Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. október 2011

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/109/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609207397
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2609207397.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: J. L., nar. X.X.XXXX, bytom Česká republika, X., E.
XXX, proti odporkyni: N. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. H. G. XXX, v konaní o určenie vlastníctva a
vydanie veci, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 26. júla 2010,
č.k. 4C/172/2009-69, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesením súdprvéhostupňanepriznalnavrhovateľovioslobodenieodsúdnychpoplatkov
v dovolacom konaní a zároveň žiadosť navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v dovolacom
konaní zamietol. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 138 ods. 1 O.s.p. a ust. § 30 O.s.p. vecne tým, že v
konaní mal preukázané, že navrhovateľ je starobným dôchodcom, mesačne poberá starobný dôchodok
vo výške 10.405,- Kč a jeho manželka 3.992,- Kč a spolu s manželkou vlastnia rodinný dom každý v

jednejpolovici.Navrhovateľsapodanýmnávrhomdomáhaúpravyvlastníckehoprávaknehnuteľnostiam
a to z titulu vyporiadania dedičských podielov po nebohej N. L. (matke účastníkov konania). Určenia
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam sa už navrhovateľ domáhal v konaní vedenom na
konajúcom súde pod spis. zn. 5C/164/1997, v ktorom konaní je už rozhodnutie právoplatné. Nakoľko v
danom prípade ide zrejme o bezúspešné uplatňovanie práva, súd navrhovateľovi nepriznal oslobodenie
od súdnych poplatkov a nakoľko nesplnil podmienky na to, aby bol súdom oslobodený od súdnych

poplatkov, nevyhovel ani jeho žiadosti o ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ s tým, že ho považuje za nesprávne, zmätočné,
netransparentné, ktoré spočíva na nesprávnom právnom posúdení danej veci a konanie je postihnuté
procesnýmivadami,ktorémajúzanásledoknesprávnerozhodnutievdanejveci.Konštatovaniesúdu,že
spolu s manželkou vlastnia každý jednu polovicu nehnuteľnosti považuje za stupidné ako keby mali dom

predať a mali by ísť pod most. Rovnako tak súd prvého stupňa nesprávne určil výšku ich dôchodkov,
ktorý nečiní u neho 10.405,- Kč, ale presahuje len sumu 8.000,- Kč. Súd prvého stupňa sa vôbec
nezaoberaljehosituáciou,zvlášťzdravotnýmiproblémami,nakoľkomáznačnezhoršenýzdravotnýstav,
trpí parkinsonovou chorobou, arytmiou srdca, dušnosťou a inými chorobami. Jeho manželka je často
hospitalizovaná, trpí onkogénnym syndrómom a potrebuje celodennú starostlivosť. Sám je prestárlym
dôchodcom, má 84 rokov, nemôže sa osobne dostavovať k súdu a preto žiadal o ustanovenie advokáta

ex offo. Jeho výdaje na živobytie a najnutnejšie životné potreby, na lieky a liečenie prevyšujú ich
skromné dôchodky tak, že sa nachádza na hranici krajnej núdze a životného minima. Ako navrhovateľ v
konanítietoskutočnostisúdupodrobnedoložilatietosúdvôbecnezohľadnil.Navrholpreto,abyodvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil k novému prejednaniu, prípadne,
aby sám rozhodol v danej veci.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podane včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, protiktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a

napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je treba ako vecne správne potvrdiť.

V zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. súd môže na návrh priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie
od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie

na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodenie sa však
nevracajú. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme,
prípadne i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia v konaní ukáže, že pomery
účastníka o oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali. Ak bol účastníkovi oslobodenému
od súdnych poplatkov ustanovený zástupca, vzťahuje sa oslobodenie v rozsahu v akom bolo priznané,
i na hotové výdavky zástupcu i na odmenu za zastupovanie (ods. 3).

Z vyššie citovaného ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že základnými zákonnými predpokladmi
pre oslobodenie účastníka od súdnych poplatkov sú jednak pomery účastníka a jednak skutočnosť, že
na jeho strane nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, ktoré
musia byť splnené kumulatívne.

Bezúspešnosť uplatňovania či bránenia práva pritom musí byť zrejmá, očividná a zjavná a to už predtým
ako vo veci súd meritórne rozhodne. Môže ísť o prípady, keď sa právo uplatňuje nesprávnym procesným
spôsobom, alebo sa uplatňuje právo, ktorému hmotné právo nepriznáva ochranu alebo právo uplatňuje
ten, komu nepatrí a pod.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 1.10.2010 domáhal určenia vlastníctva a
vydania veci k nehnuteľnostiam (pozemkom) a to poľnohospodárskej pôde nachádzajúcej sa v k. ú. D.
H. G., vedenýým v poz. vložke č. XXXX. Uznesením zo dňa 17. decembra 2009 č.k. 4C/172/2009-43
súd prvého stupňa konanie zastavil a o trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania. Uznesenie je odôvodnené s použitím § 159 ods. 3 O.s.p., § 103 a § 104 ods.
1 O.s.p. a vecne potom tým, že súd mal preukázané, že určenia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam z rovnakého titulu vyrovnania dedičských podielov sa už navrhovateľ domáhal v konaní
vedenom pod spis. zn. 5C/164/1997. Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a odvolací súd
napadnuté uznesenie uznesením 11Co/31/2010-58 a 11Co/32/2010 potvrdil v časti zastavenia konania,

ako aj v časti nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi. Z obsahu citovaného
uznesenia je zrejmé, že konanie muselo byť zastavené pre existenciu prekážky veci právoplatne
rozhodnutej.

K uvedenému záveru dospel na základe skutočnosti, že sa začalo opätovne konať o veci, medzi tými

istými účastníkmi, hoci už vo veci bolo právoplatne rozhodnuté. Skutočnosť, že v prejednávanej veci
sú účastníci rovnakí a aj v rovnakom postavení ako vo veci vedenej pod sp. zn. 5C/164/1997 spornou
nie je, a ani navrhovateľ tento záver nenamietal. Namietal, že nejde o totožnú vec ako v uvedenom
konaní, pretože v právoplatne skončenej veci bolo predmetom konania vyrovnanie dedičských podielov
a v prejednávanej veci je predmetom konania určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam a vydanie veci.

Odvolací súd s názorom navrhovateľa však nesúhlasil. Skutkové okolností, na základe ktorých si
navrhovateľ uplatnil vyrovnanie dedičských podielov a dôvody, ktorými odôvodňuje nárok na určenie
vlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam, opäť v rovnakom podiele 1-ine k príslušným podielom,
znamenajú, že ide o tú istú vec, o ktorej už súd právoplatne rozhodol tak, že navrhovateľ nadobudol
vlastníctvo (potvrdením) v podiele 1/9-ine k príslušným podielom nehnuteľností vzhľadom k celku a

vo zvyšku súd jeho návrh zamietol. Je teda bez právneho významu, že v právoplatne skončenej
veci petitom sa domáhal vyrovnania dedičských podielov k nehnuteľnostiam a v prejednávanej veci sa
domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam a ich vydania, pretože v konečnom dôsledku si uplatnil
svoj nárok na určenie vlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam a voči tým istým účastníkom.

Vzhľadom na takýto záver odvolacieho súdu vyslovený v rozhodnutí o samotnom návrhu navrhovateľa,
odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade ide zjavne o svojvoľné
a zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, keď návrh navrhovateľa pre existenciu právoplatného
rozhodnutia o jeho návrhu je už bez právneho významu a je daná prekážka res iudicatae. Nakoľko týmtonebola splnená jedna zo základných kumulatívnych podmienok potrebných k oslobodeniu od poplatkov,
nebolo dôvodným sa už nezaoberať splnením druhej podmienky, ktorou by mali byť majetkové, sociálne
a finančné pomery navrhovateľa.

Podľa § 30 O.s.p. účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych
poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť za zástupcu Centrum
právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu, ak je to potrebné
na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania a to za podmienok ustanovených zákonom.

Občiansky súdny poriadok je procesný predpis, ktorý určuje za akých podmienok je možné vo veci
konať a kedy konaniu bránia určité prekážky. Jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku

však nemožno vykladať tak, aby ich výklad mal za následok odňatie ústavného práva každého občana
na súdnu ochranu (č. 46 Ústavy). Ust. § 30 Občianskeho súdneho poriadku je potom odzrkadlením
ústavného práva účastníka na právnu pomoc. Ustanoviť účastníkovi za zástupcu Centrum právnej
pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu, je ale možné len za
splnenia zákonných podmienok, ktorými je danosť podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov u

tohto účastníka, jeho žiadosť o ustanovenie mu zástupcu a objektívna potreba ochrany jeho záujmov
vzhľadom na povahu veci a jeho celkovú situáciu. Len pri splnení týchto podmienok je súd povinný
účastníkovi ustanoviť zástupcu.

Pretože navrhovateľ nesplnil predpoklady, aby bol oslobodený od poplatkov, nebola splnená ani

podmienka pre ustanovenie mu zástupcu súdom, preto nebolo možné vyhovieť ani jeho žiadosti o
ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov, pričom podľa názoru súdu toto nebolo potrebným ani s
prihliadnutím na ochranu jeho záujmov, keď o predmetnom návrhu už bolo právoplatne rozhodnuté v
inom konaní.
Odvolací súd teda nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od právnych záverov prvostupňového súdu

odchýliť a preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.