Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203269
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118203269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu De vries Justitia s.r.o., so
sídlom Vyšehradská 1349/2, 128 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 24 305 511, právne zastúpený Mgr.
Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO 40 887 481,
proti žalovanému N. B., nar. XX.X.XXXX, bytom T. sv. I. XXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 343,63 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15Csp/56/2018-46 zo
dňa 20. novembra 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov(ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva a žalobca na náhradu trov konania nemá právo.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 40 odsek 1,3 a 4, § 524 odsek 1 a 2 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 497 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobou došlou súdu dňa 26.3.2018 sa žalobca domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 343,63 eur s úrokom z omeškania vo výške 5
% z dlžnej sumy, splatným od 18.4.2017 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. V odôvodnení
žaloby uviedol, že dňa 18.4.2016 požiadal žalovaný ako dlžník o úver prostredníctvom prevádzkovateľa

internetového portálu, a to spoločnosti Q.. Predpokladom poskytnutia úveru bola registrácia žalovaného
na adrese internetového sídla za účelom zriadenia užívateľského účtu, v ktorom žalovaný uviedol svoje
nezameniteľné identifikačné údaje spolu s číslom účtu, na ktoré žiadal poukázať peňažné prostriedky.
Po posúdení žiadosti žalovaného, ktorý si zvolil výšku úveru a dĺžku splácania bol žalovanému
poskytnutý úver, na základe ktorého veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 400 eur
za podmienok uvedených v úverových podmienkach dlžníka. Veriteľom v danom právnom vzťahu
nie je prevádzkovateľ, ktorý peňažné prostriedky neposkytuje, ale investor, teda občan, ktorý zaslal

finančné prostriedky na účet prevádzkovateľa a odoslal prostredníctvom portálu ponuku úveru, ktorý
bol následne poskytnutý. V mene investora a na jeho účet koná prevádzkovateľ. Jeden úver môže
byť poskytnutý prostredníctvom viacerých občanov - investorov, ktorých identifikačné údaje obsahuje
zmluva o postúpení pohľadávky v bode 1. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 2.11.2016 bolapohľadávka veriteľov (investorov) v zastúpení prevádzkovateľa prevedená na postupníka - žalobcu. V
danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Dlžná suma predstavuje 343,63 eur ako rozdiel medzi
poskytnutým úverom 400 Eur po odpočítaní úhrad dlžníkom 56,37 eur. Žalobca si zároveň uplatňuje

zákonné príslušenstvo v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.
1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

4. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z Rámcovej zmluvy pre dlžníka H Zmluvy o postúpení
pohľadávok z 2.11.2016, Zmluvy o pôžičke G fotokópie dokladu totožnosti žalobcu, ako aj ďalšieho

spisového materiálu a zistil, že žaloba bola žalobcom podaná na základe skutkového stavu tak,
ako ho popísal a odôvodnil v žalobe. Na preukázanie tvrdení predložil listinné dôkazy, Zmluvu o
pôžičke G z ktorej vyplýva, že žalovanému bola uhradená suma 400 eur dňa 18.4.2016, z ktorej boli
realizované splátky vo výške 56,37 eur. V zmluve bol udelený súhlas administrátorovi portálu finzo.sk na
podpis úverovej zmluvy za uvedených podmienok. Podmienky boli žalovaným odsúhlasené 18.4.2016
a podpísané PIN kódom. Zmluvou o postúpení pohľadávky zmluvné strany tam uvedené ako postupca

postúpili pohľadávku na žalobcu vo vzťahu k dlžníkovi N. B. vo výške 376,85 eur. Za postupcov je
podpísaný Q. OU, plnomocenstvo na zastupovanie doložené nebolo. Z výpisu z účtu prevádzkovateľa
vyplýva, že žalovanému bola suma 400 eur poukázaná. V konečnom dôsledku žalovaný uvedené ani
nerozporoval.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom dôvodná nie je.
Žalobca si uplatnil nárok titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mal pohľadávku
voči žalovanému nadobudnúť od investorov - občanov, ktorí zaslali finančné prostriedky na účet
prevádzkovateľa prostredníctvom portálu. Táto pohľadávka bola prevedená na žalobcu. Po posúdení
zmluvy o postúpení pohľadávky súd dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá

medzi veriteľmi zastúpenými spoločnosťou Q. a žalobcom je neplatná. Zmluva o postúpení pohľadávky
musí mať písomnú formu a musí byť aj podpísaná . Ak podpisujúca osoba koná za iného, musí to byť
z dotknutého právneho úkonu zrejmé. V danom prípade sú postupcami veritelia v zmluve označení
a zastupuje ich spoločnosť Q. OU, na základe údajných plných mocí ako prílohy zmluvy. Žalobcom
predložená zmluva o postúpení pohľadávky však žiadne prílohy o plnomocenstve neobsahuje, a teda

nepreukazuje oprávnenie spoločnosti Q. OU konať v mene veriteľov, ktorí mali úver žalovanému
poskytnúť. Nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky nebola uzavretá na to oprávnenými so žalobcom
ako postupníkom, je neplatná. Na strane žalobcu tak absentuje aktívna vecná legitimácia a žalobu súd
prvej inštancie ako nedôvodnú zamietol.

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky z účtu žalobcu na účet
žalovaného pričom žalovaný túto skutočnosť nepoprel. Žalovaný ani nenamietal aktívnu legitimáciu
žalobcu, pričom žalobca túto preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky. Ďalej vo svojom podaní

namietal, že s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka bola písomná forma
zachovaná. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že predchodca žalobcu bol
oprávnený uzatvárať v mene investorov zmluvu o postúpení pohľadávky uviedol, že to pravdepodobne
súvisí s nesprávnym vyhodnotením dôkazov, keď v zmysle Podmienok používania internetového portálu
čl. VI. ods. 12, ktoré boli prílohou žaloby a ktorými sú rovnako viazaní aj investori uvedení v zmluve

o postúpení pohľadávky. Poukázal na ustanovenie § 151 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. a na
skutočnosť, že uvedené zákonné ustanovenie súd prvej inštancie ignoroval, keď bez akéhokoľvek
vyjadreniažalovanéhonahradiljehoprocesnúnečinnosťpriposúdeníprávnehoakoajskutkovéhostavu.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že

odvolanie proti rozsudku nie je dôvodné.

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnychzisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza
nasledovné:

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný dňa 2.2.2016 o 11:42 digitálne potvrdil Rámcovú zmluvu pre
dlžníka č. H súčasne potvrdil aj Všeobecné obchodné podmienky používania internetového portálu

finzo.sk (ďalej len „VOP“). Z Článku III. VOP vyplýva, že portál má za cieľ spojiť Užívateľov, ktorí majú
záujem o získanie úveru s Užívateľmi, ktorí majú záujem poskytnúť úver. Portál neposkytuje úvery
ani pôžičky z vlastných zdrojov ani iných zdrojov. Z Článku V. vyplýva, že úver bude poskytnutý v
prípade ak dôjde dostatočný počet ponúk na poskytnutie finančných prostriedkov zo strany Investorov
zodpovedajúcim zadaným požiadavkám potenciálneho Dlžníka. V takomto prípade Prevádzkovateľ
prevedie finančné prostriedky na osobný účet Dlžníka a Dlžník uzatvára úverovú zmluvu s každým

jednotlivým Investorom. Podmienky jednotlivých úverových zmlúv jedného Dlžníka s každým Investorom
môžu byť odlišné, najmä vo vzťahu k výške úrokovej sadzby. Po poskytnutí úveru bude vygenerovaná
úverová zmluva obsahujúcu základné podmienky úveru s tým, že ostatné podmienky sa riadia týmito
Podmienkami. Dlžníkovi budú poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške ním požadovanej a to
od viacerých Investorov, pričom s každým Investorom bude mať Dlžník uzatvorenú platnú a samostatnú

úverovú zmluvu.

12. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 18.4.2016 žalovaný PIN kódom odsúhlasil Úverové podmienky
dlžníka č. G z ktorých vyplýva, že výška úveru (400 eur), ročný úrok (79 % p.a.), dĺžka úveru (1 roky),
poplatok za uzatvorenie zmluvy (12 eur) a platba do garančného fondu (12 eur). Z obsahu spisu ďalej

vyplýva, že Oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému je zo dňa 26.10.2016. Avšak
Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená medzi investormi a postupníkom/ žalobcom až dňa
2.11.2016 (č.l. 18 preskúmavaného spisu).

13. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane

žalobcu, nakoľko tento nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky podľa Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 2.11.2016, ktorou postúpili investori, zastúpení prevádzkovateľom portálu
Q. OÜ žalobcovi pohľadávku voči žalovanému.

14. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania. (Porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn.
2Cdo 205/2009)

15. Podľa názoru odvolacieho súdu námietka nedostatku vecnej legitimácie nie je prostriedkom
procesnej obrany tak, ako to vymedzuje ustanovenie § 149 C.s.p.. Nejedná sa ani o hmotnoprávnu
námietku v zmysle ustanovenia § 152 C.s.p.. Z uvedeného dôvodu bol podľa názoru odvolacieho súdu
súd prvej inštancie oprávnený ex offo skúmať vecnú legitimáciu.

16. V spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnení neuhradenej postúpenej
pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej moci ku skutočnostiam, ktoré majú za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo. (Pozri
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009)

17. Vzhľadom na vyššie uvedené sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu v tom smere, že postúpenie
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky, a pokiaľ žalovaný túto skutočnosť nepoprel, je súd povinný zo zmluvy o postúpení
pohľadávky vychádzať.

18. V prejednávanom prípade si žalobca uplatňuje plnenie, ktoré predstavuje hodnotu neuhradenej
postúpenej pohľadávky a v takom prípade jedným zo základných predpokladov úspešnosti podanejžaloby je aktívna legitimácia žalobcu. Len, ak je daná aktívna legitimácia žalobcu, môže byť žalobca v
konaní úspešný.

19. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretú medzi
postupcami (investormi), zastúpenými prevádzkovateľom portálu Q. OÜ a žalobcom ako postupníkom.

20. V zmysle Článku XII VOP, prevádzkovateľ má právo postúpiť akúkoľvek pohľadávku viac ako 90
dní po splatnosti alebo jej časť na tretiu osobu, na čo ho investor aj dlžník výslovne splnomocňujú a

vyslovene s tým súhlasia.

21. Žalobca v konaní nepreukázal, že jednotliví investori ako postupcovia písomne splnomocnili
prevádzkovateľa portálu finzo.sk na uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok v ich mene. Nakoľko
žalobca nepreukázal, že právny úkon bol urobený v písomnej forme (§ 31 odsek 4 Občianskeho
zákonníka) a nepreukázal, že postupcovia udelili písomne plnú moc na zastupovanie za účelom

postúpenia svojich pohľadávok, správny je záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom preukázania, že je daná jeho vecná aktívna legitimácia na uplatnenie pohľadávky,
ktorú odvodzuje práve od nadobudnutia vlastníctva k tejto pohľadávke.

22. Pokiaľ totiž nie je daná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie žalovaného nároku, jediným

procesným dôsledkom nedostatku aktívnej legitimácie je meritórne rozhodnutie, spočívajúce v
zamietnutí žaloby. Ak nie je daná aktívna legitimácia, je irelevantné tvrdenie žalobcu, že právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky.

23. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol

právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie

žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia
§ 387 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).