovom
dome so súpisným číslom XX, postavenom na parcele č. XX/X (právny vzťah k parcele č. XX/
X je uvedený na LV Č. XXX) o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcov ad 1/ a ad 2/ 1/1 a podielu
na spoločných častiach a zariadeniach domu žalobcov ad 1/ a ad 2/ o veľkosti podielu XXXX/XXXXX
k predmetnej nehnuteľnosti.

Podľa žaloby sú v súlade s ust. § 21 ods. 4 ZoDD žalobcami predchádzajúci bezpodieloví spoluvlastníci
predmetu dražby a žalovanými sú navrhovateľ dražby ako žalovaný 1/, dražobník ako žalovaný 2/ a
vydražiteľ ako žalovaný 3/. Neplatnosť dražby žalobcovia odôvodňujú porušením ustanovení ZoDD, a
to konkrétne jeho:
- § 16 ods. 2, 3, § 7 ods. 2 - žalobcovia pri týchto ustanoveniach tvrdili, že zmluva o vykonaní dražby
uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom nemôže spĺňať náležitosti uvedených ustanovení,
nakoľko písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby o tom, že predmet dražby je možné dražiť, čo je zo

zákona prílohou predmetnej zmluvy, neobsahuje údaje v zmysle ust. § 7 ods. 2 ZoDD, pretože určenie
pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky nezodpovedá skutočnému stavu pravosti, výšky a splatnosti
pohľadávky na splatenie ktorej mal právny nárok navrhovateľ dražby ako záložný veriteľ (žalovaný 1/);- Občianskeho zákonníka (§ 53 a nasl.) a iných platných právnych predpisov (zákon č. 129/2010
Z. z. a č. 250/200Z Z. z.) - žalobcovia tvrdili, že zmluva uzavretá dňa 31.10.2012 medzi úverovým
dlžníkom K. L. (nie je stranou sporu) a úverovým a záložným veriteľom (žalovaným 1/) nazvaná ako

zmluva o podnikateľskom úvere, uzavretá podľa Obchodného zákonníka, ktorú zmluvu zabezpečovala
zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 31.10.2012 uzavretá medzi úverovým a záložným veriteľom
(žalovaným 1/) a žalobcami ako záložcami - neúčastníkmi samotného úverového vzťahu (kde bol
úverovým dlžníkom ich vnuk K. L., ktorý nie je stranou tohto sporu) je v skutočnosti spotrebiteľskou
zmluvou, ktorej platnosť je potrebné v konaní posúdiť (a v nadväznosti na to aj platnosť samotnej

akcesorickej záložnej zmluvy, na základe ktorej sa vykonala dražba) z hľadiska existencie možných
neprijateľných zmluvných podmienok v nej, resp. bezúročnosti a bezpoplatkovosti ňou poskytnutého
úveru podľa § 9 ods. 2 a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z., čo v konečnom dôsledku môže mať vplyv
na posúdenie omeškania úverového dlžníka so splátkami úveru a následnú (ne)platnosť vykonaného
predčasného zosplatnenia úveru veriteľom, keď podľa tvrdenia žalobcov a predložených potvrdení o
vkladoch v hotovosti mal úverový dlžník zaplatiť na predmetnom úvere 18.000,- eur (z toho suma 2000,-

eur činila ihneď pri poskytnutí úveru započítaný poplatok) spolu 14.736,64 eur a v prípade bezúročnosti
úveru by tak pohľadávka, pre ktorú žalovaný 1/ navrhol vykonanie dražby bola len vo výške 3.263,36 eur,
pričom v čase oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 12.02.2016 by bol úverový dlžník
v omeškaní len so splátkami 4 x 460,52 eur, t.j. spolu 1.842,08 eur, čo potom rozporuje ustanoveniu
- § 3 ods. 6 ZoDD, podľa ktorého dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej

príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva
neprevyšuje 2.000,- eur.
- § 11 ods. 1 ZoDD z dôvodu, že konaním dražby v Leviciach vzdialených 118 km od Dunajského Klátova
sa žalobcom cielene znemožnilo zúčastniť sa na dražbe a dohliadať na jej priebeh, nakoľko ako starobní
dôchodcovia nemajú dostatok finančných prostriedkov na úhradu cestovného, pričom zároveň to

obmedzovalo aj potenciálnych účastníkov zúčastniť sa na nej a navyšovalo náklady na dražbu.
Na základe týchto skutočností a dôvodov navrhovali žalobcovia vyhlásiť vykonanú dražbu za neplatnú.

2. V ďalších písomných podaniach žalobcovia doplnili svoju argumentáciu nasledovne: stanovisko z
29.06.2017 - žalobcovia namietli, že ustanovenie čl. III bod 3.2 zmluvy o podnikateľskom úvere uzavretej

súverovýmdlžníkomotom,žeúroksamástaťsúčasťouistiny,jeneplatnýmaneprimeraneanezákonne
navyšuje pohľadávku dlžníka. Žalobcovia na nariadenom pojednávaní zotrvali na podanej žalobe a
argumentácii uvedenej v žalobe, pričom navrhovali vykonať dokazovanie k posúdeniu charakteru úveru,
ktorý zabezpečovala predmetná záložná zmluva, a to vypočutím žalobcov ako aj úverového dlžníka K.
L. a svedkyne R. L. - matky úverového dlžníka K. L. a zároveň dcéry žalobcov, ktorá sa zúčastňovala

predzmluvných rokovaní ako aj pri samotnom podpise predmetnej úverovej zmluvy. Uvedené osoby
žiadali žalobcovia vypočuť k podmienkam použitia peňažných prostriedkov z uvedeného úveru, to
všetko za stavu, že úverový dlžník nie je účastníkom tohto konania. Poukázali aj na konanie sp. zn.
12C/200/2016, ktoré prebieha na tunajšom súde resp. momentálne je v štádiu odvolacieho konania z
dôvodu, že žalovaný 1/ t.j. tamojší veriteľ z úverovej zmluvy uplatnil námietku nedostatku právomoci

súdupreexistenciurozhodcovskejdoložkymedziúčastníkmi,pričomideokonaniekdeúverovýdlžníkK.
L. sa domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru. Žalobcovia argumentovali,
že daný úver má charakter spotrebiteľského úveru, čo vyplýva aj z bodu 4 predmetnej úverovej zmluvy,
keď z uvedeného úveru mal byť sčasti vyrovnaný zostatok pohľadávky prednostného záložného veriteľa
Indever s.r.o. a to priamo na účet tejto spoločnosti, z čoho vyplýva spotrebiteľský charakter tohto úveru.

3. Žalobcovia teda po zhrnutí svojich argumentov namietali priamo podnikateľský charakter uzavretej
úverovej zmluvy, keď z dôkazov vyplýva, že účel úveru bol jeho poskytnutie za účelom osobných potrieb
žalobcov a sčasti aj dlžníka. Zároveň namietali nezákonné zosplatnenie úveru tak ako to má na mysli
§ 565 OZ, keď zosplatnenie neprebehlo v súlade § 53 ods. 9 OZ. Z toho vyplýva, že k zosplatneniu

nedošlo v súlade so zákonom, v dôsledku čoho je toto nezákonné. Vzhľadom k tomu úverový dlžník
nedĺžil ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva na istine bez príslušenstva vyššiu sumu
ako je 2.000,- eur, keďže dĺžil iba cca. 3 x 50 eur. Žalobcovia teda spochybňovali s poukazom na § 7
ods. 2 ZoDD samotnú výšku pohľadávky, ktorá vzhľadom na uvedené dôvody nemohla byť predčasne
zosplatnená tak ako to vyplýva z predložených dokladov.

4. Čo sa týka ostatných porušení zákona, tak žalobcovia doplnením dôvodov na pojednávaní 10.12.2018
poukázali aj na porušenie § 17 ods. 5 ZoDD, keď neboli dlžníkovi doručované doklady o prebiehajúcom
výkone záložného práva.- Namietali podľa § 9 ZoDD aj oprávnenie licitátora jednať za dražobníka na dražbe, a to v tom
zmysle, že splnomocnenie je príliš všeobecné, a teda neoprávňuje na konkrétne úkony a ku konkrétnej
nehnuteľnosti na dražbe. Namietame teda absenciu vymedzenia rozsahu oprávnenia zamestnanca

konať za dražobníka.
- Žalobcovia taktiež namietali, že v notárskej zápisnici N 161/2016 z 11.08.2016 je nesprávne uvedený
dátum v článku 1 tejto zápisnice týkajúci sa oznámenia o opakovanej dražbe, keďže podľa prílohy
zápisnice má tento dátum správne znieť 13.07.2016 a nie 16.07.2016.
- Taktiež žalobcovia namietali porušenie § 14 ods. 1 ZoDD, a to skutočnosť, že nebolo umožnené vložiť

zábezpeku do notárskej úschovy.
- Žalobcovia taktiež namietali porušenie bodu 4.1 písmena b) úverovej zmluvy zo strany žalovaného
1/, keďže nebola z jeho strany dodržaná tam uvedená dvojmesačná lehota na poskytnutie úveru od
splnenia tam uvedených podmienok.

5. Obrana žalovaného 1/ ako úverového a záložného veriteľa a navrhovateľa dražby, žalovaného 2/ ako

dražobníka a žalovaného 3/ ako vydražiteľa spočívala v tom, že popierali všetky žalobcami uvedené
skutkové tvrdenia a uviedli k nim nasledovné (súd tu uvádza pri jednotlivých žalobcami tvrdených
porušeniach zákona všetky na to sa vzťahujúce skutkové tvrdenia všetkých žalovaných):

6. K žalobcami namietanej absencii podstatných náležitostí zmluvy o vykonaní dražby podľa § 16 ods.

2, 3, § 7 ods. 2 ZoDD žalovaný 1/ uviedol, že nakoľko zmluva objektívne obsahuje v prílohe vyhlásenie
navrhovateľa dražby o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, tak tým je bez ďalšieho splnená
náležitosť vyžadovaná zákonom, t.j. že prílohou zmluvy má byť takéto vyhlásenie. K porušeniu ZoDD by
mohlo dôjsť výlučne vtedy, ak by predmetné vyhlásenie navrhovateľa dražby absentovalo, avšak nie aj v
prípade, ak by bolo uvedené vyhlásenie nesprávne (napr. z dôvodu nesprávneho vyčíslenia pohľadávky

uplatňovanej v dražbe), čo samo osebe nie je dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby. Žalovaný 2/ ako
dražobník tu argumentoval vo svojom vyjadrení z 26.04.2017, že dražobník nie je oprávnený skúmať
pravosťapravdivosťvyhlásenianavrhovateľadražbyopravosti,výškeasplatnostipohľadávky,prektorú
sa vedie výkon dobrovoľnej dražby, za správnosť tohto vyhlásenia nesie zodpovednosť navrhovateľ
dražby. Žalovaný 3/ ako vydražiteľ vo svojich vyjadreniach z 20.04.2017 a 27.06.2017 argumentoval, že

žalobcovia,akoaniichvnuk-úverovýdlžník saanirazužalovaného1/nedovolávalinesprávnosti
vyčíslenia obsiahnutého v oznámení o zosplatnení úveru zo dňa 02.02.2016 a ani nenamietali voči
oznámeniu o začatí výkonu záložného práva zo dňa 12.02.2016, čo nasvedčuje tomu, že proti vykonaniu
dražby nemali výhrady.

7. V súvislosti s namietaným porušením ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 53 a nasl.) a iných
platných právnych predpisov (zákon č. 129/2010 Z. z. a č. 250/200Z Z. z.) mal žalovaný 1/ za to, že
konajúci súd by nemal prihliadať na námietky žalobcov týkajúcich sa neplatnosti, resp. bezúročnosti
uvedenej zmluvy o úvere, nakoľko žalobcovia neboli účastníkmi tejto zmluvy a zároveň by tak bolo
rozhodované o právach a povinnostiach úverového dlžníka K. L., ktorý nie je účastníkom tohto konania,

a ktorý sa nedomáha žalobou podľa § 21 ods. 4 ZoDD (ako dotknutá osoba) určenia neplatnosti dražby
z dôvodu ujmy na jeho právach. Žalovaný 1/ zdôraznil, že domáhať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby je možné výlučne z dôvodu spochybňovania platnosti záložnej zmluvy alebo z dôvodu porušenia
ustanovení jedine ZoDD, a teda nie aj iných žalobcami uvádzaných zákonov. Žalovaný 1/ mal za to,
že dlžník pri úverovej zmluve mal postavenie podnikateľa, pretože pri podpise zmluvy vystupoval ako

podnikateľ s prideleným IČO-m, zo zmluvy vyplývajú prehlásenia zmluvných strán (bod 1.2, 1.3), že
vzťahy vyplývajúce z uvedenej zmluvy sa týkajú podnikateľskej činnosti zmluvných strán a že úver je
poskytovaný za účelom rozvoja podnikania dlžníka (za účelom prefinancovania prevádzkových potrieb
a nákladov dlžníka), dlžník za účelom preukázania svojej vôle uzavrieť zmluvu ako podnikateľ predložil
pri jej podpise kópiu oprávnenia na podnikanie, pričom dlžník v čase uzavretia zmluvy reálne vykonával

podnikateľskú činnosť. Predmetnú zmluvu o úvere preto podľa názoru žalovaného 1/ nie je možné
hodnotiť ako zmluvu spotrebiteľskú, a to už vôbec nie ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, čomu
bráni aj skutočnosť, že daný úver je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti a jeho lehota
splatnosti je 11 rokov, čo je nad rozsah povolený v § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. pre
spotrebiteľské úvery podľa tohto zákona. Vo vyjadrení z 28.04.2017 sa žalovaný 1/ napriek uvedenému

vyjadril aj ku všetkým povinným obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
č. 129/2010 Z.z., ktoré sú podľa jeho argumentácie dané pri predmetnom úvere aj keď sa nejedná
o úver spotrebiteľský. Na základe uvedeného mal žalovaný 1/ za to, že zmluva o úvere je zmluvou
platnou a neexistuje tu dôvod ani na vyslovenie jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Poukázal tiež nato, že aj v prípade neplatnosti zmluvy o úvere by zabezpečovala záložná zmluva nárok žalovaného
1/ na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa bodu 1.3 zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej
dňa 31.12. 2012 medzi žalobcami a žalovaným 1/ (č.l. 232). Žalovaný 3/ mal za to, že vychádzajúc z

ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako aj § 1 ods. 3 písm. c) a e), § 2 ods. 1 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z. z. a z toho, že zo zmluvy o úvere (jej čl. I bod 1.2) podľa vyhlásenia zmluvných
strán jednoznačne vyplýva, že zmluva sa týka podnikateľskej činnosti zmluvných strán, ktoré konajú v
rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti a účelom poskytnutia úveru je prefinancovanie potrieb
a nákladov za účelom rozvoja podnikania dlžníka, pričom úver má byť použitý výlučne na tento účel,

nemôžebyťpredmetnázmluvaoúverespotrebiteľskouzmluvou,atedavdražbeuplatnenýnárokvznikol
zo zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a nemožno sa pri nej dovolávať posudzovania zmluvy
z hľadiska neprijateľných podmienok, ako ani bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Nárok tak pozostáva z
nezaplatenej istiny, ako aj dlžných úrokov a poplatkov. Žalovaný 3/ taktiež poukázal na to, že neplatnosti
právneho úkonu, a to v danom prípade v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov, sa nemôže dovolať
ten, kto by neplatnosť sám spôsobil. Dlžník ako podnikateľ pritom bol v zmysle zmluvy jednoznačne

uzrozumený s tým, že pokiaľ sa dostane do omeškania, môže byť úver predčasne zosplatnený, a teda
žalobcov mohol svojim konaním poškodiť jedine úverový dlžník.

8. Vo vzťahu k namietanému porušeniu § 3 ods. 6 ZoDD žalovaný 1/ argumentoval, že v čase
oznámenia o začatí výkonu záložného práva pohľadávka žalovaného 1/ nepochybne prevyšovala sumu

2.000,- eur, a teda dražba tvoriaca predmet tohto konania bola vykonaná v súlade s § 3 ods. 6 ZoDD,
pretože aj v prípade neplatnosti zmluvy o úvere, ako aj v prípade jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti
by bola výška pohľadávky žalovaného 1/ v uvedenom čase minimálne vo výške 3.263,36 eur z titulu
nároku majúceho charakter bezdôvodného obohatenia, resp. vo výške 5.263,36 eur s tým, že žalovaný
1/ by bol oprávnený k tejto sume pripočítať zmluvné pokuty podľa zmluvy, ktoré nie sú úrokom ani

poplatkom. Žalovaný 1/ taktiež poukázal na to, že v čase uzavretia zmluvy o úvere tu nemohol existovať
hrubý nepomer medzi hodnotou záväzku (20.000,- eur) a hodnotou zabezpečenia (33.000, - eur), a teda
nemohlo byť porušené ust. § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka, a to aj vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný 1/ podľa § 556 Občianskeho zákonníka nebol povinný prijať vec ako zábezpeku do sumy
vyššej, než koľko sú dve tretiny jej odhadnej ceny, pričom v zmysle § 555 Občianskeho zákonníka sa

zábezpekou rozumie aj záložné právo. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení z 28.06.2017 zdôraznil, že
doterajšie úhrady úverového dlžníka boli započítané na istinu a úroky tak ako to vyplýva zo splátkového
kalendára tvoriaceho neoddeliteľnú časť úverovej zmluvy, t.j. na istinu suma vo výške 1.402,27 eur
a zvyšné úhrady na úrok, pričom zameškaná pohľadávka tak pozostáva zo zameškaných 3 splátok
splatných 25.11.2015, 25.12.2015 a 25.01.2016 spolu vo výške 1.381,56 eur, z dlžnej istiny vo výške

18.597,73 eur, zmluvného úroku k 11.07.2016 vo výške 1.021,09 eur, zmluvnej pokuty vo výške 6.000,-
eur a zmluvného úroku z omeškania z dlžnej istiny a riadnych úrokov k 11.07.2016 vo výške 3.105,82
eur a 230,72 eur. Z uvedeného je zrejmé, že výška pohľadávky (istiny) nepochybne prevyšovala sumu
2.000,- eur, a to ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Doručenie tohto oznámenia
žalovaný 1/ preukazoval predloženými podacími lístkami v podaní č.l. 129.

9. V súvislosti s tvrdeným porušením § 11 ods. 1 ZoDD žalovaný 1/ dôvodil, že miesto konania dražby
bolo stanovené v Hoteli ASTRUM LAUS Levice, tzn. išlo o dobre dostupné miesto v okresnom meste
Levice, ktorého dopravné alebo ubytovacie kapacity nemôžu prispieť k obmedzeniu účasti na dražbe.
Čas dražby bol pritom stanovený na 12:00 hod., t.j. nie v skorých ranných alebo vo večerných hodinách,

takže všetci záujemcovia zo SR mali dostatok času na to, aby sa dostavili do miesta konania dražby, a
to vrátane žalobcov, ktorí bývajú cca 118 km od miesta vykonania dražby a zároveň ani nekonkretizovali
dôvody, pre ktoré by malo dôjsť k obmedzeniu možnosti účasti na dražbe. Určením miesta dražby v
Leviciach, ktoré sú od Žiliny, kde má dražobník svoje sídlo, cca o 100 km bližšie ako obec K. T., v ktorom
sa nachádza dražobná nehnuteľnosť, pritom došlo práve k zníženiu nákladov dražobníka minimálne v

časti cestovných nákladov. Podľa vyjadrenia žalovaného 2/ tento dražobník pri určení miesta dražby
zohľadnil jednak záujem obyvateľov danej lokality o kúpu predmetnej nehnuteľnosti a zároveň i záujem
iných osôb zo Slovenskej republiky i z celej EÚ, ktoré v danej obci nemajú trvalý pobyt, avšak taktiež
nemôžu byť vylúčené z účasti na dražbe. Dražobník preto pri zachovaní oboch uvedených zásad zvolil
ako miesto konania druhého kola dražby mesto Levice (prvé kolo sa uskutočnilo v Nových Zámkoch,

ktorésanachádzajú60kmodpredmetudražby),ktoréjevzdialenéoduvedenejnehnuteľnosti1,5hodiny
cesty autom, a teda nie je vzdialené od miesta predmetu dražby, ako ani od iných miest v SR tak, aby
obmedzilo záujemcovi účasť na dražbe. Žalovaný 3/ k tomuto bodu uviedol, že on sám je dôkazom toho,
že diaľka 115 km nie je neprekonateľná, keď aj on je z K. T. a vedel sa dostaviť na dražbu. Tvrdeniežalobcov, že pre vzdialenosť dražby boli ukrátení na svojich právach pri výkone dražby preto žalovaný
3/ považoval za bezpredmetné.

10. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že aj preukázanie porušenia konkrétneho ustanovenia ZoDD samo osebe
nie je dôvodom na vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko takéto porušenie musí mať za
následok závažnú ujmu na právach žalobcov. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení z 19.09.2017 doplnil, že
v dražbe si žalovaný 1/ neuplatnil zmluvný úrok tak, že by sa tento stal súčasťou istiny, preto akékoľvek
úvahy o neplatnosti bodu 3.2 zmluvy o úvere sú právne bez významu. Aj otázka prípadnej čiastočnej

alebo úplnej neplatnosti zmluvy o úvere je pritom bez právneho významu, nakoľko záložná zmluva
zabezpečuje aj prípadné bezdôvodné obohatenie v prípade neplatnosti zmluvy o úvere podľa bodu
1.3 záložnej zmluvy. K okolnostiam poskytnutia predmetného úveru žalovaný 1/ ako úverový veriteľ
na pojednávaní uviedol, že žalovaný 1/ poskytuje úvery výlučne len podnikateľským subjektom a teda
podnikateľské úvery, ktoré sú zabezpečené nehnuteľnosťou. K novým dôvodom neplatnosti dražby,
ktoré spočívajú v uvedení ďalších ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách na pojednávaní, ktoré

boli podľa názoru žalobcov porušené, žalovaný 1/ uviedol, že tieto dôvody neboli uplatnené v zákonnej
lehote troch mesiacov od udelenia príklepu, pričom žalovaný 1/ má za to, že plnomocenstvo dané
zamestnancovi má charakter generálneho plnomocenstva, podľa ktorého je zamestnanec oprávnený
konať vo všetkých dražbách realizovaných jeho zamestnávateľom. Úver bol vyplatený riadne a včas
podľa uvedeného bodu zmluvy, keďže tam museli byť splnené súbežne dve podmienky a to aj výmaz

starého záložného práva z LV, čo sa podľa názoru žalovaného 1/ udialo práve v lehote 60 dní pred
poskytnutím úveru.

11. Žalovaný 3/ na pojednávaní argumentoval tým, že predmetná žaloba postráda akýkoľvek zákonný
základ. Argumenty žalobcov v konaní by mohli byť predmetom iného konania, napr. o náhradu

škody, avšak v súvislostiach predmetného konania nemajú svoje opodstatnenie. Žalovaný 3/ v plnom
rozsahu súhlasil tak so skutkovými tvrdeniami ako aj so skutočnosťami uvedenými žalovaným 1/ k
právnemu posúdeniu veci. Žalovaný 3/ na záver doplnil, že na základe vykonaného dokazovania, pokiaľ
tu malo dôjsť k nejakému omylu, tak do tohto omylu bol uvedený práve žalovaný 1/ pri uzavieraní zmluvy
skutočnosťami, ktoré pri uzavieraní zmluvy uviedli žalobcovia, úverový dlžník ako aj jeho matka. Preto

žalobcovia si taký omyl nemôžu uplatniť vo svoj prospech, a teda na svoju obranu.

12. Žalovaní 1/ až 3/ z uvedených dôvodov navrhovali celú žalobu zamietnuť a priznať im plnú náhradu
trov konania.

13. Z výsluchu svedka - úverového dlžníka K. L. na pojednávaní vyplynulo, že pri predmetnom úvere si
pamätá, že jeho starí rodičia, a to žalobcovia 1/ a 2/ si chceli zobrať úver, kde svedok by bol ručiteľom.
Už si nepamätá, prečo sa napokon rozhodol, že on zoberie predmetný úver a za akým účelom. Svedok
presne nevedel, na čo bol následne použitý tento úver. Pamätal si však, že úver bol poskytnutý vo
výške 18.000,- eur, z čoho bola použitá suma cca 5.000,- eur na splatenie predošlého úveru starých

rodičov svedka, t.j. žalobcov a zo zvyšných 13.000,- eur mu starí rodičia darovali polovicu. Túto sumu
svedok použil na kúpu osobného auta a vypomohol aj svojim rodičom, ktorí sa vtedy rozvádzali. Od júla
2012 svedok podniká. Podľa vlastného vyjadrenia svedok predmetnú zmluvu uzavrel ako podnikateľ.
Z odpovedí svedka na otázky vyplýva, že zmluva bola uzavretá v Banskej Bystrici v hoteli. Prítomní
boli svedok, jeho stará mama, starý otec a jeho matka. Zmluvu uzavrel so spoločnosťou Euro Cash,

avšak si už presne nepamätá meno osoby, ktorá tam za nich konala. Svedkovi nebolo vysvetlené zo
strany veriteľa, aké sú podmienky pri podpise zmluvy, a aký je rozdiel medzi podnikateľským a iným
úverom. Na podpis zmluvy mal svedok len pol hodiny, keďže overovatelia mali otvorené iba do štvrtej.
Pri podpise nebola svedkovi odovzdaná zmluva a táto mu bola doručená až keď dostal financie, myslí
si že v marci 2013. Peniaze boli vyplatené na účet starých rodičov. Svedok tam nepredkladal doklady

o svojom účte. Splátky z úverovej zmluvy platili jeho starí rodičia. Svedok nevie aký je rozdiel medzi
podnikateľským a spotrebiteľským úverom, pričom to nevedel ani v rozhodnom čase. Svedok nedostal
žiadne oznámenie o vykonaní dražby, ako ani iné doklady ohľadom dražby a nebola mu doručená ani
zápisnica z vykonanej dražby. Svedok predložil veriteľovi pred podpisom zmluvy svoj živnostenský list,
aby pomohol starým rodičom. Svedok si pritom nijako nevysvetľoval skutočnosť, že pri uzavieraní

zmluvy bolo treba odovzdať živnostenský list. Predtým ako si svedok založil živnosť, nepracoval. Starí
rodičia kontaktovali svedka, že by potrebovali finančnú výpomoc asi jeden, dva mesiace predtým, a to
okolo októbra 2012. Podmienky tohto úveru dohadovali matka svedka a jeho starí rodičia, pričom si
svedok nepamätá, že by konali na základe nejakého plnomocenstva, avšak komunikovali s veriteľomnajmä z toho dôvodu, že svedok nedostatočne ovláda slovenský jazyk. Svedkova matka a starí rodičia,
ktorí mali konať v jeho mene informovali svedka o zistených podmienkach úveru. Svedok vedel, že
úver si berie vo výške 20.000,- eur a že k tomu aby mohol uzavrieť predmetnú zmluvu potrebuje

predložiť živnostenský list. Svedok presne nevedel, že starí rodičia chcú kúpiť rodinný dom. Keď sa
dobre pamätá, tak peniaze mali starí rodičia použiť na rekonštrukciu domu. Úver nemá evidovaný v
účtovníctve. Pri uzavretí zmluvy nadiktovala číslo účtu, na ktoré sa mali previesť finančného prostriedky
úveru svedkova matka, nakoľko jeho starí otec zle počuje. Svedok si nepamätá charakter predošlého
úveru jeho starých rodičov, ktorý mal byť vyplatený z predmetného úveru, pričom taktiež si nepamätá ani

konkrétne podmienky predmetného úveru okrem celkovej sumy úveru. Svedok na pojednávaní potvrdil,
že na žiadosti o čerpanie úveru z 17.12.2012 je umiestnený jeho podpis.

Podľa§21ods.2vetaprváadruhá,ods.4ZoDD,vprípade,aksaspochybňujeplatnosťzáložnejzmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,

ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. Účastníkmi
súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Podľa § 16 ods. 2 ZoDD, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby,
dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny
dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou
zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2

).

Podľa § 7 ods. 2 ZoDD, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné
dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a
splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3

).

Podľa § 3 ods. 6 ZoDD, dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva
zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2
000 eur.

Podľa § 11 ods. 1 ZoDD, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode
s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.
Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“ v znení platnom od 01.01.2008)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1, 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľaust.§54ods.1OZ,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťod
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej

vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
náležitosti uvedené v tomto ustanovení pod písm. a) až y).

Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 3 písm. c) a e) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie sú úver zabezpečený
záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov; úver zabezpečený
záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v

písmenách a) až d).

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

14. Súd na základe takto vykonaného dokazovania (t.j. listinnými dôkazmi tak ako sú tieto vymenované v
zápisnici z pojednávania 10.12.2018, podstatným obsahom spisu, prednesmi právnych zástupcov strán
sporu a výsluchom svedka) s poukazom na citované ustanovenia zistil nasledovný skutkový a právny
stavveci:Žalobcoviaakozáložcoviasadomáhajúurčenianeplatnostidobrovoľnejdražbyvykonanejdňa
11.08.2016 tak ako to vyplýva z odseku 1 odôvodnenia rozsudku k nehnuteľnosti špecifikovanej v tom

istom odseku odôvodnenia rozsudku. Žalobcovia neplatnosť dražby odôvodňujú porušením ustanovení
ZoDD, a to konkrétne jeho § 16 ods. 2, 3, § 7 ods. 2, § 3 ods. 6 a § 11 ods. 1, ako aj Občianskeho
zákonníka(§53anasl.)ainýchplatnýchprávnychpredpisov(zákonč.129/2010Z.z.ač.250/200ZZ.z.)
z dôvodu, že podľa tvrdenia žalobcov tu ide v prípade zmluvy o úvere, ktorú uzavrel ich vnuk, ktorý však
niejestranoutohtosporu,ospotrebiteľskúzmluvu,pričomvdôsledkujejneplatnosti,resp.neprijateľných

podmienok v tejto zmluve a bezúročnosti - bezpoplatkovosti ňou poskytnutého úveru je výška splatnej
pohľadávky úverového veriteľa (žalovaného 1/) v skutočnosti v oveľa nižšej výške, ktorá v danom
prípade má za následok porušenie viacerých, vyššie uvedených ustanovení ZoDD. Konkrétne porušenia
ustanovení žalobcovia odôvodňujú skutkovými tvrdeniami a skutočnosťami uvedenými v predošlých
odsekoch odôvodnenia, v ktorých je opísaná aj podstata obrany žalovaných 1/ až 3/ k týmto námietkam

žalobcov, ktorí tieto porušenia zásadne odmietajú. Žalobcovia na pojednávaní dňa 10.12.2018 doplnili
dôvody podanej žaloby tak ako to vyplýva z odseku 4 odôvodnenia rozsudku.

15. Súd v prvom rade konštatuje, že žaloba bola včas (09.11.2016) podaná v súlade s § 21 ods. 2 veta
druhá ZoDD, t.j. do troch mesiacov odo dňa príklepu 11.08.2016 a je daný aj okruh strán sporu podľa § §

21ods.4ZoDD.Prípustnosťtohtodruhužalobyvyplývapriamozust.§137písm.d)CSPvspojenís§21
ods. 2 ZoDD. Súd môže rozhodnúť o neplatnosti dražby len v prípade, ak dražba nebola uskutočnená
v súlade so zákonom číslo 527/2002 Z. z., resp. záložná zmluva je neplatná. Podmienkou pre takéto
rozhodnutie je naviac aj dôkaz o tom že boli, a teda nielen mohli byť, dotknuté práva osoby, ktorá
podala návrh na určenie neplatnosti dražby. Súd potom určí neplatnosť dražby v prípade, ak porušenie

ustanovení tohto zákona bolo takej povahy, že to malo preukázateľný vplyv na vydraženie predmetu
dražby, a to tak, pokiaľ ide o splnenie predpokladov stanovených zákonom pre vykonanie dražby,
ako aj pokiaľ ide o cenu dosiahnutú vydražením.

16. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že tu nebolo preukázané, že by

veriteľ (žalovaný 1/) a úverový dlžník (K. L.) uzavreli predmetnú úverovú zmluvu (č.l. 26) ako zmluvu
spotrebiteľskú, resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., keď veriteľ
(žalovaný 1/) mal v predmete podnikania o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov v rozsahu voľnej
živnosti a na druhej strane úverový dlžník mal v predmete podnikania zapísané činnosti vyplývajúcez výpisu zo živnostenského registra tohto podnikateľa (č.l. 99), pričom podľa výsledkov vykonaného
dokazovania je potrebné skonštatovať, že obidve zmluvné strany konali pri uzatváraní predmetnej
zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Obidve strany boli totiž

v zmluve jednoznačne identifikované identifikačnými znakmi podnikateľa (obchodné meno, IČO, č.
registrácie v obchodnom a živnostenskom registri), úverový dlžník vedel, že túto zmluvu uzaviera ako
podnikateľ (toto výslovne vyplýva z jeho výsluchu), pri uzavieraní zmluvy predkladal veriteľovi svoj
výpis zo živnostenského registra (nepopretá, resp. výsluchom svedka potvrdená skutočnosť), pričom v
čase uzavretia zmluvy mal úverový dlžník aktívne (teda nie ukončené ani pozastavené) živnostenské

oprávnenie. Už samotná zmluva je pritom nazvaná ako zmluva o podnikateľskom úvere a z jej článku I
je bez pochýb zrejmé, že vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy sa týkajú podnikateľskej činnosti zmluvných
strán a že zmluvné strany pri uzavretí zmluvy konali v rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti,
pričom úver bol poskytnutý za účelom rozvoja podnikania dlžníka, t.j. za účelom prefinancovania
prevádzkových potrieb a nákladov dlžníka s tým, že dlžník sa zaviazal takto poskytnutý úver použiť
výlučne na uvedený účel. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie žalovaného 1/ na pojednávaní k okolnostiam

poskytnutia predmetného úveru, keď uviedol, že žalovaný 1/ poskytuje výlučne len podnikateľské úvery,
ktoré sú zabezpečené nehnuteľnosťou.

17. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcov, že daný úver má charakter spotrebiteľského úveru, čo vyplýva
aj z bodu 4 predmetnej úverovej zmluvy, keď z uvedeného úveru mal byť sčasti vyrovnaný zostatok

pohľadávky prednostného záložného veriteľa Indever s.r.o. a to priamo na účet tejto spoločnosti,
a následne mal byť tento úver použitý zväčša na kúpu, resp. rekonštrukciu domu žalobcov, t.j. na iný
účel, než aký je uvedený v zmluve, súd uvádza, že uvedené tvrdenia žalobcov, a to aj v prípade ich
(čiastočného) potvrdenia úverovým dlžníkom pri jeho výsluchu, je nutné skúmať výlučne len v medziach
prehlásení úverového dlžníka ako zmluvnej strany v článku I úverovej zmluvy, ktoré sú uvedené v

predchádzajúcom odseku odôvodnenia rozsudku, pričom tu platí, že v prípade vyvolania omylu zo
strany úverového dlžníka u veriteľa o skutkových okolnostiach, resp. o skutočnostiach faktického alebo
právneho rázu napr. ohľadom účelu použitia úveru /ktorý by úverový dlžník od začiatku chcel použiť
na iný účel (aj) podľa požiadaviek jeho rodinných príslušníkov (vrátane žalobcov), t.j. v rozpore so
svojim záväzkom a prehlásením v zmluve/, tá osoba, ktorá by sama spôsobila prípadnú neplatnosť

zmluvy z takéhoto dôvodu, sa nemôže v zmysle § 40a druhá veta OZ tejto neplatnosti dovolať. A to
už vôbec nie aj osoby iné ako ten, na ochranu ktorého by inak bol dôvod neplatnosti právneho úkonu
určený (napr. žalobcovia). Pri dôvode neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 49a OZ sa pritom považuje taký právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý (v danom prípade veriteľ), neplatnosti

právneho úkonu nedovolá. Tu treba tiež zdôrazniť, že len v dôsledku prípadného omylu, ktorý by bol
vyvolaný dlžníkom napr. v uvedenej otázke, by sa nezmenil charakter zmluvy, resp. ňou založeného
zmluvného vzťahu. Zároveň je potrebné uviesť, že uvedené skutočnosti, ako aj celkový charakter
úverovej zmluvy a konkrétne okolnosti daného prípadu tu súd skúmal a posudzoval výlučne pre potreby
vysporiadania sa s dôvodmi podanej žaloby o určenie neplatnosti dražby v rámci tohto konania, kde

úverový dlžník nie je stranou sporu, pričom súd svoje skutkové a právne závery v tejto súvislosti prijal po
zohľadnení všetkých výsledkov a poznatkov z vykonaného dokazovania, vrátane v konaní uskutočnenej
svedeckejvýpovedetohtoúverovéhodlžníka.Ktomusúdlenvšeobecnekonštatuje,ženemožnovrámci
zmluvného vzťahu, kde bola obsahom uzavretej zmluvy o úvere prejavená slobodná autonómna vôľa
jej obidvoch účastníkov, ospravedlniť opomenutie úverového dlžníka ako podnikateľa konať vo vzťahu k

svojim právam a záväzkom s primeranou mierou obozretnosti a zodpovedne zvažovať vlastné konanie
a jeho dôsledky.

18. Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by predmetná zmluva o úvere bola
spotrebiteľskou zmluvou (viď vyššie uvedené dôvody), zároveň platí, že ani v dražbe uplatnený

nárok nevyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale vyplýva zo zmluvy o úvere uzavretej podľa
Obchodného zákonníka, a teda pri tejto zmluve sa všeobecne (t.j. aj bez ohľadu na okruh strán sporu
v tomto konaní) nemožno dovolávať jej posudzovania z hľadiska neprijateľných podmienok podľa § 53
OZ, ako ani prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. Taktiež tu súd nezistil žiaden dôvod absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy (bez ohľadu na okruh

strán sporu v tomto konaní), pre ktorý by potom bolo možné túto neplatnosť vzťahovať aj na predmetnú
záložnú zmluvu z dôvodu jej akcesorickej povahy. Pri prípadnej čiastočnej alebo úplnej neplatnosti
zmluvy o úvere by však bolo potrebné platnosť záložnej zmluvy ďalej posudzovať aj podľa jej bodu 1.3
(č.l.232),podľaktoréhozáložnázmluvazabezpečujeajprípadnýnárokveriteľazvydaniabezdôvodnéhoobohatenia v prípade neplatnosti zmluvy o úvere. Pokiaľ žalobcovia, ktorí nie sú stranami zmluvy
konkrétne namietali aj neplatnosť a neprimeranosť ustanovenia čl. III bod 3.2 zmluvy o podnikateľskom
úvere o tom, že úrok sa má stať súčasťou istiny, súd tu uvádza (aj bez ohľadu na okruh strán sporu v

tomto konaní), že prípadná neplatnosť tohto ustanovenia by nemala vplyv na skutkový a právny stav
zistený v tomto konaní, keď žalobcovia počas celého konania nepreukázali, že by toto ustanovenie
zmluvy bolo v danom prípade použité, pričom zároveň žalovaný 1/ uvedené výslovne vylúčil vo svojom
vyjadrení z 19.09.2017 a nevyplýva to ani z listinných dôkazov.

19. Žalovaný 1/ ako úverový veriteľ uskutočnil pre omeškanie úverového dlžníka so zaplatením troch
splátok splatných v novembri a decembri 2015 a v januári 2016 predčasné zosplatnenie predmetného
úveru na základe oznámenia o zosplatnení zo dňa 02.02.2016 (č.l. 60) v súlade s úverovou zmluvou
(čl. 4 najmä body 4.1 a 4.4 VOP žalovaného 1/ podpísaných úverovým dlžníkom - č.l. 5-8 spisu)
a zákonnou úpravou (§ 565 Občianskeho zákonníka, splnenie § 53 ods. 9 OZ sa tu nevyžaduje,
keďže nejde o spotrebiteľskú zmluvu), čím vznikla úverovému dlžníkovi podľa dohodnutých podmienok

povinnosť jednorazovo uhradiť veriteľovi celú zostávajúcu časť jeho záväzku z úveru. Keďže nebolo
preukázané, že by tu išlo o spotrebiteľskú zmluvu (vôbec že by išlo o taký druh zmluvy), pri ktorej by
napokon platila aj fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti pre absenciu príslušných, žalobcami v žalobe
namietaných povinných obsahových náležitostí, resp. ktorá by obsahovala neprijateľné podmienky, a
zároveň žalobcovia výšku pohľadávky uplatnenej v dražbe z iných hľadísk relevantne nenamietali a

nespochybnili, výška pohľadávky uplatnenej v dražbe pri započítaní úhrad úverového dlžníka podľa
splátkového kalendára tvoriaceho súčasť zmluvy, je jednoznačne zistiteľná zo zmluvy o vykonaní
opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 11.08.2016 a k nej pripojeného vyhlásenia navrhovateľa dražby
o spôsobilosti predmetu dražby o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
dražby (dražobný spis - príloha súdneho spisu). Žalovaný 1/ zároveň vo svojom vyjadrení z 28.06.2017

špecifikoval, že predmetná pohľadávka pozostáva zo zameškaných 3 splátok splatných 25.11.2015,
25.12.2015 a 25.01.2016 spolu vo výške 1.381,56 eur, z dlžnej istiny vo výške 18.597,73 eur, zmluvného
úroku k 11.07.2016 vo výške 1.021,09 eur, zmluvnej pokuty vo výške 6.000,- eur a zmluvného úroku
z omeškania z dlžnej istiny a riadnych úrokov k 11.07.2016 vo výške 3.105,82 eur a 230,72 eur. Z
uvedeného je zrejmé, že výška pohľadávky (istiny bez príslušenstva), ktorej správnosť nebola v konaní

účinne spochybnená, nepochybne prevyšovala sumu 2.000,- eur, a to ku dňu oznámenia o začatí
výkonu záložného práva, a preto súd v tejto súvislosti nezistil porušenie § 3 ods. 6 ZoDD. V dôsledku
nespornej existencie vyhlásenia navrhovateľa dražby o tom, že predmet dražby je možné dražiť, ktoré je
prílohou vyššie uvedenej zmluvy o vykonaní dražby a je založené v dražobnom spise, je potrebné ďalej
skonštatovať aj splnenie § 16 ods. 2, 3 a § 7 ods. 2 ZoDD v danom prípade, a teda že neboli v dražbe

porušené ani tieto ustanovenia zákona, pričom tu žalobcovia svojou neopodstatnenou argumentáciou
(viď dôvody vyššie) nemohli v danej súvislosti účinne spochybniť výšku uplatnenej pohľadávky a tým aj
prípadný nesprávny obsah tohto vyhlásenia. Zároveň však platí, že ani nesprávne vyčíslenie pohľadávky
uplatňovanej v dražbe, za ktoré zodpovedá navrhovateľ dražby, by bez ďalšieho neznamenalo aj dôvod
na vyslovenie neplatnosti dražby (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/208/2013

zo dňa 29.05.2014).

20. Súd v súvislosti s príslušnými námietkami žalobcov poukazuje aj na to, že žalovaný 1/ svojim
podaním zo dňa 12.07.2017 predložil súdu podacie hárky (č.l. 129) tak k oznámeniu o zosplatnení úveru
(podacie hárky s dátumom podania zásielky 05.02.2016), ako aj k oznámeniu o začatí výkonu záložného

práva (podacie hárky s dátumom podania zásielky 16.02.2016), ktoré svedčia o zaslaní týchto listov
všetkým zmluvným stranám na tie adresy, ktoré boli pri nich uvedené v zmluve o úvere a v záložnej
zmluve,pričomžalobcovianepreukázaližiadneoznámeniezmenydoručovacejadresyúverovému,resp.
záložnému veriteľovi, ako ani to že by nepreberali zásielky na uvedených adresách v čase doručovania.
Pri takom preukázanom zaslaní listov tu bolo podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s poukazom na

príslušnú judikatúru súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo/864/2004), rozhodujúce
objektívnehľadisko,žedôjdenímprejavuvôledodispozičnejsféryadresátasazavršujeprocesúčinného
doručenia právneho úkonu, s ktorým mal adresát možnosť oboznámiť sa, a to bez ohľadu na to, či sa
s ním adresát skutočne oboznámil.

21. Nakoľko vykonaním dokazovania tak ako vyplýva z vyššie uvedeného nebolo zistené, že by
pohľadávka uplatnená v dražbe bola vytvorená (aj) na základe neplatných inštitútov (napr. neprijateľných
podmienok), resp. nárokov, ktoré by úverovému veriteľovi neprislúchali (napr. z dôvodu bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru), súd taktiež nezistil ani hrubý nepomer medzi hodnotou záväzku (v časeoznámenia o začatí výkonu záložného práva predstavovala suma dlžných splátok, zosplatnený zvyšok
dlžnej istiny a vyčíslená zmluvná pokuta spolu sumu 25.979,29 eur, k tomu ešte úroky z omeškania z
dlžnej istiny a riadnych úrokov vyčíslené k 11.07.2016 vo výške 3.105,82 eur a 230,72 eur) a hodnotou

zabezpečenia (33.000, - eur). Pokiaľ sa týka namietaného porušenia § 11 ods. 1 ZoDD z dôvodu, že
konaním dražby v Leviciach sa žalobcom cielene znemožnilo zúčastniť sa na dražbe a
dohliadať na jej priebeh, nakoľko ako starobní dôchodcovia nemajú dostatok finančných prostriedkov
na úhradu cestovného, pričom zároveň to obmedzovalo aj potenciálnych účastníkov zúčastniť sa na
nej a navyšovalo náklady na dražbu, súd aj tento dôvod žaloby považoval za neopodstatnený. Podľa

§ 11 ods. 1 ZoDD miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s
navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Ak ide o dobrovoľnú
dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie, je spravidla v rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti
stanovených podmienok dražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane
veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov,
pre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca (napr. rozsudok NS SR sp. zn.

4Cdo/100/2012). Pri určení miesta dražby teda musí dražobník zvážiť, aký typ dražiteľov môže mať
podľa všeobecnej skúsenosti najväčší záujem o daný predmet dražby a či je geografické umiestnenie
predmetu dražby rozhodujúcim kritériom pre určenie okruhu záujemcov, a tým aj miesta dražby. Pokiaľ
ide o dražbu nehnuteľností určených na bežné bývanie, ako sú byty alebo rodinné domy, možno
dôvodne usudzovať, že záujemcami o kúpu takýchto nehnuteľností sú spravidla obyvatelia okolitých

miest, či obcí, ktorí v danom regióne už žijú, pracujú a majú rodinné zázemie, a len v menšej miere
osoby zo vzdialenejších miest, ktoré by sa do tohto regiónu prípadne presťahovali. To však neznamená
automaticky, že by sa mala dražba nehnuteľností konať vždy v obci, v katastri ktorej sú nehnuteľnosti
situované, resp. v meste, ktoré je vždy najbližšie k draženej nehnuteľnosti. Ako to vyplýva z tvrdenia
žalovaného 2/, ako aj dražobného spisu, miesto výkonu dražby, ktorá sa v prvom kole konala v užšom

regióne, kde sa nehnuteľnosť nachádza, a to v Nových Zámkoch vzdialených od predmetu dražby 58
km (cca 1 hodina cesty autom), bolo zmenené až po neúspešnom vykonaní prvého kola dražby na
odľahlejšie miesto - mesto Levice, ktoré je vzdialené od predmetu dražby 95 km (cca 1,5 hodiny cesty
autom), pričom takýto postup bol logický vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na to, že dražobník
mal v deň opakovanej dražby viacero dražieb. Určením miesta dražby v Leviciach, ktoré sú od Žiliny,

kde má dražobník svoje sídlo, cca o 100 km bližšie ako obec K. T., v ktorom sa nachádza dražobná
nehnuteľnosť,pritomdošloprávekzníženiunákladovdražobníkaminimálnevčasticestovnýchnákladov
a zároveň vzhľadom na vzdialenosť tohto miesta od draženej nehnuteľnosti, čo je necelých 100 km (cca
1,5 hodiny cesty autom) a existujúce dopravné spojenie medzi dvomi miestami a čas konania dražby
o 12:00 hod., možno nepochybne skonštatovať, že určením tohto miesta a času konania opakovanej

dražby objektívne nemohla byť neprimerane obmedzená možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre
ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca, čoho príkladom je aj samotný žalovaný
3/. Subjektívne dôvody, ktoré by neprimerane bránili v účasti na dražbe len žalobcom vzhľadom na ich
osobné pomery sú pritom v daných súvislostiach právne irelevantné. Na základe uvedeného súd dospel
k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu § 11 ods. 1 ZoDD

22. Čo sa týka ďalších námietok, ktoré si žalobcovia uplatnili až na pojednávaní dňa 10.12.2018, a
ktorýminamietajúďalšieporušeniaZoDD(konkrétnejeho§17ods.5,§9a§14ods.1),akoajporušenie
bodu 4.1 písmena b) úverovej zmluvy a obsah notárskej zápisnice N 161/2016 z 11.08.2016 v
časti dátumu oznámenia o opakovanej dražbe, uvedeného v článku 1 tejto zápisnice, súd k týmto neskôr
doplneným dôvodom určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby v prvom rade uvádza, že podmienkou

pre rozhodnutie o určení neplatnosti dražby je dostatočné preukázanie, že boli, a teda nielen mohli
byť, dotknuté práva osoby, ktorá podala návrh na určenie neplatnosti dražby. Pri extenzívnom výklade
porušenie ktoréhokoľvek zákonného ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách môže byť dôvodom
pre podanie žaloby za predpokladu, že osoba, ktorá porušenie namieta, bola tým dotknutá na svojich
právach.Musítedaexistovaťpríčinnásúvislosťmedziporušenímkonkrétnehozákonnéhoustanoveniaa

vznikomujmynaprávachžalujúcejosoby(totoplatíajvprípadevyššieposudzovanýchdôvodovžaloby).
Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto súvislosti je pritom na žalobcovi. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu, s výnimkou prípadu,
že dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu. Takáto výnimka v preskúmavanej
veci tvrdená nebola. Lehota 3 mesiacov uvedená v citovanom ustanovení má prekluzívny charakter.

Jej uplynutím dôjde k zániku práva, pričom súd je povinný prihliadať na takýto zánik práva, aj keď to
dlžník nenamieta (v danom prípade to žalovaný 1/ aj namietol). Zároveň nestačí, aby pred uplynutím
tejto lehoty bola podaná na súd žaloba obsahujúca síce žalobný petit na určenie neplatnosti dražby, v
ktorej je však uvedená len časť rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa neskoršieho tvrdenia žalobcovboli dôvodom tvrdenej neplatnosti dražby. Tvrdenie skutočností tvoriacich predmet konania sa malo
uskutočniť v priebehu prekluzívnej lehoty, a preto súd nemôže prihliadnuť na dodatočné
uvádzanie ďalších skutkových dôvodov neplatnosti dražby až po uplynutí prekluzívnej doby. Toto platí

pri všetkých dôvodoch uplatnených na pojednávaní 10.12.2018.

23. Okrem uvedeného však pri týchto doplnených dôvodoch nie je splnená ani podmienka, že
prípadným porušením namietaných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách by mohli byť a aj
skutočne boli dotknutí vo svojich právach žalobcovia, čím nemohla byť preukázaná ani existencia

príčinnej súvislosti medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom skutočnej ujmy na
právach týchto žalujúcich osôb (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/16/2011).
Nad rámec uvedeného však súd v danej súvislosti poukazuje aj na vyjadrenie žalovaného 1/ prednesené
na pojednávaní 10.12.2018, ktorým účinne vyvrátil tvrdenia žalobcov v danom smere, a to že namietané
plnomocenstvo dané zamestnancovi má charakter generálneho plnomocenstva, podľa ktorého je
zamestnanec oprávnený konať vo všetkých dražbách realizovaných jeho zamestnávateľom a že úver

bol vyplatený riadne a včas podľa bodu 4.1 písmena b) zmluvy o úvere, keďže museli byť splnené
súbežne dve podmienky, z ktorých jednou bol výmaz starého záložného práva z LV, čo sa podľa udania
žalovaného 1/ udialo práve v lehote 60 dní pred poskytnutím úveru. V prípade namietnutého dátumu v
notárskej zápisnici pritom zrejme ide len o zjavnú nesprávnosť - chybu v písaní a ďalej samotný obsah
dražobného spisu vyvracia tvrdenie žalobcov o porušení § 17 ods. 5 ZoDD voči dlžníkovi.

24. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol, keďže nezistil opodstatnenosť
ani jedného z uplatnených dôvodov neplatnosti dobrovoľnej dražby.

25. Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania

predostreté najmä na ostatnom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania (vrátane výsluchu
žalobcov, ako aj ďalších navrhnutých svedkov), súd už nepripustil, pretože ich vykonanie nepovažoval
za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci a mal za to, že by
v konečnom dôsledku len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho
rozhodnutia. Súd má za to, že v danej veci bol skutkový stav veci dostatočne a spoľahlivo zistený

vykonanými dôkazmi vrátane výsluchu svedka - úverového dlžníka, ktorý má plnú spôsobilosť na právne
úkony, t.j. spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Súd
vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním najmä listinnými
dôkazmi založenými v spise, prednesmi strán sporu a výsluchom svedka, pričom prihliadol i na ďalší
obsah spisového materiálu. Ďalšie argumenty strán sporu pritom súd nepovažoval za rozhodujúce pre

rozhodnutie vo veci samej, preto sa nimi osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.

Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú
ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
Záverom súd konštatuje, že s ostatnými tvrdeniami strán sporu sa nezaoberal, pretože v prejednávanej
veci boli právne irelevantné.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a
§ 255 ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalovaní majú právo na náhradu trov konania proti
žalobcom v rozsahu 100 %, keďže žalovaní boli v tejto sporovej veci úspešní na 100 % a neúspešní
na 0 %, t.j. čistý úspech žalovaných predstavuje 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p. (výrok II).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.