Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010799
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2219010799.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča v trestnej veci obžalovaného J. X., nar. XX.XX.XXXX v
U., trvale bytom U. R., H. ulica č. XXX/XX, okres Dunajská Streda, t. č. vo výkone väzby v ÚVV
Leopoldov, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.

a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
09.03.2020, č. k. 4T/111/2019-713, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.05.2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného J. X. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 09.03.2020, č. k. 4T/111/2019-713 bol obžalovaný
J. X. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c), písm. d),
ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

obžalovaný J. X. si dňa 15.04.2019 na presne nezistenom mieste v Podunajských Biskupiciach v
Bratislave v presne nezistenom času neoprávnene kúpil od doposiaľ nestotožnenej osoby omamné a
psychotropné látky za sumu 20,- € a následne sa vlakom presunul do S. G. k Z. Y., ku ktorej prišiel dňa

15.04.2019 v čase okolo 21.00 hod. a ktorá mu neoprávnene predala metamfetamín (pervitín) v sume
750,- €, a následne po tom ako z tohto bytu odchádzal bol zadržaný príslušníkmi polície, ktorí voči nemu
použili donucovacie prostriedky, pričom sa snažil roztrhnúť plastový sáčok, ktorého obsah sa rozsypal na
zem a ktorý bol následne zaistený ohliadkou miesta nálezu a tento bol podrobený znaleckému skúmaniu
na KEÚ PZ v Bratislave, pričom na základe Znaleckého posudku KEÚ PZ BA pod sp. zn. PPZ-KEU-BA-
EXP- 2019/5137 bolo zistené, že

- roztrhané plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo kryštalický materiál s obsahom
metamfetamínu ( pervitín ) v celkovom množstve 3299 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť
metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 64,4% hmotnostných, ktorý obsahuje 212
mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, pričom uvedené množstvo zodpovedá minimálne 53
bežným jednotlivým dávkam drogy,

- béžový kryštalický materiál s obsahom nečistôt s hmotnosťou 12,10 g a s hmotnosťou po separácii
nečistôt 11,72 g, v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej
látky 61,9% hmotnostných, ktorý obsahuje 7252 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, pričom
uvedené množstvo zodpovedá minimálne 181 bežným jednotlivým dávkam drogy,

- béžový kryštalický materiál s obsahom nečistôt s hmotnosťou 12,08 g a s hmotnosťou po separácii
nečistôt 12,04 g, v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnejlátky 63,1 % hmotnostných, ktorý obsahuje 7598 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, pričom
uvedené množstvo zodpovedá minimálne 190 bežným jednotlivým dávkam drogy,

pričom metamfetamín (pervitín) je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných
a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny
psychotropných látok, pričom hodnota 1 gramu psychotropnej látky metamfetamín v 2. štvrťroku 2018
v Trnavskom kraji je 25,00 € až 50,00 €, čo po prepočte k množstvu zaistenej látky predstavuje
sumu najmenej 646,47 €, pričom uvedený skutok obvinený spáchal po tom, ako bol rozsudkom

Okresného súdu Bratislava 2 sp. zn. 1 T/87/14 zo dňa 20.04.2015 s poukazom na rozsudok Krajského
súdu Bratislava 2To/71/15 zo dňa 06.08.2015 odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d) Trestného zákona a po tom, ako bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava 2 sp.
zn. 3T/29/11 zo dňa 17.05.2016, právoplatný dňa 19.05.2016 odsúdený za zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na nepodmienečný trest v trvaní 3 roky 4 mesiace.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písmeno d), ods.
4 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa § 48 ods. 3

písm. b) Trestného zákona súd prvého stupňa obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného
zákona obžalovanému okresný súd uložil ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona súd prvého stupňa obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to: stopa č. 4 čierny
obal s materiálom, stopa č. 3 digitálna váha čiernej farby nezistenej značky.

V dôsledku vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný,
okresný súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3
písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V
zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie

obžalovaného prijať. Okresný súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku, ktorým
prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu vo výroku
napadnutého rozsudku. V dôsledku prijatia vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, okresný
súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom
oparení.

Zodpisuregistratrestovokresnýsúdzistil,žeobžalovanýbolvminulostideväťkrátsúdnetrestanýhlavne
pre majetkové trestné činy a v troch prípadoch pre trestné činy drogového charakteru, pričom niektoré
jeho predchádzajúce odsúdenia boli zahladené. Trestný zákon za obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s
nimi podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona stanovuje trest odňatia slobody vo výmere od 10 rokov

do 15 rokov. Na strane obžalovaného súd prvého stupňa vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. 1) Trestného zákona, keďže sa priznal k spáchanému skutku a svoje konanie oľutoval.
Taktiež na strane obžalovaného bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona, keďže v minulosti už bol viackrát súdne trestaný. Na základe tejto skutočnosti okresný súd zistil
rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti pre použitie § 38 ods. 2 Trestného zákona. Vzhľadom

na tú skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a svoje konanie oľutoval s poukazom na
stanovisko trestno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27.06.2017, R44/2017, keďže vyhlásenie
o vine obžalovaného je neodvolateľné, súd prvého stupňa pri uložení trestu použil § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu a obžalovanému za spáchaný skutok uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere

8 rokov, ktorý trest pre obžalovaného považoval za zákonný a primeraný. Urobil to napriek tomu, že
obžalovaný v minulosti už bol právoplatne odsúdený za drogovú trestnú činnosť, napriek tomu však
vzhľadom na jeho vyhlásenie o vine okresný súd uloženie trestu na dolnej hranici zákonnej trestnej
sadzby bez použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona považoval za mimoriadne prísne.
Obžalovaného podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, keďže išlo o obzvlášť závažný zločin,

zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. V
nadväznosti na charakter páchanej trestnej činnosti okresný súd podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona
obžalovanému uložil povinne aj ochranný dohľad na tri roky. Súčasne podľa § 60 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci ako je to uvedené vo výrokovej častinapadnutého rozsudku, pričom ide o veci, ktoré boli od obžalovaného v čase jeho zadržania odňaté.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona súd prvého stupňa vyslovil, že vlastníkom prepadnutých vecí sa
stáva štát.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, čo do výroku o treste, ktoré
prostredníctvom obhajcu odôvodnil tak, že nesúhlasí s napadnutým rozsudkom, pretože na hlavnom
pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku uviedol, že je vinný zo spáchania
skutku a konanie oľutoval, pričom súd vyhlásenie prijal. Obžalovaný namietal, že súd pochybil pri

určení druhu a výmery trestu. Správne použil § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu,
no prichádzalo do úvahy uloženie miernejšieho trestu. Pokiaľ súd použil § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Trestného zákona a poukázal na stanovisko trestno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR, v tejto
súvislosti poukázal na to, že v danej veci pri ukladaní trestu v rámci dohody o vine a treste by prichádzalo
do úvahy uloženie trestu zníženého o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby, pričom podľa § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona súd nesmie uložiť trest odňatia slobody

kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia
slobody aspoň desať rokov, teda vo svetle vyššie uvedených úvah trest vo výmere 8 rokov bol podľa
názoru obžalovaného neprimeraný. Vzhľadom na to navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.
e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil
súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol, resp. podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

sám rozhodol vo veci a obžalovanému uložil trest na dolnej hranici mimoriadne zníženie trestnej sadzby.

Odvolanie bolo ešte doplnené písomným podaním obžalovaného zo dňa 10.05.2020, doručené
krajskému súdu dňa 19.05.2020, v ktorom uviedol, že dňa 10.02.2020 požiadal o prepustenie z väzby,
o ktorom dňa 12.02.2020, č. k. 4T/111/219-656 rozhodoval Okresný súd Dunajská Streda tak, že jeho

žiadosť zamietol. Voči tomuto obžalovaný podal sťažnosť, avšak odvolací súd do 10.05.2020 o nej
nerozhodol. Napriek tomu, že o sťažnosti nebolo rozhodnuté okresný súd dňa 09.03.2020 vyniesol
rozsudok. Považuje to za porušenie jeho práva na obhajobu a práva na súdnu ochranu.
Ďalej dal do pozornosti, že vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 3T/10/2018
bol neprávoplatne odsúdený senátom a je v tejto veci v odvolacom konaní. Dňa 09.03.2020 ho však

Okresný súd Dunajská Streda pod sp. zn. 4T/111/2019 odsúdil samosudkyňou k nepodmienečnému
trestu vo výmere 8 rokov. Poukázal na to, že zo strany Okresného súdu Dunajská Streda rozsudkom zo
dňa 09.03.2020, č. k. 4T/111/2019-713 došlo k závažnému procesnému pochybeniu, keď samosudkyňa
vyhlásila rozsudok, a to preto, že samosudkyňa mala trestnú vec postúpiť senátu povinne podľa § 349
ods. 2 Trestného poriadku, nakoľko bol neprávoplatne odsúdený senátom, preto samosudkyňa nemohla

vo veci sp. zn. 4T/111/2019 meritórne rozhodnúť a už vôbec nie ako samosudkyňa. Je vylúčené aby toto
konaniebolovykonanépredsamosudcom,nakoľkotomutokonaniupredchádzalokonanienaOkresnom
súde Bratislava V sp. zn. 3T/10/2018 v senáte a bol v tomto prípade vyhlásený rozsudok.

Poukázal tiež na spôsob akým bola na neho podaná obžaloba a následné neverejné zasadnutie

zo dňa 23.10.2019 o ponechaní obvineného vo väzbe po podaní obžaloby. Dňa 19.09.2019 zaslal
vyšetrovateľovi Mjr. Mgr. F. I. žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku
a zároveň na neho podal námietku zaujatosti. Následne na to dňa 24.09.2019 prišiel za obžalovaným
do Leopoldova za účelom vykonania úkonu - preštudovanie spisu. Pán I. mu oznámil, že jeho žiadosť
a námietka prišli a postúpil ich okresnému prokurátorovi. Obžalovaný nesúhlasil s preštudovaním spisu,

nakoľko nebol kompletný, pretože v ňom absentovali rozhodnutia o jeho žiadostiach a podaniach.
Napriek tomu I. vykonával úkon a do zápisnice napísal, že návrhy, ktoré počas konania podal boli
vykonané. Dňa 02.10.2019 mu bolo doručené upovedomenie o podaní obžaloby, v ktorom ho prokurátor
JUDr. G. H. zároveň upovedomil o jeho žiadosti podľa § 210 Trestného poriadku a o námietke zaujatosti.
Poukázal na to, že jeho žiadosti boli vyšetrovateľovi doručené dňa 25.09.2019, čo je klamstvo. Žiadosti

zaslal dňa 19.09.2019, prijaté boli dňa 20.09.2019, a keď za ním vyšetrovateľ prišiel sám mu potvrdil
doručenie žiadostí, keďže ich mal dať prokurátorovi, avšak v spise dňa 24.09.2019 takéto niečo nebolo
zaznamenané. Z týchto dôvodov preštudovanie spisu a podanie obžaloby bolo teda vykonané v rozpore
so zákonom.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,
obžalovaný a jeho obhajca. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu
súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť a podotkol, že vzhľadom na osobu
obžalovanéhoajehoregistertrestovjeuloženýtrestmožnoažmierny.Obhajcaobžalovanéhopovažoval

trest naopak za neprimerane prísny. Obžalovaný zotrval na svojich prednesoch a navrhol vec vrátiť
okresnému súdu, ktorý vec prejedná v senáte.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a

to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone
a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného J. X. nie je dôvodné.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zároveň dospel k záveru, že okresný súd vykonal
na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu

obžalovaného(privýmeretrestuvšakpochybil)aďalšieskutočnostipotrebnépreuloženiespravodlivého
(v tomto prípade mierneho) trestu. Rovnako v dôvodoch napadnutého rozsudku dostatočne vyhodnotil,
na základe akých myšlienkových postupov dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
a správne v tomto smere aplikoval poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona
ako i priťažujúcu okolnosť v súlade s § 37 písm. m) Trestného zákona. Zároveň okresný súd správne

vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného
zákona.

K aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného poriadku treba uviesť, že ide o možnosť
a nie povinnosť pristúpiť analogicky k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok ako je

tomu pri schválení dohody o vine a treste. Len samotné priznanie nie je dôvodom na aplikáciu tohto
ustanovenia. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu pokiaľ okresný súd využije možnosť a aplikuje
ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, t. j. mimoriadne zníži trest obžalovanému,
musí si túto aplikáciu aj dostatočne odôvodniť. Aj pri schválení dohody o vine a treste je úlohou súdu
prvého stupňa, aby sa zaoberal primeranosťou trestu a schválil ju (okrem iného) iba vtedy, ak trest

považuje za primeraný. Okresný súd nemôže mimoriadne znížiť trest obžalovanému len preto, že sa
tento k spáchaniu skutku priznal. Okresný súd musí uviesť, prečo práve trest kratšieho trvania, teda trest
uložený obžalovanému pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom považuje za
zákonný, dôvodný, primeraný, spravodlivý a zodpovedajúci tak požiadavke individuálnej a generálnej
prevencie.

Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd sa dostatočne nezaoberal dôvodmi, prečo toto ustanovenie
aplikoval. Je však nadbytočné pre absenciu odvolania prokurátora so závermi okresného súdu
polemizovať. Odvolací súd pripomína, že obžalovaný je recidivistom, ktorý bol 9 krát súdne trestaný, a
z toho 3 krát pre trestnú činnosť drogového charakteru a tak vzhľadom na osobu obžalovaného, ale i na

rozsah činu, sa javí trest uložený rozsudkom súdu prvého stupňa neprimerane mierny.Správne ale okresný súd postupoval, keď podľa 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, obžalovaného pre
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom
stráženia.

K odvolacím námietkam obžalovaného treba uviesť, že pokiaľ obžalovaný žiadal uložiť miernejší trest, a
teda v podstate žiadal aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, odvolací súd v tomto prípade
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali uložiť obžalovanému ešte nižší trest, nakoľko aj súdom
prvého stupňa uložený trest odňatia slobody bol podľa názoru odvolacieho súdu príliš mierny. Keďže

ale prokurátor nepodal odvolanie, nebolo možné zo strany odvolacieho súdu uložiť obžalovanému vyšší
trest.

O návrhu obžalovaného na prepustenie z väzby zo dňa 10.02.2020 rozhodol okresný súd uznesením zo
dňa 12.02.2020, č. k. 4T/111/2019-656 tak, že tento návrh zamietol. Následne o sťažnosti obžalovaného
proti tomuto uzneseniu rozhodol krajský súd uznesením zo dňa 05.05.2020, č. k. 6Tos/52/2020-732,

v ktorom zamietol sťažnosť obžalovaného. Toto uznesenie obžalovaný prevzal dňa 11.05.2020 ako
to vyplýva z doručenky na č. l. 734 spisu. Sťažnostný súd nemohol o tejto sťažnosti rozhodnúť skôr,
nakoľko spisový materiál mu bol predložený až dňa 04.05.2020. To, že nebolo rozhodnuté o sťažnosti
nezakladalo žiadnu zákonnú prekážku pre okresný súd, aby nemohol rozhodnúť rozsudkom zo dňa
09.03.2020, č. k. 4T/111/2019-713 tak ako to tvrdí obžalovaný.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

U odsúdeného v čase rozhodovania či už okresného súdu, alebo krajského súdu nešlo o situáciu v
zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. V tomto prípade zo strany okresného súdu alebo
tunajšieho súdu nemohol byť obžalovanému uložený súhrnný trest, pretože jeho zvyšné trestné konania
na iných súdoch ešte neboli právoplatne skončené, teda nebol právoplatne odsúdený.

Za trestný čin podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona je možné ukladať trest odňatia slobody vo výmere od
10 rokov do 15 rokov. Keďže išlo o konanie o obzvlášť závažnom zločine, za ktorý zákon neustanovuje
trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, správne rozhodovala
samosudkyňa. A keďže neboli splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu nebol dôvod, aby vec
postupovala senátu podľa § 349 ods. 2 Trestného poriadku.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že okresný súd po podaní obžaloby nariadil termín hlavného
pojednávania, na ktorom obžalovaným urobil vyhlásenie o vine a tento výrok sa stal tak právoplatným.
Preto potom ďalšie námietky obžalovaného o nezákonnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu strácajú
význam. Navyše odvolací súd zistil, že obžalovanému nebolo porušené právo na obhajobu a počas

celého trestného konania mal obhajcu.

Odvolací súd nemohol obžalovanému uložiť trest vyšší, pretože prokurátor odvolanie v neprospech
obžalovaného nepodal. A preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie
obžalovaného J. X. podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.