Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/73/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710218971
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6710218971.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: P.. Z. D., so sídlom Ul. L. č. X, XXX
XX C. C., správca konkurznej podstaty úpadcu P.. C. U. - S. S., s miestom podnikania - C. XXXX/XX,
XXX XX T., P.: XXXXXXXX, zastúpeného: Lion Law Partners, s.r.o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská
Bystrica proti žalovaným: 1. P.. A. S., nar. XX. XX. XXXX, , trvale bytom XXX XX C. XXX, občan SR,
zastúpenému: JUDr. Mária Belláková, advokátka, so sídlom advokátskej kancelárie Nemčianska cesta
95, 974 01 Nemce, 2. IRON ART, a. s., so sídlom 962 68 Hontianske Tesáre 171, IČO: 31698484,
zastúpeného: Aequitas s.r.o. so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 84.340,40 EUR
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 15. januára 2019,
č. k.: 8C/58/2011-534, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť trovy konania v rozsahu 100% žalovanému 1/ a žalovanému 2/ do troch dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na
zaplatenie sumy 84.340,40 EUR spoločne a nerozdielne. Konštatoval, že počas konania bol
na žalobcu uznesením okresného súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.: 2 K/62/2011 vyhlásený konkurz.
Žalobca tvrdil, že žalovaný 1/ si uňho prostredníctvom ústnej objednávky objednal dodanie materiálu
a rastlinných a záhradníckych prác v mieste bydliska žalovaného 1/ Q. C. XXX, pričom práce mali
byť realizované od septembra 2007 do decembra 2007. Dohoda na cene diela bola 91.615,22 EUR.
Žalobca prostredníctvom svojich pracovníkov riadne vykonal dohodnuté práce a žalovaný 1/ prevzatie
diela potvrdil v Zápisnici o dodaní a prevzatí zo dňa 17. 12. 2007. Na základe toho žalobca žalovanému
1/ vystavil faktúru číslo 2008/001 splatnú dňa 20. 06. 2008 na sumu 84.340,40 EUR. Žalovaný 1/ v liste
zo dňa 19. 05. 2008 uviedol, že toto dielo si nikdy neobjednal, preto nemieni faktúru uhradiť. Žalobca
tvrdil, že objednávka diela bola uskutočnená žalovaným 1/, ktorý je povinný zaplatiť túto sumu. Pretože
objednávka bola realizovaná ústne, za účelom právnej istoty ako pasívne legitimovaného uviedol aj
žalovaného 2/.
3. Žalovaní vo vyjadrení uviedli, že žalobca nijako nepreukázal nárok, ktorý uplatňuje. Žalovaný 1/
argumentoval, že so žalobcom žiadnu zmluvu neuzavrel, vždy vystupoval ako konateľ žalovaného 2/.

Žalovaný 2/ potvrdil, že so žalobcom uzatvoril ústnu zmluvu o dielo. Pôvodne uviedol, že sa dohodli sa
na predmete a rozsahu diela, žalobca odporcovi 2/ za vykonané práce vystavil faktúry číslo 2007/111
na sumu 504 560 Sk, splatnú dňa 14. 08. 2007, číslo 2007/123 na sumu 302 736 Sk splatnú dňa 13.
09. 2007, číslo 2007/126 na sumu 380 919 Sk splatnú dňa 08. 10. 2007 a číslo 2007/170 na sumu 540
398,50 Sk (správne má byť 546 983,50 Sk) splatnú dňa 08. 11. 2007. Žalovaný 2/ tieto faktúry v celkovej
výške 57.598,04 EUR uhradil. Po vykonaní diela bola dňa 15. 12. 2007 spísaná zápisnica s výhradou
poskytnutia záručnej lehoty jedného roka vzhľadom na nedostatočne pripravenú pôdu. Pokiaľ ide o
zápisnicu zo dňa 17. 12. 2007, na ktorú poukazoval žalobca v žalobe, túto žalovaný 2/ nikdy nepodpísal.
4. Po tom, ako odvolací súd skorší zamietajúci rozsudok zrušil, súd prvej inštancie vychádzajúc z jeho
záverov vo veci ďalej konal a žalobu opätovne zamietol ako nedôvodnú. V rámci zisťovania skutkového
stavu predovšetkým skúmal, či došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o dielo a kto je pasívne legitimovaným
v spore, keďže žalobca označil aj žalovaného 2/. Vo vzťahu k žalovanému 1/ dospel k záveru, že nie je
pasívne legitimovaný, pretože žalobca nepreukázal, že by s ním platne uzatvoril tvrdenú zmluvu o dielo.
Z dokazovania nevyplynulo preukázania základných predpokladov, ktoré zákon vyžaduje pri zmluve o
dielo, a to rozsah diela a cena, ktorá musí byť určitá, inak ide o absolútne neplatný právny úkon. V tejto
súvislosti poukázal na ust. § 37 OZ.
5. Vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobu tiež nepovažoval za dôvodnú, keď mal preukázané, že zo strany
žalobcu došlo k vykonávaniu určitých záhradníckych prác na ranči v C., pričom mal preukázané,
že žalovaný 1/ ako vlastník pozemku tento prenajal žalovanému nájomnou zmluvou 29. 6. 2007 na
dočasné užívanie s cieľom vybudovania reprezentačného a administratívneho a oddychového centra
slúžiaceho na rokovania a prezentácie s obchodnými partnermi. Vykonanie týchto prác žalovaný 2/
nerozporoval, tvrdil, že za práce zaplatil štyrmi faktúrami. Keďže vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/
súd kvalifikoval ako vzťah podnikateľský, aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, predovšetkým
§ 536 ods. 1, 2,3 ObZ. Aj keď pre platné uzatvorenie zmluvy o dielo postačuje ústna forma, musí
obsahovať určenie zmluvných strán a predmet zmluvy, teda rozsah diela, ktorý je vykonávaný. Súd
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, kedy konkrétne bola táto zmluva
uzatvorená, ani rozsah diela či dohoda o cene.
6. Keďže súd nemal preukázané platné uzavretie zmluvy, pričom mal preukázané, že došlo k výkonu
určitých prác na ranči C., skúmal, či existuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal na
to, že vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 450 ods. 1 OZ sa uplatňuje voči tej osobe, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatil. Z dokazovania vyplynulo, že pozemky, na ktorých sa práce vykonávali,
vlastnícky patria žalovanému 1/, preto pasívne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia
bol žalovaný 1/. Pretože tento vzniesol námietku premlčania, súd túto preskúmal a dospel k záveru, že
nárok je premlčaný. Mal preukázané, že na ranči sa naposledy pracovalo 12. 12. 2007. Nasledujúcim
dňom, keďže už nedochádzalo ďalej k prácam, si mohol žalobca prvýkrát uplatniť vydanie bezdôvodného
obohatenia. Od 13. 12. 2007 mohlo dôjsť prvýkrát k uplatneniu bezdôvodného obohatenia, v zmysle §
107 ods. 1 OZ dvojročná premlčacia doba uplynula 13. 12. 2009. Žaloba bola podaná dňa 13. 12. 2010
na Okresný súd Zvolen, teda po uplynutí premlčacej lehoty. O trovách konania rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP.
7. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a zaviazať žalovaného 1/ a
žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 84.340,40 EUR s príslušenstvom. Ako odvolací
dôvod uviedol ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f), písm. h) CSP. Argumentoval,
že opodstatnenosť namietaných nesprávnych skutkových zistení, ktoré sa premietli do nesprávneho
právneho posúdenia veci, zakladá potrebu podľa § 384 CSP zopakovať a doplniť odvolacím súdom
dokazovanie výsluchom žalovaného 1/ za účelom odstránenia rozporov týkajúcich sa jeho obrany v
otázke, kto a za akých okolností dal pokyn na preplatenie štyroch faktúr (2007/111, 2007/123, 2007/126,
2007/170), ako aj nariadením odborného vyjadrenia alebo znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia
odhad hodnoty stavebných prác na zodpovedanie otázky: "Stanoviť cenu prác, dodávok materiálu
a rastlín s výsadbou vykonaných žalobcom a v období september až december 2010 na pozemku
žalovaného 1/ P.. A. S. „Q. C. XXX“ podľa faktúry číslo 2008/011 zo dňa 30. 4. 2008 a podľa zápisnice
o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí zo dňa 15. 12. 2007 a zo dňa
17. 12. 2007“.
8. Namietal, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie právnym posúdením veci sa bezdôvodne
odklonil od právne záväzného stanoviska odvolacieho súdu a vo všetkých nastolených právnych
otázkach rezignoval na názorovú záväznosť súdu vyššej inštancie. V jadre použitej argumentácie sa
týmto otázkam vyhol a interpretoval ich sebe vlastným spôsobom. Tým svojvoľne, teda arbitrárne,
bez opory v zistenom skutkovom stave (a bez zodpovedajúcej zmeny skutkového stavu na podklade
majúceho sa doplniť dokazovania oproti stavu v čase rozhodovania odvolacieho súdu i bez zmeny

skutkového stavu v štádiu po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu) zásadne zmenil hodnotenie
skutkového stavu. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré spočíva v nerešpektovaní
jednotlivých procesných pravidiel podľa CSP premietajúcich sa do nepreskúmateľnosti pre nedostatok,
nezrozumiteľnosť, rozpornosť a zmätočnosť odôvodnenia rozsudku. Odôvodnenie rozsudku nespĺňa
zákonnú požiadavku na povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentami a návrhmi strán sporu. Zvlášť
chýba vysvetlenie a zdôvodnenie odklonu od kasačnej záväznosti právneho názoru zaujatého odvolacím
súdom v zrušujúcom uznesení. Pozornosti súdu prvej inštancie ušlo, že vo veci bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie, ktorému v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd nevenoval takmer žiadnu
pozornosť. Súd prvej inštancie vo väzbe na v konaní zistený skutkový stav nerešpektujúc pritom právne
záväzné závery odvolacieho súdu vytvoril prekvapivo a nepredvídateľne vlastnú skutkovú platformu.
Poukázal na to, že rozsudok neobsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, pretože chýba posúdenie
podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, súd nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Súd nepovažoval za potrebné podporiť prijatý verdikt ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít. V rámci vlastnej rozhodovacej činnosti súd tendenčne vytvoril teóriu o
absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo, čím svojvoľne a neudržateľne vytvoril základ pre rozhodnutie
o bezdôvodnom obohatení a jeho premlčaní. Poukázal taktiež na inštitút predbežného právneho
posúdenia veci v zmysle § 181 ods. 2 Žalobca tvrdil, že počas konania dostatočne argumentoval
v prospech verzie potvrdzujúcej uzavretie zmluvy o dielo v rozsahu zodpovedajúcom uplatnenému
nároku. Potom proces hodnotenia vykonaného dokazovania v napadnutom rozhodnutí je v zrejmom
rozpore s obsahom jednotlivých dôkazov a v evidentnom nesúlade s dôkaznou situáciou a tiež s právne
záväzným stanoviskom odvolacieho súdu. Žalobca za nepreskúmateľné považuje úvahy a postupy
súdu o predbežnej otázke týkajúcej sa posúdenia absolútnej neplatnosti ústne uzavretej zmluvy o dielo.
Nepreskúmateľnosť je založená primárne svojvoľným vytvorením skutkového stavu v otázke posúdenia
platnosti zmluvného vzťahu, na základe ktorého bolo uskutočnené plnenie bez poskytnutia jeho
protihodnoty žalobcovi. Vo väzbe na súdom akceptovanú námietku premlčania vznesenú žalovaným
1/ intenzita svojvoľnosti v tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku markantne presahuje krajné
hranice ústavnej akceptovateľnosti, keď súd nad rámec skutkového vymedzenia námietky premlčania
(žalovaný 1/ argumentoval trojročnou premlčacou lehotou vychádzajúc z ukončenia prác najneskôr
dňom 12. 12. 2007 bez ohľadu na zápisničné odovzdanie a prevzatie diela) akceptoval obsahovo úplne
inú námietku, ktorú žalovaný 1/ nevymedzil tak, ako ju pojal súd do svojho odôvodnenia. Poukázal taktiež
na skratkovitý minimalizmus a popisnosť argumentácie súdu.
9. Poukázal na inú vadu konania, ktorá spočívala v tom, že žalobca v priebehu celého konania pred
súdom prvej inštancie substancoval v spornej skutkovej otázke zhotovenia diela a jeho ceny skutkovú
i právnu argumentáciu s uplatnením jednotlivých prostriedkov procesného útoku, na ktoré súd prvej
inštancie nereagoval buď vôbec alebo nedostatočne. Namietaná iná vada spočíva v nerešpektovaní
právne záväzného stanoviska odvolacieho súdu a v prekvapivom svojvoľnom vytvorení vlastnej
skutkovej platformy vykazujúce znaky nepreskúmateľného rozhodnutia. Poukázal na odôvodnenie
v bode 48 rozsudku, pričom na túto časť je nutné nazerať cez predbežné právne posúdenie veci
a určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení, keď súd zverejnením konečného postoja v
tejto otázke neumožnil žalovanému ďalej argumentovať. Nepreskúmateľnosť je v tejto časti založená
absenciou dostatočného objemu koherentných vysvetľujúcich úvah a hodnotiacich úsudkov súdu v
prieniku s absenciou príslušnej procesnoprávnej argumentácie podporujúcej rozhodnutie súdu v tejto
časti uplatneného nároku.
10. Poukázal na to, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočnostíí, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá
dôvodné a závažné pochybnosti. V prípade, že z vykonaných skutkových zistení súd prijme závery,
ktoré z nich nevyplynuli, pričom skutkové zistenia tvoria zásadný skutkový rámec pre právne posúdenie
veci, ide o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), keď súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na názor odvolacieho
súdu, keď je nepochybné, že došlo k zhotoveniu diela, respektíve jeho časti a bolo povinnosťou súdu
prvej inštancie zaoberať sa všetkými dôkazmi a tvrdeniami prezentovanými žalobcom v prospech jeho
verzie. Ide o skupinu dôkazov, a to výsluch žalobcu na pojednávaní dňa 16. 11. 2011, svedecké výpovede
svedkov, listinné dôkazy, dodacie listy, fotodokumentácia. Tieto dôkazy súd opomenul včleniť do voľného
hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 CSP. Žalobca navrhol vykonať opakovaný výsluch žalovaného 1/
na odstránenie nezrovnalosti v jeho tvrdeniach, ohliadku miesta a znalecké dokazovanie na hodnotu
diela. Ani jeden z týchto dôkazov súd nevykonal, pričom uviedol, že bez ingerencie súdu nie je schopný
žalobca vykonať posudok prístupom na cudzí pozemok.

11. Skutočnosť, že sa žalobca po rozhodnutí odvolacieho súdu nijako nevyjadril k okolnostiam fakturácie
za vypracovanie architektonického spracovania nezbavovala súd povinnosti vysporiadať sa s obsahom
tohto listinného dôkazu a včleniť ho do komplexného skutkového stavu. Z obsahu faktúry číslo 2008/004
zo dňa 31. 10. 2008 vyplýva, že ide o architektonické spracovanie jazera a konzultácie k výberu
hydroponických nádob a ich výsadbe, vymedzenie úlohy sa zjavne týka len časti zhotovovaného
diela, a to tej, ktorá mala by s najväčšou pravdepodobnosťou vykonávaná v roku 2008. Neexistuje
žiaden obsahový súvis medzi fakturovanými prácami a dodávkami a medzi fakturáciou ohľadom
architektonického spracovania. Vykonaním tohto dôkazu nie je možné žiadnym výkladom dôjsť k záveru
o nepreukázaní vykonaní diela.
12. Podobne ako v bode 48 aj v bode 59 odôvodnenia prestavuje úvodná formulácia prvej vety
bezobsažné klišé, pričom ani z ďalšieho textu odôvodnenia nie je možné zistiť, o ktoré konkrétne dôkazy
súd prvej inštancie oprel hodnotiace úsudky a myšlienkové postupy. Zásadný omyl vidí žalobca v tom,
že súd z hľadiska skutkovo relevantných zistení posudzoval podstatné obsahové náležitosti zmluvy o
dielo, ktoré predpokladá obchodný zákonník, hoci vo vzťahu k žalovanému 1/ sa nemohlo jednať o
obchodnoprávny vzťah, ale išlo o zmluvu o dielo podľa ustanovení § 631- § 643 OZ. V tejto súvislosti
poukázal na to, že žalovaný 2/ opakovane potvrdil a uznal uzavretie zmluvy o dielo. Vzhľadom na
evidentnú personálnu previazanosť nie je možné ako hodnovernú hodnotiť verziu žalovaného 1/, že o
uzavretí zmluvy o dielo s jej podstatnými obsahovými náležitosťami nemal žiadnu vedomosť.
13. Upriamil pozornosť na to, že ušlo pozornosti súdu pri komplexnom hodnotení dôkazov, že už na
pojednávaní dňa 6. 11. 2011 došlo k zásadnému rozporu medzi tvrdením právneho zástupcu žalovaného
1/ a medzi tvrdením žalovaného 1/. Pokiaľ právny zástupca popieral, že by žalobca vôbec vykonal
nejaké práce na objekte v C., žalovaný 1/ v rámci svojho prednesu potvrdil vykonávanie prác v C.,
pričom spochybnil vykonávanie prác v sídle firmy žalovaného 2/ v D. R.. Tento rozpor mal byť súdom
hodnotený v prospech verzie žalobcu. Pokiaľ teda P.. S. priznal vykonávanie prác, muselo sa tak stať
len s jeho súhlasom a po predchádzajúcom dohovore ohľadom podstatných obsahových náležitostí
zmluvy o dielo - t. j. o rozsahu a cene diela. V rovine skutkových tvrdení žalobca namieta nesprávnosť
záverov, ktoré vyústili do posúdenia ústne uzavretej zmluvy o dielo ako absolútne neplatného právneho
úkonu, keď skutkové tvrdenia žalobcu podporené listinnými dôkazmi (dodacími listami, smenovnicami,
fotodokumentáciu), sú potvrdzované tiež obsahom zápisnice zo dňa 17. 12. 2007. Túto zápisnicu
je možné považovať za relevantný dôkaz o podstatných obsahových náležitostiach zmluvy o dielo
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/, pretože v jednotlivých ustanoveniach zápisnice je možné
zrozumiteľne identifikovať rozsah diela, jeho cenu, termín začatia/dokončenie, prevzatie bez výhrad a
záverečný posudok s poznámkou o odovzdaní keramiky v marci 2008. Pokiaľ nebolo možné vykonať
znalecké dokazovanie na namietanú pravosť podpisu P.. S. na zápisnici zo dňa 17. 12. 2007, nie je v
súlade s bremenom tvrdenia a dôkaznou teóriou spochybňovať obsah a význam skutkovej informácie
uvedenej v kópii tohto dokumentu v prospech verzie žalobcu. Jednoduchým vizuálnym porovnaním
podpisu P.. S. na zápisnici s inými v súdnom spise dostupnými písomnosťami je možné ustáliť, že ide o
totožný podpis. Súd neprihliadol na to, že má k dispozícii úradne overenú fotokópiu zápisnice notárskym
úradom, čo prestavuje vyšší stupeň hodnovernosti.
14. Súd prijal nesprávne zistenia ohľadom premlčania, súd nebol oprávnený bez zmeny skutkového
stavu založeného doplneným dokazovaním v intenciách záväzného názoru odvolacieho súdu svojvoľne
tento prelomiť len s poukazom na zavedenie nového procesného predpisu.
15. K odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v nesprávnom právnom posúdení poukázal na nesprávne
aplikovanie § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 34, § 37 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods.
1, 2, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 149, § 151 ods. 1, § 151 ods. 1, § 191
ods. 1, § 220 ods. 2, 3 CSP. Pretože pasívna vecná legitimácia nasvedčovala žalovanému 1/, súd mal
správne použiť na posúdenie platnosti zmluvy ustanovenie § 631- § 643 OZ. V tejto súvislosti poukázal
na rozdiely právnej úpravy zmluvy o dielo v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku. V závere
uviedol, že členitej, bližšie konkretizovanej skutkovej právnej argumentácii žalobcu mala zodpovedať aj
rovnako početná a členitá odpoveď súdu, aby išlo preskúmateľné zdôvodnenie. V zmysle zásad iura
novit curia bolo povinnosťou dať kvalifikovanú a špecifickú odpoveď pri právnom posúdení sporných
skutkových otázok.
16. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 1/. Rozsudok okresného súdu žiadal ako vecne
a právne správny potvrdiť, pričom s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní nesúhlasil a poprel ich
v celom rozsahu. Súd prvej inštancie sa neodklonil od právne záväzného stanoviska odvolacieho súdu
a postupoval v súlade so závermi odvolacieho súdu uvedenými v uznesení zo dňa 27. 5. 2015 č. k.
15Co/84/2014. Všetky tvrdenia žalobcu v odvolaní týkajúceho sa toho, že súd prvého stupňa sa mal
odkloniť od právne záväzného stanoviska odvolacieho súdu, sú nepravdivé. Stotožnil sa so záverom

súdu, že námietka žalovaného 1/, že pohľadávka žalobcu je premlčaná, je v plnom rozsahu dôvodná a
súd takéto premlčané právo podľa § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 OZ nemôže priznať. V rámci posudzovania
námietky premlčania súd v súlade so závermi odvolacieho súdu skúmal, či medzi stranami sporu došlo
k uzavretiu platnej zmluvy o dielo. Stotožnil sa so záverom súdu, že uzatvorenie zmluvy v ústnej forme
medzi žalobcom a žalovaným 1/ nebolo žalobcom preukázané. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným 2/
je neplatná. Žaloba nie je dôvodná, účastníci neuzatvorili platnú zmluvu o dielo. Súd správne vyhodnotil,
že medzi stranami sporu nebola uzavretá platne zmluva o dielo, preto ide o bezdôvodné obohatenie,
ktoré sa musí vydať podľa § 450 ods. 1 OZ. Súd mal preukázané, že pozemky, na ktorých sa mali
vykonávať práce, patrí žalovanému 1/ a na základe tejto skutočnosti bezdôvodné obohatenie bolo
na strane žalovaného 1/. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému 1/ z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia je premlčaná, nakoľko uplynula dvojročná premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 OZ. Podľa
názoru žalovaného 1/ práce skončili už v novembri 2007, čo vyplýva zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí
diela zo dňa 15. 12. 2007 ako aj svedeckej výpovede pána M. Q.. Aj v prípade, že by sa deň 12. 12.
2007 považoval za deň ukončenia prác, tak deň, kedy sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, je
deň 12. 12. 2007.
17. Koniec premlčacej lehoty v takomto prípade pripadá na deň 12. 12. 2009. Keďže žaloba bola podaná
dňa 13. 12. 2010, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Z tohto dôvodu súd správne žalobu zamietol.
Nakoľko došlo k zamietnutiu z dôvodu námietky premlčania, súd sa ďalšími skutočnosťami nezaoberal,
ako na to poukázal krajský súd. Poukázal na to, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy,
čo vyplýva z § 185 ods. 1 CSP, ako aj príslušnej judikatúry, napr. uznesenia NS SR číslo 6 Cdo 48/2011,
6 Cdo 2017/2013, 6 Cdo 337/2014). Z tohto dôvodu tvrdil, že súd prvej inštancie postupoval v súlade
so závermi odvolacieho súdu.
18. Taktiež právo žalobcu na spravodlivý proces nebolo žiadnym spôsobom porušené. Všetky tvrdenia
žalobcu v odvolaní týkajúceho sa toho, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces,
sú nepravdivé. Súd rešpektoval procesné pravidlá podľa CSP, rozsudok je nepreskúmateľný a
zrozumiteľný, odôvodnenie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Súd sa neodklonil od
kasačnej záväznosti právneho názoru zaujatého odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení. Tvrdenie
žalobcu, že ide o svojvoľné rozhodnutie, je nepravdivé. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému
predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Pretože v konaní bola žalovaným 2/
namietaná skutočnosť, že žalobca nepreukázal rozsah vykonaných prác, dohodu o cene a odvolací súd
tiež v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že nie je zrejmý obsah zmluvy o dielo, rozsah prác, cena diela,
t. j. neboli naplnené zákonné predpoklady uzatvorenia zmluvy o dielo, bolo možné predvídať, že súd
právne posúdi, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená platne zmluva o dielo, preto ide o bezdôvodné
obohatenie, ktoré sa musí vydať. V tejto súvislosti poukázal na znenie ustanovenia § 37 ods. 1 OZ. Ak
by aj žalovaný 2/ tvrdil, že uzatvoril ústnu zmluvu o dielo so žalobcom a súd zistí, že táto zmluva je
absolútne neplatná pre neurčitosť, nemôže na ňu prihliadať ako na platnú zmluvu. O nepredvídateľnosti
rozhodnutia možno hovoriť iba v prípade rozhodnutí odvolacieho orgánu, nie v prípade prvostupňových
rozhodnutí. Žalobca sa zúčastňoval pojednávaní, mal možnosť nahliadať do spisu a súd mu umožnil
uplatňovať procesné práva. Z práva na spravodlivý proces nevyplýva povinnosť súdu vykonať všetky
navrhnuté dôkazy, ak súd niektoré z navrhnutých dôkazov nevykoná, nemožno to považovať, že bolo
žalobcovi znemožnené uplatniť si jeho procesné práva v konaní.
19. Súd po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu zverejnil predbežné právne posúdenie veci, vyjadril
sa k tomu, že nie je preukázaný rozsah diela a cena, údaj o tom, kedy strany uzatvorili zmluvu, t. j.
zákonné predpoklady uzatvorenia zmluvy o dielo, na čo poukázal aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí, tiež sa vyjadril, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. V konaní nedošlo k inej vade,
súd prvej inštancie postupoval v súlade s CSP a konal aj so závermi odvolacieho súdu. Súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Súd vychádzal pri
posudzovaní podstatných obsahových náležitostí zmluvy o dielo z Obchodného zákonníka, nakoľko
práce boli vykonávané na podnet žalovaného 2/, čo vyplýva aj z vykonaných dôkazov, t. j. išlo o vzťah
medzi podnikateľmi. Nebol preto dôvod na to, aby súd pri posudzovaní zmluvy vychádzal z Občianskeho
zákonníka. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal uzatvorenie zmluvy o dielo medzi
žalobcom a žalovaným 1/.
20. Námietky žalobcu vo vzťahu k rozporu medzi tvrdením právneho zástupcu žalovaného 1/ a medzi
tvrdením žalovaného 1/ uviedol, že sú nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Právny zástupca žalovaného
1/ poprel, že by si žalovaný 1/ ako fyzická osoba objednal od žalobcu nejaké práce, tiež poprel, že by
žalobca vykonal nejaké práce pre žalovaného 1/ ako fyzickú osobu. Právny zástupca žalovaného 1/
nikdy netvrdil, či by sa nevykonávali žiadne práce na objekte v C.. P.. S. na pojednávaní jednoznačne
uviedol, že: „čo sa týka vykonávaných prác, tak tieto práce sa mali vykonávať na podnet žalovaného 2/,

ja som vždy so žalobcom jednal ako konateľ žalovaného 2/, nie ako fyzická osoba“. Tzn., že tu nie je
žiadny rozpor medzi tvrdením právneho zástupcu žalovaného 1/ a žalovaným 1/.
21. Poprel aj tvrdenie žalobcu, že zápisnicu zo dňa 17. 12. 2007 je možné považovať za relevantný dôkaz
o podstatných obsahových náležitostiach zmluvy o dielo. Žalovaný 1/ túto zápisnicu nepodpísal ani ako
fyzická osoba, ani ako konateľ žalovaného 2/ a na tejto zápisnici nie je jeho podpis. Pretože spochybnil
existenciu listiny, tak na jeho platné spochybnenie mu stačí tvrdiť, že takúto listinu v živote nepodpísal. V
takom prípade celé dôkazné bremeno ohľadne tejto listiny vrátane pravosti podpisov zaťažuje žalobcu,
ktorý si z tejto listiny pre seba práva vyvodzuje. Krajský súd na žiadnom mieste vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí nepovedal, že ide o dôkazné bremeno žalovaného. Žalobca sám nepredložil originál listiny,
o ktorej tvrdí, že disponuje úradne osvedčenú fotokópiu, čo samo osebe je dosť zarážajúce. Z dôvodu,
že žalobca nepredložil originál listiny, nebolo možné vykonať ani znalecké dokazovanie na skúmanie
pravosti podpisu na zápisnici zo dňa 17. 12. 2007.
22. Taktiež sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadom jednoduchého vizuálneho porovnania
podpisu, pretože skúmanie pravosti podpisu na zápisnici je otázkou odbornou a môže ju posúdiť
iba znalec. Záver o pravosti podpisu nemožno vyvodiť z vizuálneho porovnávania podpisu. Nakoľko
žalovaný spochybnil pravosť podpisu na zápisnici a žalobca nepredložil originál zápisnice, ktorý je
potrebný pre znalecké dokazovanie, súd nemôže na zápisnicu ako dôkaz prihliadnuť. Úradne overená
fotokópia zápisnice nie je postačujúca. Dôkazné bremeno ohľadom pravosti podpisu žalovaného 1/ na
zápisnici je na žalobcovi, nakoľko tento si vyvodzuje z tejto listiny pre seba a práva, čo vyplýva aj z
judikatúry, napr. uznesenia NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009.
23. Neuznal ani námietku žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd správne
vychádzal pri posudzovaní podstatných obsahových náležitostí zmluvy o dielo z Obchodného zákonníka,
nakoľko práce boli vykonávané na podnet žalovaného 2/, čo vyplýva z vykonaných dôkazov. Nebol preto
dôvod na to, aby súd posudzoval zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, ktorým by preukázal uzatvorenie zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným
1/. Žalovaný 1/ nepodpísal vo svojom mene ako fyzická osoba v právnom postavení objednávateľa
zápisnicu zo dňa 15. 12. 2007. Žalovaný 1/ poprel oprávnenosť vystavenia faktúry s číslo 2008/011
zo dňa 30. 4. 2008. Ani tieto práce si neobjednal. Na doplnenie uviedol, že Občiansky zákonník v
ustanoveniach týkajúcich sa zmluvy o dielo nevyžaduje, aby bola dohodnutá cena diela, avšak rozsah
diela musí byť dohodnutý, pričom je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo. Ak by teda išlo o zmluvu
o dielo podľa Občianskeho zákonníka, nebol by preukázaný rozsah diela, t. j. zmluva by nebola určitá,
čo by malo za následok taktiež neplatnosť zmluvy podľa § 37 ods. 1 OZ. Žalobca sám nevedel, s kým
uzatvoril zmluvu o dielo, čo vyplýva aj z toho, že žaloval žalovaného 1/ aj žalovaného 2/. Žalobca tvrdenia
nejasné skutočnosti, na druhej strane sám žalovaný 2/ sa vyjadril, že zmluvu uzatvoril so žalobcom
žalovaný 2/. Táto zmluva je však neplatná, pričom pri posudzovaní jej neplatnosti vychádzal súd správne
z Obchodného zákonníka, keďže posudzoval záväzkový vzťah medzi podnikateľmi. K bezdôvodnému
obohateniu došlo voči žalovanému 1/, nakoľko pozemky, na ktorých sa mali vykonávať práce, patria
žalovanému 1/.
24. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 2/. Napadnutý rozsudok žiadal potvrdiť ako vecne
aj právne správny. Svojím obsahom sa stotožnil s argumentáciou žalovaného 1/. Tvrdenia žalobcu
poprel v celom rozsahu, pretože mu nebolo znemožnené, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva,
nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a konanie netrpí inou vadou.
25. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu ku kasačnej záväznosti uviedol, že s nimi nesúhlasí. Súd prvej
inštancie sa neodklonil od právne záväzného stanoviska odvolacieho súdu a postupoval v súlade s jeho
závermi. Poukázal pritom na to, že odvolací súd uložil povinnosť prvostupňovému súdu zaoberať sa
námietkou premlčania vznesenú žalovaným 1/ a následne po posúdení námietky z nej vyvodiť príslušné
závery, pokiaľ ju vyhodnotí ako včasnú. Okresný súd sa primárne zaoberal námietkou premlčania.
Stotožnil sa so závermi súdu, že námietka je dôvodná a pohľadávka premlčaná. V rámci posudzovania
námietky premlčania súd v súlade so závermi odvolacieho súdu skúmal, či medzi stranami sporu došlo
k uzatvoreniu platnej zmluvy o dielo. Čo sa týka rozsahu a ceny diela, tento rozsah diela nebol podľa
súdu ustálený stranami a ani žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy o dielo
bol stanovený rozsah a cena tohto diela. Práve v tejto súvislosti poukázal na závery súdu vyslovené v
bode 48 odôvodnenia. Stotožnil sa aj so záverom súdu uvedeným v bode 59 odôvodnenia rozsudku.
Súd predovšetkým skúmal, či došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o dielo a potom musel určiť, či pasívne
legitimovaným v tomto prípade je žalovaný 1/, resp. žalovaný 2/. Podľa názoru žalovaného 2/ súd dospel
k správnemu záveru, že nedošlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o dielo. Taktiež sa stotožnil so záverom,
že neboli naplnené zákonné predpoklady pre uzatvorenie zmluvy o dielo, a to rozsah diela a cena. Súd
nemal zo strany žalobcu produkované žiadne dôkazy, ktoré by konkretizovali potrebné určujúce atribúty,

aby bolo možné konanie strán sporu posúdiť ako zmluvu platnú. Súd správne preto dospel k záveru, že
nebola uzatvorená platne zmluva o dielo, a preto ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať.
Mal preukázané, že pozemky, na ktorých sa mali vykonávať práce, patria žalovanému 1/ a na základe
tejto skutočnosti sa bezdôvodne obohatil žalovaný 1/. Súd správne žalobu zamietol z dôvodu námietky
premlčania, a preto sa ďalšími skutočnosťami nezaoberal.
26. Tak, ako žalovaní 1/, žalovaný 2/ poukázal na to, že práce skončili už v novembri 2007 a aj v prípade,
že by sa za deň ukončenia prác považoval deň 12. 12. 2007, koniec premlčacej lehoty pripadol na 12.
12. 2009. Poukázal na to, že pokiaľ ide o skutočnosti uvedené v uznesení krajského súdu, zrušujúce
rozhodnutie bolo vydané ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku s tým, že v súčasnosti tie
skutočnosti, na ktoré krajský súd poukázal, že má okresný súd vykonať dokazovanie určitým smerom,
už nie je možné v zmysle nového Civilného sporového poriadku vykonávať. Pokiaľ ide o návrh na výkon
sa vykonanie dokazovania, súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán sporu a nemá
povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať.
27. Za nepravdivé považoval aj tvrdenie žalobcu vo vzťahu k svojvoľnosti a arbitrárnosti vytvorenia
skutkového stavu veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam. K návrhom na vykonanie dokazovania uviedol, že žalovaný 1/ už bol vypočutí
v rámci súdneho konania, pričom opakovaný výsluch by nepriniesol žiadne nové skutkové okolnosti
potrebné pre rozhodnutie. Tiež neobstojí argumentácia žalobcu, že žalobca bez ingerencie súdu nie je
schopný vykonať súkromný znalecký posudok prístupom na cudzí pozemok. Toto tvrdenie je nepravdivé
a účelové. Nevie si totiž predstaviť, akú súčinnosť by mal žalovaný 2/ poskytnúť, pretože ohliadka na
mieste samom je neúčelná a nemohlo by z nej vyplynúť nič pre toto konanie.
28. Súd správne vychádzal pri posudzovaní podstatných obsahových náležitostí zmluvy o dielo z
Obchodného zákonníka, nakoľko práce boli vykonávané na podnet žalovaného 2/, čo vyplýva z
vykonaných dôkazov. Nebol dôvod preto, aby súd vychádzal z Občianskeho zákonníka. Tvrdenie
žalobcu, že uzatvoril zmluvu so žalovaným 1/, nepreukázal. Taktiež rozporoval odvolanie žalobcu
ohľadom rozporov na pojednávaní dňa 6. 11. 2011 v zhode s vyjadrením žalovaného 1/ uvedeným vo
vyjadrení k odvolaniu. Žiadny rozpor medzi tvrdením právneho zástupcu žalovaného 1/ a žalovaným
1/ neexistoval. K tvrdeniu žalobcu vo vzťahu k zápisnici zo dňa 17. 12. 2007 uviedol, že nesúhlasí s
tvrdeniami žalobcu. Zápisnicu žalovaný 1/ nepodpísal. Dôkazné bremeno ohľadom tejto listiny vrátane
pravosti podpisu zaťažuje žalobcu, ktorý si z tejto listiny pre seba práva vyvodzuje. Pretože žalobca
nepredložil originál listiny, nebolo možné vykonať ani znalecké dokazovanie. Taktiež sa nestotožnil s
argumentáciu, že jednoduchým vizuálnym porovnaním podpisu možno dospieť k záveru, že ide o totožný
podpis, pričom skúmanie pravosti podpisu je otázkou odbornou a môže ju posúdiť iba znalec.
29. K nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol zhodné tvrdenia ako vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný
1/. Súd pri posudzovaní podstatných obsahových náležitostí zmluvy o dielo vychádzal z Obchodného
zákonníka, nakoľko práce boli vykonávané na podnet žalovaného 2/. Nebol dôvod, aby súd postupoval
podľa Občianskeho zákonníka. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, ktorý by preukázal uzatvorenie
zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným 1/.
30. Na doplnenie poukázal, že Občiansky zákonník v časti týkajúcej sa zmluvy o dielo nevyžaduje, aby
bola dohodnutá cena diela, avšak rozsah diela musí byť dohodnutý a ide o podstatnú náležitosť zmluvy
o dielo. Uzatvorenie zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným 1/ nebolo preukázané. Žalobca sám
nevedel, s kým uzatvoril zmluvu o dielo, čo vyplýva aj z toho, že žaloval aj žalovaného 1/ , aj žalovaného
2/, žalobca tvrdil nejasné skutočnosti, na druhej strane sám žalovaný 2/ sa vyjadril, že zmluvu uzatvoril
so žalobcom žalovaný 2/. Zmluva o dielo uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 2/ je neplatná, pričom
súd pri posudzovaní neplatnosti zmluvy vychádzal správne z Obchodného zákonníka, keďže posudzoval
záväzkový vzťah medzi podnikateľmi. K bezdôvodnému obohateniu došlo voči žalovanému 1/, nakoľko
pozemky, na ktorých sa mali vykonávať práce, patrili žalovanému 1/.
31. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
32. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
33. Odvolací súd preskúmaním odvolacích dôvodov žalobcu, rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj
záverov, ktoré vyvodil z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, pričom na zistený skutkový stav okresný súd aplikoval správne relevantné právne normy.

34. Žalobca v úvode odvolania predovšetkým namietal, že súd prvej inštancie porušil kasačnú
záväznosť, keď tvrdil, že pre konanie po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom platí zásada viazanosti
nižšieho súdu vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu. Vo veci sa súd prvej inštancie
prezentovaným právnym posúdením veci bezdôvodne odklonil od právne záväzného stanoviska
odvolacieho súdu a vo všetkých nastolených právnych otázkach rezignoval na názorovú záväznosť súdu
vyššej inštancie. Tento argument použil aj v časti, kde namieta porušenie práva na spravodlivý proces.
35. Preskúmaním veci odvolací súd takéto pochybenie nezistil. Predovšetkým treba upriamiť pozornosť
na to, že zrušujúce uznesenie tvorí jeden celok a nemožno separovať určité úvahy tak, aby v konečnom
dôsledku vyzneli neobjektívne. Odvolací súd predovšetkým konštatoval, že rozhodnutie je predčasné
v dôsledku absencie určitých dôkazov a následných vyvodených skutkových záverov. Odvolací súd
prízvukuje, že toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané 27. mája 2015, teda za platnosti
Občianskeho súdneho poriadku. Aj v tomto zmysle vec preskúmal a vyvodil svoje závery, uviedol určité
úvahy a nakoniec aj záväzné stanovisko pre okresný súd. Odvolací súd uviedol, že došlo k zhotoveniu
diela, prípadne jeho časti. Táto skutočnosť bola preukázaná. Boli vykonané určité práce, nebolo však
preukázané, kto uzavrel zmluvu, kedy, jej obsah ani iné bližšie okolnosti uzavretia zmluvy. Odvolací súd
zdôrazňuje, že v žalobe žalobca uviedol tvrdenie, že žalovaný 1/ si u žalobcu prostredníctvom ústnej
objednávky objednal dodanie materiálu (rastlín) a záhradníckych prác v mieste bydliska žalovaného
1/ - Q. C. XXX s tým, že termín začatia realizácie diela bol stanovený na september 2007 a termín
dokončenia diela na december 2007. Žalobca v žalobe tvrdil, že sa dohodli na cene diela vo výške
91.615,22 EUR. Následne tvrdil, že riadne vykonal všetky práce, dodal žalovanému 1/ všetok objednaný
materiál a dielo mu odovzdal, čo mal žalovaný 1/ potvrdiť v Zápisnici o odovzdaní a prevzatí dokončených
stavieb dňa 17. decembra 2007. Za účelom úhrady žalovanému 1/ vystavil faktúru číslo 2008/011 zo dňa
30. 4. 2008. Na preukázanie týchto tvrdení žalobca priložil osvedčenú fotokópiu Zápisnice o odovzdaní
a prevzatí dokončených stavieb zo dňa 17. 12. 2007, faktúru číslo 2008/011 zo dňa 30. 4. 2008, list
žalovaného 1/ zo dňa 19. 5. 2008, ktorým faktúru vrátil. Povinnosťou žalobcu pri podávaní žaloby bolo
uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti a na svoje tvrdenia predložiť dôkazy. Ani z jedného predloženého
dôkazu nevyplýva, aký bol obsah uzavretej zmluvy, kedy táto bola uzavretá a aký bolo skutočný rozsah
prác, ktoré sa mali vykonať, aký mal byť rozsah dodaného materiálu, koľko rastlín, aké záhradnícke
práce sa mali vykonať.
36. Vzhľadom na nedostatky v zisťovaní skutkového stavu odvolací súd musel tiež konštatovať, že nie je
zrejmé, na základe akého podkladu sa záhrada realizovala, keď z obsahu spisu vyplývalo, že fi Exterier
Group, s. r. o., so sídlom vo Zvolene, Borovianska 1127/14, fakturovala faktúrou č. 2008/04 zo dňa 31.
10. 2008 odberateľovi P.. A. S. architektonické spracovanie jazera na ranči v C.. Odporca faktúru vrátil
ako nedôvodnú. Citovaná firma má rovnaké sídlo, ako navrhovateľ, pričom jediným spoločníkom tejto
firmy bol P.. C. U.. Faktúra je až z októbra 2008. Vzhľadom na deficit tvrdení žalobcu už v žalobe, ale
aj počas konania nebolo zrejmé, aký mal byť rozsah prác. Nebolo zrejmé, či išlo aj o práce na jazierku
a či tieto boli vykonávané v rámci iných prác od septembra do decembra 2007. Preto odvolací súd
usúdil, že pre získanie celkového obrazu o daných vzťahoch nie je bez významu, čo a prečo firma
navrhovateľa fakturovala v čase, keď sa už na jazierku pracovalo. Nebolo zrejmé, či práce vykonával
žalobca aj na jazierku, keď ako dôkaz boli priložené fotografie nie sadby rastlín ale výkopových prác
pre jazierko. Nastali pochybnosti o postavení žalovaného 1/ vo vzťahu k žalovanému 2/, odvolací
súd preto uviedol, že „z vykonaného dokazovania vôbec nevyplynulo, kedy, kde a za akých okolností
došlo k uzavretiu spornej zmluvy o dielo. Zmluva o dielo vyžaduje naplnenie obsahových náležitostí,
teda aj predmet diela, výsledok, ktorý musí byť vyhotovený. Ide o podstatnú vec pre posúdenie, či a
kedy došlo k zhotoveniu diela.“ Úvahy odvolacieho súdu mali svoj základ v nedostatočne vyvodenom
skutkovom závere okresného súdu, ktorý týmto okolnostiam nevenoval patričnú pozornosť, práve z
týchto dôvodov bolo potrebné predchádzajúci rozsudok zrušiť. Okrem iného odvolací súd uložil súdu
vykonať dokazovanie na pravosť podpisu žalovaného 1/ na zápisnici zo dňa 17. 12. 2007. Okresný súd
v tomto smere začal vykonávať dokazovanie, ale v zmysle O. s. p. ho nemohol ukončiť, pretože žalobca
nepredložil originál listiny, bez ktorého znalci nemohli dospieť k objektívnemu záveru o pravosti podpisu.
37. Odvolací súd upozornil okresný súd na to, že nevenoval pozornosť vznesenej námietke zaujatosti
žalovaným 1/ dňa 18. 09. 2013. Posúdenie námietky premlčania má význam, keď je zrejmé, že dielo
bolo dodávané, návrh na začatie konania bol podaný na súde dňa 13. 12. 2010. Z dovtedy vykonaného
dokazovania vyplývalo, že práce mali byť ukončené koncom novembra, pričom niektorí svedkovia
uvádzajú, že pracovali aj začiatkom decembra. Podľa evidencie dochádzky predloženej žalobcom
vyplynulo, že jeho pracovníci pracovali na ranči od septembra 2007 do novembra 2007, A. R. naposledy
12. 12. 2007, rovnako aj Z. U.. Podľa tvrdenia žalovaného 1/ (ako konateľa za žalovaného 2/) k
odovzdaniu diela zápisnične došlo prinajmenšom 15. 12. 2007. Z dokazovania nevyplynulo, že by

žalobca vykonával práce po dátume 12. 12. 2007. Preto s prihliadnutím na dané skutočnosti odvolací
súd uložil povinnosť prvostupňovému súdu zaoberať sa námietkou premlčania vznesenou žalovaným
1/. Následne po posúdení danej námietky buď z nej vyvodí príslušné právne závery, pokiaľ ju vyhodnotí
ako včasnú. Pokiaľ nie, bude musieť zistiť obsah zmluvy o dielo, rozsah prác a materiálu, ktoré boli
predmetom zmluvy, ako bola určená cena diela, čo z toho bolo vykonané v súlade so zmluvou a v akom
rozsahu, v rámci dokazovania bude vyhodnocovať predložené účtovné doklady a ich hodnovernosť aj
vo vzťahu k účtovníctvu žalobcu, či boli riadne zaúčtované a skutočne dodané objednávateľovi, ktorý
dodanie tovaru podpisuje na dodacom liste, ktorý je v účtovníctve s príslušnou faktúrou, avšak za
predpokladu, že tieto doklady žalobca má. Odvolací súd uviedol, že nepostačujú len dodacie listy, ktoré
nie sú riadne vyhotovené, preto bolo dôležité zistiť, či skutočne boli riadne zaúčtované a vykonaná
dodávka materiálu tak, ako je to v nich uvedené. Súdu bolo uložené vyhodnotiť faktúru č. 2000/011,
ktorou bola vyfakturovaná dodávka diela vo vzťahu k dodacím listom. Z vykonaného dokazovania nebolo
preukázané, že za dielo bolo zaplatené. Nepochybne ale bude potrebné sa zaoberať aj obranou odporcu
2/, že žiada hodnotu štyroch faktúr započítať vo forme obrany, pričom ale je potrebné dodať, že musí ísť
o započítateľnú položku a odporca 2/ musí preukázať dôvod nároku, resp. navrhovateľ musí preukázať
hodnoverne účtovne reálny dôvod vystavených štyroch faktúr.
38. Okresný súd po zrušení rozsudku postupoval v súlade s názorom odvolacieho súdu. Dokonca aj po
nadobudnutí účinnosti nového procesného poriadku CSP mal snahu dokončiť dokazovanie znaleckým
posudkom, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko znalci nemohli vykonať tento posudok z dôvodu, že
nebol predložený originál listiny, na ktorej sa mal posudzovať podpis žalovaného 1/. Vzhľadom na
metodiku vykonávania znaleckého postupu grafológom je logické, že nemôže pri zisťovaní pravosti
podpisu vychádzať z fotokópie, hoci aj notársky overenej. Ak žalovaný 1/ tvrdil, že Zápisnicu zo dňa
17. 12. 2007 nepodpísal, nebolo možné od neho očakávať preukázanie negatívnej skutočnosti, túto
povinnosť mal žalobca. Ak tvrdil, že má overenú fotokópiu tejto zápisnice, je logické predpokladať, že
pri overení musel predložiť originál. Žalobca nevysvetlil žiaden rozumný dôvod, prečo originál na účely
znaleckého dokazovania nepredložil, pričom opakovane argumentoval, že súd môže vychádzať aj z
fotokópie. Aj bez znaleckého dokazovania možno vyvodiť záver, že dnešné technologické možnosti
umožňujú rôznym spôsobom narábať s listinou, preto okresný súd vyvodil správny záver, že Zápisnica
zo dňa 17. 12. 2007 nie je tým dôkazom, z ktorého možno vyvodiť skutkové okolnosti, na ktoré poukazuje
žalobca.
39. Okresný súd nezmenil hodnotenie skutkového stavu zásadným významom, pretože skutkový stav
zistený do zrušujúceho rozhodnutia nebolo dostatočný, závery, ktoré vyplynuli z dokazovania, neboli
dostatočne zrozumiteľne vyhodnotené, pričom odvolací súd konštatoval, že zamietavé rozhodnutie nie
je založené na dostatočne zistenom skutkovom stave. Ak skutkový stav nebol dostatočne ustálený,
nemohlo dôjsť k jeho zmene tak, ako to tvrdí žalobca. Okresný súd nemusel odôvodňovať odklon od
kasačnej záväznosti, pretože postupoval v jeho súlade a zaoberal sa podstatnými argumentami strán
sporu. Súd vysvetlil navzájom odporujúce si dôkazy. Z rozhodnutia okresného súdu dostatočne vyplýva,
aké skutkové zistenia z vykonaného dokazovania vyplynuli, aké boli úvahy súdu pri hodnotení dôkazov
a aké právne závery z nich vyvodil. Právne závery sú v súlade so zisteným skutkovým stavom, pričom
rozhodnutie obsahuje relevantné vysvetlenie dôvodov podstatných pre jeho rozhodnutie. V zmysle
ustanovenie § 220 ods. 2 CSP okresný súd v odôvodnení uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil aj aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil. Z rozhodnutia vyplýva,
ako sa vyjadrili žalovaní a aké prostriedky procesnej obrany použili. Podľa citovaného ustanovenia
povinnosťou súdu je jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Zo zákonnej úpravy vyplýva požiadavka na jasné a výstižné vysvetlenie, teda také, ktoré
je pre stranu zrozumiteľné a malo by byť presvedčivé. Povinnosťou súdu nie je uvádzať obsiahle
teoretické úvahy. Treba na okraj poznamenať, že žalobca subjektívne presvedčený vstupuje do sporu
s predpokladom úspechu, svojou predstavou skutkovej stránky a aplikácie právnych noriem. Akékoľvek
rozhodnutie pre neho nepriaznivé bude nepresvedčivé a to aj v prípade, že z hľadiska objektívneho
pohľadu a nezaujatého hodnotiteľa môže byť presvedčivé a zrozumiteľné. Žalobca do sporu vstupuje
s určitou silou argumentov a dôkazov, ktoré však môžu byť oslabené a ovplyvnené subjektívnym
nazeraním na riziko možného úspechu. V danej veci to je zrejmé z písomnej žaloby, keď na strohé
tvrdenia sú ponúkané dôkazy, pričom chýbajú tie, ktoré logicky vyplnia podstatné skutkové poznanie,
ktoré je významné pre rozhodnutie. Ak žalobca uzavrel zmluvu ústne, vystavil sa pri tvrdenom rozsahu
uplatňovaného nároku riziku, že obsah zmluvy nepreukáže. Okresný súd správne poukázal na bdelosť
podnikateľa. Odvolací súd bez významu neuviedol a nezvýraznil to, že žaloba je podaná značne

oneskorene. Ak by žalobca konal ako dobrý hospodár, nároku by sa zrejme v určitej časti domohol,
pričom však odvolací súd poukázal na nedostatky v účtovníctve, dodacích listoch, ktoré značne oslabujú
tvrdenia žalobcu ako aj tomu, že súd jeho tvrdeniam uverí v celom rozsahu. Je vecou žalobcu, kedy
podal žalobu, avšak sa vystavil nedbalým konaním riziku, ktoré z toho môže vyplynúť. Žalovaný 1/ v
rámci procesnej obrany tento nedostatok využil.
40. Z rozsudku okresného súdu nepochybne dostatočne vyplývajú zákonom predpísané náležitosti,
súd uviedol všetky relevantné dôkazy, tieto jednotlivo vyhodnotil, pričom uviedol, z ktorých dôkazov
vychádzal a tiež uviedol, prečo ďalšie navrhnuté dôkazy nevykonal, pričom vo vzťahu k ohliadke zotrval
na svojom pôvodnom názore, ktorý bol odobrený aj odvolacím súdom. Odvolací súd poznamenáva,
že už v priebehu konania nebolo dané zrozumiteľné vysvetlenie zo strany žalobcu, pokiaľ ide o
dodávku určitých rastlín, kde existovali podstatné rozdiely v dodacích listoch vo vzťahu k počtu rastlín,
ktoré mali byť realizované pri výsadbe. Žalobcovi taktiež nič nebránilo v tom, ak by predložil vlastný
znalecký posudok počas konania, hoci, okresný súd by z neho vzhľadom na námietku premlčania vo
vzťahu k žalovanému 1/ aj tak nevychádzal a takýto dôkaz by bol nadbytočný. Okresný súd správne
nevykonal ďalšie opakované dokazovanie výsluchom žalovaného 1/, ktorý uviedol všetky podstatné
tvrdenia už počas konania. Nie je pravda, že v odôvodnení súd nereflektoval na vykonané rozsiahle
dokazovanie. Uviedol obsiahlejšie úvahy vo vzťahu k relevantným dôkazom, pričom nebolo potrebné
rozsiahlo uvádzať dôkazy, ktoré pre rozhodnutie nemali podstatný význam. To by robilo rozhodnutie
práve nepresvedčivé a rozporné. Súd zakladá svoje skutkové zistenia na preukázaných zisteniach, ktoré
vyplývajú z konkrétnych dôkazov, nie na dôkazoch, ktoré nie sú dôveryhodné, či majú inú vadu, pre ktorú
ich nie je možné akceptovať. Okrem toho rozsah dôkazov je značne ovplyvnený tým, že povinnosťou
súdu bolo zaoberať sa otázkou premlčania, čo značne zužuje priestor na vykonávanie iných dôkazov.
41. Odvolací súd neakceptoval ani argument vo vzťahu k vytvoreniu vlastnej skutkovej platformy
okresným súdom, pretože okresný súd vychádzal v ďalšom konaní zo záverov odvolacieho súdu.
Tento dostatočne a obšírne naznačil rozhodujúce otázky, ktoré je potrebné vyriešiť, pričom jednoznačne
predbežne poukázal na skutočnosť, že súd si musí vyriešiť otázku, či došlo k uzavretiu zmluvy o dielo,
kto túto uzavrel a aký bol jej rozsah. Okresný súd v súlade s týmto názorom sa zaoberal zisťovaním
skutkových okolností relevantných pre rozhodnutie. Potom nemožno dospieť k záveru, že by išlo o
vytvorenie vlastnej skutkovej platformy, už vôbec nejde o prekvapivý záver. Pre strany sporu v ďalšom
konaní preto nebolo nič prekvapivé a žalobca mohol očakávať aj výsledok v podobe zamietnutia žaloby.
Žalobca v odôvodnení poukázal na ustanovenie § 181 ods. 2 CSP. Ako už vyššie odvolací súd uviedol,
konanie začalo za platnosti Občianskeho súdneho poriadku, taktiež pôvodný rozsudok bol zrušený
počas platnosti tohto procesného poriadku, kedy sa citované ustanovenie neaplikovalo, už bol vyslovený
predbežný názor odvolacieho súdu, ktorý bol pre okresný súd záväzný, na čo poukazoval žalobca aj
v odvolaní.
42. Odvolací súd vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom nesprávneho skutkového zistenia uvádza,
že s argumentom sa odvolací súd nestotožňuje. Preskúmaním veci dospel k záveru, že skutkové
zistenia vyplývajú z vykonaného dokazovania. Žalobca v žalobnom návrhu žiadal zaviazať na plnenie
žalovaného 1/ a žalovaného 2/, a to spoločne a nerozdielne, pričom uviedol, že žalovaného 2/ žaluje
z opatrnosti. Z postoja žalobcu je teda nepochybné, že si nebol istý pasívnou legitimáciou, naviac,
bez bližšieho vysvetlenia žiadal, aby žalovaní plnili spoločne a nerozdielne, čo žalovaní aj namietali.
Žalobca tvrdil, že uzatvoril ústnu zmluvu so žalovaným 1/, obsahom ktorej mala byť dodávka rastlín a
záhradníckych prác. Ako bolo vyššie uvedené, nie je pochybné, že určité záhradnícke práce a dodávku
rastlín žalobca vykonal.
43. Žalobca tvrdil, že ústnu zmluvu o dielo uzavrel so žalovaným 1/, ktorý toto tvrdenie poprel, naopak,
uviedol, že zmluvu uzavieral žalovaný 2/, ktorého je žalovaný 1/ konateľom, a teda pri jednaní vystupoval
ako konateľ. V prospech tvrdenia žalovaného 2/ svedčí dôkaz, výpoveď svedka M. Q., z ktorého
výpovede vyplynulo, že je zamestnaný u žalovaného 2/ a potvrdil argumentáciu žalovaných, že areál v
C. mal prezentovať výrobky značky JPM, pričom dohliadal na realizáciu prác. Z hľadiska dokazovania
a následného právneho posúdenia bolo dôležité zistiť, kto bol objednávateľ prác a následne zistiť, či
boli splnené predpoklady pre uzavretie zmluvy od dielo. Ak by žalobca preukázal uzavretie zmluvy so
žalovaným 1/, súd by aplikoval príslušné ustanovenia zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka. Ak
by zmluva bola uzavretá so žalovaným 2/, bolo potrebné aplikovať Obchodný zákonník. Dôkaznú pozíciu
žalobcu oslabil fakt, že zmluva mala byť uzavretá ústne. Okresný súd dokazovaním nemal preukázané,
že by došlo k uzavretiu zmluvy so žalovaným 1/, ktorý to poprel, pričom žalobca nijako presvedčivo
nepreukázal, že tvrdenie žalovaného 1/ nie je pravdivé. Je pravda, že aj pri realizácii žalobca postupoval
laxne, keď faktúru, na ktorú odkazuje v žalobe, vystavil na odberateľa P.. S., pričom ale dodacie listy sú
adresované pre odberateľa Q. C..

44. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom rozhodnutí poukázal na to, že ak žalobca preukazoval
dodanie diela a predložil dodacie listy, ktoré by mali preukázať jeho rozsah, museli by obsahovať
zákonom predpísané údaje a informácie, čo sa nestalo, dodacie listy boli nedostatočne vyhotovené.
Dodací list slúži ako potvrdenie o odovzdaní a prijatí tovaru v stanovenom množstve, druhu či kvalite.
Fyzicky sa prikladá k dodávke. Vystavuje sa v dvoch vyhotoveniach. Originál dodacieho listu by mal patriť
strane, ktorá za tovar platí. Druhý dodací list potvrdzuje príjemca ako potvrdenie o prevzatí a posiela
ho späť k odosielateľovi. Dodací list neslúži ako faktúra, ale je jej doplnkom. Vystavený dodací list sa
považuje za účtovný doklad iba v prípade, ak všetky spĺňa podmienky stanovené zákonom o účtovníctve
431/2002 Z. z., a to , že musí obsahovať: Označenie „Dodací list“, poradové číslo dodacieho listu (nie
duplicitné), číslo faktúry, na ktorú je dodací list viazaný, časť „Dodávateľ“ (Názov podniku, právna formy,
adresa, IČO, DIČ, IČ DPH, podnikateľské účty, názvy bánk), časť „Odberateľ“(Názov podniku/Meno a
priezvisko, Adresa, v prípade podniku IČO, DIČ, IČ DPH), dátum vyhotovenia dodacieho listu, dátum
uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia, obsah účtovného prípadu
(Podrobnejší opis produktov, sadzby a hodnoty DPH pokiaľ je podnik platcom DPH), peňažnú sumu
alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá
je zodpovedá za účtovný prípad v účtovnej jednotke a meno, priezvisko a podpis osoby zodpovednej
za jeho zaúčtovanie, označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách
účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenie.
45. Ak by žalobca postupoval správne, musel by si vyjasniť, komu službu poskytuje a kto je odberateľ,
a to minimálne pri vyhotovení dodacieho listu. Označenie odberateľa predpokladá údaje fyzickej osoby,
či názov podniku. Dodacie listy neobsahovali ani jedno ani druhé. Okresný súd z výpovede žalovaného
1/, ktorý je zároveň konateľom žalovaného 2/, mal preukázané, že práce boli vykonané v prospech
tejto spoločnosti, čo vyplynulo aj z nájomnej zmluvy pozemku. Je pravdou, že nebola daná odpoveď
na tvrdenie žalovaného 2/, že za práce zaplatil štyrmi faktúrami, pričom žalobca tvrdil, že fakturoval
nimi práce vysokozdvižným vozíkom v sídle žalovaného 2/ v D. R.. Uskutočnenie týchto prác nebolo
preukázané. Nebolo preukázané ani to, že by faktúrami zaplatil žalovaný 2/ realizáciu prác na ranči C..
Prvá z týchto faktúr bola vyhotovená za práce jún, júl 2007 VZV, teda za čas, kedy sa ešte žiadne práce
na C. nerealizovali, tie začali podľa žalobcu v septembri 2007. Okresný súd v bode 29 odôvodnenia
uviedol, že žalobca tieto faktúry vystavoval po konzultácii so žalovaným 1/, pričom v D. R. pracovalo asi
jeho 30 ľudí, čo žalovaný 2/ poprel a vyplynulo to aj z ďalších dôkazov. Okrem toho je vcelku záhada,
ako by 30 ľudí pracovalo na vyúčtovanej práci vysokozdvižným vozíkom. Z hľadiska preukázania tvrdení
žalobcu tento dôkaz nie je relevantný a ani okresný súd sa ním bližšie nemusel zaoberať, pretože z neho
nijako neboli zistené presvedčivé údaje, ktoré by potvrdili argumentáciu žalobcu.
46. Okresný súd vyvodil správny záver, že žalobca nepreukázal, že zmluvu o dielo uzavrel so žalovaným
1/. Nebolo potom potrebné skúmať, či došlo k uzavretiu platnej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd
dopĺňa, že až po náležitom zistení obsahu ústnej dohody môže súd posúdiť, či na jej základe niekomu
vznikla povinnosť (R 11/2002). V rozhodovanom prípade nebolo preukázané, že došlo k uzavretiu ústnej
dohody so žalovaným 1/, preto súd nemusel pristúpiť k zisťovaniu obsahu tejto dohody. Tiež treba
dodať, že nepresnosti v označení účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné,
kto zmluvu o dielo uzavrel (R 9/2002). Vzhľadom na označovanie účastníka zmluvy žalobcom, jeho
označením v dodacích listoch ako aj tvrdenie žalovaných vyvoláva pochybnosti, kto zmluvou o dielo
skutočne uzavrel a či platne. Nemožno vysloviť záver, že je nepochybné, že by táto zmluva mala byť
uzavretá so žalovaným 1/. Na okraj odvolací súd poznamenáva, že podľa § 631 OZ zmluva o dielo môže
vzniknúť iba vtedy, ak by sa jej účastníci dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete zmluvy
a o poskytnutí ceny za dielo. Toto nebolo preukázané.
47. Okresný súd dospel k záveru, že zmluvu o dielo uzavrel so žalobcom žalovaný 2/, v mene ktorého ako
konateľ vystupoval P.. S.. Uzavretie zmluvy potvrdil P.. S., na ranči pracoval zamestnanec žalovaného
2/ p. Q., ktorý spolupracoval aj s pracovníkmi žalobcu, z nájomnej zmluvy bolo preukázané, že tento je
v nájme žalovaného 2/, ktorý na ňom chce realizovať záhradnú úpravu pre prezentáciu výrobkov JPM.
Práce v čiastočnom rozsahu boli odovzdané na základe Zápisnice dňa 15. 12. 2007, odovzdanie prác
podľa Zápisnice z 17. 12. 2007 nebolo preukázané. Dôvodne potom skúmal, či došlo k uzavretiu platnej
zmluvy, pričom správne vychádzal z právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, pretože ide
o vzťahy súvisiace s podnikaním.
48. Podľa § 536 ObZ (1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa
zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí

byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.
49. V praxi pomerne často rezonuje mylná predstava o tom, že objednávka (písomná, či ústna),
na základe ktorej zhotoviteľ dielo vykonal, predstavuje zároveň zmluvu o dielo. Vo väčšine prípadov
bude objednávka len písomné zachytenie (dôkaz) obsahu záväzkového právneho vzťahu v rámci
ústnej zmluvy o dielo. Samozrejme nie je vylúčené, aby podpisom objednávky oboma účastníkmi
(objednávateľom a zhotoviteľom) predstavovala takáto objednávka zmluvu o dielo. V konaní nemožno
vychádzať z podobnej praxe, keďže obsah objednávky je sporný.
50. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o dielo v zmysle Obchodného zákonníka patrí určenie zmluvných
strán, určenie diela, ako aj určenie záväzku objednávateľa zaplatiť cenu za vykonané dielo. V zmysle
judikatúry aj v prípade obchodnoprávneho režimu platí, že až po náležitom zistení obsahu ústnej dohody
môže súd posúdiť, či na jej základe niekomu vznikla povinnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.
septembra 2001, sp. zn. Obdo v 31/2000). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 9. 2011
sp. zn. 7 M Obdo 2/2002 platí, že nepresnosti v označení účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť
zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu uzavrel.
51. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že neboli naplnené základné
predpoklady uzatvorenia zmluvy o dielo, a to rozsah diela a cena. Rozsah diela, ktorý mal byť
vykonaný, nebol žiadnym spôsobom preukázaný tak, aby nedochádzalo k pochybnostiam. Absentuje tak
nedostatok základnej podmienky, a to určenie predmetu zmluvy. Okresný súd tak dospel k správnemu
záveru, že zmluva o dielo nebola uzatvorená platne.
52. Nakoľko bolo preukázané, že žalobca na pozemku vlastnícky patriacemu žalovanému 1/ vykonal
určité práce, vysadil rastliny, pričom nebolo preukázané, že žalobcovi bolo za túto prácu zaplatené,
okresný súd dospel k správnemu záveru, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré sa musí vydať.
Správne aplikoval ustanovenie § 450 ods. 1 OZ, keď bezdôvodné obohatenie musí vydať ten, koho úkor
došlo k obohateniu. Bolo nepochybne preukázané, že pozemky, na ktorých boli vykonávané práci, sú
vlastníctvom žalovaného 1/. Odvolací súd dodáva, že podľa § 120 ods. 1 OZ súčasťou veci je všetko,
čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Trvalé
porasty vysadené na pozemkoch nemajú povahu samostatných vecí, pretože sú v zmysle ustanovenia
§ 120 OZ súčasťou pozemku ako hlavnej veci; vlastníctvo k nim nadobudne vždy vlastník hlavnej veci
okamihom pevného spojenia so zemou, a to bez ohľadu na to, kto porasty na pozemku vysadil. Povinný
na vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalovaný 1/.
53. V súlade s názorom odvolacieho súdu okresný súd skúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný, pričom
dospel k správnemu záveru, že došlo k premlčaniu práva, keď aplikoval správne príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že začiatok premlčacej lehoty pripadol
na deň 13. 12. 2007, pretože bolo preukázané, že naposledy pracovali pracovníci žalobcu na ranči ešte
12. 12. 2007. Táto lehota uplynula 13. 12. 2009. Keďže žaloba bola podaná 13. 12. 2010, v súlade s
ustanovením § 107 ods. 1 OZ došlo k premlčaniu aj tohto nároku. Okresný súd potom dôvodne žalobu
zamietol.
54. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, preto
každému z nich odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
55. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 5. 7. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.