Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Marián Mokoš
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Csp/80/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619202046
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2020:4619202046.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O.. J. A. XXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie sumy XXX,XX eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 30,61 eura s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy
66,28 eura od 30.01.2017 do 19.08.2019, zo sumy 59,15 eura od 20.08.2019 do 26.09.2019, zo sumy
52,02 eura od 27.09.2019 do 17.10.2019, zo sumy 44,89 eura od 18.10.2019 do 15.11.2019, zo sumy
37,76 eura od 16.11.2019 do 19.12.2019 a zo sumy 30,61 eura od 20.12.2019 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1./ Žalobca (pôvodne žalobu podávala spoločnosť VÚB a.s. Bratislava, avšak v dôsledku postúpenia
pohľadávky došlo k zmene na strane žalobcu a vstup spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. do konania bol
pripustený uznesením zo dňa 28.02.2020) sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 633,98 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.01.2017 do zaplatenia z
dôvodu, že dňa 03.06.2014 uzatvoril právny predchodca spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so
žalovaným zmluvu o pôžičke č. 7138614/5550504977, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku
vo výške 1 000 eur a tento sa ju zaviazal vrátiť v 60 mesačných splátkach po 29,85 eura, avšak zaplatil
iba sumu 933,72 eura, pričom ku dňu 24.01.2017 došlo k zosplatneniu pôžičky.
2./ Žalovaný uviedol, že vymáhanú pohľadávku naďalej spláca, avšak nevie presne v akej výške boli
uhradené splátky v januári a februári 2020 cez oddlžovaciu spoločnosť v Žiline.
3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi
a zistil, že žalovaný dňa 03.06.2014 uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. zmluvu o
pôžičke,nazákladektorejmubolaposkytnutápôžička vovýške1000eurstým,žežalovanýmalpôžičku
vrátiť v 60 mesačných splátkach po 29,85 eura aj s poistením vo výške 6,90% t.j. 1,93 eura mesačne a
termín konečnej splatnosti v zmluve bol dohodnutý ako 05/2019. Ročná úroková sadzba bola v zmluve
dohodnutá vo výške 25 % a RPMN tiež vo výške 25 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť
bola vyčíslená na sumu 1 675,20 eura. Listom zo dňa 26.11.2016 veriteľ vyzval žalovaného na úhradu
nedoplatku vo výške 152,39 eura a následne oznámením zo dňa 24.01.2017 žalovanému oznámil
vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru a vyzval ho na zaplatenie sumy 821,98 eura. Z prehľadu splátok aúhrad predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný z poskytnutého úveru do 31.07.2019 zaplatil spolu
sumu 933,72 eura a žalovaný predložil prehľad splátok platených cez oddlžovaciu spoločnosť, z ktorej
vyplýva, že od 01.08.2019 do 31.12.2019 zaplatil ďalšie 4 splátky po 7,l3 eura a jednu splátku 7,l5 eura.
Podľa správy spoločnosti Oddlženie konkurz s.r.o. Žilina ďalšie splátky v januári a februári 2020 na
pohľadávku žalobcu neboli realizované.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods.1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ods.11/ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy,zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľaods.2písm.f/zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľaObčianskeho
zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, podľa písm. i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré
upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, podľa písm. j/ ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
Podľa § 11 ods.1 písm. b/ Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2
písm. a/ až k/, r/ a y/ a podľa písm. d/ ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 633,98
eura s príslušenstvom je dôvodná iba čiastočne. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 03.06.2014, ktorá je vlastne zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 1 000 eur. Zmluvu o pôžičke bolo
potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a zistiť, či obsahuje náležitosti požadované zákonom,pričom súd z obsahu zmluvy zistil, že v zmluve je nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, pretože ak mal žalovaný zaplatiť 60 splátok po 29,85 eura, tak celková suma, ktorú
mal zaplatiť činí 1 791 eur a nie 1 675,20 eura ako je uvedené v zmluve. Je síce pravdou, že splátka vo
výške 29,85 eura obsahuje aj poplatok za poistenie, pričom bez tohto poplatku by splátka predstavovala
27,92 eura a vtedy by pri 60 mesačných splátkach činila celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
sumu 1 675,20 eura. Súd však vychádzal z toho, že spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy nebola daná
možnosť odmietnuť poistenie, nakoľko v zmluve o pôžičke sa v čl. III nachádza prihláška k poisteniu
schopnosti splácať splátky pôžičky s tým, že spotrebiteľ si mohol vybrať, či požaduje komplexný súbor
poistenia alebo základný súbor poistenia a teda bol navedený k tomu, aby si vybral jedno z týchto
poistení, i keď v nadpise k tomuto článku sa uvádza, že poistenie nie je povinné. Aj z prehľadu splátok
a úhrad vyplýva, že žalovaný spočiatku platil splátky po 29,85 eura mesačne a teda do týchto bolo
zahrnuté aj poistenie. Poplatky za poistenie teda patria medzi celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, čo má následne vplyv aj na výšku RPMN, nakoľko pri 60 mesačných splátkach
po 29,85 eura predstavuje RPMN 29,14 % a nie 25% ako je uvedené v zmluve.
5./ Okrem toho podľa názoru súdu výška úrokovej sadzby 25% ročne je v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1 OZ a z toho dôvodu v zmysle § 39 OZ je v tejto časti zmluva o spotrebiteľskom
úvere neplatná. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len
ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v
situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri
peňažnej pôžičke "uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou
odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni "zhodnotiť"
obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej
pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii
poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú
mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám,
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012). V prejednávanej veci bola dohodnutá výška úrokov na 25% ročne,
pričom v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa obdobné spotrebiteľské úvery poskytovali
dlžníkom pri úrokovej sadzbe 5,96% ročne a preto úrokovú sadzbu vo výške 25% ročne s prihliadnutím
na uvedenú skutočnosť je možné považovať za rozpornú s dobrými mravmi a teda v časti dojednania
úrokovej sadzby je podľa § 39 OZ zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná.
6./ Z uvedených dôvodov súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov,
nakoľkoúrokovásadzbajevrozporesdobrýmimravmiavtejtočastijetedazmluvaneplatná,nesprávne
je v zmluve vyčíslená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a okrem toho neurčitým spôsobom
je v zmluve uvedený termín konečnej splatnosti, keď obsahuje len údaj 5/2019, pričom nič nebránilo
veriteľovi, aby už v samotnej zmluve uviedol presný termín konečnej splatnosti. RPMN je v zmluve
uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, pretože ak sa do celkových nákladov započítajú aj
poplatky za poistenie, tak RPMN prestavuje 29,14 %, i keď v zmluve je uvedená RPMN vo výške 25%. V
dôsledku toho, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, bolo povinnosťou žalovaného vrátiť
veriteľovi sumu 1 000 eur, pričom žalovaný z tejto sumy uhradil do 31.07.2019 sumu 933,72 eura a
následne ďalšími splátkami až do 31.12.2019 spolu sumu 35,67 eura a teda rozdiel medzi poskytnutým
úverom a doposiaľ uhradenými splátkami činí 30,61 eura (1 000 eur - 969,39 eura = 30,61 eura) a
preto súd žalobe vyhovel v tejto časti a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 30,61 eura spolu s
úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko žalovaný
sa od 30.01.2017 dostal do omeškania s úhradou sumy 66,28 eura a postupne splátkami znížil tento
nedoplatok až na sumu 30,61 eura a preto je jeho povinnosťou zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania,
nakoľko do omeškania sa dostal od vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Vo zvyšnej časti súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol, keďže úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a nedoplatok na úvere
ku dňu rozhodovania súdu už činí len sumu 30,61 eura spolu s úrokmi z omeškania.
7./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko obe strany mali vo veci iba čiastočný úspech a úspech žalovaného, ktorý
si náhradu trov konania neuplatnil a v súvislosti s týmto konaním mu trovy ani nevznikli, bol podstatne
vyšší, ako úspech žalobcu.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.