Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420200009
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1420200009.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: H.. P. Q., K.. X.X.XXXX,
O. Y. XXXX/X, O., zast. advokátom Mgr. Markom Parom, Šancová 48, Bratislava, proti žalovanému:
W. Z., K.. X. X. XXXX, O. W. B. XXX, O., zast. advokátom Mgr. Michalom Kovarčíkom, Obchodná 15,
Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Bratislava V zo dňa 16. januára 2020 č. k. 22C/1/2020-29, takto

r o z h o d o l :

Výrok I. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že odporcovi ukladá
povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov nepribližoval k navrhovateľke s výnimkou
účasti na procesných úkonoch v civilnom konaní, v trestnom konaní a priestupkovom konaní, na ktoré
bude odporca predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch a
aby písomne, telefonicky alebo elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval

navrhovateľku,svýnimkoukomunikácietýkajúcejsavýlučnevýkonustykuodporcusmaloletýmidcérami
sporových strán F. Z., K.. X. X. XXXX U. Z. Z., K.. XX. X. XXXX.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bol odporca
poučený, že ako žalobca môže podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať
nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia (výrok II.).

Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uložil
povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov nepribližoval k navrhovateľke s výnimkou
účasti na procesných úkonoch v civilnom konaní, trestnom konaní a priestupkovom konaní, na ktoré
bude odporca predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch a
aby písomne, telefonicky alebo elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval
navrhovateľku. Zároveň výrokom II. súd prvej inštancie odporcu poučil, že môže ako žalobca podať

voči odporkyni ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia a výrokom III. o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: „Navrhovateľka osvedčila potrebu

úpravypomerovformounariadenianeodkladnéhoopatreniapodľa§325ods.2písm.g/apísm.h/CSP,a
to jednak opísaním rozhodujúcich skutočností ako aj pripojenými listinnými dôkazmi vrátane zvukovýchzáznamov na DVD nosiči, keď je potrebné navrhovateľke poskytnúť ochranu pred konaním odporcu
ohrozujúcim najmä jej telesnú ako aj duševnú integritu. Správanie odporcu spočívajúce vo fyzických
útokoch voči navrhovateľke, a to tak v priebehu ich partnerského vzťahu, ako aj po rozchode a odchode

navrhovateľky zo spoločnej domácnosti až doposiaľ, na ktoré navrhovateľka poukazuje v podanom
návrhu, mal súd za osvedčené jednak z tvrdení samotnej navrhovateľky, ktoré podporili predložené
dôkazy, a to najmä fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že navrhovateľka mala po celom tele modriny
vrátane modrín v tvárovej časti (pod okom) ako aj z priložených DVD nosičov, na ktorých sú zachytené
zvukové záznamy zo slovného ako aj fyzického útoku odporcu na navrhovateľku. Skutočnosť, že fyzické

útoky odporcu sa stupňujú a nesmerujú už len voči samotnej navrhovateľke, ale aj jej rodinným
príslušníkom, potvrdzuje listinný dôkaz - potvrdenie o oznámení skutku na polícii zo dňa 9. 12. 2019,
kedy matka navrhovateľky urobila oznámenie o tom, že ju odporca fyzicky napadol na Q. T. B. O. V. Z. U.,
silnojuchytilzašál,sácalňouažjudusilakričalnaňuvulgarizmy.Rovnakotvrdenia,žeodporcasasnaží
neustále navrhovateľku kontaktovať niekoľkonásobnými pokusmi o telefonickú komunikáciu prípadne
inú komunikáciu cez aplikáciu WhatsApp potvrdzujú listinné doklady predložené navrhovateľkou.“ Súd

prvej inštancie sa pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal
aj otázkou prípustnosti dôkazu - zvukových záznamov na DVD nosiči zachytávajúcich slovné a fyzické
útoky žalovaného na žalobkyňu a dospel k záveru o prípustnosti nahrávok zachytených na DVD
nosiči priloženom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodiac, že „v danom prípade
vystupujú proti sebe dve základné ľudské práva, a to sloboda prejavu a právo nebyť vystavený násiliu

alebo jeho bezprostrednej hrozbe. Okrem okolností, za ktorých boli nahrávky zabezpečené, je
rozhodujúci i význam chráneného záujmu, ktorý je predmetom samotného konania a možnosti, ktoré
mala strana sporu uplatňujúca informácie z nahrávky k dispozícii k tomu, aby získala takéto informácie
iným spôsobom, než za cenu porušenia súkromia druhej osoby. Navrhovateľka v tomto konaní vystupuje
v pozícii slabšej strany, nakoľko je na nej a na jej dôkaznom bremene, aby osvedčila, že odporca

skutočne smeroval voči nej slovné aj fyzické útoky, pre ktoré sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia. S výnimkou nahrávok, ktoré navrhovateľka do konania predložila, by nebolo možné iným
spôsobom preukázať konanie odporcu, keďže väčšinu času pri týchto útokoch boli iba navrhovateľka
a odporca (prípadne ich maloleté deti). V danom prípade preto podľa názoru súdu ochrana práva
navrhovateľky by mala v tomto prípade prevážiť nad slobodou prejavu odporcu.“

3. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodný. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:
„Keďže so zreteľom na doterajšie konanie odporcu možno dôvodne predpokladať, že v prenasledovaní
navrhovateľky a v násilnom správaní k nej majúcom za následok ohrozenie predovšetkým jej telesnej

ako aj duševnej integrity bude odporca aj v budúcnosti v prípade osobného kontaktu s navrhovateľku
pokračovať, súd návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
h/ C.s.p. spočívajúcom v zákaze priblíženia sa odporcu k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20
metrov vyhovel. Uvedený zákaz sa v súlade s podaným návrhom nebude vzťahovať na úkony trestného
konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude odporca predvolaný, a to

len v rozsahu konkrétneho konania a v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť odporcu na úkonoch
jednotlivých konaní. Súd zároveň zakázal odporcovi kontaktovať navrhovateľku písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami v súlade s ustanovením § 325 ods. 2 písm.
g/ C.s.p., nakoľko v dôsledku opakovaných pokusov odporcu o kontakt s navrhovateľkou toto na
navrhovateľku vplýva veľmi negatívne, spôsobuje jej to stres a nervozitu a s tým súvisiacu obavu

ďalšieho kontaktu s odporcom, ktorý jej následne vytýka nezdvíhanie telefónu, prípadne akékoľvek
vyhýbanie sa komunikácii s ním.“ Súd prvej inštancie mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia
tohto obsahu sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami. Vzhľadom na to súd prvej inštancie
navrhovateľke neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 C.s.p. V súlade s § 337
ods. 1 a 2 C.s.p. súd prvej inštancie poučil odporcu o tom, že môže podať proti navrhovateľke žalobu

vo veci samej na navrátenie do pôvodného stavu alebo na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia a rovnako ho poučil o tom, že jeho možnosť domáhať sa zrušenia
neodkladného opatrenia v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, vyplývajúca z § 334
C.s.p., mu zostáva zachovaná.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil, prípadne ak súd dospeje k záveru, že je potrebné upraviť vzťahy
medzi sporovými stranami, aby ho zmenil tak, že mu povolí komunikovať s navrhovateľkou v otázkach
týkajúcich sa realizácie jeho styku s maloletými deťmi, prípade pri riešení otázok týkajúcich sastarostlivosti o maloleté. V tejto súvislosti odporca poukázal na to, že Okresný súd Bratislava I v
konaní sp. zn. 2P/46/2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým okrem iného upravil aj jeho styk
s maloletými dcérami. Namietol, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia bol

podaný neoprávnenou osobou dôvodiac, že ho podal zástupca navrhovateľky aj napriek tomu, že
priložené plnomocenstvo zo dňa 11.12.2019 podpísal splnomocniteľ, ale nepodpísal ho splnomocnenec
a preto v čase podania návrhu na súd bolo neplatné. Odporca ďalej v odvolaní uviedol, že dôvody
uvedené v návrhu sa nezakladajú na pravde, uvedené skutočnosti sú účelovo skreslené a boli
použité neprípustné dôkazy, ktoré boli účelovo zinscenované. Navrhovateľka na preukázanie svojich

tvrdení nepredložila žiadne meritórne rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, prípadne súdu.
Navrhovateľkou a jej matkou predložené trestné oznámenia považuje odporca za účelové. Poukázal
na to, že z navrhovateľkou predložených fotografií nie je jasné, ktoré z modrín patria navrhovateľke
s výnimkou fotografie, kde je vidieť aj tvár, nie je z nich zrejmé kedy, kde a koho zavinením boli
spôsobené. Nahrávky predložené navrhovateľkou sú podľa odporcu neprípustným dôkazom, pretože
tieto nezachytávajú celý rozhovor a z uvedeného dôvodu nie je možné dozvedieť sa, čo zvukovým a

verbálnym prejavom predchádzalo. Z obsahovej stránky nahrávok vyplýva, že v nich primárne vyčítal
navrhovateľke užívanie omamných látok a mimomanželský vzťah so ženatým mužom. Poprel, že by sa
k navrhovateľke správal agresívne, že by ju slovne alebo fyzicky napádal, naopak agresívne fyzicky a
verbálne sa správala navrhovateľka voči nemu.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd odvolanie odmietol z dôvodu, že
neobsahuje odvolacie dôvody a v prípade, že sa odvolací súd s jej názorom nestotožní, navrhla, aby
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie treba zmeniť.

7. Odvolací súd je toho názoru, že odvolanie odporcu obsahuje odvolacie dôvody, keďže je z
neho zrejmé, z akých dôvodov odporca považuje napadnuté uznesenie za nesprávne (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie obsahuje všetky zákonné náležitosti a netrpí žiadnou takou vadou, ktorá by znemožňovala
jeho vecné prejednanie.

8. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku odporcu, že návrh navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný neoprávnenou osobou z dôvodu, že predmetný návrh

podal zástupca navrhovateľky aj napriek tomu, že plnomocenstvo zo dňa 11.12.2019 nepodpísal
splnomocnenec. K návrhu bola priložená neoverená fotokópia splnomocnenia, právny zástupca
navrhovateľky však dňa 14.1.2020 doručil súdu prvej inštancie originál plnej moci, z ktorého vyplýva, že
zastúpenie navrhovateľky prevzal v prejednávanej veci dňa 11.12.2019.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. g/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala

určitú osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

10. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby

bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočnéopísanie rozhodujúcichskutočnostíodôvodňujúcichnevyhnutnosťpotrebyneodkladnejúpravypomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu
neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať

dokazovanie, ale splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len
zo samotných tvrdení navrhovateľa, pričom je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť a to
aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti. Pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

11. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. g/ a h/ C.s.p. postačuje, ak
je osvedčená existencia možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity dotknutej osoby, teda
navrhovateľky. Osvedčenie existencie hrozby zásahu do telesnej alebo duševnej integrity znamená, že
súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky

okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, keďže nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a
účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky zásahov do integrity chránenej osoby a v
jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu kontaktov alebo priblíženia - sa
ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej nemusí žiť v strachu a
obavách pred zásahmi do svojej integrity.

12. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej
ochrany telesnej a duševnej integrity navrhovateľky je potrebné jej návrhu vyhovieť. Navrhovateľka
listinnými dôkazmi priloženými k návrhu ako aj obsahom zvukových nahrávok na DVD nosiči dostatočne
spoľahlivo osvedčila dôvodnosť naliehavej potreby bezodkladnej úpravy vzťahov medzi sporovými

stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany odporcu reálne
hrozí, že môže dochádzať k násilnému správaniu z jeho strany, ktoré predstavuje bezprostredné
ohrozenie fyzického a duševného zdravia žalobkyne, teda jej telesnej a duševnej integrity tak, ako to
má na mysli ust. § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ C.s.p.

13. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď napadnutým uznesením
nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. g/, h/ C.s.p. Napriek tomu odvolací súd
nemoholnapadnutéuzneseniepotvrdiť.Zobsahuspisutotižvyplýva,žepodľavykonateľnéhouznesenia
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. 1. 2020 č. k. 2P/46/2019-50 má odporca právo stretávať sa s
maloletýmidcéramiF.U.Z.Z.každýtýždeňvstreduod15:00hod.doštvrtka08:00hod.,pričommiestom

prevzatia a odovzdania bude predškolské, resp. školské zariadenie a v prípade, ak by aspoň jedna z
maloletých nešla do predškolského, resp. školského zariadenia, je vo štvrtok o 08:00 hod. miestom
odovzdania bydlisko matky, teda navrhovateľky. Taktiež má odporca právo stretávať sa s maloletými
každý párny kalendárny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele do 14:00 hod. s tým, že miestom
odovzdania po ukončení styku, je bydlisko matky, teda navrhovateľky.

14. Za daného stavu, keď v priebehu konania nebolo preukázané, ani inak nevyšlo najavo, že citované
rozhodnutie bolo neskôr zmenené, by uloženie obmedzenia spočívajúceho v zákaze akýchkoľvek
kontaktov navrhovateľky zo strany odporcu nezohľadňujúce súdom upravený spôsob stretávania sa
odporcu s dcérami, nepriamo znemožnilo akýkoľvek výkon styku odporcu s dcérami a neprípustným

spôsobom by tak zasiahlo do jeho rodičovských práv, ale tiež do práv maloletej F. U. Z.. Odovzdávanie
maloletých po ukončení styku odporcu je totiž minimálne pravidelne v nedeľu podmienené vzájomnou
spoluprácou oboch rodičov, keďže odporca maloleté deti odovzdáva po skončení styku matke v mieste
jej bydliska. S prihliadnutím na vek maloletých (8 a 4 roky) je teda nevyhnutné, aby odporca ako
otec kontaktoval navrhovateľku ako matku, že sa s deťmi nachádza v mieste jej bydliska. Naplnenie

účelu nariadenia neodkladného opatrenia v preskúmavanej veci, ktorým je ochrana navrhovateľky pred
akýmikoľvek útokmi odporcu je pritom možné pri súčasnom rešpektovaní práv a oprávnených záujmov
odporcu dosiahnuť i tým, že odporca síce bude obmedzený v kontakte s navrhovateľkou, ale z kontaktov
nebude vylúčená komunikácia týkajúca sa zabezpečenia výkonu jeho styku s dcérami s tým, že bude
zároveň povinný rešpektovať minimálnu vzdialenosť medzi ním a navrhovateľkou vymedzenú na 5

metrov. Táto vzdialenosť je na jednej strane spôsobilá zabrániť ich fyzickému kontaktu, ale na strane
druhej reálne umožní styk odporcu s dcérami v súlade s vyššie citovaným rozhodnutím súdu.15. Pokiaľ ide o odvolacie námietky odporcu spočívajúce v tvrdení, že dôvody uvedené v návrhu sa
nezakladajú na pravde, že sú účelovo skreslené a boli použité neprípustné dôkazy, ktoré boli účelovo
zinscenované, poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že neodkladné opatrenie nemôže prejudikovať

práva a povinnosti sporových strán a navrhovateľka v konaní o jeho nariadenie nemusí svoje tvrdenia
preukázať spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť tak, ako v spore vo veci samej, ale postačuje
len osvedčenie rozhodujúcich skutočností. V danej veci na základe tvrdení navrhovateľky obsiahnutých
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a najmä na základe dôkazov, ktoré sú obsahom spisu,
mal i odvolací súd dostatočne osvedčenú existenciu nevyhnutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov

medzistranami,keďnaichzákladetrebapovažovaťzaosvedčenéohrozenieduševnejitelesnejintegrity
navrhovateľky, čo odôvodňuje postup podľa § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ C.s.p. Súd prvej inštancie
naviac dôvody, pre ktoré návrhu vyhovel, jasne, stručne, zrozumiteľne a v náležitom rozsahu uviedol v
odôvodnení napadnutého uznesenia. K odvolacej argumentácii odporcu odvolací súd záverom uvádza,
že správanie sa navrhovateľky ako ženy nemôže byť dôvodom pre fyzické útoky zo strany odporcu
ako muža na ňu a to ani v prípade, ak sa navrhovateľka snáď správala spôsobom, ktorý odporcovi

nevyhovoval, resp. ktorý nepovažoval za správny.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP vo výroku I. zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a neodkladné opatrenie
nariadil v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie jeho účelu pri súčasnom rešpektovaní práv a oprávnených

záujmov odporcu vyplývajúcich mu z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.1.2020 č.k.
2P/46/2019-50 v časti výkonu jeho styku s maloletými dcérami F. U. Z. a vo zvyšku návrh zamietol.

17. Odporca síce výslovne odvolaním nenapadol výrok II. napadnutého uznesenia, ale je nepochybné,
že od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie závisí aj výrok

II. Preto odvolací súd preskúmal aj správnosť výroku II. napadnutého uznesenia ( § 367 ods. 2 druhá
veta C.s.p. ). Vo výroku II. odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p., keď
dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne v súlade s § 337 ods. 1 a 2 C.s.p. poučil odporcu o
tom, že môže podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej na navrátenie do pôvodného stavu alebo
na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

18. O nároku na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.
§ 255 ods. 2 v spojení s 396 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, keď každá
mala v konaní čiastočný úspech.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ ( § 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobokminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1,2 C.s.p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 1,2 C.s.p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne -
dovolacie dôvody a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom
právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ).