Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. marec 2020

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Cb/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619201335
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2020:4619201335.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobkyne: N. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X. cesta XXX/XX, XXX XX L., právne zastúpená: JUDr. Ondrej Tóth, advokát,
Dunajské nábrežie 14, 945 05 Komárno, proti žalovanému: SLOVTOP-SK, s.r.o., Vinohradnícka 210/8,
955 01 Topoľčany časť Veľké Bedzany, IČO: 36 853 615, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik
a partneri s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, o zaplatenie
sumy 2574,21 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 710,10 eura s 8,00% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 1 735,20 eura od 16.02.2019 do 11.09.2019 a zo sumy 710,10 eura od 17.09.2019 do zaplatenia

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 710,10 eura s 8,25% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 1 735,20 eura od 16.02.2019 do 11.09.2019 a zo sumy 710,10 eura od
17.09.2019 do zaplatenia súd žalobu zamieta.

III. V časti o zaplatenie sumy 1 864,11 eura súd konanie zastavuje.

IV. Žalobkyni sa vracia časť súdneho poplatku v sume 104,80 eura cestou Slovenskej pošty a.s.

V. Súd žalobkyni priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške, o ktorej rozhodne tunajší
súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 2 574,21 eura s 8,25%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 735,20 eura od 16.02.2019 do zaplatenia a zo sumy 839,01
eura od 16.03.2019 do zaplatenia z dôvodu, že na základe zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej

so žalovaným dňa 19.03.2018 poskytovala pre neho služby vedenia cestného nákladného motorového
vozidla do 3,5t, pričom na základe uvedenej zmluvy vyhotovila pre žalovaného faktúry za vykonané
služby za mesiace január a február 2019 a to faktúru č. 01/2019 na sumu 1 735,20 eura so splatnosťou
15.02.2019 a faktúru č. 02/2019 na sumu 839,01 eura so splatnosťou 15.03.2019, avšak žalovaný
uvedené faktúry v lehote splatnosti neuhradil.

2./ Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že so

žalobkyňou síce dňa 19.03.2018 uzavrel zmluvu o poskytovaní služieb vedenia cudzieho motorového
vozidla a na základe tejto spolupracovali a faktúry pravidelne platil, avšak dňa 13.02.2019 zistil,
že žalobkyňa, ktorá podnikala ako fyzická osoba, pozastavila dňa 21.11.2018 svoje živnostenské
oprávnenie a po tomto zistení bola spolupráca so žalobkyňou zrušená. Žalobkyňa vystavila faktúrybez náležitých podkladov a to najmä bez odsúhlasených výpisov a bez prepočtu spotreby pohonných
hmôt. Zo strany žalovaného bol vykonaný tento prepočet spotreby za mesiace december 2018 a
január a február 2019, pričom bola zistená nadspotreba, ktorá bola vyčíslená na sumu 710,10 eura

a táto bola započítaná voči nároku žalobkyne, pričom rozdiel vzájomných nárokov vo výške 1 864,11
eura bol žalobkyni uhradený. V ďalšom vyjadrení zo dňa 20.11.2019 (č.l.74) žalovaný tvrdil, že po
zistení pozastavenia živnostenského oprávnenia u žalobkyne s ňou zrušil spoluprácu, avšak samotné
pozastavenie živnosti na strane žalobkyne nemá priamy vplyv na platnosť uzatvorenej zmluvy. Potvrdil,
že faktúry boli vystavované z jeho strany, ale na podklade údajov žalobkyne a žalobkyňa si jednotlivé

faktúry kontrolovala. Trval na tom, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 710,10 eura zanikol v
dôsledku vzájomného zápočtu. Taktiež namietal, že až do doručenia výzvy zo súdu dňa 02.09.2019 mu
nebola doručená faktúra žalobkyne za mesiac február 2019.

3./ Žalobkyňa podaním zo dňa 30.10.2019 (č.l. 68) zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy
1 864,11 eura z dôvodu, že žalovaný dňa 12.09.2019 uvedenú sumu zaplatil na jej účet, avšak

namietala, že v priebehu mesiacov január a február 2019 ešte nemala vedomosť o pozastavení svojej
podnikateľskej činnosti od 21.11.2018, nakoľko rozhodnutie jej bolo doručené až 25.02.2019. Z toho
dôvodu žiadala, aby žalovaný vydal bezdôvodné obohatenie, ktoré na jeho strane bolo získané plnením
bez právneho dôvodu. Uviedla, že všetky faktúry za poskytnuté služby pravidelne mesačne vyhotovoval
žalovaný a to konkrétne konateľka P. L. a aj faktúry za december 2018 a január 2019 boli vystavené ňou

osobne a to bez uvádzanej nadspotreby. V priebehu zmluvného vzťahu žalovaný ani raz nereklamoval
nadspotrebu,pričomlimityspotrebyuvedenévzmluvebolilenformálnouklauzuloutak,akoajdohodnutá
odplata vo výške 0,080 eura za odjazdený kilometer, pretože reálne bolo medzi žalovaným a vodičmi
dohodnuté odjazdiť 25000 km mesačne za odplatu 2 000 eur. Zároveň namietala prepočet spotreby
vykonaný žalovaným za sporné obdobie z dôvodu, že vozidlo, ktorým jazdila nemá prietokový palivomer,

ktorý by meral a rozdelil spotrebu vozidla len pri jazde a pri vykurovaní teplovzdušným kúrením s tým, že
bez tohto palivomera nie je možné dopracovať sa ku konkrétnym výpočtom spotreby pohonných hmôt.
Odmietla započítanie údajného nároku žalovaného v sume 710,10 eura voči jej nároku.

4./ Na pojednávaní žalobkyňa potvrdila, že so žalovaným uzavrela zmluvu o poskytovaní služieb, na

základe ktorej vykonávala pre neho dopravu a to spoločne s manželom, pričom väčšinou jazdila ona a
na jazdy chodili spoločne. Jazdili motorovým vozidlom Iveco Daily skriňovým. Údaje o limite spotreby
boli v zmluve uvedené len orientačne a pokiaľ aj došlo k nejakej nadspotrebe, tak žalovaný nikdy nechcel
náhradu a nikomu z vodičov nadspotrebu nikdy neúčtoval. Namietala správnosť výpočtu nadspotreby s
poukazom na rozpisy jázd predložených žalovaným. Potvrdila, že v januári a februári 2019 s vozidlom

často museli stáť a vtedy sa viac kúrilo, avšak nevedela sa vyjadriť, či pri limite spotreby uvedenom v
zmluve je do toho zarátané aj kúrenie a túto časť zmluvy nevedela vysvetliť. K nadspotrebe dochádzalo
vtedy,keďbolopotrebnérýchlejšiedoručiťzásielkuaspotrebasatiežodvíjalaodváhynákladu.Žalovaný
mal vedomosť, že na vozidle s ňou jazdí aj manžel a tento mal od žalovaného splnomocnenie na vedenie
všetkých jeho vozidiel a mohol aj konať v mene firmy. Na nadspotrebu bola upozornená iba v júli 2018

spoločníkom P. L., avšak v tom čase bolo viac prepráv, ktoré sa museli rýchlo uskutočniť a okrem toho
sa v lete používala klimatizácia, čo malo tiež vplyv na výšku spotreby. Faktúry za poskytnuté služby
vystavovala p. L. a ona ich vždy iba odsúhlasila a iba v prípade faktúry za február 2019 došlo k tomu,
že nebola vystavená p. L. a preto si ju dodatočne vystavovala sama a doručila ju žalovanému spoločne
so žalobou.

5. / Svedok U. P. potvrdil, že pre žalovaného jazdil spoločne s manželkou a k ukončeniu zmluvného
vzťahu došlo koncom roku 2018, keď žalovanému oznámili ukončenie spolupráce, avšak na jeho žiadosť
ešte jazdili v januári 2019 a aj časť februára 2019. Pri jazdách sa s manželkou ako vodiči striedali,
pričom zmluvu mala uzavretú len manželka. Nadspotreba nebola nikdy nikomu účtovaná a pri ukončení

zmluvného vzťahu si žalovaný nadspotrebu neuplatnil, i keď to mohol už vtedy riešiť ak mal takýto nárok.
Podľa neho údaje o limite spotreby zahŕňajú len samotnú jazdu. Na spotrebu mala vplyv nielen jazda, ale
aj kúrenie, váha nákladu prípadne počasie. Niekedy museli jazdiť vysokou rýchlosťou, aby stihli vykládku
a aby žalovaný nebol pokutovaný. Z jeho strany nikdy neboli upozornení na nadspotrebu. Ukončenie
zmluvného vzťahu urobili spoločne s manželkou v sídle spoločnosti žalovaného, ktorý ich však poprosil,

aby jazdili aj v januári 2019 a nakoniec sa to natiahlo až do polovice februára 2019.

6./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedka U. P., ako aj oboznámením sa s
predloženými dokladmi a zistil, že sporové strany uzavreli dňa 19.03.2018 zmluvu o poskytovaní služieb,podľa ktorej žalobkyňa ako poskytovateľ sa zaviazala žalovanému ako objednávateľovi poskytovať v
súlade s predmetom svojho podnikania služby vedenia cestného nákladného motorového vozidla do
3,5t a objednávateľ sa zaviazal poskytovať potrebnú súčinnosť žalobkyni a zaplatiť jej za poskytnuté

služby dohodnutú odplatu. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom v čl. I - V bol dohodnutý
spôsob poskytovania služieb ako aj odplata za ne a taktiež zodpovednosť za škodu. Podľa čl. VI
bod 2 zmluvný vzťah založený touto zmluvou bolo možné skončiť písomnou dohodou zmluvných
strán alebo výpoveďou, ktorá musela mať písomnú formou a musela byť doručená druhej zmluvnej
strane. Článok VII obsahoval ďalšie dojednania, podľa ktorých okrem iného poskytovateľ služieb

nebol oprávnený zabezpečiť poskytovanie dohodnutých služieb podľa tejto zmluvy pre objednávateľa
prostredníctvom tretej osoby. Žalobkyňa ako poskytovateľ služieb využívala na výkon svojho podnikania
vozidlo objednávateľa a bola povinná riadne vykonávať bežnú údržbu a upozorniť objednávateľa v
predstihu na zistené nedostatky. Okrem toho v bode l4 uvedeného článku je špecifikované, ako mal
poskytovateľ služieb dopĺňať palivo do vozidla a zároveň sú v ňom uvedené maximálne limity spotreby,
ktoré bude poskytovateľ akceptovať, pričom pri vozidle Iveco Daily skriňa bol limit spotreby v lete 9,5 l

a v zime 10,0 l. Ďalej sa v tomto bode uvádza, že v prípade, ak bude spotreba vypočítaná vyššia ako
maximálne určené limity od objednávateľa, bude táto nadspotreba poskytovateľovi daná k náhrade.

7./ Podľa výpisu zo Živnostenského registra žalobkyňa podnikala pod obchodným menom Zuzana
Mezeyová - RIDOPAMA, Jozef Mezey a v predmete podnikania mala aj poskytovanie služby vedenia

cudzieho motorového vozidla, avšak jej podnikateľská činnosť bola pozastavená dňom 21.11.2018.

8./ Faktúrou č. 01/2019 zo dňa 31.01.2019 splatnou dňa 15.02.2019 žalobkyňa vyfakturovala
žalovanému odplatu za poskytovanie služieb vedenia cudzieho motorového vozidla na základe zmluvy
a to za mesiac január 2019 v sume 1 735,20 eura a faktúrou č. 022019 zo dňa 17.02.2019 splatnou

dňa 15.03.2019 mu vyfakturovala odplatu za mesiac február 2019 (obdobie 01.02.2019 až 17.02.2019)
v sume 839,01 eura. Žalovaný však v lehote splatnosti uvedené faktúry neuhradil, pričom faktúra č.
022019 mu žalobkyňou bola doručená až dňa 02.09.2019 spolu so žalobou a žalovaný dňa 12.09.2019
v priebehu súdneho konania uhradil žalobkyni sumu 1 864,11 eura a zároveň si voči nej faktúrou č.
201909016 zo dňa 02.09.2019 uplatnil zaplatenie sumy 710,10 eura z titulu nadspotreby za mesiace

december 2018 a január a február 2019 s tým, že faktúru spolu so započítacím prejavom zo dňa
10.09.2019 doručil žalobkyni dňa 18.09.2019.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991Zb.) touto časťou zákona sa
spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:

d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),
zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte
(§ 716).

Podľa § 638 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o prevádzke dopravného prostriedku sa
zaväzuje poskytovateľ prevádzky dopravného prostriedku (prevádzkovateľ) prepraviť náklad určený
objednávateľom prevádzky dopravného prostriedku a na ten účel s dopravným prostriedkom buď
vykonať jednu alebo viac vopred určených ciest, alebo v priebehu dohodnutej doby vykonať cesty podľa

určenia objednávateľa a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť odplatu.
Podľa ods. 2 zmluvy vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 358 ObZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu
však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali

spôsobilými na započítanie.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

9/. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne na zaplatenie

sumy 2 574,21 eura s úrokmi z omeškania bola podaná dôvodne, pričom v priebehu konania v dôsledku
čiastočného plnenia zo strany žalovaného do výšky 1 864,11 eura došlo k späťvzatiu žaloby v tejto
časti a predmetom konania zostal už iba nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 710,10 eura spolu s
úrokmi z omeškania v takom rozsahu, ako bolo upravené zmenou petitu žaloby na pojednávaní dňa
06.03.2020. Je nesporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 19.03.2018 uzavretá zmluva
o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bolo vedenie cestného nákladného motorového vozidla do

3,5t žalobkyňou a táto zmluva je podľa svojho obsahu zmluvou o prevádzke dopravného prostriedku
podľa § 638 a nasl. Obchodného zákonníka. V čase uzatvárania uvedenej zmluvy žalobkyňa podnikala
ako živnostníčka a v predmete podnikania mala aj poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového
vozidla, pričom živnosť jej bola pozastavená od 21.11.2018, ale uvedená skutočnosť nemá žiaden vplyv
na platnosť záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami na základe zmluvy o poskytovaní služieb

zo dňa 19.03.2018, pretože v zmysle § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka sa pri zmluve o
prevádzke dopravného prostriedku jedná o absolútny obchodný vzťah bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkového vzťahu a teda aj bez ohľadu na to, či v priebehu existencie tohto zmluvného vzťahu bolo
žalobkyni pozastavené živnostenské podnikanie. Zánik živnostenského oprávnenia podľa zmluvy síce
umožňoval žalovanému odstúpenie od zmluvy, avšak žalovaný sa o tejto skutočnosti dozvedel prakticky

až pri ukončení zmluvného vzťahu, ku ktorému došlo na základe vzájomnej dohody so žalobkyňou, i keď
podľa zmluvy bolo možné tento zmluvný vzťah skončiť len písomnou dohodou alebo výpoveďou, ale
ani jedna zo strán takýto písomný doklad nepredložila, pričom je nesporné, že k ukončeniu zmluvného
vzťahu došlo a to zrejme po vzájomnej ústnej dohode. Uvedené prakticky potvrdila žalobkyňa ako aj
svedok U. P. a taktiež to vyplývalo aj z vyjadrení žalovaného.

10./ Medzi sporovými stranami ronvako nebolo sporné, že žalobkyni za poskytované služby prináležala
dohodnutáodplata,pričomzajanuárafebruár2019jejodplatavyplatenánebolanapriektomu,žefaktúra
za mesiac január 2019 bola vypracovaná žalovaným, ktorý vyúčtoval odplatu na sumu 1 735,20 eura,
avšak v lehote splatnosti táto uhradená nebola. Faktúru za mesiac február 2019 žalovaný nevystavil

a odplatu za tento mesiac si žalobkyňa vyúčtovala faktúrou č. 022019 na sumu 839,01 eura, pričom
žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach správnosť fakturácie v oboch faktúrach nerozporoval, čo
vyplýva aj z jeho konania, keď v priebehu súdneho sporu zaplatil žalobkyni sumu 1 864,11 eura dňa
12.09.2019 a zvyšok odplaty v sume 710,10 eura jej neuhradil, ale započítal si na uvedenú pohľadávku
žalobkynesvojupohľadávkuvrovnakejvýškeatoztituluvypočítanejnadspotrebyzamesiacedecember

2018 a január a február 2019. Z uvedeného dôvodu súd musel skúmať, či zo strany žalovaného
došlo k riadnemu započítaniu jeho pohľadávky resp. či ide u neho o existujúcu pohľadávku, ktorú
by bolo možné započítať, pričom žalobkyňa namietala základ tohto nároku ako aj správnosť výpočtu
nadspotreby. Po preskúmaní zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej medzi sporovými stranami a to
konkrétne čl. VII bod 14 týkajúceho sa limitov spotreby a uplatnenia náhrady z titulu nadspotreby

dospel súd k záveru, že uvedená časť zmluvy je absolútne neplatná pre jej neurčitosť a preto na
základe takejto neurčitej časti zmluvy nebolo možné zo strany žalovaného ani vyčísliť nadspotrebu a
z toho dôvodu si uplatniť pohľadávku voči žalobkyni na započítanie. Z ustanovenia § 37 ods. 1 OZ
vyplýva, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný, pričom
z komentára k tomuto ustanoveniu je zrejmé, že právny úkon je neurčitý, a teda aj nezrozumiteľný,

pokiaľ je prejav vôle síce z jazykovej stránky zrozumiteľný, ale nejednoznačný je jeho vecný obsah
- a tým je neurčitý s tým, že neurčitosť nie je možné odstrániť ani použitím výkladových pravidiel
(§ 35 ods. 2) alebo dispozitívnych ustanovení zákona. Predpokladom určitosti právneho úkonu je
označenie jeho predmetu takým spôsobom, aby ho bolo možné nezameniteľne rozpoznať od iných
predmetov. Podľa súdnej praxe nestačí, ak je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom právneho

úkonu, pokiaľ to objektívne nie je známe iným tretím osobám. Podľa názoru súdu v čl. VII bod 14 zmluvy
oposkytovaníslužiebniejedostatočneurčitýmspôsobomšpecifikované,zčohopozostávajúmaximálne
limity spotreby pre jednotlivé motorové vozidlá a akým spôsobom dôjde k výpočtu nadspotreby, ktorá
môže byť daná poskytovateľovi služieb k náhrade. Súd ani z výsluchu žalobkyne a svedka U. P. nezistil,či do maximálnych limitov spotreby sú zahrnuté len náklady na prevádzku vozidla v súvislosti s jeho
jazdou alebo aj ďalšie náklady súvisiace napríklad s kúrením v zimných mesiacoch alebo s používaním
klimatizácie v letných mesiacoch, pretože žalobkyňa sa k tejto otázke nevedela vyjadriť a uvedenú časť

zmluvy nevedela vysvetliť a svedok U. P. vyslovil domnienku, že údaje o limite spotreby zahŕňajú len
samotnú jazdu. Súd preto uvedenú časť zmluvy považoval za nedostatočne určitú k tomu, aby z nej
aj tretie nezainteresované osoby mohli jednoznačne zistiť, čo obsahujú maximálne limity spotreby a
ako sa vypočíta prípadná nadspotreba. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemohol vychádzať pri výpočte
nadspotreby z neplatnej časti právneho úkonu a výpočet nadspotreby použiť na vzájomné započítanie

pohľadávky s pohľadávkou žalobkyne do výšky 710,10 eura. Súd preto považoval žalobu žalobkyne
za dôvodnú aj v časti o zaplatenie sumy 710,10 eura, pretože ide o časť jej nároku na odplatu za
poskytnuté služby vedenia motorového vozidla za mesiac február 2019 a keďže táto časť jej nároku
nebolažalovanýmvpriebehusúdnehokonaniauspokojená,takzaviazalžalovanéhonazaplateniesumy
710,10 eura s 8,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 735,20 eura od 16.02.2019 do zaplatenia,
pretože žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou faktúry na sumu 1 735,20 eura od 16.02.2019 a

uhradil ju až dňa 12.09.2019, pričom žalobkyni bol priznaný úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 2
ObZ a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a zároveň jej súd priznal úroky z omeškania
aj zo sumy 710,10 eura od 17.09.2019 do zaplatenia, nakoľko žalobkyňa pred podaním žaloby na súd
faktúru za mesiac február 2019 žalovanému nedoručila a táto mu bola doručená až dňa 02.09.2019
spoločne so žalobou, pričom žalobkyňa požadovala úroky z omeškania odo dňa 17.09.2019. Vo zvyšnej

časti týkajúcej sa úrokov z omeškania (úrok z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 1735,20 eura
od 16.02.2019 do 11.09.2019 a zo sumy 710,10 eura od 17.09.2019 do zaplatenia) súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol, pretože podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. bola sadzba úrokov z
omeškania v roku 2019 v obchodných vzťahoch 8% ročne a nie 8,25% ročne ako si uplatnila žalobkyňa.

11./ V časti o zaplatenie sumy 1 864,11 eura žalobkyňa zobrala žalobu späť pred prvým pojednávaním
a preto súd podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP v tejto časti konanie zastavil.

12./ Žalobkyni sa v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby vracia časť zaplateného súdneho poplatku,
ktorý bol z jej strany uhradený vo výške 154 eur, pričom po späťvzatí žaloby súdny poplatok zo sumy

710,10eurapredstavujesumu42,50euraatedarozdielmedzizaplatenýmsúdnympoplatkomasúdnym
poplatkom 42,50 eura činí 111,50 eura a tento sa vracia žalobkyni, avšak krátený o sumu 6,70 eura
podľa § 11 ods. 3,4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

13./ Po pojednávaní dňa 06.03.2020, na ktorom došlo k odročeniu pojednávania na 20.03.2020 o

11.00 hod. za účelom vyhlásenia rozsudku, právny zástupca žalovaného telefonicky oznámil súdu dňa
12.03.2020 , že predvolanie na pojednávanie dňa 06.03.2020 mu bolo doručené len medzi obyčajnú
poštu a zrejme ho preto prehliadol a na pojednávanie sa nedostavil, pričom cez elektronický register si
preveroval uvedenú skutočnosť a zistil, že pri odosielaní dokumentu predvolania bol zvolený správny
spôsob doručenia a to doporučene, ale uvedená zásielka mu určite nebola doručená ako doporučená

a ani nevie, že by ju prijal a už vôbec nie dňa 22.01.2020 v čase o 04:57 hodine. Z uvedeného
dôvodu sa pojednávania dňa 06.03.2020 nezúčastnil a o tomto pojednávaní sa dozvedel až následne,
keď mu súdom bolo doručené oznámenie o odročení pojednávania na vyhlásenie rozsudku, pričom
požiadal o prešetrenie doručenia predvolania na pojednávanie dňa 06.03.2020 a zo strany súdu žiadosť
o prešetrenie bola zaslaná operátorovi ústredného kontaktného centra, ale do napísania tohto rozsudku

nebola odpoveď súdu doručená.

14./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP s poukazom na ustanovenie § 255
ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko v
časti o zaplatenie sumy 710,10 eura s príslušenstvom mala prakticky plný úspech v konaní (bola jej

zamietnutá iba nepatrná časť žaloby týkajúca sa úrokov z omeškania vo výške 0,25% ročne) v časti
o zaplatenie sumy 1 864,11 eura zobrala žalobu späť v dôsledku toho, že žalovaný zaplatil uvedenú
časť pohľadávky v priebehu súdneho konania a teda procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti.
O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyšší súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom
súde Topoľčany, ktorý rozsudok vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bol rozsudok
vydaný. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní
uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v
odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte

rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší
rovnopis.