Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200064
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5818200064.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: mal. U.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX-X, S., zastúpený zákonným zástupcom - matkou: N. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX-X, XXX XX S., proti žalovanému: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. R. Q. XXX, S., právne zastúpenému JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou so sídlom P. XXX,

A., o zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 1C/2/218-78 zo dňa 16. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) v celom rozsahu
zamietol žalobu, ktorou sa maloletý žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu

sumu 2.473 eur ako náhradu za bolesť a čiastku 1.236,50 eur ako náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia zvýšenú o 50 % z dôvodu hodného osobitného zreteľa.
2.Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.
zn. 4T/93/2015 zo dňa 18.02.2016 uznaný za vinného zo skutku, ktorý spáchal dňa 26.04.2015, keď na
futbalovom ihrisku pri materskej škôlke na sídlisku P. v meste S. v prítomnosti viacerých detí manipuloval
shorľavinou-technickýmbenzínom,ktorúpriniesolvofľaši,pričomnajskôrzapaľovaluvedenúhorľavinu

vo vrchnáku a následne, keď sa od horiacej kvapaliny vo vrchnáku chytila horľavina vo fľaši, túto
odhodil od seba, mimo ihriska, kde zasiahol maloletého U. D., ktorý stál pri mantinely ihriska a ktorý
od horľaviny začal horieť, čím mu spôsobil popáleninu ľavej strany hrudníka gr. II, popáleninu brušnej
steny obojstranne gr. II, popáleninu pravej hornej končatiny gr. III, popáleninu pravého podpazušia gr. II,
popáleninu ľavého predlaktia gr. II a popáleninu oboch rúk gr. II, s dobou liečenia minimálne 10 týždňov.
3.Okresný súd konštatoval, že v označenom (trestnom) rozsudku odkázal poškodenú matku žalobcu s

nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Matka žalobcu však podľa okresného súdu
nárok na náhradu škody v rámci trestného konania neuplatnila riadne. V rámci trestného konania bola
dvakrát vypočutá - v dňoch 11.06.2015 a 21.09.2015 - a ani v jednom z týchto výsluchov nešpecifikovala
nárok na náhradu škody. Z listinných dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii je zrejmé, že k ukončeniu
liečenia a ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo už dňa 31.08.2015. Je teda nesporné, že matke
žalobcu už pri výsluchu dňa 21.09.2015 bola zrejmá výška škody na zdraví spočívajúca v bolestnom.

Nakoľko matka žalobcu ako jeho zákonná zástupkyňa neuplatnila nárok na náhradu škody v trestnom
konaní kvalifikovaným spôsobom, opísané spôsobilo premlčanie nároku uplatneného žalobou a to už
ku dňu 01.09.2017, nakoľko len riadnym uplatnením nároku na náhradu škody v adhéznom konaní
poškodený dosiahne prerušenie plynutia premlčacej lehoty, počas ktorej poškodený musí uplatniť nárok
na náhradu škody. Začiatok plynutia premlčacej doby je stanovený okamihom, kedy sa poškodený
dozvie o škode a zodpovednej osobe. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu lehotu, pričom objektívna

premlčacia lehota sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje (§ 106 ods. 2 OZ).
Žalobca, resp. jeho zákonná zástupkyňa už z prvotných úkonov trestného konania získal vedomosť oskutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu a už dňa 01.09.2015
bola objektívne dostupná informácia o výške škody. Dátum právoplatnosti rozhodnutia v trestnej veci
nesúvisí s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi a preto s ohľadom určenia začiatku plynutia

subjektívnej premlčacej doby je treba v danej veci vychádzať z dátumu 01.09.2015.
4.Čo sa týka zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, podľa súdu prvej inštancie „neboli
preukázané také ťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré by odôvodňovali jeho zvýšenie“. Dodal,
že sťaženie spoločenského uplatnenia nie je možné zamieňať s nemajetkovou ujmou. Sťaženie
spoločenského uplatnenia sa poskytuje v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného

uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Žalobca si neuplatnil nemajetkovú ujmu ako peňažnú satisfakciu,
pričom nemajetkovú ujmu „stotožňuje pod sťaženie spoločenského uplatnenia“. V danom prípade mal
žalobca náhradu za psychickú ujmu uplatniť iným nárokom a to prostredníctvom nemajetkovej ujmy.

5.S poukazom na úspešnosť žalovanej strany jej okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

6.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny v podobe vyhovenia
žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia. Okresnému súdu primárne vytýkal
svojvoľnosť a arbitrárnosť jeho rozhodnutia. Samotné dôvody rozhodnutia sú sústredené len v bode 12.
v rozsahu približne jednej strany, čo nespĺňa atribúty riadneho odôvodnenia, ktoré patrí medzi základné

zásady spravodlivého súdneho konania ako to vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Odôvodnenie okresného súdu nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03). Súd konštatoval, že
k premlčaniu uplatneného nároku titulom náhrady škody - bolestného došlo už ku dňu 1.9.2017. Žalobca
si po prvý raz uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody už v adhéznom konaní, avšak bez jeho

kvantifikácie,nakoľkomutátonebolaznáma,RozsudkomOkresnéhosúduNámestovozodňa18.2.2016
bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona,
pričom žalobca (poškodený) bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie,
nakoľkovtrestnomkonanínebolvypracovanýpotrebnýlekárskyposudok.Citovanýrozsudoknadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.2.2016. Liečenie žalovaného bolo síce ukončené k 31.8.2015,

avšak táto skutočnosť bola konštatovaná lekárom až v odbornom lekárskom posudku o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom MUDr. F. D., PhD. Nemocnica Košice - Šaca, a.s.
dňa 15.6.2017. Týmto posudkom bol určený rozsah škody na zdraví žalobcu v časti bolestného vo
výške 140 bodov a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 160 bodov. V danom prípade
vznikla vedomosť žalobcu o rozsahu škody až dňom vyhotovenia odborného lekárskeho posudku, t.j.

dňom 15.6.2017. Týmto dňom sa žalobca kvalifikovane dozvedel o škode, t.j. okrem vedomosti o tom,
kto za škodu zodpovedá, získal vedomosť aj ojej rozsahu (o počte bodov), na základe ktorých mohol
kvantifikovať svoj nárok a riadne ho uplatniť na súde (actio nata).
7.Pod uplatnením práva na účely ustanovenia § 112 OZ totiž podľa odvolateľa možno rozumieť len
taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo o jeho práve rozhodnuté. V zmysle uvedeného

má účinky prerušenia premlčacej doby len taká žaloba, v ktorej je určená osoba, ktorej svedčí pasívna
vecná legitimácia a zároveň je riadne vyčíslený nárok na náhradu škody. Ak sa žaloba podá bez toho,
aby bol nárok na náhradu škody v žalobe vyčíslený alebo aspoň objektívne určiteľný, súd žalobu
zamietne ako predčasne podanú. Subjektívna premlčacia doba by tak v tomto prípade uplynula až
dňom 15.6.2019. Dátum, na ktorý sa odvoláva žalovaný a ktorý tiež uznal súd ako deň, ktorým mala

začať plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody (1.9.2015), je dňom
zistenia bolesti (ustálenia zdravotného stavu žalobcu), ktorý však nemožno stotožňovať s dňom, kedy
žalobca nadobudol vedomosť o škode a jej rozsahu (15.6.2017). To že k dátumu 31.8.2015 došlo k
ukončeniu liečenia a ustáleniu zdravotného stavu žalobcu sa žalobca preukázateľne mohol dozvedieť až
z lekárskeho posudku dňa 15.6.2017. Tvrdenia súdu, že ,je nesporné, že matke žalobcu už pri výsluchu

dňa 21.9.2015 bola zrejmá výška škody na zdraví spočívajúcom v bolestnom", resp. že „Žalobca, resp.
jeho zákonná zástupkyňa už v prvotných úkonoch trestného konania získal vedomosť o skutkových
okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu a už dňa 1.9.2015 bola objektívne
dostupná informácia o výške škody“ nekorešpondujú so žiadnym vykonaným dôkazom a zakladajú tak
arbitrárnosť rozhodnutia súdu. Pred vyhotovením lekárskeho posudku o určení výšky škody žalobca

nemohol získať vedomosť, kedy lekár určil dátum ustálenia liečenia a už vôbec nemohol zistiť výšku
vzniknutej škody.
8.Naopak,zozistenéhoskutkovéhostavupodľažalobcujednoznačnevyplýva,ženároksimoholuplatniť
prvýkrát až 15.6.2017, kedy okrem vedomosti o tom, kto za škodu zodpovedá, získal vedomosť aj o jejrozsahu. Jeho nárok sa mohol premlčať až dňa 15.6.2019. pričom žaloba podaná už dňa 9.1.2018., t.j. v
priebehu plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Zdôraznil, že nárok na náhradu škody na zdraví vzniká
dátumom vyhotovenia lekárskeho posudku. Tento časový moment je dôležitý z hľadiska premlčaniu

nároku na náhradu škody, kde podľa § 106 ods. 1 OZ plynie 2-ročná subjektívna doba, ktorá sa počíta
od momentu keď sa „poškodený dozvie o škode ". (In. Fekele I., a kol., Občiansky zákonník L, Veľký
komentár, Bratislava : Eurokódex, 2011, s. 1181). V danej súvislosti poukázal na rozsudok NS SR zo dňa
27.1.2011 sp, zn. 3 Cdo 146/2010, v ktorej veci sa dovolací súd stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že
žalobkyňanadobudlavedomosťoškodeažzposudkuobolestnomasťaženíspoločenskéhouplatnenia,

t.j. oba súdy za začiatok plynutia premlčacej lehoty považovali deň vyhotovenia lekárskeho posudku.
Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne, nie iba predpokladane dozvedel o
škode, t.j., kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno natoľko
objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej o tom, kto za
škodu zodpovedá (R 38/1975). Pojem „dozvie sa o škode" (§ 106 ods. I OZ) vyjadruje nielen vedomosť
poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že

vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť- vyčísliť v
peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde (Z IV, s. 634 ods. 3).
9.Napokon odvolateľ argumentoval, že z vykonaných dôkazov, najmä z predložených fotografií zranení
žalobcu, je zrejmý rozsah fyzických zranení maloletého dieťaťa, ktoré sa už nikdy nezhoja. S poukazom
na vek žalobcu, ktorý len nedávno dosiahol 12 rokov (v čase spáchania prečinu mal 8 rokov), je obzvlášť

problematické už teraz exaktne pomenovať následky spočívajúce v jeho vylúčenú či obmedzení jeho
účasti na plnohodnotnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom
živote, resp. sťaženie, či dokonca znemožnenie voľby či výkonu jeho budúceho povolania, voľby
životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania, keď k podstatnej väčšine takýchto
aktivít žalobcu bude dochádzať až o niekoľko rokov, ale je nespochybniteľné, že k takým následkom

dochádzať bude. Maloletý má v dôsledku úrazu spôsobeného žalovaným psychické problémy, je však
nepochybné,žespôsobenéfyzickézraneniaviditeľnénajehotele,determinujújehopsychicképroblémy,
čo jednoznačne vyplýva aj z lekárskej správy MUDr. P. zo dňa 6.12.2018, v zmysle ktorej „Agresívne
ataky vyplývajú z jeho osobného handicapu, viní za to celý svet, preto odmieta nadviazanie adekvátnych
kontaktov. V správaní opozičný vzdorovitý - bez ohľadu na vek oponenta".

10.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný uviedol, že z hľadiska premlčacej lehoty
nie je právne relevantné, kedy si dal žalobca vyhotoviť lekársky posudok za ohodnotenie bolesti a
SSU. Dôležité a podstatné je, že žalobca tak mohol urobiť už 01.08.2015 a od tohto momentu mu
začala plynúť subjektívna 2 ročná premlčacia lehota. Uvedené zodpovedá aj odôvodneniu rozhodnutiu

Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2001, sp. zn. MCdo/37/2000, v zmysle ktorého „za deň zistenia bolestí
nemožnobezďalšiehopovažovaťdeňukončeniapráceneschopnostipoškodeného,anideňvyhotovenia
posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného." Z predmetného
rozhodnutia vyplýva právny záver, že ako náhle možno v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov

považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, t.j. ako náhle možno ohodnotiť bolesť, resp. SSU.
Z konštantnej judikatúry vyplýva, že za deň, kedy sa poškodený dozvie o škode z titulu bolesti alebo
sťaženia spoločenského uplatnenia a teda za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej
lehotyvzmysle§106OZ,jenevyhnutnépovažovaťdeňustáleniazdravotnéhostavupoškodeného,kedy
už možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie, ktoré závisí od vyjadrenia lekára. Poškodený sa dozvie

o škode v momente, keď sa jeho liečba skončí. V danom prípade k ukončeniu liečenia preukázateľne
došlo už 31.08.2015, tak ako to vyplýva z predloženého lekárskeho posudku, potom žalobca žalobou
doručenou súdu dňa 09.01.2018 uplatnil svoj nárok na náhradu škody na zdraví bolestnom až po
márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá mu uplynula dňa 01.09.2017.
11.Čo sa týka ďalšieho nároku žalobcu - zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia - aj tento súd

I. inštancie posúdil správne, keď tomuto návrhu nevyhovel, nakoľko takéto zvýšenie nie je dôvodné.
Žalobca súdu nepredložil také dôkazy, ktoré by jeho nárok odôvodňovali. Žalobca uplatnil nárok na
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu zásahu do súkromného a rodinného života
žalobcu (list od psychológa). Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia (a jeho zvýšenie)
nezohľadňuje to, ako konanie škodcu zasiahlo do súkromného a rodinného života poškodeného (v

predmetnom prípade žalobcu), ale sa zaoberá výlučne tým, ako toto konanie škodu (žalovaného)
obmedzuje možnosti poškodeného (žalobcu) uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Žalobca pred súdom
I. inštancie nepreukázal, že by ho utrpené zranenia tak závažne obmedzovali v možnosti uplatniť sa v
živote a v spoločnosti, že by bolo potrebné a nevyhnutné sťaženie spoločenského sťaženia zvyšovať.Žalobca súdu predložil správu od detského psychiatra, kde sa uvádza, že žalobca trpí depresívnou
poruchou správania a poruchou správania s opozičným, vzdorovitým správaním. Z predloženej správy
však jednoznačne vyplýva, že v deň, kedy sa stal žalobcovi úraz, mu zomrel aj milovaný starý otec, s

ktorou skutočnosťou sa doposiaľ nevyrovnal. Uvedené potvrdila aj matka žalobcu. Z predloženej správy
detského psychiatra nie je možné výlučne a definitívne ustáliť, že nepriaznivý psychický zdravotný stav
žalobcu je v priamej a príčinnej súvislosti so zranením zo dňa 26.04.2015 a výlučne v jej dôsledku. Aj
z výpovede matky zákonnej zástupkyne žalobcu vyplynulo, že jej syn, mal. žalobca, trpel psychickými
problémami už aj pred samotným utrpeným zranením. Z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že

mal. žalobca mal aj pred zranením zmeny nálad, navštevoval psychologičku z dôvodu hyperaktivity,
problémy žalobcu nastali až dva roky po utrpenom úraze (ktoré v konečnom dôsledku môžu súvisieť
aj s jeho dospievaním). Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že za jeho psychické
problémy môže výlučne žalovaný, alebo že by tieto nastali v priamej a príčinnej súvislosti s jeho
zranením. Tieto sa javia ako špekulácie, a to aj s poukazom na tvrdenie zákonnej zástupkyne na
pojednávaní zo dňa 18.04.2019, kedy zákonná zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca sa pri vyzliekaní

hanbí, pričom zo žalobcom predloženej správy detskej psychiatricky vyplýva, že „žalobca sa nehanbí
vyzliecť“. V podanom odvolaní (str. 4 odsek druhý) žalobca tvrdí, že zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia bolo uplatnené z dôvodu viditeľných jaziev a nie v dôsledku psychických problémov žalobcu.
Z toho vyplýva, že opisované psychické problémy žalobcu ani neboli základom pre uplatnenie nároku
na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Taktiež poukázal na vyjadrenie zákonnej zástupkyne

žalobcu z pojednávania konaného dňa 24.06.2019, kde zákonná zástupkyňa žalobcu na otázku uviedla,
že žalobcu utrpené zranenia pri činnostiach nijako neobmedzujú.
12.Žalovaný uzavrel, že zvýšenie náhrady nad vyhláškou stanovený limit je prípustné iba v celkom
výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne
obmedzené alebo úplne stratené s porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych,

športových či iných aktivít v dobe pred vznikom škody. Žalovaný žalobcovi náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle vypracovaného lekárskeho posudku, v počte bodov 160 v hodnote
jedného bodu rovnajúcu sa sume 16,48 eur, uhradil.

13.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná -

neúspešná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec
v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec mu vrátil
(§ 391 ods. 1 CSP) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

14.Odvolacia argumentácia o zásadných deficitoch odôvodnenia napadnutého rozsudku je
opodstatnená.
15. Primárne, pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, okresný súd sa nevysporiadal so
skutočnosťou, že v dôsledku pripustenia zmeny žaloby - uznesenie č.k. 1C/2/2018-45 zo dňa 2.11.2018
- bolo predmetom konania nie len zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ale i “doplatok“

základného/priznaného rozsahu (160 bodov) sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 80,40 eur.
„Argumentácia“ okresného súdu obsiahnutá v závere bodu 12. jeho odôvodnenia sa totiž týka len
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.
16.Odvolacísúddodáva,ževzmysle§8ods.4zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v platnom znení, sa lekársky posudok vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno
považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného
roka od poškodenia na zdraví.

17.Z chronológie súdenej veci sa preto javí, že k premlčaniu predmetného nároku nedošlo (uplynutie
jedného roka od poškodenia na zdraví - 26.4.2016, podanie žaloby - 9.1.2018).

18.Až zarážajúcou je následne strohosť „dôvodov“ (odhliadnuc od ich formulačnej zmätočnosti - viď
doslovné citácie v bode 4 tohto odôvodnenia) ktoré viedli okresný súd k zamietnutiu nároku na zvýšenie

sťaženia spoločenského uplatnenia. Formalistické a maximálne všeobecné konštatovanie súdu prvej
inštancie (v závere odseku venovaného bolestnému) v plnom rozsahu prehliada mimoriadne okolnosti
posudzovanej veci, kde maloleté dieťa utrpelo v dôsledku zranení/popálenín trvalé poškodenia zdravia
- zohyzďujúce jazvy v oblasti rúk a hrude, v súvislosti s čím sa maloletý už teraz stretáva z odsúdenímzo strany svojich rovesníkov, prežíva veľké bolesti, neskôr, hlavne v pubertálnom veku je predpoklad, že
bude konfrontovaný s negatívnymi reakciami svojich rovesníkov, možnými dopadmi pri voľbe povolania,
výbere životného partnera, ktoré okolnosti budú nepochybne veľkou záťažou na jeho psychiku.

19.Pokiaľ súd prvej inštancie (v poslednej vete bodu 12 jeho odôvodnenia) odkazuje na „povinnosť“
žalobcu uplatniť predmetný nárok titulom nemajetkovej ujmy, krajský súd poznamenáva, že síce
zodpovedá relevantným záverom aplikačnej praxe súdov Slovenskej republiky (napr. R 1/2015) úvaha
(okresným súdom naznačená) o zásadnom rozdiele medzi (na jednej strane) zmyslom náhrady ujmy
vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej (fyzickej) integrity fyzickej osoby, ktorým (zmyslom)

je pokúsiť sa poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo
odstraňovania jeho následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé
následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských
potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia) a na strane
druhej (medzi) zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorým (zmyslom) je dosiahnuť
finančné vyjadrenie miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti a tak zmierniť nepriaznivý následok

neoprávneného zásahu, zároveň však platí, že ten istý skutkový dej môže (potencionálne) zakladať
nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia i na nemajetkovú ujmu, pričom právna kvalifikácia je vecou
súdu (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 196/2009). Ak teda strana sporu uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých nárok (napr. na nemajetkovú ujmu) vyplýva, ale spája s nimi nesprávne právne
následky, nie je súd týmto právnym posúdením veci (stranou sporu) viazaný. Iným slovami, nie je

možné vylúčiť, že jedným konaním budú súčasne naplnené predpoklady zodpovednosti za zásah do
osobnostnýchpráv,akoajpodmienkynanáhraduškody,hociideodvasamostatnéa(odseba)nezávislé
inštitúty.
20.Bude preto úlohou okresného súdu plnohodnotne sa s predostretými skutkovými tvrdeniami - z
pohľadu právneho posúdenia/vyriešenia otázky, aký nárok predstavujú - plnohodnotne vyporiadať.

21.Pokiaľ ide o bolestné, nesprávnou je východisková konštrukcia okresného súdu smerujúca k záveru
o premlčaní tohto nároku. Aj pri prípadnom akceptovaní termínu 31.8.2015 ako ustálenia zdravotného
stavu žalobcu totiž matka žalobcu/poškodeného v trestnom konaní nárok na náhradu škody riadne
v rámci výsluchu konaného dňa 11.6.2015 uplatnila, keď (č.l. 36 vyšetrovacieho spisu) explicitne

uviedla, že jej synovi vznikla predovšetkým škoda na zdraví. Takou (škodou) je primárne bolestné,
pričom jej výšku k tomuto dátumu nemohla poznať (liečba nebola ukončená). Následne v konaní
riadne pokračovala, dôsledkom čoho bolo spočívanie/neplynutie premlčacej doby (§ 112 OZ) až do
právoplatného skončenia trestného konania - 18.2.2016, t.j. k jej uplynutiu do začatia (tohto) sporového
súdneho konania nedošlo. Na tomto nič nemení ani obsah vyjadrenia prezentovaného matkou v

rámci druhého výsluchu konaného dňa 21.9.2015, že aktuálne sa nevie vyjadriť k presnej výške
škody. Predmetný výsluch matky bol realizovaný krátko po ukončení liečby maloletého (31.8.2015)
a podľa názoru odvolacieho súdu striktné trvanie okresného súdu na tom, že k uvedenému dátumu
musela matka poznať/uviesť bodové hodnotenie bolestného (bez akéhokoľvek zisťovania konkrétnych
okolností, či v danom období a obmedzenom časovom rozsahu/priestore bolo vôbec objektívne

možné/reálne očakávať zabezpečenie bodového ohodnotenia) je neprípustným formalizmom absolútne
nezodpovedajúcim požiadavke hľadania spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany subjektívnym
právam. V ďalšom priebehu trestného konania už matka žalobcu nemala priestor k bližšej špecifikácii
tohto nároku, trestné konanie bolo totiž ukončené už 18.2.2016 dohodou o vine a treste.

22.Nad bezprostredne nevyhnutný rámec krajský súd, vo vzťahu k žalovaným vznesenej námietky
premlčania, upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie (okrem iného) na prísľub žalovaného, obsiahnutý
v odôvodnení trestného rozsudku č.k. 4T/93/2015-155 zo dňa 18.6.2012, v zmysle ktorého žalovaný
(tamvpozíciiobvineného)poprednesenínávrhu dohodyovineatrestekladneodpovedal(aj)naotázku,
či nahradí spôsobenú škodu.

23.Minimálne z tohto (odhliadnuc do ďalších zásadných okolností súdenej veci) hľadiska
nasvedčujúceho šikanóznemu výkonu práva zo strany žalovaného, sa javila legitímnou úvaha o
rozpore neskôr vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi (napr. uznesenie ÚS SR č.k. IV.
ÚS 542/2013-18 zo dňa 23.9.2013, v tomto smere by bola nepochybne bývala vhodná/žiaduca vyššia
argumentačná aktivita právneho zástupcu žalobcu).

24.Konštatovanénedostatkynapadnutéhorozsudkuvosvojomsúhrnepredstavujútakúmieruporušenia
procesných práv, že napĺňajú hypotézu dôvodu na jeho zrušenie pre porušenie práva na spravodlivýproces. Súd prvej inštancie preto opätovne posúdi uplatnené nároky dôsledne rešpektujúc vyslovené
právne názory odvolacieho súdu.

25.Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať

nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.