Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119231622
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119231622.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so
sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom,
advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595

545, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02
Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 215,40 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 21C/28/2019-70 zo dňa 30. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaného odmieta.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 215,40 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobcovi tiež
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca si žalobou doručenou súdu dňa 11.02.2019
uplatnil voči žalovanému právo na doplatok na poistnom plnení v dôsledku škody, ktorá vznikla

jeho právnemu predchodcovi, a to prevádzkou motorového vozidla poisteného za zodpovednosť za
škodu u žalovaného. Zároveň žalobca žiadal nahradiť mu trovy konania. Na pojednávaní konanom
dňa 30.07.2019 sa zúčastnil len žalobca. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 27.07.2019 svoju
neprítomnosť ospravedlnil neodkladnými pracovnými povinnosťami a z dôvodu hospodárnosti konania,
aby sa zamedzilo zbytočnému navyšovaniu trov konania. Zároveň vyjadril súhlas s tým, aby súd konal a
rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalobca z dôvodu neúčasti žalovaného na pojednávaní navrhol, aby súd

vydalrozsudok prezmeškanie,nakoľkomalzato,žežalovanýsvojuneprítomnosťneospravedlnil
vážnymi okolnosťami tak, ako to má na mysli ust. § 274 písm. b) CSP. S prihliadnutím na procesný
návrh žalobcu vznesený na predmetnom pojednávaní a pri splnení všetkých zákonom stanovených
podmienok, súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 274 CSP vo veci rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného.
3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP

tak, že žalobcovi ako plne úspešnej sporovej strane priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Odvolateľ namietal, že v danom prípade neboli naplnené podmienky pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie podľa ust. § 274 CSP. Vyjadril svoje presvedčenie, že inštitút rozsudku pre zmeškanie

slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného. V tomto konaní však nebol nečinný. Podaním zo
dňa 27.07.2019 ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť svojho právneho zástupcu, na pojednávanínariadenom na deň 30.07.2019, pričom svoje ospravedlnenie odôvodnil neodkladnými pracovnými
povinnosťami a pracovnou vyťaženosťou, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania. Zároveň žalovaný
informoval súd o tom, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasil s prejednaním a

rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti. Odvolateľ tiež prezentoval názor, že pokiaľ súd prvej inštancie
posúdil jeho ospravedlnenie ako nedôvodné, mal v zmysle ust. čl. 4 Základných princípov CSP per
analogiam postupovať podľa ust. § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne ho upovedomiť o tom, že dôvody
ospravedlnenia nemieni akceptovať.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako

vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne
správne, zákonné a dostatočne odôvodnené. Podľa jeho názoru boli v tomto konaní splnené všetky
zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Na podporu svojich tvrdení o
správnej aplikácii predmetného inštitútu súdom prvej inštancie žalobca poukázal na viacero rozhodnutí
všeobecných súdov.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu, ktoré mu bolo prostredníctvom právneho zástupcu doručené
dňa 04.11.2019, nevyjadril. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania odvolaciemu súdu predložené
neboli.
9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. §
385 ods. 1 CSP a contrario, odvolanie žalovaného podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol.

10. Primárne odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s procesným postupom súdu prvej inštancie na
pojednávaní konanom dňa 30.07.2019, ktorý pri kumulatívnom splnení podmienok v zmysle ust. § 274
CSP vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného.
11. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej
pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si

neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Odvolací súd
pripomína zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým), ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné
pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne
práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu.
Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne

vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to pritom práve nečinnosť
žalovaného, ktorý sa bez riadneho ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie nariadené vo
veci súdom prvej inštancie, hoci bol na toto pojednávanie riadne a včas predvolaný a bol v predvolaní
výslovne poučený o možnom následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania
rozsudkuprezmeškanie.Akpotomzadanejsituáciežalobcanapojednávanínavrholrozhodnutievoveci

rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie postupoval vecne správne, ak tomuto návrhu v zmysle
ust. § 274 CSP vyhovel a o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný totiž
nerešpektoval súdom prvej inštancie uložené povinnosti a tomu zodpovedala forma a výsledok konania.
12. Ako zužujúci sa javí výklad poskytnutý odvolateľom v jeho opravnom prostriedku o tom,
že rozsudok pre zmeškanie žalovaného slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, s

konštatovaním, že žalovaný nebol v konaní nečinný. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného tak, ako
je upravený v ust. § 274 CSP, pôsobí ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, ktorá vyplýva
z porušenia procesných povinností strany - konkrétne sa jedná o sankciu za
neospravedlnenú neprítomnosť žalovanej sporovej strany na pojednávaní. Skutočnosť, že
žalovaný v predchádzajúcej fáze konania vykonal procesný úkon (napr. podal odpor, vyjadril sa k žalobe,

vykonaldupliku)bezďalšiehonezakladánemožnosťvydaniarozsudkuprezmeškaniežalovanéhopodľa
ust. § 274 CSP.
13. Ustanovenie § 274 CSP stanovuje podmienky, za kumulatívneho splnenia ktorých je možné
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Týmito sú: 1) žalobou je uplatnený nárok na splnenie
povinnosti, 2) návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, 3) nedostavenie

sa žalovaného na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre
zmeškanie a 4) neospravedlnenie neprítomnosti žalovaného včas a vážnymi okolnosťami.
14. Splnenie podmienok pre možnú aplikáciu procesného postupu súdu podľa ust. § 274 CSP, ktoré sú
uvedené pod bodom 1) a 2) odseku 13. tohto rozhodnutia žalovaný vo svojom opravnom prostriedku

nenamietal. Podmienka včasnosti ospravedlnenia neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu
napojednávaníkonanomdňa30.07.2019,bolavdanomprípadesplnená,keďžalovanýprostredníctvom
svojho právneho zástupcu doručil súdu podanie označené ako „Ospravedlnenie neúčasti žalovaného a
jeho právneho zástupcu na súdnom pojednávaní“ dňa 27.07.2019. Súd prvej inštanciepo oboznámení sa s obsahom ospravedlnenia ustálil, že toto ospravedlnenie žalovaného nebolo
odôvodnené vážnymi okolnosťami. Z obsahu podaného opravného prostriedku žalovaného je zrejmé,
že odvolateľ sa nestotožnil práve s takýmto výsledkom posúdenia okolností, ktoré v ospravedlnení ako

dôvod neprítomnosti na pojednávaní žalovaná sporová strana súdu uviedla.
15. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, ospravedlnenie žalovaného
a jeho právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní dňa 30.07.2019 nespočívalo v takých objektívnych
okolnostiach, pre ktoré by bolo možné uvažovať o reálnej nemožnosti žalovanej sporovej strany dostaviť
sa na toto pojednávanie (napríklad úraz, choroba strany sporu alebo jeho zástupcu a podobne).

Naopak, žalovanou sporovou stranou uvádzané okolnosti (neodkladné pracovné povinnosti, pracovná
vyťaženosť, hospodárnosť konania) bez ďalšieho nemožno považovať za vážne, spĺňajúce atribút
nemožnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného.
16. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na možný postup súdu podľa ust. § 183 ods. 4 CSP, je
potrebné uviesť, že v danom prípade žalovaný v ospravedlnení svojej neúčasti na
nariadenom pojednávaní iba vysvetlil dôvod neprítomnosti na pojednávaní bez toho, aby zároveň

požiadal súd o odročenie pojednávania. V nadväznosti na to nebolo ani povinnosťou konajúceho súdu
postupovať v zmysle tohto zákonného ustanovenia, nakoľko jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch,
ak strana sporu požiada o odročenie pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný
postup nie je dôležitý. Je preto potrebné dôsledne rozlišovať medzi skúmaním naplnenia podmienok pre
vydanierozsudkuprezmeškaniepodľaust.§274písm.a)ab)CSPa skúmanímdôvodnostiprocesného

návrhu strany sporu na odročenie pojednávania podľa ust. § 183 CSP, pričom žiadna analógia legis ust.
§ 183 ods. 4 CSP vo vzťahu k ust. § 274 písm. b) CSP neprichádza do úvahy. Napokon žalovaný vo
svojom odvolaní neuviedol ani žiadne skutočnosti v zmysle ust. § 277 ods. 2 CSP, ktorými by namietal,
že pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie, zmeškal z
ospravedlniteľného dôvodu.

17. Na podporu svojej argumentácie odvolací súd pritom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky spis. zn. 2Cdo/105/2018 zo dňa 29. marca 2019, z ktorého vyplýva, že „rozsudkom
pre zmeškanie môže súd rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne
splnené všetky podmienky. Vážnosť okolností, ktorými žalobca ospravedlňuje svoju neprítomnosť na
pojednávaní, musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalobcovi

účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Vážnosť okolností je však
vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu. Z ustanovenia § 278 CSP nevyplýva, že rozsudok
pre zmeškanie nie je možné vydať po vykonaní dokazovania. Dovolací súd zdôrazňuje, že sporové
strany majú normovanú procesnú povinnosť spolupôsobiť pri rýchlom a efektívnom rozhodnutí civilného
sporu. V danom prípade súd prvej inštancie nariadil pojednávanie za účelom vykonania dokazovania,

na ktorom bola potrebná aj prítomnosť žalobkyne. Žalobkyňa sa na pojednávanie, ktoré
jej bolo riadne a včas oznámené, bez ospravedlnenia nedostavila, čím sama ostala neaktívna. Súd prvej
inštancie tak postupoval správne, keď na návrh žalovaného vydal rozsudok pre zmeškanie.“. K tomuto
odvolací súd dodáva, že rovnaká argumentácia platí aj v prípade, že konajúci súd dospeje k záveru, že
ospravedlnenie žalovaného a jeho právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní nespočívalo v takých

objektívnych okolnostiach, pre ktoré by bolo možné uvažovať o reálnej nemožnosti žalovanej sporovej
strany dostaviť sa na riadne a včas nariadené pojednávanie.
18. Vo vzťahu k prípustnosti odvolania odvolací súd uvádza, že odvolanie je prípustné proti každému
rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo bolo predmetom konania, či súd prvej inštancie
žalobe vyhovel, alebo ju zamietol, resp. jej sčasti vyhovel a vo zvyšnej časti ju zamietol. Z takto

široko vymedzenej prípustnosti zákon pripúšťa tri výnimky, ktorých výpočet je taxatívny a nemožno ho
rozširovať. Prvú výnimku predstavuje rozsudok vydaný na základe uznania nároku podľa ust. § 282
a nasl. CSP. Druhú výnimku predstavuje rozsudok vydaný na základe vzdania sa nároku podľa
ust. § 286 a nasl. CSP. Poslednú tretiu výnimku tvorí rozsudok pre zmeškanie alebo inak povedané
kontumačný rozsudok v zmysle ust. § 273 a nasl. CSP. Napriek tomu, že proti týmto rozsudkom

odvolanie nie je v zásade prípustné, zákon aj proti týmto trom typom rozsudkov odvolanie výnimočne
pripúšťa. Prípustnosť odvolania však v zmysle ust. § 356 písm. b) CSP viaže len na dôvod, že neboli
splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia tohto zákonného dôvodu je v prvom
rade podmienkou prípustnosti odvolania. Z uvedeného vyplýva záver, že ak odvolací súd dospeje k
záveru, žezákonnýdôvodniejedaný,musíodvolanieodmietnuťvzmysleust. §386písm.c)CSP,

pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Naopak, ak strana dôvod prípustnosti
preukáže, stáva sa tento súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania.
19. V posudzovanom prípade však odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku dôvod prípustnosti
odvolania proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného nepreukázal. Procesnoprávnym dôsledkomodvolania podaného proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, je jeho odmietnutie v
zmysle ust. § 386 písm. c) CSP, na základe čoho odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t o l .
20. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP a

§ 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
21. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade,
že odvolanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa
§ 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade
konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci, a to v dôsledku procesného zavinenia tej

strany sporu, ktorá podala odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné - v danom prípade
žalovaného. V nadväznosti na uvedené krajský súd podľa § 256 ods. 1 CSP priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§
427 ods. 1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).