Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Csp/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217201032
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4217201032.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ
KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným: 1. T. I., nar. X.X.XXXX, 2. J. I., nar.
XX.X.XXXX, obaja bytom B., U. Ž.V. XXX/X, o zaplatenie 10.265,94 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9.985,40 eur, spolu
s vyčísleným úrokom vo výške 68,21 eur a vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 0,05 eur, s 8,25 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.503,72 eur od 5.2.2014 do 17.2.2014, zo sumy 10.451,63 eur
od 18.2.2014 do 16.6.2014, zo sumy 10.284,81 eur od 17.6.2014 do 18.8.2014, zo sumy 10.199,22

eur od 19.8.2014 do 17.9.2014, zo sumy 9.985,40 eur od 18.9.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 9.985,40 eur ako aj v prevyšujúcej časti vyčísleného úroku a
vyčísleného úroku z omeškania, v časti 7,59 % úroku ročne od 28.1.2014 do zaplatenia, v časti 8,25 %
úroku z omeškania ročne zo sumy 341,31 eur od 28.1.2014 do zaplatenia, v časti poplatkov vo výške
43,53 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.

Žalovaní v 1. a v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 52,40 % náhradu trov
konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.1.2017 sa Československá obchodná banka, a.s. ako pôvodný
žalobca (ďalej ČSOB) domáhala zaviazania žalovaných na spoločné a nerozdielne zaplatenie sumy
10.265,94 eur, úroku vo výške 341,31 eur, úroku z omeškania vo výške 7,33 eur, s úrokom vo výške
7,59% ročne zo súm špecifikovaných v žalobe, s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo súm a období

špecifikovaných v žalobe ako aj s 8,25% úrokom z omeškania ročne z úrokov vo výške 341,31 eur od
28.1.2014 do zaplatenia a poplatkom vo výške 43,53 eur. Uplatnený nárok ČSOB odôvodnila tým, že so
žalovanými uzavrela dňa 28.12.2011 Zmluvu o poskytnutí úveru č. 223791, na základe ktorej poskytol
žalovaným úver hypotekárneho typu vo výške 12.000,- eur za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti.
Na zabezpečenie pohľadávky z uvedenej úverovej zmluvy uzavreli súčasne zmluvné strany aj Zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 223791/Zal/1. Žalovaní opakovane porušovali
zmluvné a obchodné podmienky, a tak ČSOB vyhlásil dňa 27.1.2014 predčasnú splatnosť úveru. ČSOB

pristúpila aj k výkonu záležníého práva, avšak založená nehnuteľnosť nebola doposiaľ vydražená. Ku
dňu 27.1.2014 dlh žalovaných predstavoval sumu vo výške 11.176,43 eur, ktorá pozostáva z istiny vo
výške 10.784,26 eur, úroku vo výške 341,31 eur, úroku z omeškania vo výške 7,33 eur a neuhradených
poplatkov vo výške 43,53 eur, pričom istina ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 10.265,94eur, ktorá je s poukazom na čl. III zmluvy o úvere úročená zmluvným úrokom 7,59% ročne. Za ČSOB
označila zmluvu o poskytnutí úveru ako aj o zriadení záložného práva, poslednú výzvu, oznámenie o
zosplatnení úveru, oznámenie o začatí výkonu záložného práva, špecifikáciu dlžnej sumy k 27.1.2014

a prehľad úhrad.

2. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 12.9.2017 uzavretej medzi ČSOB, a.s. ako postupcom
a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom, postupca postúpil okrem iného uvedenej
spoločnosti postupníka aj pohľadávku voči žalovaným. Súd na návrh postupcu uznesením z 2.11.2017

pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s.r.o.

3. Súd otvoril vo veci pojednávanie dňa 7.11.2017 s tým, že pojednával v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu, ktorému súd na jeho žiadosť z 30.10.2017 o odročenie pojednávania z dôvodu, že súd
nerozhodol o návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu, upovedomením z 2.11.2017 oznámil,

že ním uvedený dôvod na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležitý, keď uznesením z toho
istého dňa rozhodol o zmene na strane žalobcu. Súd pojednával aj v neprítomnosti riadne predvolaných
žalovaných.

4. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle

Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom
prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní
ktorej boli žalovaní v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že ČSOB, má v predmete
svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o pôvodným žalobcom
vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaní nemali možnosť reálne

ovplyvniť. Súd teda vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a
nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

5. Súd mal z dokazovania vykonaného v súlade s § 295 CSP preukázané, že medzi ČSOB a žalovanými
bola dňa 28.12.2011 uzavretá Zmluva o poskytnutí úveru č. 223791, na základe ktorej sa ČSOB

zaviazala poskytnúť žalovaným ako dlžníkom za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti úver vo výške
12.000,- eur, ktorého splatnosť bola najneskôr do 10 rokov a 6 mesiacov od termínu jeho dočerpania,
mesačnými anuitnými splátkami po 132,21 eur, splatnými k 25. dňu kalendárneho mesiaca, pri úrokovej
sadzbe vo výške 6,59% ročne fixovanej do 27.12.2016.

Prípisom z 25.6.2013 ČSOB vyzývala každého zo žalovaných k zaplateniu dlžnej sumy vo výške 374,25
eur, vrátane poplatku za upomienku, pričom každého zo žalovaných súčasne upozornila, že v prípade
neuhradenia dlžnej sumy bude úver vyhlásený za splatný a celý dlh vo výške 11.589,33 eur bude každý
zo žalovaných povinný uhradiť.

Prípisom z 28.1.2014 ČSOB oznámila každému zo žalovaných, že dňom 27.1.2014 vyhlásila svoju
pohľadávku zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 223791 za splatnú. Každého zo žalovaných súčasne
vyzvala uhradiť celú sumu, vyčíslenú k 27.1.2014, vo výške 11.179,08 eur do 7.2.2014.

6. Podľa tabuľky vyhotovenej ČSOB, žalovaní realizovali nepravidelne platby na splátky splatné od

28.12.2011 do 27.12.2013 Ku dňu predčasného zosplatnenia úveru (27.1.2014) ČSOB podľa uvedenej
tabuľky evidovala dlh žalovaných vo výške 11.176,43 eur, ktorý pozostával z istiny zahrnutej v dlžných
splátkach vo výške 280,54 eur, predčasne zosplatnenej istiny vo výške 10.503,72 eur, úroku zahrnutého
v dlžných splátkach vo výške 341,31 eur, dlžného úroku z omeškania vo výške 7,33 eur a dlžných
poplatkov vo výške 43,53 eur. Podľa prehľadu úhrad na čl. 20 súdneho spisu žalovaní uhradili dňa

17.2.2014 sumu vo výške 52,09 eur, dňa 16.6.2014 uhradili sumu vo výške 166,82 eur, dňa 18.8.2014
uhradili sumu vo výške 85,59 eur, dňa 17.9.2014 uhradili sumu vo výške 213,82 eur, a tak žalovaní po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uhradili úhrnom sumu vo výške 518,32 eur, ktorú súd započítal
na predčasne zosplatnenú úverovú istinu vo výške 10.503,72 eur, ktorá v dôsledku úhrad žalovaných
klesla na dlžnú sumu istiny vo výške 9.985,40 eur, v ktorej časti súd uplatnený nárok žalobcu považoval

za dôvodný.

7. Pokiaľ žaloba vo veci bola súdu doručená dňa 24.1.2017, s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. súd prihliadol na premlčanie nároku žalobcu podľa § 101 OZ v časti dlžných splátok splatných do27.12.2013, v ktorých bola zahrnutá dlžná istina vo výške 280,54 eur a dlžný úrok vo výške 273,10 eur,
v ktorých častiach súd žalobu zamietol. Z dôvodu premlčania súd zamietol aj nárok žalobcu na poplatok
vo výške 43,53 eur, keďže s jeho úhradou boli žalovaní v omeškaní už aj k 27.12.2013, a do podania

žaloby uplynula premlčacia doba podľa § 101 OZ aj na úspešné uplatnenie nároku voči spotrebiteľom v
časti poplatku vo výške 43,53 eur. Súd žalobcovi priznal z vyčísleného úroku len dlžný nepremlčaný úrok
vo výške 68,21 eur, splatný v splátke splatnej 25.1.2014 a z vyčísleného úroku z omeškania len 8,25%
úrok z omeškania zo sumy splátky splatnej 25.1.2014 vo výške 132,21 eur od 26.1.2014 do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru dňa 27.1.2014 vo výške 0,05 eur a v prevyšujúcej časti vyčísleného úroku

z omeškania žalobu zamietol s poukazom na § 110 ods. 3 po bodkočiarku OZ.

8. Žalobca si uplatnil popri vyčíslenom úroku aj nárok na ďalší úrok vo výške 7,59% ročne (podľa zmluvy
fixovaný vo výške 6,59% ročne až do 27.12.2016) od 28.1.2014 zo sumy ním tvrdenej dlžnej istiny
vo výške 10.784,26 eur do 17.2.2014, teda do úhrady sumy 52,09 eur žalovanými, v dôsledku čoho si
uplatnil za obdobie od 18.2.2014 do 16.6.2014 nárok na 7,59% úrok ročne zo sumy 10.732,17 eur, teda

do úhrady sumy vo výške 166,82 eur žalovanými, v dôsledku čoho si uplatnil za obdobie od 17.6.2014
do 18.8.2014 nárok na 7,59% úrok ročne zo sumy 10.565,35 eur, teda do úhrady sumy vo výške 85,59
eur žalovanými, v dôsledku čoho si uplatnil za obdobie od 19.8.2014 do 17.9.2014 nárok na 7,59% úrok
ročne zo sumy 10.479,76 eur, teda do úhrady sumy vo výške 213,82 eur žalovanými, v dôsledku čoho
si uplatnil za obdobie od 18.9.2014 do zaplatenia nárok na 7,59% úrok ročne zo sumy 10.265,94 eur.

Pokiaľ si zmluvné strany v zmluve dohodli úrokovú sadzbu 6,59% ročne, pričom žalobca vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru k 27.1.2014, podľa názoru súdu zostal nepreukázaným nárok žalobcu
prevyšujúci dlžnú nepremlčanú splátku úroku zahrnutú v dlžnej nepremlčanej splátke splatnej do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Riadny úrok z úveru predstavuje odplatu pre veriteľa za užívanie

istiny úveru dlžníkom po dohodnutú dobu - do konečnej splatnosti úveru. Využitím práva predčasného
zosplatnenia úveru zo strany veriteľa dochádza k zmene obsahu záväzku spotrebiteľa ako dlžníka, ktorý
stráca výhodu splátok splatných do termínu konečnej splatnosti, teda čerpané peňažné prostriedky už
nemá právo užívať po dobu pôvodne dohodnutú - do konečnej splatnosti, ale dlžnú sumu čerpania musí
vrátiť veriteľovi predčasne, bez nároku na zmluvne dohodnutú odmenu v podobe úroku splatného po

predčasnom zosplatnení úveru. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 27.1.2014 (deň ku
ktorémubolavyhlásenápredčasnásplatnosťúveruveriteľomdlžníka).Pouvedenomdnižalobcovipodľa
názoru súdu už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru.

Názorkonajúcehosúduo(ne)dôvodnostinárokužalobcuna(ďalší)úrokzúverupovyhlásenípredčasnej
splatnosti úveru je v súlade s rozhodnutiami iných (a vyšších) súdov, napr. rozsudok Krajského súdu
v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146
z 30.4.2014, ale aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v

súvislosti s ním aj uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých
bola právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru. Názor konajúceho
súdu je zhodný s názorom zaujatým aj v odbornej právnickej literatúre - PAGÁČ, Ľ. Komentár k
§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko,
F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015 str.

2293 („Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria
len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Takýto záver je
logický,pretožezpodstatyzmluvnéhoúrokuvyplýva,žejeodplatouzaužívaniefinančnýchprostriedkov,
ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V opačnom prípade by na ťarchu účastníka dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z pôžičky, jednak úrokov z omeškania, čo

by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Nie je rozhodujúce, či splatnosť
pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo ak veriteľ využije právo požadovať celý dlh pre nesplnenie
niektorej splátky na základe dohody podľa § 565 OZ. Po splatnosti pohľadávky možno požadovať len
úroky z omeškania. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou, podľa ktorej má veriteľ právo na zmluvné
úroky aj počas doby, po ktorú je dlžník v omeškaní s vrátením pôžičky, pretože aj počas tejto doby

veriteľ nemá možnosť so svojimi prostriedkami nakladať a dlžník by mal mať povinnosť kompenzovať
veriteľa za celý čas, po ktorý istinu skutočne užíval až do jej faktického vrátenia veriteľovi. Sankciou
za omeškanie dlžníka, motiváciou, čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale aj kompenzáciou veriteľa za
nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa dlžník dostane do omeškania, úroky z omeškania.Aj dohody, ktoré obsahujú právo veriteľa na zmluvné úroky za čas omeškania dlžníka, odporujú účelu
zákona, a preto ich treba považovať za neprípustné.“).

Podľa § 503 ods. 1 prvá a posledná veta Obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so
záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Uvedenú právnu úpravu nemožno vykladať tak,
že veriteľovi dlžníka vzniká za dobu po predčasnom zosplatnení (dlžnej) sumy čerpaných úverových
prostriedkov nárok na (ďalší) úrok, keďže citované zákonné ustanovenie jednoznačne upravuje moment

splatnosti úrokov. Veriteľovi žalovaného ku dňu predčasného zosplatnenia úveru podľa § 563 OZ
vzniká nárok na dovtedy (nepremlčané) neuhradené splátky úveru, splatné do vyhlásenia predčasnej
splatnosti, vrátane dovtedy splatného a neuhradeného úroku z čerpanej úverovej istiny, ale aj nárok
na predčasne zosplatnenú istinu úveru zahrnutú pôvodne v splátkach splatných po dni predčasného
zosplatnenia úveru. Z uvedeného vyplýva, že splatnosť úrokov súvisí so záväzkom (predčasne) vrátiť
čerpanépeňažnéprostriedkyaniesmomentomreálnehozaplateniačerpanýchpeňažnýchprostriedkov.

9. S poukazom na uvedené súd žalobcovi priznal len nárok na nepremlčaný úrok splatný do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru (68,21 eur) a nárok žalobcu na osobitne žalovaný 7,59% úrok ročne od
28.1.2014 do zaplatenia (dlžnej istiny) zamietol.

10. Žalobcovi vznikol, popri vyčíslenom úroku z omeškania vo výške 0,05 eur, nárok aj na úrok z
omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., zo sumy predčasne
zosplatnenejanepremlčanejistinyúveruvovýške10.503,72eur.Oznámenieopredčasnomzosplatnení
bolo doručené žalovanému v 1. rade 3.2.2014, a pokiaľ žalovaní dňa 4.2.2014 neplnili, v súlade s § 563
OZ sa žalovaní dostali do omeškania s úhradou sumy 10.503,72 eur dňom 5.2.2014, pričom suma dlžnej

istiny klesala v dôsledku úhrad žalovaných až na sumu 9.985,40 eur. Žalobcovi vznikol nárok na úrok z
omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.
Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 5.2.2014 bola 0,25%, a tak súd o úroku z omeškania rozhodol
tak, ako to uviedol vo výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

Branie úroku z úroku bolo zakázané už v rímskom práve, tzv. anatocizmus, a tento zákaz pretrváva aj
naďalej, s poukazom na § 121 ods. 3 OZ, podľa ktorého aj úrok a aj úrok z omeškania sú príslušenstvom
a nie vecou hlavnou. Tento záver je súladný aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky -
rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. 3. 2004 sp. zn.
35 Odo 101/2002, uverejnený pod číslom 5/2006 zelenej „Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek“ ( R

5/2006), ale aj s uznesením Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. US 1893/08 z 13.11.2008. Z
dôvodu zákazu anatocizmu, súd zamietol žalobu aj v časti 8,25% úroku z omeškania ročne zo sumy
nezaplateného úroku vo výške 341,31 eur od 28.1.2014 do zaplatenia, najmä keď je zakázané brať úrok
(z omeškania) z úroku.

11. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (76,20%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny,
vyčísleného úroku a úroku z omeškania, ako aj v časti osobitne žalovaného 7,59 % úroku ročne
od 28.1.2014, či v časti 8,25 % úroku z omeškania ročne z úroku, či v časti poplatkov je úspechom
žalovaných (23,80%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd o
náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi

priznal 52,40% náhradu trov konania.

12. Lehotu na plnenie súd žalovaným určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho saodvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.