Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718202156
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1718202156.5

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v spore žalobcu: I. T., L.. XX.XX.XXXX, bytom: J. XX, C., zastúpeného JUDr. O. J.,
so sídlom: G. XX, P. proti žalovanej: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom: J. XX, C., zastúpenej spoločnosťou
EwerLegal s.r.o., so sídlom: Šoltésovej 2, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 50 622 820, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o späťvzatí žaloby

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Elektronicky podanou žalobou so zaručeným elektronickým podpisom 17.10.2018 sa žalobca
domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu po rozvode.

2.Elektronickýmpodanímz10.02.2020žalobcaoznámil,žestranysporuuzatvorilidohoduovyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vzal žalobu späť a navrhli zastaviť konanie. O náhrade trov
konania navrhol rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu a to z dôvodu, že strany
sa tak dohodli v písomnej dohode o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva.

3. Elektronickým podaním z 10.02.2020 žalovaná potvrdila súdu, že medzi stranami došlo k

vysporiadaniu dohodou, vyjadrila súhlas so zastavením konania a s výrokom o tom, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Podľa § 144 Civilného sporové poriadku (ďalej len „C. s. p.“) žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 2 C. s. p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. S poukazom na jednostranný procesný úkon žalobcu bolo potrebné rozhodnúť o zastavení konania.
Nakoľko žalovaná vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby, súd konanie o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov pre späťvzatie žaloby zastavil.

8. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9.Porekodifikáciiobčianskehoprocesnéhoprávasúčinnosťouod1.júla2016jerozhodovanieotrovách

konania zakotvené v troch ustanoveniach - § 255 upravuje zásadu úspechu, § 256 obsahuje zásadu
zavinenia a § 257 predstavuje výnimku pre nepriznanie náhrady trov konania, ktorú by súd podľa §255 alebo § 256 priznal. Pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania pri zastavení konania je
kľúčovým § 256. Odsek 1 stanovuje, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane. Odsek 2 upravuje tzv. separátne trovy - ak strana procesne zavinila

trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Z týchto ustanovení
vyplýva, že pokiaľ by súd neustálil, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, prípadne by ustálil,
že na zastavení konania sa pričinili obe strany sporu, § 256 je neaplikovateľný. Ten totiž výslovne
predpokladá, že niektorá zo strán procesne zaviní zastavenie konania a súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Nemožno opomenúť, že ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku,

podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
bolo zastavené, nemá v súčasnej právnej úprave ekvivalent.

10. Súd má za to, že v tomto prípade nemožno jednoznačne ustáliť, ktorá zo strán sporu procesne
zavinila zastavenie konania. Žalobca späťvzatím žaloby reagoval na uzatvorenie mimosúdnej dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že

strany sporu sa po vzájomnej dohode vzdali nároku na náhradu trov konania. Žalobca preto v späťvzatí
žaloby a žalovaná vo vyjadrení súhlasu so späťvzatím žaloby zhodne navrhli, aby súd nepriznal nárok
na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. Takáto dohoda a postoj strán sporu má prednosť
pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktorý by mohol priznať nárok na náhradu trov konania žalovanej
vychádzajúc zo základného predpokladu, že zastavenie konania je procesným neúspechom žalobcu.

Do úvahy by prichádzalo i priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi, pokiaľ by sa ním uvedený
žalobný návrh zhodoval s obsahom písomnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. V danom prípade tak súd popri nemožnosti ustálenia strany sporu procesne zodpovednej na
zastavení konania prihliadal i na existenciu dohody strán o vzdaní sa nároku na náhradu trov konania.

11. Paragraf 257 Civilného sporového poriadku umožňuje súdu vo výnimočných prípadoch nepriznať
náhradu trov konania. Z jeho zaradenia ako aj gramatického výkladu je zrejmé, že súd neprizná náhradu
trov konania strane, ktorej náhrada trov konania prináleží v zmysle § 255 alebo § 256. Keďže súd dospel
k záveru, že § 256 je v tomto prípade nepoužiteľný, rovnaký záver platí aj pre ustanovenie § 257.

12. Za týchto okolností si súd vypomohol analógiou zákona (analógia legis). Jej podstata spočíva v
použití normy na inú skutkovú podstatu, než plynie z pojmov zákonného ustanovenia, ale na podobnú
skutkovú podstatu. V rámci úpravy náhrady trov konania prichádzal do úvahy len odsek 2 v § 255
Civilného sporového poriadku. Ten stanovuje, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu

trov konania právo. Práve toto ustanovenie súd vyhodnotil za čo do obsahu a účelu najbližšie vzniknutej
právnej veci, keď nebolo možné ustáliť, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania a
strany sporu sa dohodli, že si nárok na náhradu trov konania uplatňovať nebudú, t. j. vzdali sa nároku
na náhradu trov konania. Aplikáciou citovaného ustanovenia súd konštatoval, že žiadna zo strán sporu
nemá právo na náhradu trov konania.

13. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd rozhodne samostatným uznesením vydaným po
právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia

(§ 357 písm. a) a m) C. s. p.).

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.