Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/156/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118295061
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118295061.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci
žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166,
zastúpeného spoločnosťou: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010
01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,

so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom, so sídlom P. K. X/U., XXX XX O., v konaní o zaplatenie 473,44 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/67/2018-127 zo dňa 18. marca 2019,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 17C/67/2018-127 zo dňa 18. marca 2019
z r u š u j ea vec v r a c i asúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa § 427 ods. 1 a 2, § 428, § 442 ods. 1 a 3, § 443,
§ 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“) zamietol žalobu žalobcu
o zaplatenie sumy 473,44 Eur s príslušenstvom.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica
dňa 21.06.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu podľa zákona č.
307/2016 Z. z., ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 473,44 Eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 473,44 Eur od 27.05.2018 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z.z. vyplývajúci z práva poškodeného (Q. S.) na náhradu škody vzniknutej jej v príčinnej

súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi. Tento nárok mal na žalobcu
prejsť z poškodeného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.04.2018, predmetom ktorej
bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom
náhradného vozidla vo výške 2.130,00 Eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.
zn. 14Up/406/2018 zo dňa 04.07.2018. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný odpor, čím došlo

podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu
a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol v konaní pokračovať na miestne príslušnom Okresnom súde
Žilina, kde došlo ku skutočnej škode, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Žilina,
ako súdu príslušnému na jej prejednanie postupom podľa § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z..
4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 21.03.2018 došlo
v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Suzuki Vitara,

EČV: BY 391 BC, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená Q. S., bytom B. - B.
XXXX (ďalej len „poškodený“). Ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla VolkswagenTouran, EČV: BY 569 BC, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť
je evidovaná pod č. 8013570404. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného
motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme

dopravného prostriedku č. 43/2018 zo dňa 22.03.2018, na základe ktorej prenajal žalobca
poškodenému náhradné motorové vozidlo zn. Mitsubishi Outlander, EČV: ZA 835 HR. Z potvrdenia o
odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu A-AUTO s.r.o., Žilina, bez uvedenia dátumu
mal súd preukázané, že poškodené vozidlo Suzuki Vitara EVČ: BY 391 BC bolo prevzaté do autoservisu
dňa 21.03.2018 o 20.00 hod. a vydané držiteľovi dňa 20.04.2018. Po ukončení doby trvania nájmu

náhradného vozidla žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 2018061 zo dňa 23.04.2018, splatnú dňa
30.04.2018nasumu2.130,00EursDPH.Uvedenásumabolafakturovanázaobdobieod22.03.2018 do
20.04.2018,t.j.30dní,pričomvýškadennéhonájomnéhopredstavovalasumu70,00EursDPH.Vsume
2.130,00 Eur s DPH je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného
vozidla vo výške 30,00 Eur s DPH. Poškodený zároveň dňa 23.04.2018 postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. 8013570404

zo dňa 21.03.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla
vo výške 2.130,00 Eur s DPH, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu.
Žalobca oznámil postúpenie pohľadávky a uplatnil nárok na poistné plnenie u žalovaného listom zo
dňa 23.04.2018. Z oznámenia o zaslaní poistného plnenia zo dňa 14.05.2018, zaslaného žalobcovi
jasne vyplýva, že došlo ku skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa

15.05.2018žalovanýposkytolžalobcovipoistnéplneniezaprenájomnáhradnéhomotorovéhovozidlavo
výške 1.656,56 Eur s DPH. Krátenie poistného plnenia bolo zo strany žalovaného odôvodnené vlastným
určením doby prenájmu náhradného vozidla v rozsahu 25 dní a krátením o odpočítané prevádzkové
nákladypočasdobyprenájmuvsume123,44Eur.Vkonaníbolopreukázané,žežalobcadňa15.05.2018
prijal od žalovaného platbu vo výške 1.656,56 Eur.

5. Súd sa zaoberal naplnením predpokladov vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa poisteného
osobného motorového vozidla za škodu ako nevyhnutného predpokladu vzniku povinnosti poisťovateľa
(žalovaného) podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nahradiť poškodenému škodu, resp. po
postúpenípohľadávkynanáhraduškodynahradiťžalobcoviškodu.Vprejednávanejvecivychádzajúczo
skutkového vymedzenia uplatneného nároku ako i zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.04.2018,

od ktorej odvodzoval svoje oprávnenie žalobca, škode mali zodpovedať poškodeným účelne vynaložené
nákladynaprenájomnáhradnéhovozidlaspočívajúcivrozdielesumyvovýške2.130Euraposkytnutého
poisteného plnenia vo výške 1.656,56 Eur, t.j. uplatnený nárok vo výške 473,44 Eur ako nárok na
náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou zo dňa 21.3.2018 na vozidle poškodeného. Žalobca si podanou žalobou uplatnil

nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá mala zodpovedať poškodeným účelne vynaloženým nákladom
na nutné užívanie náhradného motorového vozidla Mitsubishi Outlander EVČ: ZA 835 HR. Skutočnou
škodou je ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na zaobstaranie si
náhradných pôžitkov v čase, kedy nemohol dočasne poškodenú vec (t.j. do vykonania jej opravy v
dôsledku škodovej udalosti) užívať. Prvoinštančný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3Cdo 467/2013 zo dňa 01.04.2016, pričom dospel k záveru, že poškodený nevynaložil náklady
za užívanie náhradného osobného motorového vozidla, neplnil svoj peňažný záväzok voči žalobcovi
podľa zmluvy o nájme zo dňa 22.03.2018 uhradiť mu nájomné za dočasné prenechanie náhradného
osobnéhomotorovéhovozidla,fakturovanémufaktúrouč.2018061zaprenájomvobdobíod22.03.2018
do20.04.2018aškoda,ktorejnáhradysavočižalovanémužalobcaakosubjekt,naktorýmalpostúpením

pohľadávky prejsť nárok na náhradu škody, žalobou domáhal, nevznikla. U poškodeného nedošlo k
úbytku v jeho majetkovej sfére zodpovedajúcemu vynaloženým nákladom za zapožičanie náhradného
motorového vozidla. Samotné započítanie vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu malo
na majetkovú sféru žalobcu len ten dopad, že na jednej strane u poškodeného nedošlo k úbytku
majetkových hodnôt zodpovedajúcemu peňažnému plneniu poškodeného voči žalobcovi v podobe

úhrady nájomného a na druhej strane ani k rozmnoženiu majetku zodpovedajúcemu peňažnému plneniu
žalobcu poškodenému v podobe zaplatenia odplaty za postúpenie budúcej pohľadávky na náhradu
škody (ktorý úbytok by sa vzájomne kryl s prírastkom). Na základe uvedeného okresný súd dospel k
záveru, že nedošlo k účinkom postúpenia žalovanej pohľadávky na náhradu škody, keďže doposiaľ
nedošlo k vzniku takejto pohľadávky poškodeného na náhradu škody. Žalobca tak v spore nie je

nositeľom žalobou uplatňovaného nároku, t.j. absentuje mu aktívna vecná legitimácia, na základe čoho
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ustanovení § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 a 2 CSP s konštatovaním, že priznal žalovanému nárok na ich náhradu proti žalobcovi, ktorýv spore úspech nemal, a to v rozsahu 100 %. Ich výška bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku v
uznesení vydanom súdnym úradníkom prvoinštančného súdu.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. Zároveň žiadal, aby odvolací súd
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) v
rozsahu 100 %.
8. Odvolateľ uviedol, že okresný súd celkom zjavne nesprávne neaplikoval ustanovenie § 580

Občianskeho zákonníka o započítaní ako možnosť zániku záväzkov. Následne tak súd v predmetnom
skutkovom stave nevzhliadol vznik škody ako ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a
ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. V zmysle voľnej dispozície
účastníkov zmluvných vzťahov bolo na poškodenom, že sa rozhodol svoj záväzok voči žalobcovi splniť
započítaním, pričom zákon takúto formu splnenia záväzku pripúšťa a rovnako judikatúra i odborná prax
tento právny úkon považuje za ekvivalent platenia. Ak na vznik aktívnej vecnej legitimácie okresnému

súdu „chýba“ faktický presun finančných prostriedkov poškodeného do dispozičnej sféry žalobcu, takáto
úvaha je celkom nelogická a rozporná so zákonom, ako i zásadami civilného práva. Stav, kedy by
sa úbytok kryl s prírastkom, by jednoznačne nastal i za predpokladu, že poškodený uhradí faktúru a
následne uzatvorí zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá by zachycovala už len tento právny úkon (bez
započítania a žalobca by poskytol poškodenému finančnú hodnotu zodpovedajúcu odplate). Jediný

rozdiel je, že medzi úbytkom a prírastkom by existovalo určité časové obdobie, nakoľko splnenie
vzájomných záväzkov medzi poškodeným a žalobcom by už nebolo predmetom jednej zmluvy. Názor
súdu v podstate núti poškodeného za predpokladu, ak nechce od žalovaného pohľadávku vymáhať
vo vlastnom mene, túto postúpiť bezodplatne. Záver prvoinštančného súdu podľa názoru odvolateľa
nie je možné považovať za správny, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

a nie je súladný s ustálenou súdnou praxou (odvolateľ v tejto súvislosti dal do pozornosti viacero
rozhodnutí všeobecných súdov SR). Poukázal aj na bod 5 používaných zmlúv o postúpení pohľadávky
uzatváraných medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom, v zmysle ktorého sa
strany dohodli na započítaní ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky
a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky,

čím je preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej
ujme, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Na základe úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (pri zohľadnení povahy postúpenej pohľadávky, ktorá sa postúpením nemení) a v spojení
s úpravou vyplývajúcou zo zákona č. č. 381/2001 Z. z. všeobecné súdy v rozhodnutiach, na ktoré
žalobca poukázal, žalobám vyhoveli ako skutkovo a právne dôvodným a priznali žalobcovi celú žalovanú

istinu, ktorá zodpovedala rozdielu sumy uplatnenej náhrady škody a sumy žalovaným vyplateného
poistného plnenia. Uvedené je v súlade s materiálnym výkladom zákona, ktorý má v zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe prednosť pred striktne formálnym výkladom práva. V záujme predísť dvojakému
splneniu vzájomných pohľadávok, t.j. na strane poškodeného povinnosti splniť žalobcovi nájomné
za prenájom vozidla a na strane žalobcu povinnosti zaplatiť poškodenému odplatu za postúpenú

pohľadávku, žalobca a poškodený uzatvorili súčasne s postúpením pohľadávky dohodu o vzájomnom
započítaní týchto pohľadávok, teda k momentu uzavretia týchto dvoch zmlúv dochádza podľa prejavenej
a súhlasnej vôle zmluvných strán k stretu pohľadávky žalobcu z titulu nájomného voči poškodenému
a pohľadávky poškodeného voči žalobcovi na zaplatenie odmeny za postúpenie budúcej pohľadávky,
ktorým momentom sa zároveň mení charakter pohľadávky na existujúcu v konkrétnej sume a výške.

Tým je dosiahnutý účel inštitútu započítania, ktorým je dosiahnutie zániku vzájomných záväzkov bez
toho, aby došlo k vzájomnému finančnému plneniu. Odvolateľ dal do pozornosti aj ustanovenie § 524
Občianskehozákonníka,vzmyslektoréhojemožnépostúpiťajbudúcupohľadávku.Pretoakpoškodený
a žalobca sa zmluvou dohodli na postúpení budúcej pohľadávky a súčasne dohodli vysporiadanie
vzájomných pohľadávok, takáto zmluva je súladná s právom a založila aktívnu legitimáciu žalobcu na

uplatňovanie si nárokov poškodeného voči poisťovni ako žalovanému. Za relevantnú považoval žalobca
tú skutočnosť, že poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné
vozidlo, čím mu vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok
vysporiadal poškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie, a síce započítaním vzájomných pohľadávok
s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu

nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. Účastníci zmluvy o prenájme
vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu
za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s
negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následnepo zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Uvedený
postup pri vzájomnom vysporiadaní nárokov súvisiacich s prenájmom vozidla negatívne zasahuje do
majetkových práv poškodeného a je popretím inštitútu a funkcie náhrady škody, ktorou je minimalizovať

a reparovať vplyv škodovej udalosti v majetkovej sfére poškodeného. Výklad zákonných ustanovení, ku
ktorému súd dospel vo svojom odôvodnení úplne popiera inštitút započítania pohľadávok, jeho zmysel a
podstatu, navyše keď podstatou je práve dohoda účastníkov tohto právneho úkonu, a teda rozhodnutie
na takomto základe je nutné považovať za arbitrárne. Odvolateľ namietal aj celkovú presvedčivosť
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za nepreskúmateľné.

9. Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa
03.06.2019, procesne nereagoval.

10. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené/doručené neboli.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) toto
rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP vo výroku I. o zamietnutí žaloby a tiež v závislom výroku
II. o trovách konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

12. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom okresného súdu o neexistencii pohľadávky, ktorá
bola predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodenou Q. S., bytom B. - B.
XXXX ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 23.04.2018. Z obsahu predmetnej zmluvy
totiž jednoznačne vyplýva, že sa jednalo o kombinovaný právny úkon, predmetom ktorého bolo 1/

postúpenie pohľadávky, 2/ vysporiadanie záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom
ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky.
Zároveň je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia. Predmetom
postúpenia bol totiž nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenej ako následok dopravnej nehody.

13. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Postúpenie, resp. cesia pohľadávky spočíva v tom,
že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom vstúpi nový veriteľ, ktorý
súčasne preberie pohľadávku pôvodného veriteľa. Ide teda o jeden zo spôsobov zmeny záväzku na
strane veriteľa, pričom k obligatórnym obsahovým náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky okrem

označenia účastníkov patrí identifikácia postupovanej pohľadávky, t. j. popis pohľadávky, čo do jej výšky
a skutočností, na ktorých sa zakladá. Postupovaná pohľadávka musí byť dostatočne určitá tak, aby
nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči tomu istému dlžníkovi, a aby medzi zmluvnými
stranami nevznikli pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Podmienkou
platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je, aby okrem iného išlo o existujúcu pohľadávku. Okrem toho

musí ísť o pohľadávku, ktorá môže byť predmetom postúpenia (§ 525 Občianskeho zákonníka).

14. Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu peňažnej pohľadávky poškodeného (Q. S.,
bytom B. - B. XXXX) voči žalovanému v celkovej výške 2.130,00 Eur z titulu jeho nároku vyplývajúceho
z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je

odplatné, pričom výška odplaty predstavuje sumu 2.130,00 Eur, ktoré zodpovedá sume vyčíslenej vo
faktúre č. 2018061 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom poškodenému ako nájomcovi náhradného
motorového vozidla. Zároveň sa zmluvné strany v označenej zmluve dohodli, že ich vzájomné nároky
na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom
zmluvy započítavajú a žalobca bude vymáhať pohľadávku vo vlastnom mene a na vlastný účet. Je

teda zrejmé, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.04.2018 tvorí jeden celok
upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti jej strán/subjektov. Nespochybnenou vôľou
poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo
vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie použiť/uzavrieť viacero relatívne
samostatných právnych úkonov.

15. V rámci predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo tak k odplatnému postúpeniu pohľadávky
so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za
postúpenie pohľadávky. Pri striktnom (až puristickom) prístupe k výkladu práva by bolo možné trvaťna tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci
postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince) vrátil.
Inými slovami, poškodený by položil na stôl sumu 2.130,00 Eur a posunul ju k žalobcovi, ktorý by ju

vzápätíposunulspäťkpoškodenému.Takýtopostupvkontraktačnýchprocesochodporujebežnejrealite
každodenného života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do
desiatok rôznych právnych vzťahov. Určite sa pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže
právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým
počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré

by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou.

16. Na tomto základe považoval odvolací súd pohľadávku žalobcu uplatnenú v tomto konaní za
existujúcuaplatnepostúpenúvzmysleustanovenia§524ods.1Občianskehozákonníka.Súčasneideo
odplatnýprevodpráva,zčohojezrejmé,žeouplatnenúsumusamajetokpoškodenéhozmenšil.Žalobca
tak nadobudol existujúcu pohľadávku, ktorá zakladá v tomto spore jeho aktívnu vecnú legitimáciu.

17. Po preskúmaní spisového materiálu a dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd preto dospel k záveru, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku toho nevykonal
žalobcom navrhované dokazovanie, ktorá vada napĺňa odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP.

18. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý
je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom
fungovania opravného súdu je na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej
inštancie dosiahol účel civilného sporového konania vyjadrený v článkoch 2, 3 a 6 CSP v spojitosti s
článkom 46 a nasl. Ústavy SR a nenahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu.

19. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej, t. j.
vo výroku I. a vo výroku II. o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie na základe dôkazov označených a

predložených obidvomi procesnými stranami a vysporiada sa aj s prípadnými ich ďalšími návrhmi na
doplnenie dokazovania vo vzťahu nároku uplatnenému žalobou, a opätovne posúdi
nárok žalobcu uplatnený žalobou. Po doplnenom dokazovaní okresný súd opätovne rozhodne o nároku
žalobcu uplatnenom žalobou, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným vyššie
(§ 391 ods. 2 CSP).

21. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o
nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).