Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117206637
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1117206637.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci žalobcu: G.. F. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Zdenkom Nováčekom,
advokátom, Brančská 7, Bratislava proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych
súdov, z.z.p.o. vydaný rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom dňa 01.12.2016 sp.zn. 166/01/16 v
právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti žalovanému G.. F. K., ktorým bola žalovanému
G.. F. K. uložená povinnosť zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku žalobcovi
PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. sumu 1446,66 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z
omeškania vo výške 0,55% ročne, zo sumy 1,67 eur od 02.07.2015 do 10.11.2015, zo sumy 80,37 eur
od 02.08.2015 do 10.11.2015, zo sumy 80,37 eur od 02.09.2015 do 18.11.2015, zo sumy 80,37 eur od

02.10.2015 do 18.11.2015, zo sumy 80,37 eur od 02.11.2015 do 19.11.2015, zo sumy 1768,14 eur od
05.11.2015 do 19.11.2015, zo sumy 1607,40 eur od 20.11.2015 do 01.12.2015, zo sumy 1527,03 eur
od 02.12.2015 do 07.12.2015, zo sumy 1446,66 eur od 08.12.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok z
omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1500,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni,
v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1500,- eur
len 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 1446,66 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených

s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 95,71 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške
poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 191,42 eur z r
u š u j e v celom rozsahu.

II. Súd rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych
súdov, z.z.p.o. vydaný rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom dňa 01.12.2016 sp.zn. 167/01/16 v
právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti žalovanému G.. F. K., ktorým bola žalovanému

G.. F. K. uložená povinnosť zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku žalobcovi
PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. sumu 1446,66 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z
omeškania vo výške 0,55% ročne, zo sumy 1,67 eur od 02.07.2015 do 10.11.2015, zo sumy 80,37 eur
od 02.08.2015 do 10.11.2015, zo sumy 80,37 eur od 02.09.2015 do 18.11.2015, zo sumy 80,37 eur od
02.10.2015 do 18.11.2015, zo sumy 80,37 eur od 02.11.2015 do 19.11.2015, zo sumy 1768,14 eur od
05.11.2015 do 19.11.2015, zo sumy 1607,40 eur od 20.11.2015 do 01.12.2015, zo sumy 1527,03 eur

od 02.12.2015 do 07.12.2015, zo sumy 1446,66 eur od 08.12.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok z
omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1500,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni,
v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1500,- eur
len 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 1446,66 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených
s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 95,71 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške
poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 191,42 eur z r
u š u j e v celom rozsahu.III. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 663,- eur na účet Okresného súdu Bratislava

I do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.03.2017 domáhal, aby súd zrušil
rozhodcovské rozsudky vydané stálym rozhodcovským súdom Slovenský arbitrážny súd, zriadeným
Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. pod spisovou značkou č. 166/01/16 z 01.12.2016
a č. 167/01/16 z 01.12.2016. Súčasne žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu

4182,58 € a nahradiť žalobcovi trov konania. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že dňa 25.2.2014
uzatvoril so žalovaným dve Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500042055 a 8500042058, na základe
ktorých mu mal byť poskytnutý, pri každej zmluve jednotlivo, úver vo výške 1500,- eur, pri RPMN
69,01%, dohodnutom počte splátok 42 mesiacov, dojednanej mesačnej výške splátky 80,37 eur. Žalobca
mal žalovanému uhradiť celkom 3375,84 eur, pri každom jednotlivom úvere. Žalovaný však žalobcovi

poskytol len 2x 1.284,25 € (26.2.2014), keď ešte pred ich poskytnutím úveru započítal voči nároku na
poskytnutie úveru poplatok 2x 215,75 eur podľa bodu 8.1 písm. a) zmlúv za to, že na žiadosť žalobcu mu
môže žalovaný povoliť odklad niektorých splátok úveru. Keď žalobca zistil, že mu žalovaný neposkytol
plnú výšku úveru 3.000,- € (2x 1.500,- €), ale len jeho časť v sume 2.568,50 € (2x 1.284,25 €), o čo
žalobca však nemal žiaden záujem, tak mu túto sumu obratom dňa 27.2.2014 v celosti vrátil späť,

domnieval sa, že od dotknutých zmlúv konkludentne odstúpil. V priebehu roka 2015 sa žalobcovi ozval
žalovaný, podľa ktorého žalobcov dlh voči nemu nezanikol s tým, že má pokračovať v úhrade vyššie
stanovených splátok, na základe čoho žalobca poukázal žalovanému ešte aj nasledovné plnenia:

Dátum 8500042055 8500042058

29.03.2016 1 285,92 € 1 285,92 €
22.12.2015 80,37 € 80,37 €
14.12.2015 80,37 € 80,37 €
07.12.2015 80,37 € 80,37 €
01.12.2015 80,37 € 80,37 €

19.11.2015 241,11 € 241,11 €
18.11.2015 160,74 € 160,74 €
10.11.2015 80,37 € 80,37 €
10.11.2015 1,67 € 1,67 €
spolu 2 091,29€ 2 091,29€

+ 27.2.2014 1 284,25€ 1 284,25€
celkovo 3 375,54€ 3 375,54€

Žalobca teda poukázal žalovanému celkovo 2x 3.375,54 € tak, ako mu ukladali úverové zmluvy č.
8500042055 a 8500042058 z 25.2.2014.

1.2 Žalobca dospel k záveru, že obe zmluvy o revolvingovom úvere je potrebné považovať za bezúročné
a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) z.č. 129/2010 Z.z., pretože v zmluvách je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, keď skutočná RPMN úverov nie je
v zmluve uvádzaných 69.01%, ale vyššia 70,01 % (pri úvere 1.500,- €, bez poplatku), 92.98% (pri

úvere 1.500,- €, s poplatkom, 92.98 € (pri úvere 1.284,25 € s poplatkom), 69,22% (pri úvere 1.500,-
€, bez poplatku a splatná konci mesiaca), 75,33% (pri úvere 1.500,- €, bez poplatku a splatná na
začiatku mesiaca), 91.77% pri úvere 1.500,- €, s poplatkom a splatná na konci mesiaca), 101.25%
(pri úvere 1.500,- €, s poplatkom a splatná na začiatku mesiaca), 91,77% (pri úvere 1.284,25 € bez
poplatku a splatná na konci mesiaca) 101,25 % (pri úvere 1.284,25 € bez poplatku a splatná na

začiatku mesiaca). Počítať RPMN so započítaním poplatku 215,75 € bolo povinnosťou žalovaného
podľa § 19 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z.. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 17Co/692/2014 z 27. 01. 2016. Dotknutý okamžite splatný poplatok za možnosť odkladu
niektorých splátok predstavuje podľa žalobcu neprijateľnú a teda podľa § 53 ods. 5 OZ (§ 39 OZ)
neplatnú podmienku, čo je prejudikovanou skutočnosťou s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v

Prešove sp.zn. 18Co/284/2014 z 21.10.2015, sp.zn. 19Co/282/2015 z 14.4.2016, sp.zn. 20Co/99/2014 z31.3.2015,sp.zn.8Co/227/2015z26.08.2016;KrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.17Co/692/2014
z 27.01.2016. Neprijateľnosť dotknutej podmienky o okamžitom započítavaní poplatku na úver je daná
podľa žalobcu aj tým, že v jej kontexte nie je spotrebiteľovi poskytnutý úver vo výške, ktorý by mu

podľa zmluvy mal k hospodárskemu využitiu prináležať a o ktorý veriteľa za týmto účelom aj požiadal
(Krajský súd v Bratislave sp.zn. 1CoZm 14/2015,1CoZm 55/2014). Zmluvy o revolvingovom úvere
neobsahovali náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ z.č.129/2010 Z. z. a to výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Zmluvy neobsahujú rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, aká suma z celkovej výšky splátky
predstavuje istinu, úrok a iné poplatky; pričom nie je postačujúce uviesť len celkovú výšku splátky.
Zmluvy neobsahujú ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm, f/, a to údaj o konečnej splatnosti úveru. V
zmluvách o revolvingovom je uvedený len počet a výška splátok, pričom neobsahuje určenie dátumu
prvej splátky ani dátumu konečnej splatnosti úveru. Žalobca ešte dňa 27.02.2014 vrátil žalovanému
všetky ním poskytnuté finančné prostriedky, kde žalobcove úhrady nad túto sumu 4.182.58 € (2x

2.091,29 €) predstavujú bezdôvodné obohatenia žalovaného. ktorého vydania sa žalobca žalobou
domáhal. Napriek vyššie uvedenému si žalovaný dňa 14.1.2016 podal voči žalobcovi rozhodcovské
žaloby č. 166/01/16 (8500042055) a č. 167/01/16 (8500042058) u svojho dvorného rozhodcovského
súdu - Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so
sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, kde žalovaný nezohľadnil ani vyššie uvedené úhrady. Následne bol

dňa 22.12.2016 žalobcovi doručený rozhodcovský rozsudok č. 166/01/16 z 01.12.2016 a rozhodcovský
rozsudok č. 167/01/16 z 01.12.2016. Rozhodcovskými rozsudkami, každým jednotlivo, bol žalobca
zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 1 446,66 €, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok
z omeškania vo výške 0,55 % ročne, zo sumy 1,67 € od 2.7.2015 do 10.11.2015, zo sumy 80,37
€ od 2.8.2015 do 10.11.2015, zo sumy 80,37 € od 2.9.2015 do 18.11.2015, zo sumy 80,37 € od

2.10.2015 do 18.11.2015, zo sumy 80,37 € od 2.11.2015 do 19.11.2015, zo sumy 1 768,14 € od
5.11.2015 do 19,11.2015, zo sumy 1 607,40 € od 20.112015 do 1.12.2015, zo sumy 1 527,03 €
od 2.12.2015 do 7.12.2015, zo sumy 1 446,66 € od 8.12.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok z
omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1500 EUR a odo dňa nasledujúceho po dni,
v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1500 € len

5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1446,66 EUR do zaplatenia, náhradu nákladov spojených
s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 95,71 €, trovy rozhodcovského konania vo výške
poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 191,42 €, čím za
poskytnutý a obratom vrátený úver vo výške 2 x 1.284,25 € mal zaplatiť žalovanému až 2x 4.822,20 €
spolu s ďalším príslušenstvom (+ 275 %). Na základe vyššie uvedeného bol žalobca toho názoru, že

zo strany dvorného rozhodcovského súdu žalovaného tu popri nesprávnemu právnemu a skutkovému
posúdeniu veci došlo aj k preukázateľnému porušeniu § 39 ods. 2 z.č. 335/2014 Z.z. zakladajúc tým
prípustnosť tejto žaloby na zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa § 45 ods. 1písm. e), g), h),
i), j), k) a 1} z.č. 335/2014 Z.z., keď povinnosťou rozhodcovského súdu bolo rozhodcovskú žalobu
zamietnuť/odmietnuť. Samotné rozhodcovské zmluvy predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a

to aj s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 3CoE/65/2016 z 9.3.2016 a sp.zn.
13CoE/117/2013 z 30.10.2013, Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5CoE/181/2014 z 28. 11. 2014.

2.1 Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril písomne v obsahu svojho podania z 04.05.2017 doručeného
súdu dňa 05.05.2017 a žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný poukázal na to, že s konaním o

žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudkov nemôže byť spojené iné konanie, čo je dané podstatou
právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia § 47 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. V prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku pokračuje konanie o žalobe
podanej pôvodne rozhodcovskému súdu ďalej. Rozhodnutím v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku sa teda nevytvára definitívny stav usporiadania vzťahu medzi stranami sporu, a teda tvrdenie

o bezdôvodnom obohatení okrem nedôvodnosti je predčasné. Žalovaný namietal tvrdenia žalobcu o
konkludentnom odstúpení od zmlúv o revolvingovom úvere vrátením čerpanej sumy na účet žalovaného,
pretože žalobca v zmysle žiadneho písomného podania, postupu alebo spôsobu určeného zákonom
neprejavil vôľu od zmluvy odstúpiť. Napokon, ak po údajnom odstúpení od zmluvných vzťahov
vykonával úhrady, nemohol ani sám predpokladať, že odstúpil od zmluvy. Žalobca popieral tvrdenie

o nesprávnej RPMN z dôvodu, že do jej výpočtu sa mal započítavať aj poplatok podľa článku 8., ods.
8.1 dohody o poskytnutí služby. Takýto postup výpočtu RPMN by odporoval zákonu č. 129/2010 Z.z.,
čo napokon potvrdil vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Banskej Bystrici. V prípade úverovej zmluvy
č. 8500042055 predstavuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa § 2 písm. h) hodnotuurčenú nasledovne: výška splátky 80,37 x počet splátok 42, t.j. spolu 3375,54 eur. V prípade úverovej
zmluvy č. 8500042058 predstavuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa § 2 písm. h)
hodnotu určenú nasledovne: výška splátky 80,37 x počet splátok 42, t.j. spolu 3375,54 eur. Postup

žalobcu, ktorý započítava sumu platby podľa dohody o poskytnutí služby odporuje podľa žalovaného
zákonu. V uvedenej sume je zahrnutý aj náklad na platbu za službu, ktorá nebola podmienkou pre vznik
úverovej zmluvy, čiže podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o súčasť celkových
nákladov, a preto nejde ani o súčasť celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť podľa § 2 písm. h)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobcom predložené výpočty RPMN odporujú podľa žalovaného

zákonu, pretože nejde o výpočet podľa vzorca podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z., v daných
výpočtoch sa nezohľadňuje príslušná právna úprava; sú v nich zohľadnené reálne dátumy (dátum
čerpania, dátum splatnosti prvej splátky, dátum splatnosti každej nasledujúcej splátky). Na základe toho
potom žalovaný tvrdil, že RPMN bola stanovená správne, dôvod bezúročnosti nevznikol a nedošlo ani
k vzniku žiadneho bezdôvodného obohatenia.

2.2 Žalobca argumentoval, že každá zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu obsahuje výšku
splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku
splátky (80,37 Eur), termín splatnosti splátky (a počet splátok (42 splátok), teda aj náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum
splatnosti prvej splátky (v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť

zmluvy). Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. sú výsledkom implementácie smernice Rady 2008/48
a pri výklade§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné vychádzať aj z jej ustanovení.
Osobitne to určuje ako povinnosť aj článok 22 ods. 1 smernice. Predmetná smernica má v rámci
únijného práva povahu plnej harmonizácie. Členské štáty preto nie sú oprávnené či už legislatívne (v
podobe prijímania právnych noriem) alebo aplikačne (v podobe rozhodovania svojich orgánov) prijímať

odchylné ustanovenia. Výslovne to vyplýva z článku 22 smernice. Na podporu uvádzaného poukázal
žalovaný aj na odôvodnenie rozsudku, č. k. 13Co/l 11/2014-166. Skutočnosť, že tvrdenia žalobcu
ohľadne nedostatkov v zmluve sú nesprávne podporil žalovaný aj poukázaním na fakt vyplývajúci z
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Podľa právneho záveru vysloveného Súdnym dvorom
EÚ vo veci C-42/15, sa má článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 vykladať v tom zmysle,

že zmluva o úvere uzavretá dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny.

2.3 Nakoniec žalovaný popieral tvrdenie žalobcu ohľadne neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a namietal,

že žalobca neuviedol žiadny zákonný dôvod jej neplatnosti. Žalovaný poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/919/2015.

3. Žalobca v obsahu svojej písomnej repliky z 07.06.2017 doručenej súdu dňa 14.08.2017 uviedol, že
nielen celý jemu poskytnutý úver žalovanému vrátil ale ho súčasne aj preplatil o žalovaných 4182,58

eur. Napriek plnej úhrade úverov, a to ešte pred vydaním napadnutých rozsudkov, trvá žalovaný na ich
ďalšej platnosti (exekučnej vymožiteľnosti) snažiac sa bezdôvodne obohatiť nielen o žalovaný preplatok
2 x 2091,29 €, ale aj o ďalších 2 x 1446,66 € s príslušenstvom. Podľa žalobcu spojenie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a o zaplatenie preplatku neodporuje žiadnemu zákonnému ustanoveniu. V
prípade zrušenia rozhodcovského rozsudky by bol rozhodcovský súd podľa § 47 ods. 3 z.č. 335/2014

Z.z. viazaný právnym názorom všeobecného súdu. Podľa návratky založenej v rozhodcovskom súdnom
spise žalobca lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov nezmeškal. Žalovaný
svojim vyjadrením potvrdil predčasnú úhradu úverov žalobcom. Žalobcom uvádzané výšky RPMN sú
vypočítané podľa aplikácie Ministerstva financií SR, pričom žalovaný opakovane uvádza nesprávne
výšky RPMN nezapočítavajúc poplatok, ktorý má byť súčasťou výpočtu RPMN, pretože ide o veriteľom

vopred v zmluve stanovený (známy) poplatok, ktorý mal byť zaplatený v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. g) zákona), a to najneskôr s poskytnutím úveru. Celkovými nákladmi
sú všetky známe poplatky v súvislosti so zmluvou, vrátane nákladov na doplnkové služby súvisiace
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nielen vopred dané poplatky za poskytnutie úveru. Vo vzťahu ku
správnosti transpozície smernice do slovenského právneho poriadku, je podľa žalobcu legitimovaná

výlučne Slovenská republika. Obsahom zmlúv o revolvingovom úvere nie je náležitosť podľa § 9 ods.
2 písm. f), údaj o konečnej splatnosti úveru, rovnako ako neobsahujú ani dátum prvej splátky či dátum
konečnej splatnosti úveru. Oznámenie o schválení úveru ani splátkový kalendár, nie sú súčasťouúverovej zmluvy v čase jej podpisu, teda zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere neboli
splnené v čase podpisu zmluvy.

4. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisov vedených Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným
Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o, pod spisovou značkou 166/01/16 a spisovou
značkou 167/01/16 a to predovšetkým žalobami žalovaného z 14.12.2016, Žiadosťami o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluvami o revolvingovom úvere číslo: 8500042055 a č. 8500042058 zo
dňa 25.02.2014zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., rozhodcovskými zmluvami č. 8500042055 a č. 850004205822 zo dňa 25.02.2014,
rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov, z.z.p.o. z 01.12.2016 sp.zn. 166/01/16 a sp.zn. 167/01/16, ako aj ostatným obsahom
súdneho spisu a zistil tento skutkový stav.

5. Žalobca uzatvoril so žalovaným písomne dňa 25.02.2014 dve obsahovo totožné Zmluvy o

revolvingovom úvere č. 8500042055 a č. 850004205822, predmetom, ktorých bol záväzok žalovaného
ako veriteľa poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 1500,- € a záväzok žalobcu poskytnutý
úver vrátiť a zaplatiť žalovanému úroky v dohodnutej výške 70,01% ročne (ďalej len " úverová zmluva"
resp. "úverové zmluvy"). Strany sa v úverových zmluvách dohodli na splatení úveru v 42 splátkach.
Mesačná výška splátky predstavovala 80,37 € Celková čiastka, ktorú sa žalobca ako dlžník zaviazal

vrátiť predstavovala 3375,54 € a bola tvorená úverom a úrokmi za obdobie čerpania úveru. V úverových
zmluvách bola uvedená RPMN vo výške 69,01% a priemerná RPMN vo výške 46,30%. Strany sa dohodli
na poskytnutí revolvingu v čiastke 790,84 € pri ročnej úrokovej sadzbe úrokov vo výške 76,21%. Celková
čiastka pri revolvingu, ktorú bol dlžník povinný zaplatiť predstavovala 1928,88 €. V úverových zmluvách
sa uvádzala predpokladaná RPMN vo výške 70,01%, Úverové zmluvy odkazovali na obsah zmluvných

dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť úverových zmlúv.

6. Súčasne s úverovými zmluvami uzatvorili žalobca a žalovaný písomne dňa 25.02.2014 rozhodcovské
zmluvy, a to rozhodcovskú zmluvu č. 850042055 a rozhodcovskú zmluvu č. 850042058 s totožným
obsahom. Predmetom rozhodcovských zmlúv, z ktorých každá jednotlivá sa vzťahovala k riešeniu

sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom
zmluvy totožným ako je číslo rozhodcovskej zmluvy, bola dohoda strán o tom, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere
budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým

z týchto súdov: Rozhodcovský súd v Bratislave, Slovenský arbitrážny súd, Victoria rozhodcovský súd
v Žiline alebo Rozhodcovský súdny dvor. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec
prejednať a rozhodnúť spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh (bod 5 rozhodcovskej
zmluvy). Následne si strany dohodli podmienky konania pred rozhodcovským súdom, ktoré konanie
malo byť vedené v slovenskom jazyku, pred jedným rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov

stáleho rozhodcovského súdu s tým, že konkrétneho rozhodcu, ktorý vec prejedná a rozhodne, vyberie
zo zoznamu rozhodcov predseda rozhodcovského súdu. Rozhodcovské konanie malo byť vedené v
písomnej forme (bod 6 rozhodcovskej zmluvy). Nakoniec rozhodcovská zmluva obsahovala poučenie
žalobcu ako dlžníka o následkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy.

7. Rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 01.12.2016 v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp.zn.
166/01/16 , začatom na podklade žaloby spol. PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. podanej dňa 14.01.2016,
bola Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o.
uložená Ing. Petrovi Waldovi povinnosť zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
spol. PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. sumu 1446,66 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok

z omeškania vo výške 0,55% ročne, zo sumy 1,67 eur od 02.07.2015 do 10.11.2015, zo sumy 80,37
eur od 02.08.2015 do 10.11.2015, zo sumy 80,37 eur od 02.09.2015 do 18.11.2015, zo sumy 80,37 eur
od 02.10.2015 do 18.11.2015, zo sumy 80,37 eur od 02.11.2015 do 19.11.2015, zo sumy 1768,14 eur
od 05.11.2015 do 19.11.2015, zo sumy 1607,40 eur od 20.11.2015 do 01.12.2015, zo sumy 1527,03
eur od 02.12.2015 do 07.12.2015, zo sumy 1446,66 eur od 08.12.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok

z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1500,- eur a odo dňa nasledujúceho po
dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1500,- eur
len 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 1446,66 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojenýchs mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 95,71 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške
poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 191,42 eur.

8. Rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 01.12.2016 v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp.zn.
167/01/16 , začatom na podklade žaloby spol. PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. podanej dňa 14.01.2016,
bola Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o.
uložená Ing. Petrovi Waldovi povinnosť zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
spol. PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. sumu 1446,66 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok

z omeškania vo výške 0,55% ročne, zo sumy 1,67 eur od 02.07.2015 do 10.11.2015, zo sumy 80,37
eur od 02.08.2015 do 10.11.2015, zo sumy 80,37 eur od 02.09.2015 do 18.11.2015, zo sumy 80,37 eur
od 02.10.2015 do 18.11.2015, zo sumy 80,37 eur od 02.11.2015 do 19.11.2015, zo sumy 1768,14 eur
od 05.11.2015 do 19.11.2015, zo sumy 1607,40 eur od 20.11.2015 do 01.12.2015, zo sumy 1527,03
eur od 02.12.2015 do 07.12.2015, zo sumy 1446,66 eur od 08.12.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok
z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1500,- eur a odo dňa nasledujúceho po

dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1500,- eur
len 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 1446,66 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených
s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 95,71 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške
poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 191,42 eur.

9. Rozhodcovský súd odôvodnil svoje rozhodnutia založené na analogickom skutkovom základe ako aj
zhodnom právnom posúdení veci tým, že preskúmal zmluvu o revolvingovom úvere a túto vyhodnotil
ako platnú, obsahujúcu všetky zákonné obsahové náležitosti. Po vykonanom dokazovaní dospel súd
ku skutkovým záverom podľa, ktorých strany uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere. Na základe
uzatvorenej zmluvy zaslal žalovaný (v rozhodcovskom konaní žalobca) dlžníkovi na účet uvedený v

žiadosti o úver peňažné prostriedky vo výške 1500,- eur, ktoré bol dlžník spolu s úrokmi povinný splatiť
v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára
tvoriaceho prílohu zmluvy. Rozhodcovský súd zistil, že dlžník neplnil včas a riadne splátky úveru
a bol v omeškaní s ich úhradou, preto vznikol veriteľovi nárok na zmluvnú pokutu. Žalovanému (v
rozhodcovskom konaní žalobcovi) priznal rozhodcovský súd na istine sumu vo výške 1446,66 € ako

rozdiel medzi dlžníkom uhradenou sumou vo výške 1928,88 € a sumou, ktorú mal dlžník podľa
zmluvy zaplatiť vo výške 3375,54 € a zmluvnú pokutu a úrok z omeškania, nakoľko ich celková výška
nepresahovala zákonom určené limity.

10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tento zákon

upravuje
a) spotrebiteľské rozhodcovské konanie,
b) postavenie a činnosť rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory a stáleho
rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory (ďalej len "stály rozhodcovský
súd"),

c) podmienky na udelenie a zrušenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi a stálemu
rozhodcovskému súdu (ďalej len "povolenie"),
d) disciplinárnu zodpovednosť rozhodcu,
e) kontrolu vykonávanú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a
f) sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom
ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah
je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľským
sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská

rozhodcovskázmluvapodľa§3môžezaložiťprávomocstálehorozhodcovskéhosúduvspotrebiteľských
sporoch.Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak

a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 3 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho
nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a

tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súd v konaní o
žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť

rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť
možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského

rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol
opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského
rozsudku.

Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak nie je ďalej
ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na
rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne
účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú
zachované.

Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní Na trvanie a
plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.
januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie
je dotknuté.

Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi

zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 2 z.č. 244/2002 Z.z.o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v

dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 1 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a), b) a d) z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere , zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

11. Konajúci súd na pojednávaní dňa 01.02.2018 rozhodol uznesením o vylúčení nároku žalobcu na

uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 4182,58 € na samostatné konanie, a to v súlade s § 166
ods. 2 Civilného sporového poriadku.

12. Predmetom konania zostal preto len návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovských rozsudkov
vydaných v spotrebiteľských sporoch rozhodcovským súdom. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia

rozhodcovských rozsudkov vydaných rozhodcovským súdom z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1
písm. e), g) h), i), j), k) a l) zákona č. 335/2014 Z.z. a v konkrétnostiach tvrdil, že rozhodcovská
zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a je teda neplatnou, v rozhodcovskom konaní
nebol správne zistený skutkový stav a nesprávne boli vyhodnotené dôkazy, rozhodcovský súd rozhodol
v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z., keď nezohľadnil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov,

rozhodcovské rozsudky zaväzujú žalobcu na plnenia, ktoré sú svojou povahou objektívne nemožné a
rozhodcovské rozsudky vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 25.02.2014 dve obsahovo totožné zmluvy o revolvingovom úvere.
Záväzkový právny vzťah žalobcu a žalovaného založený úverovými zmluvami posúdil súd podľa

ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverových zmlúv, keďže tieto
spĺňali zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. d) citovaného zákona.

Súčasne s úverovými zmluvami uzatvorili strany dňa 25.02.2014, v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, rozhodcovské zmluvy obsahom, ktorých bola dohoda o riešení sporov alebo

nárokov medzi stranami, vyplývajúcich alebo súvisiacich s úverovými zmluvami, cestou všeobecného
súdu alebo cestou rozhodcovského konania podľa výberu strany, ktorá podá žalobný návrh.

Dňom 01.01.2015 nadobudol platnosť a účinnosť zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, ktorý zaviedol osobitnú úpravu rozhodcovského konania v spotrebiteľských

veciach. Predmetnú právnu úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania bolo potrebné aplikovať
v zmysle prechodných a záverečných ustanovení (§ 73 ods. 1,2 a 3 z.č. 335/2014 Z.z.) aj na vzťahy
strán sporu a rozhodcovské konania vedené o nárokoch žalovaného proti žalobcovi pred Slovenským
arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o.. Rozhodcovským
súdom boli totiž v konaniach prejednávané medzi stranami spotrebiteľské spory, teda spory medzi

žalobcom (v rozhodcovskom konaní žalovaným) ako spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a žalovaným (v rozhodcovskom konaní žalobcom) v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka , ktoré sa týkali nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy, v tomto prípade nárokov z revolvingových
zmlúv.

14. Súd prioritne posudzoval platnosť rozhodcovských zmlúv uzatvorených medzi stranami, na ktorých
rozhodcovský súd prejednávajúci nároky žalovaného proti žalobcovi zo zmlúv o revolvingových úverov
zakladal svoju právomoc a dospel k záveru, že rozhodcovské zmluvy č. 850042055 a č. 850042058
uzatvorené dňa 25.02.2014 sú neplatnými právnymi úkonmi. Podľa § 73 zákona č. 355/2014 Z.z. sa
rozhodcovská zmluva uzatvorená pred 01.01.2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia,

teda rozhodcovské zmluvy uzatvorené medzi stranami bolo potrebné posudzovať podľa z.č. 244/2002
Z.z.. V rozhodcovských zmluvách sa strany dojednali pre prípad akýchkoľvek sporov vyplývajúcich
alebo súvisiacich so zmluvami o revolvingových úverov, že tieto budú riešiť cestou príslušného súdu v
súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, pričom výber súdu spočíval na tej zmluvnej strane, ktorápodávala žalobný návrh. Z uvedeného vyplynulo, že výber alternatívy riešenia sporu medzi všeobecným
súdom alebo rozhodcovským súdom bol daný výlučne tej strane, ktorá bol v konaní v procesnom
postavení žalobcu. Žalobca ako spotrebiteľ by mal teda možnosť vybrať si riešenie sporu len v prípade,

ak by bol v konaní navrhovateľom. V prípadoch, keď sa konanie podľa rozhodcovskej zmluvy začne
na návrh dodávateľa, ktorým je žalovaný, bol žalobca (spotrebiteľ) nútený podriadiť sa voľbe súdu,
ktorú uskutočnil práve žalovaný (v konaní pred rozhodcovským súdom navrhovateľ). Vo vzťahoch zo
zmlúv o spotrebiteľskom úvere, je pravidelne žalobcom, navrhujúcim riešenie sporov súdom, dodávateľ
a nie spotrebiteľ. Uvedené vyplýva z povahy vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a ňou založených práv a povinností zmluvných strán. Z pohľadu spotrebiteľa je irelevantné, či mu
riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo
dodávateľ svojim konaním. Z mechanizmu spotrebiteľsko - právnej ochrany vyplýva, že spotrebiteľ má
byť chránený tak pred zmluvnými dojednaniami spôsobujúcim nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu s
dodávateľom, ako aj proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu, aj keď si strany
sporu dojednali tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu s možnosťou voľby pri riešení sporu zo zmluvy o

revolvingovom úvere buď cestou všeobecného súdu alebo rozhodcovského súdu. Možnosť voľby súdu
je však v tomto prípade pre spotrebiteľa len formálna a nie skutočná, pretože žaloby sú s pravidelnosťou
podávané veriteľmi, ktorí takto uskutočnia definitívne voľbu súdu rozhodujúceho o ich nároku a ide
pravidelne o rozhodcovský súd ako je to v tomto prípade. Súd dospel k záveru, že rozhodcovské zmluvy
predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky analogicky ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka,

pretože spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(žalobcu). Rozhodcovské zmluvy nepredstavujú individuálne dojednania spotrebiteľa a dodávateľa,
pretože ide o vopred dodávateľom (žalovaným) naformulované zmluvné klauzuly, ktorých obsah nemal
možnosť žalobca ako spotrebiteľ meniť. Podľa súdu bolo potrebné akceptovateľnosť rozhodcovského
konania v spotrebiteľských veciach, ktorými spory medzi žalobcom a žalovaným ohľadom nárokov z

revolvingových zmlúv boli, založiť osobitným vyjednaním pri rešpektovaní a zachovaní procesu tvorby
zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a nie predložením formuláru rozhodcovskej zmluvy obsahujúcej
doložku o individuálnom vyjadrení spotrebiteľovi, ktorý nepozná pravidlá rozhodcovského konania.
Dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zaťažovalo v spore žalovaného
(§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Na preukázanie takejto skutočnosti však žalovaný nepredložil

žiadne dôkazy, a preto podľa súdu neuniesol dôkazné bremeno ohľadom individuálneho dojednania
rozhodcovských zmlúv. Súd potom považuje rozhodcovské zmluvy uzatvorené medzi stranami za
neplatnépodľa§53ods.5Občianskehozákonníka.Neplatnérozhodcovskézmluvyvšaknemohlizaložiť
právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spory zo zmlúv o revolvingovom úvere.

Súd musí vždy posúdiť, či existujú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1
písm. e) z.č. 355/2014 Z.z. . Pri skúmaní rozhodcovských zmlúv dospel súd k záveru, že tieto sú neplatné
z dôvodov, ktoré súd vysvetlil vyššie, a preto žalobu žalobcu na zrušenie rozhodcovských rozsudkov
považoval za dôvodnú a rozhodol o zrušení rozhodcovských rozsudkov.

15. Na odvolanie žalovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie svojim uznesením z
19.09.2018 č.k. 6CoSr/2/2018 - 135 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho
zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že úpravu spotrebiteľských zmlúv vrátane neprijateľných
podmienok obsahuje aj § 53 ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Na účel sledovaný Smernicou rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách reagoval tiež legislatívny vývoj v Slovenskej
republike medziiným novelizáciou Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od
1. januára 2008 zaviedla do ustanovenia § 53 odsek 4 písm. r/, ktoré výslovne označuje za neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve také zmluvné ustanovenie, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby

spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V bode 2. predmetnej rozhodcovskej
zmluvy veriteľ (žalovaný) vyhlásil, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia a vykonávania Zmluvy o
revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej
zmluvy zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne
a zrozumiteľne informovaný; v bode 3. rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzavretím

rozhodcovskej zmluvy dlžníka poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia
tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami
Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú
veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úverev rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív
riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa bodov 4. a 5. rozhodcovskej zmluvy akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami

Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom
budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov: Rozhodcovský súd v Bratislave, Ventúrska ul. č. 14, Bratislava, alebo Slovenský
arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, Krížna ul. č. 56, Bratislava, Victoria rozhodcovský

súd v Žiline, zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter, ul. V. Tvrdého č. 21, Žilina, Rozhodcovský
súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal, spol. s r. o., Pribinova ul. č. 30, Bratislava,
pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa bodu 7. rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený
od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Oznámenie
o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy

sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa
najneskôr v posledný deň lehoty. Z toho čo odvolací súd uviedol vyššie, uzatvoril odvolací súd zrejmosť
toho, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy; táto
dohoda bola teda individuálne dohodnutá a svedčí o vôli dlžníka pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú

podmienku. Ďalej odvolací súd dôvodil tak, že zo samotnej skutočnosti, že žalovaný predložil žalobcovi
na podpis predpripravenú rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera, nemožno vyvodiť
záver, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná . Ako už bolo uvedené vyššie, bod
3. rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie pre dlžníka, z ktorého vyplýva, že dôsledkom uzavretia
rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov, vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami

Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní s tým, že spory môžu byť riešené aj v súdnom
konaní. Ďalej bolo v citovanom bode uvedené, že výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na
žalobcovi.Vbode2.rozhodcovskejzmluvyveriteľvyhlásil,žeuzatvorenietejtorozhodcovskejzmluvynie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom, a
žedlžníkniejepovinnýprijaťnávrhtejtorozhodcovskejzmluvyzostranyveriteľa.Zuvedenéhotextubolo

podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že žalobca pred podpisom rozhodcovskej zmluvy mal možnosť
získaťpredstavuotom,čoznamenározhodcovskékonanieaakésúdôsledkypodpísaniarozhodcovskej
zmluvy s tým, že mu bola deklarovaná skutočnosť, že na uzavretie rozhodcovskej zmluvy nemusí
pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Vzhľadom
na tieto skutočnosti bol odvolací súd toho názoru, že pokiaľ bola žalobcovi na podpis predložená

rozhodcovská zmluva na samostatnom liste (hárku) papiera v rozsahu siedmych článkov obsahu, v jej
rámci mu bolo vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom bolo
deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, uvedenú
rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú. Táto skutočnosť potom vylučuje,
aby rozhodcovská zmluva bola kvalifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Rozhodcovská

zmluva je vyhotovená osobitne, nejedná sa o rozhodcovskú doložku, ktorá by bola súčasťou úverovej
zmluvy. Podľa odvolacieho súdu bola dostatočne zrozumiteľne vyjadrená v písomnej forme s použitím
dostatočne veľkého druhu a formy písma. Rozhodcovská zmluva nesplýva s ostatnými zmluvnými
dojednaniami a aj technicky tvorí samostatnú listinu, zreteľne označenú, ktorú žalobca ako spotrebiteľ
mohol a nemusel potvrdiť svojím podpisom; mal teda reálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú zmluvu,

ktorá mu bola predložená. Odvolací súd bol toho názoru, že žalobca mal možnosť sa s ňou oboznámiť,
prečítať si ju a jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Navyše, žalobca mal právo v lehote
14 dní od zmluvy odstúpiť, na čo bol v zmluve osobitne upozornený. Ani túto možnosť však nevyužil.
Podľa odvolacieho súdu bolo teda zrejmé, že v tomto prípade bola žalobcovi daná možnosť ako
spotrebiteľovi slobodne sa rozhodnúť, či sa podriadi rozhodcovskému konaniu, alebo či v určenej lehote

po uzavretí úverovej zmluvy jednostranne rozhodcovskú zmluvu vypovedá. Z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by žalobca bol nejakým spôsobom na podpísanie rozhodcovskej zmluvy navedený,
prinútený, resp. že by poskytnutie úveru bolo podmieňované uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Samotná
rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sami osebe spôsobovali jej neplatnosť z
dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Aj v prípade, že by si žalobca

pri jej podpísaní neuvedomoval dôsledky, ktoré táto zmluva vyvolá, mal možnosť odstúpiť od zmluvy v
lehote, ktorá bola určená v zmluve samotnej, bez toho, aby tým zároveň stratil benefity z revolvingovej
zmluvy.Z uvedeného dovodil odvolací súd nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti predmetných
rozhodcovských zmlúv. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie posúdiť v novom konaní , či tu je
niektorý zo žalobcom uplatnených dôvodov pre zrušenie predmetných rozhodcovských rozsudkov v

zmysle § 45 ods. 1 písm. e/, g/, h/, i/, j/, k/, l/ zák. č. 335/2014 Z.z.

16. V zmysle pokynu odvolacieho súdu posúdil súd prvej inštancie dôvody pre zrušenie rozhodcovských
rozsudkov v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/, g/, h/, i/, j/, k/, l/ zák. č. 335/2014 Z.z. a dospel k záveru, že v
rozhodcovskom konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne

vyhodnotil predložené dôkazy (§ 45 ods. 1 písm. g) z.č. 335/2014 Z.z.), stály rozhodcovský súd rozhodol
v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a
toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1 písm. i) z.č. 335/2014 Z.z.) , rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou
povahou právom nedovolené (§ 45 ods. 1 písm. j) z.č. 335/2014 Z.z.) a nakoniec rozhodcovský rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 45 ods. 1 písm. l) z.č. 335/2014 Z.z.), preto

opätovne rozhodol súd o zrušení rozhodcovských rozsudkov rozhodcovského súdu.

17. Záväzkový právny vzťah žalobcu a žalovaného založený Zmluvami o revolvingovom úvere č.
8500042055 a č. 850004205822 uzatvorenými dňa 25.02.2014 (ďalej len „úverové zmluvy“), posúdil
súd podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverových zmlúv.

Dotknuté úverové zmluvy, obsahovo totožné, spĺňali zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru v
zmysle § 2 písm. d) citovaného zákona. Žalovaný vystupoval pri uzatváraní úverových zmlúv ako
obchodná spoločnosť - právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, keď podľa výpisu z obchodného registra je predmetom podnikania žalovaného
okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom. Žalovaný uzatvoril úverové

zmluvysožalobcomakofyzickouosobou-nepodnikateľom,priktoromnebolopreukázanéaanitvrdené,
že by úver využíval na účely výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Keďže žalovaný pri
uzatváraní úverových zmlúv naplnil legálnu definíciu veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z. a žalobca definíciu spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., teda vzhľadom na
povahu subjektov, ktoré úverové zmluvy uzatvorili ako aj na predmet a obsah úverových zmlúv (záväzok

žalovaného ako veriteľa poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 1500,- € a záväzok žalobcu
poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť žalovanému úroky v dohodnutej výške), mal súd za to, že zmluvy je
potrebné posúdiť ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na zmluvný vzťah strán aplikovať zákon č.
129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverových zmlúv.

S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. v znení
platnom ku dňu uzatvorenia úverových zmlúv, dospel súd k záveru, že úvery poskytnuté žalovaným
žalobcovi je potrebné považovať za bezpoplatkové a bezúročné, pretože úverové zmluvy neobsahujú
náležitosti vymedzené v ust. § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) z.č. 129/2010 Z.z. tak, ako to tvrdil žalobca. V
úverových zmluvách (obsahovo totožných) absentuje údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) z.č. 129/2010 Z.z.), údaj o termínoch splátok istiny,
úrokov, teda o termíne splatnosti úverových splátok (§ 9 ods. 2 písm. k) z.č. 129/2010 Z.z.) ako aj údaj o
všetkých predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. 1)
z.č. 129/2010 Z.z.). Dojednanie o uvedených náležitostiach má tvoriť v zmysle kogentného ustanovenia
§ 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia dotknutých úverových zmlúv

nevyhnutnú súčasť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a absencia ktorejkoľvek z týchto náležitostí
v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý úver .je veriteľ ako aj súd povinný
považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010 Z.z.).

Úverové zmluvy neobsahovali v rozpore s § 9 ods. 2 písm. f) z.č. 129/2010 Z.z. údaje o dobe trvania

úverovej zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Úverové zmluvy obsahujú
výlučne údaj o počte splátok úveru (42 splátok). Ak by mala byť naplnená zákonom stanovená povinnosť
dohodnúť dobu trvania úverových zmlúv a termín konečnej splatnosti úverov, musela by každá úverová
zmluva obsahovať buď uvedenie konkrétneho času, do ktorého úverová zmluva trvá a konkrétny dátum
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru alebo určenie udalosti, s ktorou je spojené ukončenie trvania

zmluvy. Za dohodu o termíne konečnej splatnosti a ani o dobe trvania úverovej zmluvy nie je možné
považovať uvedenie počtu splátok úveru v zmluve, naviac v situácii keď nie je v zmluve dohodnutý ani
začiatok splácania úveru, teda nie je dohodnutá splatnosť prvej splátky úveru, ani periodicita splátok
úveru, teda nie je zrejmé kedy mal dlžník uhradiť prvú a nasledujúce splátky úveru, či to malo byť vtýždennej, mesačnej, ročnej alebo inej periodicite a či malo ísť o prvý alebo posledný prípadne iný
konkrétny deň v danom periodickom časovom úseku. Teda v úverovej zmluve nie je vôbec dohodnutá
splatnosť splátok úveru. Za dohodu o dobe trvania úverovej zmluvy by nebolo možné považovať dohodu

o počte splátok úveru dokonca ani v tom prípade, ak by zmluva určovala periodicitu splácania, pretože
v týchto prípadoch by išlo o dojednanie času plnenia resp. splnenia povinnosti zaplatiť splátku úveru
ale nie o dohodu o dobe trvania zmluvy, ktorá nemusí kopírovať a spravidla ani nekopíruje čas plnenia
povinností dlžníka z úverovej zmluvy. Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. obsahujú vo svojom bode 3.1 a bode 8.2 dojednanie, podľa ktorého

celková výška úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných splátkach, vo výške a časovom rozvrhu
podľa splátkového kalendára, resp. úroky sú splatné v mesačných splátkach spolu s istinou úveru,
podľa splátkového kalendára uvedeného v žiadosti o poskytnutí revolvingového úveru, teda odkaz na
splátkový kalendár, ktorý však medzi stranami dojednaný nebol. Teda ani zmluvné dojednania úverovej
zmluvyneobsahujúdohoduodobetrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereatermínekonečnejsplatnosti
spotrebiteľského úveru a tak úverové zmluvy ani ich zmluvné dojednania neobsahujú dojednanie o

termínochsplátkyistiny,úrokovainýchpoplatkov.Inýmislovamivúverovýchzmluváchaanivzmluvných
dojednaniach nie je dohodnutá ani splatnosť úverových splátok (bez ohľadu na členenie splátky na úroky
a istinu). Žiadnym spôsobom z obsahu úverových zmlúv vrátane ich zmluvných dojednaní nevyplýva
čas splatnosti úverových splátok, nevyplýva ich periodicita a konkrétny termín splatnosti tej-ktorej splátky
v rámci dojednaného periodického časového obdobia. Nie je teda možné z úverovej zmluvy ani jej

zmluvných dojednaní určiť, kedy sa stala po poskytnutí úveru splatnou prvá splátka úveru a kedy boli
splatné ostatné splátky úveru, teda čas plnenia úverových splátok. To ale znamená absenciu ďalšej
podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovenej v § 9 ods. 2 písm. k) z.č. 129/2010
Z.z. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, a to dojednanie termínu splátok istiny a úrokov.
Aj nedostatok dohody o termíne splátok istiny a úrokov (teda termíne splatnosti úverovej splátky ako

takej, bez jej ďalšieho členenia na úroky a istinu) spôsobuje, že úverové zmluvy je potrebné považovať
za bezúročné a bez poplatkov.

Pokiaľ by žalovaný poukazoval na obsah oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (súčasť spisov
rozhodcovského súdu) potom súd uvádza, že ide o jednostranné oznámenie veriteľa o schválení

úveru dlžníkovi a nie o dvojstrannú dohodu veriteľa a dlžníka o podstatných náležitostiach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá naviac musí mať v súlade s kogentným ustanovením § 9 ods. 1 z.č.
129/2010 Z.z. písomnú formu. Ak aj toto jednostranné oznámenie obsahuje niektoré ďalšie údaje
týkajúce sa úveru, a to dátum splatnosti prvej splátky úveru a dátum splatnosti poslednej splátky úveru
a jeho periodicitu, nejde o písomnú dohodu strán úverovej zmluvy. Oznámenie veriteľa je podpísané

výlučne žalobcom a jednostranne oznamuje žalovanému ako dlžníkovi tie údaje, ktoré by mali tvoriť
súčasť písomne uzatvorenej úverovej zmluvy. Proces uzatvárania akejkoľvek zmluvy je upravený v § 43
a nasl. Občianskeho zákonníka a v zásade ide o návrh zmluvy ako prejav vôle jednej zmluvnej strany
adresovaný druhej zmluvnej strane a jeho akceptáciu druhou zmluvnou stranou. V súlade s § 9 ods.
1 z.č. 129/2010 Z.z. možno zmluvu o spotrebiteľskom úvere dojednať len písomnou formou. Uvedené

ustanovenie z.č. 129/2010 Z.z. má kogentnú povahu, teda písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nemôžu strany ani vylúčiť ani dohodou modifikovať.

Z úverových zmlúv uzatvorených stranami v písomnej forme súd zistil, že žiadna zo zmlúv neobsahuje
dojednanie žalobcu a žalovaného o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o termíne konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru, ani dojednanie o termíne splátok istiny, úrokov (splátky úveru), teda
neobsahuje dohodu o podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovených v § 9
ods. 2 písm. f) a písm. k) z.č. 129/2010 Z.z.. Písomná forme je zachovaná len ak je dokument podpísaný
zmluvnými stranami. Jediným dokumentom podpísaným oboma zmluvnými stranami je žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere. Oznámenie veriteľa o schválení úveru

dlžníkovi je jednostranným písomným úkonom žalobcu ako veriteľa, ktorý by síce mohol byť chápaný
ako návrh zo strany žalobcu ako veriteľa, avšak jeho akceptácia zo strany žalovaného absentuje. Keďže
predmetné oznámenie nie je stranami podpísané, teda z neho nevyplýva akceptácia jeho obsahu
žalovaným a v konaní ani nebolo tvrdené, že by prišlo k akejkoľvek akceptácii obsahu oznámenia zo
strany žalovaného ako dlžníka, naviac podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj samotnej

dohody zmluvných strán obsiahnutej v bode 16.1 zmluvných dojednaní bolo možné úverové zmluvy
meniť výlučne dodatkami uzatvorenými v písomnej forme, neprišlo k žiadnej dohode zmluvných strán
o náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) z.č. 129/2010 Z.z. a už
vôbec nie v písomnej forme.Pre úplnosť súd uvádza, že oznámenie nie je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, pretože
sa žiadna zmluva naň neodvoláva a je podľa súdu neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z., ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp.
pod sankciou straty práv veriteľa na úroky a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne
po podpise úverovej zmluvy oznamované a vydávané za súčasť skôr uzatvorenej úverovej zmluvy,
bez písomného súhlasu druhej zmluvnej strany. Takýto postup odporuje príslušným ustanoveniam
Občianskeho zákonníka a je neakceptovateľný pri kontraktácii každej zmluvy nielen spotrebiteľskej.

Výklad a aplikácia § 11 z.č. 129/2010 Z.z. sa musí uskutočniť v súlade so zmyslom a účelom citovaného
zákona.Tým,žezákonnédodržanieibaniektorýchobsahovýchnáležitostízmluvy,akoajpísomnejformy
postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy.
Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým
náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z § 497 Obchodného zákonníka a jednak vo vzťahu k tým
náležitostiam, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. a zároveň aj v § 11 ods. 1 písm. a)

citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v §
11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná
písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Úverová zmluva je
konsenzuálnym kontraktom a už pri uzavretí zmluvy v deň jej uzavretia bez ohľadu na deň vyplatenia
úveru musia byť dohodnuté jej podstatné obsahové náležitosti. Bolo preto povinnosťou žalovaného v

súlade s § 9 ods. 2 písm. j) z.č. 129/2010 Z.z. v uzatvorenej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne uviesť
ročnú percentuálnu mieru nákladov, a to nielen konkrétnu výšku RPMN, ale aj údaje, na základe ktorých
bola táto vyčíslená. Tieto údaje sa v zmluve nenachádzajú. Keď teda súd dospel k záveru, že v zmluve
chýbajú podstatné náležitosti vyžadované zákonom a z toho dôvodu predbežne posúdil, že zmluva je
bezúročná a bez poplatkov.

Zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j), f) a
k) z.č. 129/2010 Z.z. a síce dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, termíny úverových splátok a údaje, na základe ktorých bola vyčíslená RPMN, z
dôvodu ktorého je v zmysle § 11 z.č. 129/2010 Z.z. potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a

bez poplatkov, a teda žalovaný sa v tom prípade mohol od žalobcu domáhať výlučne zaplatenia sumy,
o ktorú sa žalobca bezdôvodne na účet žalovaného obohatil (§ 456 OZ), teda vrátenia poskytnutého
úveru bez úrokov a poplatkov.

18. Pokiaľ rozhodcovský súd posúdil úverové zmluvy ako zmluvy obsahujúce všetky zákonné obsahové

náležitosti a rozhodol tak, že žalobca (v konaní pred rozhodcovským súdom žalovaný) je povinný
zaplatiť žalovanému (v konaní pred rozhodcovským súdom žalobcovi) sumu 1446,66 eur v oboch
rozhodcovských konaniach totožne s odôvodnením, že žalobca bol podľa úverovej zmluvy povinný
zaplatiť žalovanému sumu 3375,54 eur a do rozhodnutia rozhodcovského súdu uhradil len 1928,88
eur , nesprávne rozhodcovský súd v konaní zistil skutkový stav, rozhodol v rozpore s ustanoveniami

všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Nie je sporným, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi podľa totožných úverových zmlúv úver 2 x
1500,- eur, na ktorý si však hneď započítal poplatok za poskytnutie možnosti odkladu splátok vo výške

215,75 eur, teda v skutočnosti previedol na účet žalobcu sumu 2 x 1284,25 eur. Rozhodcovský súd
nesprávne zistil skutkový stav veci a následne nesprávne právne posúdil vec, keď dospel k záveru,
že úverové zmluvy obsahujú všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, hoci v
rozpore s § 9 ods. 2 písm. f),j) a k) z.č. 129/2010 Z.z. absentovali v úverových zmluvách údaje o
dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

údaje o termínoch splatnosti úverových splátok a údaje, na základe ktorých bola vyčíslená RPMN.
Rozhodcovský súd pochybil, pretože neaplikoval ustanovenie § 11 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. a v rozpore
so zákonom neposúdil spotrebiteľské úvery poskytnuté žalobcovi ako dlžníkovi ako bezúročné a bez
poplatkov, čo malo za následok povinnosť žalobcu vrátiť žalovanému výlučne sumy zodpovedajúce
poskytnutým úverom, teda 2 x 1284,25 eur, ktorú sumu však žalobca vrátil žalovanému dňa 27.02.2014,

teda ešte pred podaním žaloby na rozhodcovský súd. Úhrady zo strany žalobcu 2 x 1284,25 eur
rozhodcovský súd v obsahu odôvodnenia svojich rozsudkov aj konštatoval. Ak rozhodcovský súd
zaviazal žalobcu vo svojich rozhodcovských rozsudkoch na vrátenie 1446,66 eur ako doplatku do
celkovej čiastky 3375,54 eur, na ktorej zaplatenie sa zaviazal žalobca (úver + úroky) v úverovejzmluve, nerešpektoval tak rozhodcovský súd § 11 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z., ktorý sankcionuje absenciu
náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru a rozhodol tak v
rozpore s predmetným zákonným ustanovením, pričom toto ustanovenie ako aj zákon o spotrebiteľských

úveroch je všeobecne záväzným právnym predpisom na ochranu práv spotrebiteľa a tieto porušenia
mali vplyv na výsledok rozhodcovského sporu. Súd totiž zaviazal svojimi rozsudkami žalobcu zaplatiť
žalovanému sumy, na ktorých zaplatenie nevznikol žalovanému nárok, pretože tieto sumy predstavovali
úroky a poplatky úverov. Naviac rozhodcovský súd nezistil správne skutkový stav ani pokiaľ ide o rozsah
úhrad realizovaný žalobcom žalovanému. Žalobca totiž do rozhodnutia rozhodcovskými rozsudkami dňa

01.12.2016 zaplatil žalovanému celkom sumy vo výške 2 x 3375,54 eur , a to v nasledovných úhradách :
dňa 29.03.2016 sumu 2 x 1285,92 eur, dňa 22.12.2015 sumu 2 x 80,37 eur, dňa 14.12.2015 sumu 2
x 80,37 eur, dňa 07.12.2015 sumu 2 x 80,37 eur, dňa 01.12.2015 sumu 2 x 80.37 eur, dňa 19.11.2015
sumu 2 x 241,11 eur, dňa 18.11.2015 sumu 2 x 160,74 eur , dňa 10.11.2015 sumu 2 x 80,37 eur, dňa
10.11.2015 sumu 2 x 1,67 eur a dňa 27.02.2014 sumu 2 x 1284,25 eur, čo vyplýva z výpisov banky
žalobcu pripojených ku žalobe a nie rozhodcovským súdom uvádzaných 2 x 1928,88 eur.

Nakoniec žalobca vrátil žalovanému poskytnutú časť úverov vo výške 2 x 1284,25 eur dňa 27.02.2014,
teda obratom po uzatvorení úverových zmlúv dňa 25.02.2014. Žalovaný úverové zmluvy zosplatnil
až listom z 13.09.2015, teda listom datovaným potom, čo žalobca vrátil všetky peňažné prostriedky
poskytnuté mu titulom úverových zmlúv žalovaným. Žalovanému teda nevznikol v súlade s dôvodmi

vyššie uvedenými (bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru) nárok nielen na zaplatenie sumy vo výške
1446,66 eur, ale ani na zaplatenie zmluvných pokút a úrokov z omeškania, za omeškanie sa žalobcu s
vrátením peňažnej sumy, keďže sa tento do omeškania sa so zaplatením nikdy nedostal. Teda aj v časti,
v ktorej bol žalobca zaviazaný rozhodcovskými rozsudkami na zaplatenie zmluvných pokút a úrokov z
omeškania, vychádzal rozhodcovský súd z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré malo základ

v nesprávne zistenom skutkovom stave.

19. Súd v zmysle povinnosti uloženej mu odvolacím súdom , ktorý dospel k záveru, že rozhodcovské
zmluvy boli stranami platne dojednané, posudzoval dôvody pre zrušenie rozhodcovských rozsudkov v
zmysle § 45 ods. 1 písm. g/, h/, i/, j/, k/, l/ zák. č. 335/2014 Z.z. a dospel k záveru, že sú dané dôvody

pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. g) , písm. i) a písm. l) z.č. 335/2014
Z.z,, ktoré dôvody súd vysvetlil vyššie, a preto žalobu žalobcu na zrušenie rozhodcovských rozsudkov
považoval za dôvodnú a rozhodol o zrušení rozhodcovských rozsudkov.

20. Žalobca ako spotrebiteľ bol v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. oslobodený od

súdnych poplatkov, a pretože súd žalobe žalobcu na zrušenie rozhodcovských rozsudkov vyhovel ,
zaviazal v súlade s § 2 ods. 2 z.č. 71/1992 Zb. zaplatiť súdny poplatok za žalobu žalovaného. Súdny
poplatokzažalobuozrušenírozhodcovskéhorozsudku predstavovalvzmyslepoložky3písm.c)prílohy
ku z.č. 71/1992 Zb. sumu vo výške 331,50 €. Pretože žalobca žiadal o zrušenie dvoch rozhodcovských
rozsudkov, ktorej žalobe súd vyhovel, zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 663,- €

(2 x 331,50 €).

21. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že podľa pomeru úspechu
vo veci priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustnéďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj

tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2
Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.