Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/256/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612212533
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5612212533.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci žalobcu: M.
G., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom U. O., A., A. D. XXX/XX, právne zastúpený: JANČI & Partners s.r.o., so
sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti žalovaným: v rade 1/ Mgr.
G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Z. B. a v rade 2/ Mgr. Ing. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. - Z. O., M. G. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných v
rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/321/2012-419 zo dňa 17. marca
2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej vyhovel žalobe žalobcu na určenie vlastníckeho práva voči
žalovanému v rade 2/, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej vyhovel žalobe žalobcu na určenie vlastníckeho práva voči
žalovanej v rade 1/, m e n í tak, že žalobu voči žalovanej v rade 1/ z a m i e t a .

Výrok o trovách konania m e n í tak, že žalovanej v rade 1/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému v rade 2/ nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že výlučným vlastníkom bytu č. 19, nachádzajúcom sa
na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, č. vchodu 5, vrátane príslušenstva bytu a spoluvlastníckeho
podielu priestoru na spoločných zariadeniach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti
7379/157835, postaveného na pozemku C-KN parc. č. 377/1, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre mesto a katastrálne územie U. O., je
žalobca. Žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal solidárne nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že darovacia zmluva uzatvorená 30.01.2012 medzi žalobcom a žalovanou v
rade 1/, ktorej vklad bol povolený dňa 14.03.2012 pod číslom V 272/2012 je neplatná, a to pre nedostatok
vôle žalobcu, keď tento mal previesť vlastníctvo k bytu na žalovanú v rade 1/ iba do skončenia jeho
finančných problémov a problémov s platením výživného. Z okolností, za ktorých došlo k darovaniu
nemožno usudzovať na vôľu žalobcu previesť bez časového obmedzenia vlastníctvo na žalovanú v
rade 1/. Tomuto nasvedčuje i správanie žalovanej v rade 1/, keď sa sama vyjadrila, že žalobcovi jasne

dala najavo ukončenie svojho vzťahu s ním a aj to, že v budúcnosti s ním ako s partnerom nepočíta.
V okolí žalobkyne sa pohyboval iný muž - žalovaný v rade 2/, ktorého upodozrieval žalobca z viac, než
kamarátskeho pomeru so žalovanou 1/. Za týchto okolností je nelogické, aby žalobca napriek dôvere
previedol vlastníctvo k svojmu jedinému nehnuteľnému majetku na žalovanú v rade 1/ bezvýhradne,bez časového určenia a možnosti reparácie vzniknutého stavu. Ak mala byť darovacia zmluva platná,
nemohlaobsahovaťustanovenieodočasnostiprevodu,aaniobsahovaťvýhraduvlastníctva,dojednanie
o predkupnom práve alebo o práve spätnej kúpy. O nedostatku vôle žalobcu previesť vlastníctvo bytu na

žalovanú 1/ v súlade s právom svedčí aj samotné prijatie daru žalovanou v rade 1/, ktorá nechcela žiť na
Liptove, nevynakladala žiadnu starostlivosť o byt až do času, kedy sa žalobca intenzívne začal zaujímať
o vrátenie daru, čo žalovaná v rade 1/ nepoprela. Preto darovacia zmluva trpí vadou vôle žalobcu ako
prevodcu, právny úkon z jeho strany nebol urobený vážne.

3. Okrem nedostatku vôle u žalobcu zistil ďalšie dva dôvody absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, a
to pre rozpor jej účelu so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keď účelom darovacej zmluvy
nie je prevod vlastníckeho práva na obmedzenú dobu. Vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďou
žalobcu, svedka N. a svedkyne G. vyplýva, že cieľom sledovaným žalobcom, ale aj žalovanou v rade 1/
bolo nedodržanie ustanovení zákona o darovacej zmluve.

4. Na strane žalovanej v rade 1/ bol ďalší dôvod absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, ktorým je
rozpor s dobrými mravmi pri prijatí daru. Žalovaná v rade 1/ za obdobie definitívneho zániku jej vzťahu
so žalobcom označila august 2011 a žalobcovu vedomosť o tejto skutočnosti preukázala jeho čestným
prehlásením z 31.08.2011 o vlastníctve hnuteľných vecí. Zánik jej vzťahu so žalobcom však nebránil
označiť seba samú v darovacej zmluve za snúbenicu žalobcu tvrdiac, že to žalobca očakával. Napriek

skončeniu vzťahu mal žalobca podľa jej prednesu žalovanú v rade 1/ presviedčať, aby to spolu skúsili,
na druhej strane vypovedala, že jej oznámil v novembri 2011, že sa vracia na Liptov (čo aj urobil),
že vidí, že to nemá budúcnosť. Tvrdila, že žalobca vedel o jej finančných problémoch a chcel jej byt
darovať z lásky. Práve tu vidí najväčší rozpor konania žalovanej v rade 1/ s dobrými mravmi. Aj keď podľa
vlastného tvrdenia žalovanej 1/ žalobca vedel od leta 2011 o tom, že ich vzťah smeruje k zániku, že mu

neposkytuje žiadnu šancu a perspektívu, nemala zábrany prijať dar ako prejav jeho lásky, o ktorú ona
záujem nemala. Žalovaná 1/ podľa vlastných tvrdení vedela, že žalobca v sebe živí nádej na obnovenie
vzťahu, o ktorý ona záujem nemala. Prijatie daru nemalej hodnoty obdarovaným, ktorý sám tvrdí a vie,
že darca si tým spôsobom snaží zabezpečiť jeho náklonnosť, nemôže požívať ochranu práva. Ide o
prijatie daru v rozpore s dobrými mravmi, ktorým nemohla vzniknúť platná darovacia zmluva. Žalovaná

v rade 1/ na prijatie daru poukazovala aj na záujem svojej maloletej dcéry. Toto dieťa má však svojho
vlastného otca a matku, povinných postarať sa o zabezpečenie a uspokojenie jeho potrieb v súlade so
zákonom. Riešením finančných problémov žalovanej 1/ nemôže byť prijatie daru od človeka, ktorý má
sám finančné problémy a bolo voči nemu vedené exekučné konanie.

5. Pokiaľ ide o ďalší prevod predmetného bytu medzi žalovanou v rade 1/ a žalovaným v rade 2/ dňa
30.07.2012 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27.08.2012 a Dodatku č. 2 zo dňa 13.09.2012, žalovaná v
rade 1/ sa vyjadrila, že tento previedla zo strachu zo žalobcu, ktorý ju mal sledovať a majúc vedomosť
o jeho agresívnom správaní voči jeho prvej manželke. Z tohto dôvodu ak ho vykonala zo strachu,
tak prejav jej vôle nemohol byť vážny a zmluva je tiež neplatná. Žalovaný v rade 2/ nemohol byť

dobromyseľný pri nadobudnutí vlastníctva tohto bytu, čo nasvedčuje jeho vyjadrenie z 28.08.2012
nachádzajúce sa v pripojenom spise Okresného úradu, odbor katastrálny Liptovský Mikuláš, sp. zn. V
2400/2012. Žalovaný 2/ tu prezentuje svoju vedomosť o zapísanej poznámke na LV č. 5706 týkajúcej sa
uplatnenia nároku na vrátenie daru pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/142/2012. Teda
počas vkladového konania nadobudol vedomosť o začatí súdneho konania, v ktorom boli uplatnené

vecné práva k nehnuteľnosti žalobcom voči žalovanej v rade 1/, aj keď toto súdne konanie bolo neskôr
zastavené. Podstatným však je, že od nevlastníčky žalovanej v rade 1/ platne nemohol byt nadobudnúť
do vlastníctva. Z okolností, za ktorých uzatvorili predmetnú zmluvu žalovaný v rade 2/ nemal vôľu stať sa
skutočným vlastníkom tohto bytu. Tento býva a pracuje mimo Liptovského Mikuláša a vo svojej výpovedi
sám potvrdil, že cez Liptovský Mikuláš prechádza. Žalovaný 2/ byt neužíva a podľa tvrdenia žalobcu,

ktoré nespochybnil, neplní ani úhrady s ním spojené. Navyše počas tohto súdneho konania vstúpil do
ďalšieho právneho úkonu smerujúceho k prevodu vlastníckeho práva bytu na ďalšiu osobu napriek tomu,
že aj začatie tohto súdneho konania je poznamenané v katastri nehnuteľností.

6. Súd nevykonal navrhovaný dôkaz, a to výsluch svedka MUDr. O. na okolnosti zániku manželstva

so žalovanou v rade 1/ a jej osobných vlastností a charakteru, z dôvodu zdravotných problémov tohto
svedka. Rovnako nevykonal výsluch svedkyne Ing. V. B., matky žalovanej v rade 1/, ktorá sa opakovane
nedostavovala na súdne pojednávania, hoci bola riadne a včas predvolaná a podaním z 10.05.2013
oznámila, že žalobca pri príležitosti jej menín v júli uviedol, že jej dcéru ľúbi, a preto by jej daroval byt anásledne v podaní zo dňa 29.11.2013 oznámila, že môže poskytnúť aj písomné čestné prehlásenie o jej
vedomostiach, ktoré má o prebiehajúcom konaní. Z toho vyplýva, že svedkyňa bola, nie súdom, vopred
informovaná o prebiehajúcom súdnom konaní a takto stratila kredibilitu. Stala sa nehodnovernou.

7. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

8. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podali odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/. Žalovaná v rade
1/ namietala, že napadnuté rozhodnutie považuje za rozhodnutie vydané v rozpore s ust. § 157 ods.

2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a teda za nedostatočné, nepresvedčivé.
Dôkazy produkované v priebehu konania boli zo strany súdu vyhodnotené v rozpore so zásadami
hodnotenia dôkazov a navyše v mnohých prípadoch aj v rozpore s tým, ako sa vyjadrili v priebehu
konania. Opakovane niektoré z dôkazov odignoroval pod strohým konštatovaním bez ďalšieho rozboru
ich významu a vzťahu k ostatným skutočnostiam preukázaným v priebehu konania, resp. sa k nim
nevyjadril vôbec a žiadnym spôsobom nevzal do úvahy vyjadrenia žalovaných tak, ako to bolo vyslovené

odvolacím súdom. Postupom súdu bola obom žalovaným viackrát odňatá možnosť konať pred súdom.
Súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v rozhodnutí odvolacieho
súdu, a to konkrétne vo vzťahu k zohľadneniu vyjadrení žalovaných v rozhodnutí o podanej žalobe,
ako aj vo vzťahu k vyjadreniam právneho názoru ohľadne písomného prejavu vôle. Svoje rozhodnutie
odôvodňoval citáciami rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, teda judikátov cudzieho súdu a komentárom k

zákonu, pričom ani jedno z toho nie je formálnym prameňom práva a nemôže slúžiť ako hmotnoprávny
základ pre rozhodnutie. Poukázala na neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, ako aj na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Vlastníctvo žalobcu nebolo neisté a ani nikým
spochybnené, nakoľko svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti previedol platne v prospech žalovanej
v rade 1/, na základe platne uzavretej darovacej zmluve, a preto nemá naliehavý právny záujem na

takom určení. Hoci žalobca namietal neplatnosť právneho úkonu, avšak samotný petit žaloby, a teda
aj rozhodnutie súdu vo veci samej sa týkalo určenia vlastníckeho práva, čím došlo k obchádzaniu
zákonných ustanovení zo strany nielen žalobcu, ale aj súdu, kedy súd rozhodol čo i len bez prejednania
predbežnej otázky platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu darovacej zmluvy, avšak súd sa mal v
prvom rade vysporiadať s otázkou platnosti právneho úkonu vo výroku svojho rozhodnutia. Aktívna

legitimácia žalobcu nebola daná, nakoľko nemal dôvod na pochybnosti ohľadom vlastníctva predmetnej
nehnuteľnosti, keď vlastnícke právo platne previedol v prospech žalovanej v rade 1/ a dokonca z dôvodu
nedostatkov zmluvy sám v priebehu katastrálneho konania vykonal opravu zmluvy. Nemožno preto
hovoriť o nezhode vôle a prejavu vôle. Rovnako aktívna legitimácia je spochybnená z dôvodu, že určenia
vlastníckeho práva sa domáhal až po viac ako 10-tich mesiacoch od uzavretia darovacej zmluvy, pričom

za toto obdobie nemal pochybnosti o tom, kto predmetnú nehnuteľnosť vlastní.

9. Ďalej poukázala na procesné pochybenie prvostupňového súdu ohľadne doručenia opisu zápisnice
z pojednávania zo dňa 17.04.2013, ako aj predvolania na predmetné pojednávanie, pričom tento
postup považuje za postup v hrubom rozpore so zásadami ako rovnosti účastníkov konania, tak

aj zásadou na prejednanie vecí v jej prítomnosti so zaručením dostatočného času na prípravu na
pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené iba tri dni pred termínom pojednávania
a súd v zápisnici nepravdivo konštatuje, že bola dodržaná 5 dňová lehota na prípravu pojednávania.
Neobstojí zdôvodnenie súdu o nevykonaní dôkazu - výsluchu svedka Ing. V. B., ktorá mohla podstatným
spôsobom prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a týmto došlo k porušeniu zásady rovnosti

účastníkov konania a má to aj za následok vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Pri
takomto neprípustnom prístupe súdu prvej inštancie k hodnoteniu a vykonávaniu dôkazov buď mal
súd vykonať aj navrhovaný výsluch svedka Ing. B. alebo nevykonať výsluch, resp. vyhodnotiť ako
nehodnoverné výpovede svedkov G. alebo N., nakoľko pri zachovaní zásad nestrannosti a nezávislosti
súdu, voľného hodnotenia dôkazov a rovnosti účastníkov konania stratili „kredibilitu“ aj uvádzaní dvaja

svedkovia,ktorýchvypočutienavrholžalobcaasvedčiavýlučnevjehoprospech,avšaktým,žeuvádzajú
skutočnosti, ktoré im povedal žalobca. Za najzávažnejšie porušenie práv účastníka konania považuje to,
že chýbala v spise zápisnica obsahujúca výpoveď svedkyne G.. Tento nedostatok súd odstránil podľa
jej názoru konštatovaním, že nevie čo sa stalo, a preto zápisnica v spise chýbala, ale už sa našla a teda
bola do spisu doplnená a následne na pojednávaní dňa 17.03.2016 tiež konštatoval, že keďže žalovaní

nežiadalivykonaťopakovanývýsluchsvedka,akoaniprečítanietejtozápisnice,jevšetkovporiadkutým,
že sa táto stratená a znovu nájdená zápisnica do spisu len tak doplnila. Ide pritom zápisnicu obsahujúcu
jeden z najdôležitejších dôkazov, o ktoré prvostupňový súd opiera svoje rozhodnutie.10. Súd prvej inštancie vyhodnotil neexistujúci dôkaz, kedy ako dôvod neplatnosti darovacej zmluvy
uviedol rozpor s dobrými mravmi vzhľadom k vyjadreniu účastníkov o tom, že žalobca prechovával k
žalovanej v rade 1/ city, ktoré mala sama zneužiť a zavádzať ho, resp. v ňom vzbudzovať nádeje. Súd pri

tomto hodnotení úmyselne rozšíril a doplnil jej vyjadrenia o skutočnosti, ktoré nikdy nepovedala, resp.
jej vyjadrenia účelovo skrátil alebo modifikoval tak, aby zodpovedali potrebe súdu. Nikdy neuviedla, že
by darovanie predmetného bytu vyplývalo z jej prísľubov o obnovení jej vzťahu so žalobcom, resp. by
vyvolávala u žalobcu falošnú nádej na obnovu ich vzťahu. Vyjadrila sa iba v tom znení, že „možno“
žalobca od darovania bytu niečo očakával, ale ona mu nič nesľubovala a nikdy neuviedla, že sa darca

týmto darom snažil získať jej náklonnosť. Jediným dôvodom darovania možno konštatovať pocit viny
žalobcuztoho,žespôsobilrozpadjejmanželstva,jejfinančnéproblémyachceljejtýmtopomôcť.Ksvoju
vyjadreniu ohľadne pomoci žalobcovi, ktorý povedala v omyle pod vplyvom stresu na pojednávaní, čo
nepopieraasúdnepravdivozneužilvnapadnutomrozsudkuvjejneprospech.Vtomtovyjadrenísaihneď
opravila s tým, že žalobcovi nemala s čím pomôcť a že nie ona chcela pomôcť žalobcovi, ale žalobca
chcel pomôcť jej. Poukázala na skutočnosť, že osobu žalobcu, ktorý koná účelovo s cieľom ukrátiť

vlastné dieťa, porušuje zákon, prizná sa k tomu pred súdom, preukázateľne a objektívne špekuluje s
dôvodmi a vyjadreniami, aby bol úspešný v konaní, súd vyhodnotí ako dôveryhodnú a jeho tvrdenia
prednesené v tomto konaní ako pravdivé. Svedkyňa G. okrem rodinnej väzby k žalobcovi má zjavný
záujemnavýsledkukonaniaajzdôvodu,abymalžalobca,jejsynzabezpečenévlastnébývanie,nakoľko
podľa jej vyjadrenia býva práve u nej a rovnako podľa jej vyjadrenia má byť dlžný peniaze aj jej. Z jej

výpovede tiež vidieť jednoznačne negatívny postoj k jej osobe. Nemožno preto hovoriť o nestrannom
a nezaujatom svedkovi. Úhrady nákladov spojených s bytom zo strany žalovaného v rade 2/ žiadnym
spôsobomniesúrelevantnévovzťahuknadobudnutiuvlastníctvabytužalovanýmvrade2/odžalovanej
v rade 1/. Nie je pravdivé tvrdenie súdu, že žalovaný v rade 2/ tieto neuhrádza, nakoľko podľa jej
vedomostívčaserozhodnutiasúdubolivšetkyplatbyspojenésužívanímbyturiadneuhradené.Žiadnym

spôsobom nespochybnila svoje oprávnenie, vôľu pri darovaní bytu v prospech žalovaného v rade 2/.
Súd nemôže rozhodovať v tomto prípade o platnosti tohto právneho úkonu bez jej návrhu ako jedinej
aktívne legitimovanej na podanie takéhoto návrhu. Zmluva uzatvorená medzi ňou a žalobcom je platná
a preto má za to, že aj následná darovacia zmluva uzavretá so žalovaným v rade 2/ je platná.

11. Má za to, že súd nemohol konštatovať neplatnosť darovacej zmluvy z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi alebo pre nedostatok vôle u žalobcu, nakoľko išlo o „dočasný prevod“, nedostatok vôle a
simuláciu právneho úkonu tak, ako to vidí žalobca a aj prvostupňový súd, potom nie je zároveň v tom
istom rozhodnutí a konaní možné konštatovať rozpor s dobrými mravmi. Toto platí aj opačne, teda v
prípade ak malo ísť o rozpor s dobrými mravmi, nemožno hovoriť o neplatnosti darovacej zmluvy z

dôvodu nedostatku vôle a rozporu s § 39 OZ. Tvrdenie o tom, že darovanie malo byť iba dočasne
podporené vyjadrením o tom, že v čase darovania mala mať iný vzťah neobstoja najmä s prihliadnutím
na fakt, že podľa názoru súdu prvej inštancie práve darovaním predmetného bytu sa žalobca snažil
znova získať jej priazeň, obnoviť ich predchádzajúci vzťah, čoho dôkazom je aj požiadavka, aby sa stala
jeho snúbenicou a uvedenie slova snúbenice do darovacej zmluvy požadoval práve žalobca. Žalobca

mal kedykoľvek možnosť previesť „dočasne“ vlastnícke právo k bytu v prospech svojej matky alebo
napríklad aj na svedka N.. Špekulatívnosť konania žalobcu iba potvrdzuje pôvodná žaloba, ktorú ešte
pred začatím tohto konania žalobca zobral späť. O špekulatívnosti žalobcu svedčí aj konanie o znížení
výživného vedeného medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou, kedy žalobca uviedol, že dovolenku
platila žalovaná v rade 1/ a v tomto konaní sa od žalobcu, resp. od svedka N. dozvedáme, že to bol

práve žalobca, ktorý všetko uhrádzal.

12. V jej neprítomnosti na pojednávaní 04.12.2013, ktoré malo byť odročené sa svedok N. vyjadroval
hanlivo a nepravdivo o jej osobe. Na tomto pojednávaní boli jej ako účastníka konania porušené práva
závažným spôsobom, keď bol vypočutý svedok v jej neprítomnosti a vyjadroval sa k jej osobe, a

to ku skutočnostiam, ktoré mu oznámil sám žalobca, a preto je možné považovať jeho výpoveď za
nedôveryhodnú. Pri výsluchu tohto svedka bola porušená zásada bezprostrednosti a ústnosti konania,
keďbolvykonanývjejneprítomnostiakvýpovedisvedkasazdôvodupochybeniasúdunemalamožnosť
vyjadriť, klásť otázky a bola jej tým odňatá možnosť konať pred súdom. Navyše, keď súd vyhodnotil
predmetnú výpoveď svedka ako hodnovernú a opiera o tento dôkaz svoje rozhodnutie. Na predmetné

pojednávanie nebola riadne predvolaná.

13. Konštatovaním súdu, že darovacia zmluva nepozná inštitút predkupného práva, práva spätnej kúpy
alebo výhrady vlastníctva možno súhlasiť, avšak iba za podmienky, že by súd týmto nezdôvodňovalpráve neplatnosť darovacej zmluvy v účelovom vyhodnotení vyjadrení účastníkov konania, pričom sama
uvádzala, že v prípade, že by mal žalobca v úmysle dočasne previesť vlastnícke právo k bytu, mohol
tak urobiť viacerými spôsobmi, a to napríklad kúpnou zmluvou s využitím už spomínaných vedľajších

dojednaní, pričom nemá vedomosť, že by sa niekedy počas konania alebo žalovaný v rade 2/ vyjadrili v
tom zmysle, že tieto vedľajšie dojednania mohli byť súčasťou práve predmetnej darovacej zmluvy.

14. Pridržiava sa vyjadrenia právneho názoru žalovaného v rade 2/ predloženého súdu na prvom
pojednávaní 10.01.2013, pričom sa súd žiadnym spôsobom s týmto vyjadrením nevyporiadal. Má za to,

že o neplatnosť zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle strán spočívajúcej v simulácii by aj v prípade ak by
z predmetnej darovacej zmluvy jednoznačne nevyplývala vážnosť vôle oboch zmluvných strán, čo však
v tomto prípade bezpochyby vyplýva, možno uvažovať len v prípade, že vôľu uzavrieť zmluvu nemá ani
jedna zmluvná strana. Pokiaľ jedna zmluvná strana chce zmluvu uzavrieť a byť jej obsahom viazaná,
zatiaľ čo druha koná „na oko“ bez toho, aby to druhej strane muselo byť zrejmé, ide u strany konajúcej
„nevážne“ len o mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu. Vnútorná

výhrada pri vykonaní právneho úkonu nemá žiadny vplyv na právny vzťah založený týmto úkonom.
Nakoľko nevedela o zámere žalobcu predstierať prejav svojej vôle a ani jej s poukazom na samotné
znenie zmluvy nemohlo byť zrejmé, že v prípade darovania bytu má ísť v rozpore s písomným znením
zmluvy o simulovaný právny úkon, pričom mala vôľu uzavrieť zmluvu, má za to, že u žalobcu mohlo ísť
len o vnútornú výhradu, navyše špekulatívnu a účelovú, ktorá nemá povahu simulovaného právneho

úkonu. Preto má za to, že vlastnícke právo k bytu nadobudla na základe platne uzavretej zmluvy.
Extenzívny výklad pojmu dobré mravy, ktoré na jej ťarchu a v prospech žalobcu poskytol prvostupňový
súd je neprijateľný. Aj keď súd uvedené založil na neexistujúcom dôkaze, nezdôvodnil to najhlavnejšie,
prečo považuje konanie, kedy slobodná matka bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, čo zapríčinil
aj sám žalobca, príjme od žalobcu dar za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

15. Na dôvažok poukazuje na to, že jej nie je známy dôvod, pre ktorý súd doručoval rozsudok v skrátenej
úložnej dobe 5 dní, keď ako to vyplýva z písomného vyhotovenia rozsudku tento bol vyhotovený ešte
dňa 17.03.2016 a odovzdaný na poštovú prepravu až 15.04.2016. Na záver sa vyjadrila k negatívnemu
postoju súdu k jej osobe a celkovo k hodnoteniu jej charakteru a dôvodov konania zo strany súdu. Počas

celého konania bola očierňovaná ako osoba, ktorá chce od každého získať iba majetkový prospech,
a teda aj v tomto prípade v žalobcovi navodzovala dojem, že v prípade, ak byt daruje, obnoví ich
vzťah. To, že prijala dar od žalobcu bez vedľajších dojednaní bez toho, aby čokoľvek sľubovala, nie
je v rozpore s dobrými mravmi a nespôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy. Ako je možné, že súd
posudzuje jej konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, označí ju za neslušného človeka, ale

k pohnútkam, konaniu žalobcu sa ani len nevyjadrí, a teda nedodrží ani len zásadu rovnosti účastníkov
konania. Je neprípustné, aby súd zneužil pojem dobré mravy pre ochranu žalobcu, ktorého konanie je
nielen nemorálne, ale aj nezákonné a poskytol mu tým právnu ochranu, ktorú toto konanie a táto osoba
požívať nemôže. Vzhľadom aj bez ohľadu na závažné procesné pochybenia prvostupňového súdu má
za to, že rozhodnutie súdu je neodôvodnené a v mnohých vyjadreniach vzájomne odporujúce a navrhuje

napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu, prípadne rozsudok zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu.

16. Žalovaný v rade 2/ vo svojom odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie nie je odôvodnené
v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., a teda je nedostatočné, nepresvedčivé a zmätočné. Poukázal na

opakované procesné pochybenia súdu prvej inštancie. Rovnako ako žalovaná v rade 1/ namietal, že
súd prvého stupňa sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu. Tiež poukázal na to, že došlo k
procesnému pochybeniu pri doručovaní vyhotovenia zápisnice zo dňa 17.04.2013, ako aj pri doručovaní
predvolania na uvedené pojednávanie a že súd v zápisnici nesprávne konštatuje, že bola dodržaná 5-
dňová lehota na prípravu, keď predvolanie mu bolo doručené 3 dní pred pojednávaním. Rovnakými

dôvodmi ako žalovaná v rade 1/ nesúhlasí s vyhodnotením nevykonania dôkazu výsluchu svedkyne
Ing. V. B.. Takisto za najzávažnejšie porušenie práv účastníka konania považoval to, že v spise chýbala
zápisnicaobsahujúcavýpoveďsvedkyneG.,oktorúvýpoveďsvojerozhodnutiesúdprvéhostupňaoprel.

17. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti, okresný súd vyhodnotil neexistujúci dôkaz ohľadne vyhodnotenia

neplatnosti darovacej zmluvy, keď žalovaná v rade 1/ mala konať v rozpore s dobrými mravmi. Zaujatosť
svedkyne G. v prospech žalobcu nemohol namietať, nakoľko mu doteraz nebola doručená zápisnica
z pojednávania, na ktorom bola daná svedkyňa vypočutá, z čoho vyplýva, že sa k jej výpovedi ani
nemal možnosť vyjadriť. Poukazoval pritom na príbuzenský vzťah žalobcu a svedkyne G.. S konanímnesúvisiace skutočnosti, ako napríklad, či má nejaké väzby na Liptovský Mikuláš a najmä vyjadrenie
k tomu, že jeho vyjadrenie o tom, že bol dobromyseľný pri nadobudnutí daru bolo klamlivé nie je
pravdivé a považuje ho zo strany súdu na účelovo uvádzané tak, aby vyvolávalo dojem nepravdivosti

jeho výpovedí. Darovaciu zmluvu, na základe ktorej nadobudol vlastníctvo k predmetnému bytu a
vyjadrenie adresované správe katastra je datované až na 28.08.2012, a preto darovaciu zmluvu uzatvoril
v dobrej viere, že žalovaná v rade 1/ je vlastníkom nehnuteľnosti. Skutočnosť, že žalobca spochybňuje
cestou súdu jej vlastnícke právo k bytu, sa dozvedel až z rozhodnutia z príslušnej správy katastra.
Keďže podľa jeho neskoršieho zistenia bolo prvé podanie žalobcu, návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietnuté a následne aj jeho žaloba o vrátenie daru bola žalobcom vzatá späť, neexistoval
a aj naďalej neexistuje dôvod, pre ktorý by nenadobudol nehnuteľnosť do vlastníctva dobromyseľne.
Vedomosť o iniciovaní konania týkajúceho sa predmetného bytu zo strany žalobcu získal až po uzavretí
darovacej zmluvy počas katastrálneho konania o povolení vkladu, a to potvrdzuje jeho dobromyseľnosť
o prijatí daru. Že nebýva v mieste, kde sa byt nachádza, resp. cez toto miesto iba prechádza, je
absolútne nepodstatné pre posúdenie otázky, či mal skutočnú vôľu stať sa skutočným vlastníkom bytu.

Prvostupňový súd pritom nemôže rozhodovať v tomto prípade o platnosti tohto právneho úkonu bez
návrhu žalovanej v rade 1/ ako jedinej aktívne legitimovanej na podanie takéhoto návrhu.

18. Podstatná časť napadnutého rozhodnutia obsahuje výpoveď žalovaného, svedkov G. a N., ku ktorým
skutočnostiam sa nevie vyjadriť, nakoľko nemá o nich informácie, avšak vyjadruje sa ku skutočnostiam,

ktoré si v logických súvislostiach odporujú. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí oproti pôvodnému
rozhodnutiu o dočasnom prevode bytu z dôvodu toho, že sa v okolí žalovanej v rade 1/ pohyboval
iný muž, a to žalovaný v rade 2/ uvádza, že absolútnu neplatnosť právneho úkonu darovacej zmluvy
spôsobuje skutočnosť, že je v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko išlo o „dočasný prevod“, nedostatok
vôle a simuláciu právneho úkonu tak, ako to tvrdí žalobca a aj súd prvej inštancie potom nie je zároveň v

tom istom rozhodnutí a konaní možné konštatovať rozpor s dobrými mravmi, z dôvodu zneužitia žalobcu
zo strany žalovanej v rade 1/, keďže podľa vyjadrenia žalobcu a aj svedkov malo ísť o „dočasný prevod“
a o žiadne zneužitie citov tu nešlo. Toto platí preto aj opačne, že v prípade, ak malo ísť o rozpor s dobrými
mravmi, nemožno teda hovoriť o neplatnosti darovacej zmluvy, z dôvodu nedostatku vôle a rozporu §
39 OZ. Rozhodnutie je preto v tejto časti, teda vo všetkých troch bodoch, ktorými prvostupňový súd

zdôvodňuje rozhodnutie v prospech žalobcu nepreskúmateľné a zmätočné. Špekulatívne a nelogické
sú vyjadrenia žalobcu, že by tento prevádzal vlastnícke právo k bytu na žalovanú v rade 1/ dočasne
bez toho, aby k nej mal nejaký citový vzťah, resp. ak by nemal pri darovaní iné úmysly, ak ním tvrdené
vyhýbanie sa plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti. Nelogické je tvrdenie žalobcu, že daruje
byt osobe, s ktorou ho nespája žiadny vzťah a o ktorej tvrdí, že vedel, že má už iný vzťah iba preto, aby

riešil svoje finančné problémy. Žalobca mal kedykoľvek možnosť previesť dočasne vlastnícke právo v
prospech svojej matky alebo napríklad svedka N.. Jediným logickým zdôvodnením, prečo nehnuteľnosť
daroval, je práve jeho snaha buď obnoviť ich vzťah so žalovanou 1/, čo bola však iba vnútorná výhrada
žalobcu, ku ktorej ho žiadnym spôsobom žalovaná v rade 1/ nenavádzala a nezneužívala jeho city
alebo snaha pomôcť žalovanej v rade 1/ ako aj jej dcére finančne, nakoľko sa pričinil o stroskotanie jej

manželstva. Špekulatívnosť konania žalobcu potvrdzuje pôvodná žaloba, ktorú ešte pred začatím tohto
konania vzal žalobca späť.

19. S konštatovaním súdu, že darovacia zmluva nepozná inštitút predkupného práva, práva spätnej kúpy
alebo výhradu vlastníctva, možno súhlasiť, avšak iba za podmienky, že by súd týmto nezdôvodňoval

práve neplatnosť darovacej zmluvy v účelovom vyhodnotení vyjadrení účastníkov konania, pričom on
konkrétne uvádzal, že v prípade, že by mal žalobca v úmysle dočasne previesť vlastnícke právo k bytu,
mohol tak urobiť viacerými spôsobmi, napríklad aj kúpnou zmluvou s týmito vedľajšími dojednaniami.
Nemá vedomosť o tom, že by on alebo žalovaná v rade 1/ sa vyjadrili v tom zmysle, že tieto vedľajšie
dojednania mohli byť súčasťou práve predmetnej darovacej zmluvy. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že

v čase prevodu bytu nemal žiadne dlhy ani exekúcie a neboli ani zistené akékoľvek finančné problémy
žalobcu a tiež neobstoja jeho tvrdenia, že má obavy z plnenia vyživovacej povinnosti, nakoľko túto
situáciu mal možnosť riešiť návrhom na zníženie výživného. K výpovedi svedka N. nemajú možnosť
sa vyjadriť, nakoľko jeho výsluch bol vykonaný v ich neprítomnosti, a hoci na ich žiadosť predmetné
pojednávanie nebolo odročené.

20. Súd prvej inštancie sa absolútne nevyporiadal s jeho písomným vyjadrením predloženým na
pojednávaní dňa 10.01.2013. Pokiaľ jedna zmluvná strana chce zmluvu uzavrieť a byť jej obsahom
viazaná, zatiaľ čo druhá koná „na oko“ bez toho, aby to druhej strane muselo byť zrejmé, ide u stranykonajúcej „nevážne“ len o mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu. K
vnútornej výhrade pri posudzovaní platnosti právneho úkonu sa neprihliada. Nakoľko žalovaná v rade 1/
nevedela o zámere žalobcu predstierať prejav svojej vôle a žalovanej nebolo zrejmé, že ide o simulovaný

právny úkon, mala vôľu uzavrieť zmluvu, v prípade žalobcu mohlo ísť len o vnútornú výhradu, navyše
špekulatívnu a účelovú. Preto má za to, že žalovaná v rade 1/ na základe platne uzavretej darovacej
zmluvy nadobudla vlastníctvo k bytu a následne on od žalovanej v rade 1/ rovnako platne nadobudol
toto vlastníctvo. Ak by dôvera žalovanej v rade 1/ v platne uzavretú zmluvu nebola právom chránená,
došlo by k rozporu s princípom právnej istoty, lebo ak by sa každý mohol kedykoľvek odvolávať na to,

že jeho vôľa nebola vážna, nikdy by nebolo isté, či právny úkon vznikol.

21. Napokon poukazoval na to, že nevidí dôvod, prečo okresný súd doručoval rozsudok v skrátenej
úložnej dobe 5 dní. S poukazom na vyššie konštatované navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

22.Žalobcakodvolaniamžalovanýmvrade1/a2/ažalovanákodvolaniužalovaného2/,akoajžalovaný
2/ k odvolaniu žalovanej v rade 1/ sa nevyjadrili.

23. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania žalovaných v rade 1/ a 2/ (dňa 08.05.2016, 10.05.2016), krajský súd v odvolacom konaní

bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), a to v zmysle § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, v spojení s § 470 ods. 2 veta
prvá CSP, v zmysle ktorého, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas strany sporu
proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), po
zopakovaní a doplnení dokazovania napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

25. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd nesprávnym procesným postupom znemožnili strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom. V zmysle toho istého ustanovenia podľa písm. c/ odvolací

súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
Vzhľadom k tomu, že žalovaní v rade 1/ a 2/ v odvolaní vytýkali súdu prvej inštancie viaceré procesné
pochybenia, ako aj to, že nevykonal dokazovanie výsluchom nimi navrhovanej svedkyne Ing. B.,
odvolací súd nariadil pojednávanie a zopakoval celé dokazovanie.

26. Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti, má žalobca naliehavý
právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom
pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

27. Krajský súd v zmysle ust. § 384 ods. 1, 2 CSP zopakoval a doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu,
a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov S. G., F. N., Ing. V. B. a oboznamením listinných
dôkazov, a to najmä darovacej zmluvy V 272/2012, spolu so spisom Okresného úradu - katastrálneho
odboru Liptovský Mikuláš, výpisom z účtu žalobcu, listom vlastníctva č. XXXX, oboznámením spisu
Okresného úradu - katastrálneho odboru Liptovský Mikuláš č. V 2400/2012, V 4073/2013, pripojeným

spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7 Er/1576/2011, e-maily písané žalobcom žalovanej
v rade 1/ zo dňa 26.12.2011, 17.02.2012, 14.06.2012, 15.06.2012, čestným prehlásením z 31.08.2011
a zistil nasledovný skutkový stav.

28. Medzi žalobcom a žalovanou v rade 1/ bola uzavretá darovacia zmluva o prevode bytu č. 19

nachádzajúceho sa v k.ú. U. O. na prízemí bytového domu s. č. XXXX, vo vchode č. 5 a podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7379/157835, postaveného na
pozemkuC-KNparc.č.377/1,atovprospechžalovanejvrade1/.Tútozmluvuzadarcuajobdarovaného
podpísala žalovaná v rade 1/ na základe vydaného splnomocnenia žalobcom udelené dňa 22.11.2011.Návrh na vklad bol podaný dňa 30.01.2012 a vkladové konanie bolo prerušené rozhodnutím zo dňa
23.02.2012 na dobu 30 dní za účelom odstránenia nedostatkov. V darovacej zmluve sa konštatovalo,
že žalobca ako darca daruje predmet daru svojej snúbenici ako obdarovanej (žalovanej v rade 1/).

Na základe prerušenia vkladového konania sám žalobca ako darca dňa 12.03.2012 vykonal opravu
a zároveň aj návrh na vklad podpísal a dňa 14.03.2012 vykonala opravu žalovaná v rade 1/ ako
obdarovaná. Následne zmluvou zo dňa 30.07.2012 previedla žalovaná v rade 1/ predmetný byt na
žalovaného v rade 2/ a návrh na vklad bol podaný dňa 06.08.2012. Vkladové konanie v tomto prípade
bolo prerušené rozhodnutím z 20.08.2012 do skončenia konania o predbežnej otázke vzhľadom na

skutočnosť, že na liste vlastníctva bola k bytu zapísaná poznámka o začatí súdneho konania o vrátení
daru a vydanie predbežného opatrenia pod sp. zn. 7C/142/2012. Podaním z 12.09.2012 doručeným
katastru nehnuteľnosti 17.09.2012 sa žalovaný v rade 2/ ako obdarovaný vyjadril k rozhodnutiu o
prerušení konania a zaoberal sa v ňom predbežnou vykonateľnosťou predbežného opatrenia. Poukázal
na to, že poznámka zapísaná v príslušnom liste vlastníctva informujúca o podanom návrhu nie je
obmedzujúca, ale informatívna a netvorí prekážku povolenia vkladu ani nezakladá dôvod prerušenia

konania. Na základe toho bol správe katastra doručený dodatok z 27.08.2012, v ktorom bolo pôvodne
vypustené znenie odseku 2 čl. 1 darovacej zmluvy a obsahujúce presné označenie predmetu prevodu
a nahradili ho znením novým. Dňa 14.09.2012 bol správe katastra doručený dodatok č. 2 z 13.09.2012
k darovacej zmluve, ktorým zmluvné strany vypustili zo zmluvy pôvodné znenie ods. 1 čl. 2 darovacej
zmluvy označujúceho predmet prevodu a nahradili ho jeho novým označením. Vklad vlastníckeho práva

bol povolený 12.09.2012. Súčasťou správneho spisu je i fotokópia návrhu z 08.08.2012 vedeného pod
sp. zn. P-741/12 na zápis začatia súdneho konania doručeného Okresnému úradu, správe katastra
Liptovský Mikuláš v ten istý deň, ktorým právny zástupca žalobcu navrhol vykonanie zápisu poznámky
o začatí súdneho konania Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/142/2012 na základe žaloby zo
dňa 07.08.2012 podanej na súd 08.08.2012, predmetom ktorého je nárok na vrátenie daru. Následne

bola sporná nehnuteľnosť darovacou zmluvou zo dňa 25.3.2013 žalovaným v rade 2/ prevedená na
Ing. V. B. (matku žalovanej v rade 1/), avšak predmetné vkladové konanie je rozhodnutím Okresného
úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny od bor zo dňa 7.1.2014 č. V 4073/2013 prerušené do právoplatného
skončenia veci sp.zn. 8C/321/2012.

29. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k
úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie sporovej strany v hmotno-
právnom vzťahu. Sporová strana, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má
aktívnu vecnú legitimáciu, sporová strana, ktorá je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, má pasívnu
vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom

hmotno-právnejpovinnosti,aksavkonanítátoskutočnosťnepreukáže,súdžalobuzamietnesozáverom
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Z listu vlastníctva vyplýva, že žalovanej v rade 1/ nesvedčí
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu. Z týchto dôvodov odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej v rade 1/ podľa § 388 CSP zmenil a žalobu proti
žalovanej v rade 1/ zamietol.

30. V predmetnej veci bolo potrebné prejudiciálne vyriešiť, či darovacia zmluva medzi žalobcom a
žalovanou v rade 1/ zavkladovaná pod č. V 272/2012 je platná.

31. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon sa musí urobiť slobodne a

vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

32. Na existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usúdiť z objektívnych skutočností, za ktorých
bola urobená, najmä, ak bola urobená spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že
subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája.

Ak vzniknú pochybnosti o vážnosti vôle, je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti prípadu; na ich
podklade a z hľadiska ich vzájomných súvislostí je potom treba urobiť príslušný záver.
Otázka, či úkon urobil vážne, je otázkou zistenia takých okolností, za ktorých bol úkon urobený, z ktorých
je zrejmé, že konajúci nezamýšľal vyvolanie tých účinkov, ktoré zákon s úkonom spája. Ide teda o
skutkové zistenie, z ktorého právne posúdenie vychádza. K tomu, aby určité skutočnosti boli významné

pre zistenie, že konajúca nerobí úkon vážne, muselo by ísť o skutočnosti, ktoré by aj tomu, komu je úkon
určený (alebo druhej zmluvnej strane u dvojstranného právneho úkonu), boli rozoznateľné ako okolnosti
vylučujúce vážnosť vôle, tzn., že nerešpektovanie vôle konajúceho bude zrejmé aj v tejto osobe.33. Rozhodujúce pre posúdenie vážnosti vôle na strane žalobcu previesť nehnuteľnosť na žalovanú
v rade 1/ natrvalo sú najmä skutkové závery o konaní sporových strán, teda žalobcu a žalovanej v
rade 1/ bezprostredne pred a po uzavretí predmetnej darovacej zmluvy. Vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že v čase uzatvárania darovacej zmluvy 30.1.2012 žalobca so žalovanou v rade 1/ už
spolu nežili ako partneri, žalobca sa od žalovanej v rade 1/ odsťahoval do Liptovského Mikuláša v
novembri 2011. Medzi žalobcom a žalovanou v rade 1/ nebolo sporné, že naďalej medzi nimi zostal
priateľský vzťah, boli v telefonickom kontakte a žalobca jej dôveroval. Samotná žalovaná v rade 1/
potvrdila, že mala vedomosť o finančných problémoch žalobcu, že bola voči nemu vedená exekúcia

z dôvodu neplatenia výživného a že z tohto dôvodu chcel dočasne previesť byť na svoju matku. O
tom, že žalovaná v rade 1/ mala vedomosť o nedostatku vôle žalobcu previesť na jej osobu byt na
trvalo, nepriamo svedčí aj skutočnosť, že po prevode vlastníctva bytu, táto sa o byt nezaujímala, žalobca
naďalej platil náklady spojené s užívaním bytu, platil daň za byt, komunálny odpad a taktiež poberal
nájomné platené p. Ferkom, od predmetného bytu mali kľúče aj rodičia žalobcu. Žalovaná v rade 1/ sa
začala zaujímať o byt až dňa 21.07.2012, kedy spolu so žalovaným v rade 2/ vymenila zámky na byte

a zobrala si nábytok (poznámka odvolacieho súdu, že tento bol jej vlastníctvom aj na základe čestného
prehlásenia žalobcu zo dňa 31.8.2011). Následne darovacou zmluvou zo dňa 30.7.2012 previedla byt
na žalovaného v rade 2/.

34.OnedostatkuvážnostivôležalobcunepriamonasvedčujúajsvedeckévýpovedematkyžalobcuS.G.

a jeho priateľa F. N.. Uvedení svedkovia potvrdili, že mali vedomosť o tom, že žalobca mienil najskôr byt
dočasne previesť na svoju matku, pokiaľ sa jeho finančné problémy nevyriešia. Následne z rozprávania
žalobcu sa dozvedeli, že mala žalovaná v rade 1/ na žalobcu tlačiť, aby byt previedol dočasne na ňu z
dôvodu, že v prípade úmrtia matky by mohol dediť i jeho brat. Žalobca svedka N. oslovil o pomoc v čase,
keď od žalovanej v rade 1/ žiadal previesť vlastníctvo k bytu spätne na jeho osobu. Svedok potvrdil, že

pri telefonickom kontakte so žalovanou v rade 1/ táto mu potvrdila, že mieni vlastníctvo žalobcovi vrátiť a
vyjadrila sa iba, že nechápe, prečo tým zaťažuje svedka. Žalobkyňa v rade 1/ však na túto časť výpovede
svedka N. na pojednávaní nereagovala žiadnym spôsobom, iba sa vyjadrila, že žalobca so svedkom
na ňu útočili, aby vrátila byt naspäť. Teda nepoprela, že sa pred svedkom v telefonickom rozhovore
vyjadrila, že vráti vlastníctvo k bytu na žalobcu.

35. Žalovaná v rade 1/ si vo svojej výpovedi odporovala. Na jednej strane vypovedala, že nevidela
budúcnosť so žalobcom a na druhej strane polemizovala o tom, že ak by bol zmenil správanie, možno
by bola dala aj budúcnosť ich vzťahu. Je nelogické tvrdenie žalovanej v rade 1/, že ju chcel zabezpečiť
z dôvodu toho, že mal výčitky svedomia, nakoľko zapríčinil rozpad jej manželstva a zostala takto s

dcérou bez finančných prostriedkov, keď sama potvrdila, že i žalobca mal finančné problémy, mal tiež
dve vyživovacie povinnosti na svoje deti. O nedostatku vôle na strane žalobcu previesť byt na žalovanú
v rade 1/ na trvalo svedčí i skutočnosť, že v čase spísania darovacej zmluvy existoval medzi nimi už iba
kamarátsky vzťah, obaja potvrdili, že boli v telefonickom kontakte, a teda žalobca jej dôveroval.

36. Svedkyňa Ing. V. B. sa vedela iba vyjadriť ku vzťahu žalobcu a žalovaného v rade 1/ v období
leta 2011, kedy sa mali radi a žalobca si uvedomoval zodpovednosť za rozpad manželstva žalovanej
v rade 1/, a preto jej chcel pomôcť do života a zvažoval ju aj s bytom zabezpečiť. Avšak nevedela sa
už vyjadriť, aký bol medzi nimi vzťah v čase uzatvárania zmluvy, iba žalovaná v rade 1/ ju poprosila o
prekontrolovanie obsahovej správnosti darovacej zmluvy.

37. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že na strane žalobcu sa jedná o
nedostatok vážnosti vôle, darovacou zmluvou nezamýšľal vyvolať účinky trvalého prevodu vlastníctva k
bytu na žalovanému v rade 1/ a tieto skutočnosti boli žalovanej v rade 1/ zrejme. Preto darovacia zmluva
je neplatná s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ.

38.Vďalšomsaodvolacísúdzaoberaldarovacouzmluvou,ktorounadobudolvlastníctvokbytužalovaný
v rade 2/ od žalovanej v rade 1/. Tento tvrdí, že vlastníctvo nadobudol dobromyseľne, v čase uzatvárania
zmluvy 30.7.2012 nemal vedomosť o žiadnych problémoch, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaná
v rade 1/ nie je vlastníčkou bytu. O tom, že sa vedie nejaké súdne konanie sa dozvedel až počas

vkladového konania, keď správou katastra mu bola táto skutočnosť oznámená. Odvolací súd tu však
poukazuje na to, že o problémoch s vlastníctvom bytu bolo žalovanému v rade 2/ známe, ešte pred
uzatvorením písomnej darovacej zmluvy dňa 30.7.2012, keď predtým dňa 21.7.2012 spolu so žalovanou
v rade 1/ vymieňal zámok na byte, čo namieste namietali rodičia žalobcu. A aj následne keď sa dozvedelopoznámkenalistevlastníctvatrvalnaďalejnavkladovomkonaní.Navyšežalovanývrade2/savyjadril,
že v tom čase žalovanej v rade 1/ poskytoval právne poradenstvo, tak je predpoklad, že mal vedomosť
o všetkých problémoch žalovanej v rade 1/. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj následný prevod vlastníctva

žalovaným v rade 2/ na matku žalovanej v rade 1/, ktoré vkladové konanie je v súčasnej dobe prerušené
do skončenia tohto konania.

39. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015
zo 16. marca 2016, v ktorom konštatoval, že „z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba

postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej
kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej
viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto
nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z

obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať
všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho
rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože
tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list
vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.

40. Vychádzajúc z uvedeného, keďže žalovaná v rade 1/ nenadobudla vlastníctvo k spornému bytu, v
zmysle zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť
na iného viac práv, než koľko sám má, nemohla previesť vlastníctvo k bytu na žalovaného v rade 2/. V
zmysle vyššie konštatovaného princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (žalovaného v rade

2/) v danom prípade nie je možné uplatniť s poukazom na už spomínané okolnosti prípadu a na princíp
všeobecnej spravodlivosti. Na základe toho odvolací súd podľa § 387 CSP voči žalovanému v rade 2/
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým určil, že žalobca je vlastníkom sporného bytu.

41. Pri ich rozhodovaní vychádzal z ust. § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom

prvej inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie), § 396 ods. 2 CSP (ak odvolací súd zmení
rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie), § 255 ods. 1 CSP
(súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a § 262 ods. 1 CSP (o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí).
Žalobca mal v konaní plný úspech proti žalovanému v rade 2/ a žalovaná v rade 1/ mala plný úspech

proti žalobcovi. Z týchto dôvodov bola priznaná náhrada trov konania žalovanej v rade 1/ proti žalobcovi
v plnom rozsahu a žalobcovi proti žalovanému v rade 2/ v plnom rozsahu.

42. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)