Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201788
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5819201788.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobkyne: A.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, právne zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Z.
A. XXXX/X, Y., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO:
35 724 803, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Námestovo, č. k. 3Csp/101/2019-23 z 20. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia zmluvného

ustanovenia o Dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v čl. II, Bod 6 Zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 008158411091012 zo dňa 09.10.2012 a vykonať
oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - MAKYTA, a.s., 1. Mája 882/46, 020 25 Púchov, aby upustil od
vykonávania zrážok zo mzdy (bod 1. výroku napadnutého uznesenia). Poučil žalovaného podľa § 337
ods. 2 a 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), že môže podať proti žalobcovi
žalobu vo veci samej. Ďalej ho poučil o tom, že aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší

rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel s tým, ustanovenie § 335 platí primerane (výrok 2.).
Žalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu (výrok 3.).

2. Okresný súd mal dostatočne osvedčené, že žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného,
spoločnosťou VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, uzavrela 09.10.2012 Zmluvu o poskytnutí

spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“. Právny vzťah založený danou zmluvou posúdil ako vzťah
spotrebiteľský, kde ako spotrebiteľ vystupuje žalobkyňa. Z obsahu zmluvy vyplynulo, že jej súčasťou ako
formulárovej zmluvy bolo aj ustanovenie o uzavretí Dohody o zrážkach zo mzdy upravené v čl. II Bod 6
predmetnej zmluvy za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky veriteľa vzniknutej zo zmluvy o
úvere. Zo žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne
mal súd osvedčené, že žalovaný na základe tejto zmluvy realizoval dohodnuté zrážky zo mzdy. Z

obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo, že žalobkyňa spochybnila platnosť
tejto dohody s poukazom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Okresný súd konštatoval,
že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky a platia pre
ňu všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky o
uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť
pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Dospel k záveru, že

uvedené náležitosti ním skúmaná Dohoda o zrážkach zo mzdy, neobsahovala, táto nebola individuálne
dohodnutá a nie je z nej zrejmá ani výška pohľadávky, ktorá ňou má byť zabezpečená. Vzhľadom natieto okolnosti žalobkyňa nemala k dispozícií iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho
majetku ako podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko bola osvedčená obava, že
žalovaný sa prostredníctvom predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy môže neodôvodnenie domôcť

od žalobkyne aj prípadných plnení, na ktoré mu nevznikol zákonný nárok, a to bez akejkoľvek súdnej
kontroly, čím žalobkyni hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy. Súd mal za to, že týmto nedochádza ani
k zásahu do práv zamestnávateľa žalobkyne, ale k zamedzeniu výkonu jeho povinnosti vykonávať
zrážky zo mzdy dlžníka, pričom nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí ani nenávratný stav v
právnych vzťahoch strán a nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného ani neprimeraná výhoda

na strane žalobkyne. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako v celom
rozsahu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešnej priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací
súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal

na to, že Občiansky zákonník upravuje dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút, ktorým
sa súčasne aj pohľadávka veriteľa uspokojuje. Obligatórnou náležitosťou predmetnej dohody nie je,
aby táto bola na osobitnej listine. Ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa nadobudlo účinnosť až dňom 01.05.2014, prípadná platnosť dohody o zrážkach zo mzdy
a iných príjmov z hľadiska jej náležitosti sa preto posudzuje ešte podľa práva platného v čase jej

vzniku, teda pred účinnosťou uvedenej novely. Ďalej konštatoval, že zmluva je písaná dostatočne
veľkým písmom. Názor žalobkyne, že ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy neboli individuálne
dojednané a nemala možnosť ich odmietnuť, sú podľa jeho názoru nepreukázané. Žalobkyňa s týmto
znením zmluvy súhlasila a jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je tak nedôvodný. Dohoda o
zrážkach zo mzdy bola súčasťou zmluvy o úvere, preto nemožno právne uzavrieť, že nebola individuálne

dojednaná. Žalobkyňa mohla zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť jej predformulovanému
obsahu. Žalobkyňa nepreukázala, že bola nútená predmetnú zmluvu podpísať. Na záver žalovaný
uviedol, že okresný súd vybočil z medzí účelu a ochrany spotrebiteľa, kedy negoval hmotno-právny
inštitút upravený v § 551 Občianskeho zákonníka a vyhovel žalobnému návrhu, pričom absolútne nebral
do úvahy skutočnosť, že predmetná právna úprava, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva bola prijatá až

novelou platnou a účinnou od 01.05.2014, pričom samotná zmluva bola podpísaná 09.10.2012.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379,

§ 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie

rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že sú splnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 CSP.

7. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že strana sporu, ktorá podala odvolanie

nesie zodpovednosť za to, v akom rozsahu a z akých dôvodov bude odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súduprvejinštanciepreskúmavať.Žalovanývodvolanípoukazovalnanesprávneprávneposúdenieveci
súdom prvej inštancie, pokiaľ aplikoval na posúdenie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy ustanovenia
právneho predpisu, ktoré v čase vzniku tejto dohody medzi právnym predchodcom žalovaného a
žalobkyňou neplatili. Táto odvolacia námietka nekorešponduje z dôvodmi napadnutého rozhodnutia

okresného súdu. Ten platnosť uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy neposudzoval z hľadiska právnych
predpisov účinných od 01.05.2014. Nezaoberal sa platnosťou predmetnej dohody vzhľadom na veľkosť
písma ani nemožnosťou takéhoto zabezpečovacieho inštitútu v prípade spotrebiteľských zmlúv. Pri
posúdeníplatnostipredmetnejdohodyvychádzalzozneniaust.§551Občianskehozákonníka,ktorýako
v čase uzavretia predmetnej dohody tak aj v čase, keď rozhodoval okresný súd nebol zmenený žiadnymi

novelami. Pri svojom rozhodovaní okresný súd neriešil otázku časovej pôsobnosti uplatňovaných
právnych predpisov na prejednávanú vec. Okresný súd svoje rozhodnutie založil na zistení neurčitosti
uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá neobsahovala konkretizáciu zabezpečovanej pohľadávky.
K týmto záverom okresného súdu sa žalovaný v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nevyjadril, ichsprávnosť nenamietal. Zameral sa na závery okresného súdu, ktoré sa týkali konštatovania, že okrem
neplatnosti z týchto dôvodov nemal osvedčené, že bola dohoda o zrážkach zo mzdy individuálne
dojednaná. V tomto prípade odvolací súd poukazuje na to, že individuálne dojednanie tejto dohody

spochybňovala žalobkyňa. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je preukázaný opak,
nepovažuje sa zmluva za individuálne dojednanú. Záver okresného súdu o tejto skutočnosti je správny,
iba skutočnosť, na ktorú poukazuje v odvolaní žalovaný, a to, že predmetná dohoda bola súčasťou
zmluvy o úvere, neodôvodňuje záver, že bola individuálne dojednaná, nakoľko z tohto nemožno ani
usudzovať, že samotná zmluva, ktorej súčasťou je predmetná dohoda bola individuálne dojednaná.

8. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie,
že žalobkyňou tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu
spôsobom uplatneným v podanom návrhu, z ktorého dôvodu napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná,
preto jej súd priznal voči žalovanému, ktorý inicioval odvolacie konanie, nárok na náhradu jeho trov v
celom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).