Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/398/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218208073
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218208073.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci navrhovateľa: Q. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpený advokátkou Mgr. Janou Bartošovou, so sídlom
Kukučínová 23, 942 01 Šurany, IČO: 42 194 814, v konaní o prípustnosti podania návrhu na zapretie
otcovstva dieťaťom, proti Z. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XXXXX/
XX, A. a M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX A., na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.05.2019, č.k. 21Pc/12/2018-50, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že podanie návrhu na zapretie otcovstva Z. W.,

nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, dieťaťom: Q. W., nar. XX.XX.XXXX proti matke: M. W., nar.
XX.XX.XXXX, sa pripúšťa.

Súd konanie voči Z. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e.

Odvolanie M. W., nar. XX.XX.XXXX, sa odmieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 10.05.2019, č.k. 21Pc/12/2018-50, zamietol návrh
navrhovateľa na vyslovenie prípustnosti podania návrhu na zapretia otcovstva proti Z. W., nar.
XX.XX.XXXX, a M. W., nar. XX.XX.XXXX. O trovách konania rozhodol tak, že Z. W. a M. W. nepriznal
ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z.
(ďalej len „Zákon o rodine“), keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti

návrhu podaného navrhovateľom. Mal za to, že navrhovateľ ako dieťa nepreukázal záujem na jeho
strane,ktorýbyzakladaldôvodnosťpodanianávrhunazapretieotcovstvaprotiZ.W.akomužovi,ktorého
otcovstvo má byť zapreté, a matke navrhovateľa M. W.. Bol toho názoru, že navrhovateľom uvádzanú
potrebu zosúladenia právneho a faktického stavu nemožno považovať za dostatočné preukázanie
uvedeného záujmu, keď navrhovateľ v tomto smere nepreukázal existenciu žiadnych konkrétnych
okolnosti odôvodňujúcich pripustenie podania návrhu na zapretia otcovstva navrhovateľom. Uviedol, že
na danom závere nič nemení ani skutočnosť, že Z. W. a M. W. s podaným návrhom súhlasili, keď tento

súhlas nemožno považovať za preukázanie záujmu na zapretie otcovstva na strane dieťaťa. O trovách
konania rozhodol podľa § 52, § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“).3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
odvolanie navrhovateľ, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť
naďalšiekonanieanovérozhodnutie.Súduprvejinštancievytkol,ženesprávneaneúplnezistilskutočný

stav veci (§ 62 ods. 1 CMP), že neboli splnené procesné podmienky [§ 365 ods. 1 písm. a) zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) a že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP). Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny, vydaný v rozpore so skutkovým ako aj právnym
stavom veci, arbitrárny a nepreskúmateľný. Namietal, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie
dostatočne neodôvodnil, keď iba stroho konštatoval nepreukázanie záujmu, ktorý by zakladal dôvodnosť
zapretia otcovstva z jeho strany, avšak nevysvetlil, čo v danom prípade považuje za záujem dieťaťa,
ani prečo by nemalo byť v jeho záujme, aby mal v rodnom liste zapísaného svojho biologického otca.

Mal za to, že súd prvej inštancie si neplnil svoju povinnosť zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom
vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci vyplývajúce z ust. § 35, § 36 CMP. V prípade, ak by súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, podľa jeho názoru by zistil, že medzi ním
a Z. W. sa nevytvoril vzťah ako medzi otcom a synom, keď o neho menovaný nikdy neprejavoval
skutočný záujem, náležite sa o neho nestaral a neprispieval na jeho výživu. Vyjadril presvedčenie, že

tak ako každé dieťa má aj on právo na získanie právneho vzťahu so svojím biologickým otcom a je proti
všetkým záujmom dieťaťa, aby mu v tom súd bránil, keď navyše neexistujú žiadne dôvody, prečo by
zapretie otcovstva nemalo byť v jeho záujme. Poukázal na čl. 3 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa prijatého v New Yorku dňa 20.11.1989, publikovaného v oznámení Federálneho ministerstva
zahraničných vecí pod č. 104/1991 Z.z. (ďalej len „Dohovor o právach dieťaťa“), judikatúru Najvyššieho

súd Slovenskej republiky a Európskej komisie pre ľudské práva.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie Z. W.. Uviedol, že s napadnutým rozhodnutím
nesúhlasí. Vyjadril sa, že v rodnom liste navrhovateľa bol zapísaný ako otec len na požiadanie matky
navrhovateľa M. W., v podstate bol len „otec na papieri“ a s navrhovateľom si nerozumel. Mal za to,

pre navrhovateľa bude najlepšie, keď už nebude zapísaný v jeho rodnom liste, pretože daný zápis nie
je pravdivý. Bol toho názoru, že navrhovateľ ako dospelý človek si sám dokáže zvážiť, čo vlastne chce
a čo je pre neho dôležité, a preto nevidel dôvod na to, aby mu v tom bránil.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie M. W.. S napadnutým rozhodnutím

nesúhlasila. Namietala, že súd prvej inštancie rozhodol bez vypočutia účastníkov konania. Uviedla, že
zápis Z. W. do rodného listu navrhovateľa iniciovala z dôvodu, aby navrhovateľ nevyrastal ako polosirota
a aby sa mu nesmiali, že ho otec nechcel, pričom aj ona samotná sa hanbila, že zostala tehotná bez
muža. Mala za to, že Z. W. nemal s navrhovateľom dobrý vzťah, nikdy sa o neho skutočne nezaujímal a
nechcel na neho finančne prispievať. Pravdu o jeho otcovstve mu mala povedať asi v roku 2016 alebo

2017, v čoho dôsledku sa navrhovateľ neskôr rozhodol, že chce mať v rodnom liste zapísaného svojho
biologického otca. Zdôraznila, že uvedenému úmyslu navrhovateľa rozumie a nechce mu brániť v jeho
realizácii.

6. V priebehu odvolacieho konania dňa 16.08.2019 Z. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrel, ktorú skutočnosť

mal odvolací súd za preukázanú z Oznámenia o úmrtí vydaného Matričným úradom mestskej časti
Bratislava-Ružinov dňa 05.09.2019.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a nie je viazaný
jeho dôvodmi podľa § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods.

1 a § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejúc k záveru,
že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a odvolanie M. W. je potrebné odmietnuť a konanie voči Z. W.
je potrebné zastaviť.

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol o zamietnutí návrhu

na vyslovenie prípustnosti podania návrhu na zapretia otcovstva proti Z. W., nar. XX.XX.XXXX, a M.
W., nar. XX.XX.XXXX podaného navrhovateľom. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu a rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, avšak vec nesprávne
právne posúdil a vyvodil z nej nesprávny záver, s ktorým sa odvolací súd nemohol stotožniť.9. Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že

by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

10. Podľa § 93 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom
dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

11. Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

12. Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1
vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po

právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

13. Podľa § 96 ods. 3 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie
otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.

14. Zaprieť otcovstvo môže aj dieťa, pokiaľ súd rozhodne o prípustnosti zapretia otcovstva. Ide o
významný zásah do osobného stavu otca, matky aj dieťaťa. Základnými hmotnoprávnymi podmienkami
sú záujem dieťaťa na zapretí otcovstva a uplynutie lehoty na zapretie otcovstva podľa ust. § 86,
89 alebo § 93 Zákona o rodine rodičom dieťaťa. Zapretie podľa tohto ustanovenia sa člení na dve
fázy. Prvá fáza sa nazýva konanie o prípustnosti zapretia otcovstva. Aktívne legitimované na podanie

návrhu je dieťa, ktoré má záujem na tom, aby otcovstvo jeho matrikového otca bolo zapreté. Žiadne
procesné nástupníctvo na mieste navrhovateľa nie je prípustné. Ak dieťa zomrie, nemožno návrh podať
ani v už začatom konaní pokračovať. Dieťa je tiež jediným účastníkom konania (§ 108 ods. 4 CMP).
Obsahom návrhu je preukázanie splnenia oboch hmotnoprávnych podmienok povolenia prípustnosti
zapretia otcovstva. Pokiaľ ide o preukázanie záujmu dieťaťa, ako argument prichádza do úvahy najmä

zosúladenie matričného a biologického otcovstva, na ktorom má záujem aj dieťa, aj biologický otec.
Nie je rozhodujúce, či má na zmene zápisu v knihe narodení záujem spoločnosť. Podanie návrhu na
rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva nie je obmedzené žiadnou lehotou. Trvá počas celej doby
života dieťaťa a končí jeho smrťou, resp. smrťou druhého z matrikových rodičov. Prvoradý je záujem
dieťaťa, ktorý je definovaný v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa

potom zakotvuje právo dieťaťa poznať svoj pôvod, svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Taká
právna úprava, ktorá bráni tomu, aby sa zosúladila biologická, sociálna a právna realita, a to aj pri
vôli všetkých osôb, ktorých sa konkrétny rodinnoprávny vzťah týka, nie je v súlade s čl. 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatého v Madride dňa 21.02.1991, publikovaného v
oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Z.z. (ďalej len „čl. 8 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd“), o ochrane súkromia a rodinného života. Rodičia dieťaťa
majú rôzne stanovenú lehotu na zapretie otcovstva. Ak bolo určené otcovstvo manžela matky, potom
je lehota trojročná, matke plynie odo dňa narodenia dieťaťa a manželovi matky odo dňa, keď získal
dôvodné pochybnosti o tom, že je otcom dieťaťa. Ak manžel stratil spôsobilosť na právne úkony pred
uplynutím danej lehoty, môže otcovstvo zaprieť jeho opatrovník do troch rokov odo dňa, keď získal

dôvodnú pochybnosť o otcovstve. Pri uznaní otcovstva plynie rodičom trojročná lehota na jeho zapretie
odo dňa jeho určenia, pričom sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Ak teda
rodičom tieto lehoty uplynú márne, možno dosiahnuť zapretie otcovstva len za podmienky, že ešte žije
dieťa a aspoň jeden rodič. Druhou fázou zapretia otcovstva dieťaťom je samotné konanie o zapretí
otcovstva.Pokiaľsúdvkonaníoprípustnostizapretiaotcovstvavysloví,žezapretieotcovstvajevzáujme

dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti rozhodnutia podať návrh vo veci zapretia otcovstva. Tento návrh
smeruje proti matrikovému otcovi a matke, pokiaľ sú obaja nažive. Ak nežije jeden z nich, smeruje návrh
proti druhému. Ak však nežije ani jeden z nich, nemožno návrh na zapretie otcovstva podľa § 96 Zákona
o rodine podať, a to ani v prípade, ak už súd rozhodol o prípustnosti zapretia otcovstva.

15. V prejednávanej veci z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovateľ sa svojim návrhom
doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.10.2018 domáhal vyslovenia prípustnosti podania návrhu na
zapretie otcovstva ním ako dieťaťom proti Z. W. ako mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté, a matke
navrhovateľa M. W.. Navrhovateľ daný návrh odôvodnil svojím záujmom na zosúladení právneho afaktického stavu, a teda aby mal vo svojom rodnom liste ako otca zapísaného svojho biologického otca.
Zo spisu je zároveň zrejmé, že Z. W. po narodení navrhovateľa, ku ktorému došlo dňa 13.10.1988, uznal
svoje otcovstvo k nemu na žiadosť jeho matky M. W., hoci už v tom čase si boli obidvaja vedomí, že

nie je biologickým otcom navrhovateľa. Vychádzajúc z daných skutočností považuje odvolací súd za
preukázané, že obidvom rodičom uplynula lehota na zapretie otcovstva v zmysle § 93 ods. 1, 2 Zákona
o rodine, keď matka navrhovateľa M. W. mala vedomosť o tom, že Z. W. nie je biologickým otcom
navrhovateľa, už v čase jeho narodenia a Z. W., ktorého otcovstvo k navrhovateľovi má byť zapreté,
si toho bol vedomý už v čase uznania svojho otcovstva k navrhovateľovi, pričom tento v priebehu

odvolacieho konania zomrel. Zároveň sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa
týkajúcou sa nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní záujmu na zapretí otcovstva
na jeho strane, keď navrhovateľom požadované zosúladenie právneho a faktického stavu dostatočne
preukazuje jeho záujem na zapretí otcovstva a akýkoľvek iný výklad ust. § 96 ods. 1 Zákona o rodine
by odporoval čl. 3 a čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie za to,

že v predmetnej veci došlo k naplneniu obidvoch hmotnoprávnych podmienok na pripustenie podania
návrhu na zapretie otcovstva navrhovateľom ako dieťaťom vyplývajúcich z ust. § 96 ods. 1 Zákona o
rodine. Odvolací súd preto dospel k záveru o potrebe zmeny napadnutého rozhodnutia podľa ust. § 388
CSP v tom smere, že podanie návrhu na zapretie otcovstva navrhovateľom sa pripúšťa. Vzhľadom na
úmrtie Z. W., ktorého otcovstvo má byť zapreté, v priebehu odvolacieho konania, rozhodol odvolací súd

o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva navrhovateľom výlučne proti jeho matke M. W. v
zmysle ust. § 96 ods. 3 Zákona o rodine.

16. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

17. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

18. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

19. Podľa § 108 ods. 4 CMP, účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva
dieťaťom je len dieťa.

20. Pokiaľ ide o odvolania M. W. proti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru,

že toto bolo podané neoprávnenou osobou. Z ust. § 359 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 2 CMP totiž
vyplýva, že osobou oprávnenou podať odvolanie je vo veciach upravených Civilným mimosporovým
poriadkom výlučne účastník konania, ktorým je v prípade konania o prípustnosti podania návrhu na
zapretie otcovstva dieťaťom, a teda aj predmetného konania, v zmysle ust. § 108 ods. 4 CMP len dieťa,
t.j. v danej veci navrhovateľ, pričom matka ani muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, medzi účastníkov

tohto konania nepatria. Keďže ŠC. nie je v danom prípade osobou oprávnenou podať odvolanie,
odvolací súd o jej odvolaní rozhodol bez vecného preskúmania správnosti napadnutého rozhodnutia.

21. Podľa § 161 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak tento zákon
neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky).

22. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

23. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

24. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

25. Vzhľadom na úmrtie účastníka konania Z. W. v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd v súlade
s ust. § 161 ods. 2 CSP voči nemu zastavil konanie o prípustnosť podania návrhu na zapretie otcovstva.26. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak,
že podanie návrhu na zapretie otcovstva navrhovateľom pripustil a odvolania M. W. odmietol podľa §
386 písm. a) CSP a konanie voči Z.i W. zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP.

27. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

28. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).