Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/184/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116233566
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116233566.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: Stavebné
bytové družstvo Bytča, so sídlom Nám.Slovenskej republiky 24, 014 01 Bytča, IČO: 00 693 677, právne
zastúpený:JUDr.MarcelŠmehýl,advokátsosídlomC.C.XXX/X,XXXXXW.,protižalovanému:COMP-
SHOP, s.r.o, so sídlom Sidónie Sakalovej 150, 014 01 Bytča, IČO: 36 800 015, právne zastúpený: JUDr.
František Buhla, advokát so sídlom M. X, XXX XX P. - J. E., o uloženie povinnosti, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/6/2017-143 zo dňa 24.4.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým konanie v časti zastavil ako odvolaním strán sporu

nenapadnutý, ponecháva n e d o t k n u t ý .

V ostatnej časti rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému
odstrániť zo spoločných častí a zariadení a priestorov bytového domu č. XXXX na Z. ulici v T. anténu 24

GHz Air Fiber na vonkajšej severnej stene strojovne výťahu, dvoch kusov antén 2,4 GHz na vonkajšej
južnej stene strojovne výťahu, optického zariadenia na vonkajšej južnej stene strojovne výťahu, zastavil,
žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.
Uviedol, že vzhľadom na závery vyslovené v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline, ktorými je viazaný,
aktívnu legitimáciu žalobcu neskúmal. Zaoberal sa otázkou, či žalovanému vzniklo právo zákonného
vecného bremena v zmysle ustanovenia § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z., ktoré ho oprávňuje
naďalej mať umiestnené zariadenie v dotknutej nehnuteľnosti vo vlastníctve vlastníkov, ktorej správcom

je žalobca. V konaní žalovaný preukázal, že je podnikom v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č.
351/2011 Z.z., čo vyplýva z potvrdenia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových
služieb, odbor ekonomickej regulácie ako príslušného orgánu štátnej správy v oblasti elektronických
komunikácií podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z., v zmysle ktorého úrad podľa
ust. § 15 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. potvrdil splnenie oznamovacej povinnosti žalovaným o
poskytovaní elektronických komunikačných služieb. Zo zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo, že ide o
technologickézariadenieurčenénašírenieinternetu,ktorépozostávazanténnychsystémovapríslušnej

infraštruktúry nachádzajúcich sa na vonkajšej severnej, východnej, západnej, južnej stene strojovne
výťahu, v strojovni výťahu, na chodbe v spoločných priestoroch. Ide o Zariadenie umožňujúce prenos
signálov a Zariadenie je súčasťou vedenia verejnej elektronickej komunikačnej siete podľa ust. § 2 ods.
1 a 2 zákona č. 351/2011 Z.z. Za nie bez významu považoval, že ust. § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z.lenpríkladmovymedzujeposudzovanieverejnéhozáujmu,pričompojemverejnýzáujemhodnotilipodľa
článku 3 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu, pričom od novelizácie
zákona č. 351/2011 Z.z. účinnej od 1.1.2018 je istým vodítkom k posudzovaniu verejného záujmu aj

ust. § 66 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 351/2011 Z.z. Dal do pozornosti aj európske právo elektronických
komunikácií, ktoré je z podstatnej časti transponované aj do právneho poriadku SR, vrátane zákona
č. 351/2011 Z.z. Poukázal i na Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/19/21/EC, 2002/19/
EC, 2002/20EC, 2002/22/EC. Zákon o elektronických komunikáciách a ustálil, že z elementárnej logiky,
verejné elektronické komunikačné siete sú sieťami, na zhotovovaní a prevádzkovaní ktorých je vždy

daný verejný záujem. Štát má záujem na čo najrýchlejšom vybudovaní týchto sietí tak, aby čo najskôr
bolo možné elektronicky vybavovať rýchlo a spoľahlivo všetky podania občanov, prepojiť všetky orgány
štátu s podnikateľskými i nepodnikateľskými subjektami, k čomu je potrebné spoľahlivé a dostatočné
pokrytie celého územia SR príslušnými signálmi. Na podklade uvedeného dospel k záveru, že verejný
záujem na prevádzkovaní dotknutých zariadení je nadradený záujmu vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti.
Žalobca v konaní nepreukázal, že by elektronické siete žalovaného v dotknutej nehnuteľnosti neboli

vybudované v nevyhnutnom rozsahu, teda dospel k záveru o existencii zákonného vecného bremena v
zmysle ust. § 66 ods. 2 v spojení s ust. § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. V nadväznosti na
uvedené rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti a žalovanému ako úspešnej strane priznal
nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie pri hodnotení otázky existencie verejného záujmu, ktorú súd
posudzoval z pojmu vymedzeného v ústavnom zákone č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri
výkonefunkciíverejnýchfunkcionárovbeználežitejaplikáciepríslušnýchustanovenízákonač.351/2011
Z.z. Podľa stanoviska ministerstva zo dňa 21.12.2011 k otázke preukazovania verejného záujmu, ktoré

je súčasťou spisového materiálu, vo verejnom záujme je budovanie elektronických komunikačných
sietí v oblastiach, kde nie sú žiadne siete alebo hospodárska súťaž, alebo je hospodárska súťaž
minimálna. V prípade, že v bytových domoch už nejaký poskytovateľ pôsobí, sa právne vzťahy riadia
zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého o skutočnostiach
týkajúcich sa bytového domu rozhoduje zhromaždenie vlastníkov. Samotný gestor zákona má tak

záujem na rešpektovaní vlastníckych práv, ak je poskytovanie elektronických služieb a elektronizácia
spoločnosti už zabezpečená v zákone č. 238/2017 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 305/2013
Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, zákonodarca do zákona jednoznačne zakotvil, ktoré skutočnosti sa majú hodnotiť pre určenie,
či verejný záujem existuje alebo nie. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 66 ods. 1 písm. a) až f)

zákona č. 351/2011 Z.z. Súd v odôvodnení rozhodnutia ust. § 66 ods. 6 zákona opomenul, danú právnu
úpravu vôbec na daný vzťah neaplikoval a obmedzil sa iba na argumentáciu o potrebe elektronizácie
spoločnosti. Zostalo tak neposúdeným, či sieť žalovaného slúži alebo má slúžiť na poskytovanie služieb
ako sú vymedzené v tomto zákonnom ustanovení. Tvrdený verejný záujem sa nemôže opierať o
možné poškodenie koncových užívateľov tým, že vyhovením žalobe budú žalovaným poskytované

služby prerušené. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 67 zákona č. 351/2011 Z.z. Vzhľadom na
skutočnosť, že v uvedenom prostredí je zabezpečená dostatočná konkurencia, žalovaný mohol a stále
môže využívať iného poskytovateľa, cez ktorého môže svoje služby poskytovať i naďalej. Vytkol súdu
alibistickú argumentáciu, že nenamietal, že by sporné zariadenie žalovaného ako súčasť vedenia
verejnej siete nebolo postavené, zriadené a prevádzkované v nevyhnutnom rozsahu. Namietal zásah

do vlastníckych práv vlastníkov. Uviedol, že siete sú na nehnuteľnosti vybudované bez právneho titulu a
žiadal ich odstránenie a preto otázka rozsahu je podľa jeho názoru bezpredmetná. Nestotožnil sa ani s
rozhodnutím prvoinštančného súdu ohľadom trov konania. Uviedol, že žalovaný odstránil časť zariadení
po začatí konania, čím zapríčinil, že žalobca zobral žalobu v časti späť. Teda v tej časti bola žaloba
dôvodná. Preto žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Uviedol, že výstavbou svojej siete bol prvým poskytovateľom a až následne v predmetnom bytovom
dome začali poskytovať služby i iní poskytovatelia. Z tohto dôvodu je argumentácia žalobcu a
poukazované stanovisko Ministerstva dopravy zo dňa 21.12.2011 bezpredmetná. Argumentácia

žalobcu, že v prípade nedohody medzi ním a vlastníkom musí podnik verejný záujem preukázať na
príslušnom súde, nemá reálny podklad, nakoľko jednak by stratilo opodstatnenie samotné zakotvenie
vecného bremena v zákone č. 351/2011 Z.z. v prospech podnikov, podniky by boli rukojemníkmi
vlastníkov a keďže zákonodarca mal a má záujem na budovaní sietí, určil pre podniky oprávnenia podľa§ 66 zákona č. 351/2011 Z.z., ktoré sú vecnými bremenami bez ohľadu na súhlasný alebo nesúhlasný
prejav vôle vlastníkov nehnuteľnosti. Za irelevantnú považoval i argumentáciu žalobcu o tom, že novela
zákona č. 351/2011 Z.z. určila nové podmienky, nakoľko nie je možné požadovať splnenie aktuálnych

uvedených podmienok pre vznik vecného bremena v roku 2006, práve naopak, bolo nevyhnutné, aby
konajúci súd skúmal, či v čase vzniku vecného bremena boli splnené v tom čase platné a účinné právne
predpisy a ak by dnes mali platiť nové podmienky, išlo by o priamu retroaktivitu, ktorá nie je v právnom
poriadku prípustná. Uviedol, že ak podnik splní podmienky v zmysle zákona, je oprávnený poskytovať
služby a s tým spojené oprávnenia spočívajúce vo vyššie viackrát označenom vecnom bremene bez

ohľadu na to, či má alebo nemá celoslovenskú pôsobnosť. Žalobca sa rozhodol, že „už viac nechce“,
aby žalovaný poskytoval služby, sám má s ním konflikt záujmov, pretože žalobca poskytuje televízne
služby cez svoje rozvody a okrem toho pravdepodobne po dohode s ostatnými poskytovateľmi, realizuje
úkony smerujúce k znemožneniu poskytovania služieb žalovanému v danom území. Žiadal rozsudok
okresného súdu ako správny potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu v odvolaním
napadnutej časti ako správne potvrdil. Vo výroku odvolaním strán sporu nenapadnutom, ponechal
rozsudok okresného súdu nedotknutý.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver a to i napriek
tomu, že otázku vzniku a existencie vecného bremena v prospech žalovaného posudzoval podľa
právnej úpravy platnej v čase rozhodovania súdu a nie podľa právnej úpravy platnej v čase budovania

siete žalovaným a poskytovania verejnej siete v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení platnom ku dňu poskytovania verejnej siete žalovaným.

6. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a prvoinštančný súd sám konštatoval, že sieť bola žalovaným
budovaná v roku 2006, keď v danej lokalite neexistoval žiaden iný operátor. V nadväznosti na uvedené

bolo potrebné otázku vzniku a existencie vecného bremena posudzovať podľa platnej úpravy v čase
vybudovania siete žalovaným, teda podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v
znení platnom ku dňu budovania a poskytovania verejnej siete.

7. Podľa § 69 ods. 1 v tom čase platného zákona, je podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je vo verejnom

záujme a v nevyhnutnom rozsahu oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich
vedenia na cudzej nehnuteľnosti, vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami
a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä
odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po
predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.

8. V zmysle odseku 2 tohto ustanovenia, povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm.
a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu
do katastra nehnuteľností podá podnik.

9. V nadväznosti na uvedené je potrebné konštatovať, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia vzniklo
žalovanému zákonné vecné bremeno k nehnuteľnosti žalobcov v rozsahu vybudovania sietí a to bez
ohľadu na to, či v ďalšom období žalovaný uzatváral so žalobcom nejaké nájomné zmluvy a platil nájom.

10.Podľa§78ods.7zákonač.351/2011Z.z.,oprávneniakcudzímnehnuteľnostiam,akoajobmedzenia

ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Nárok na
náhradu, ktorý vznikol vlastníkovi nehnuteľnosti z dôvodu výkonu takých oprávnení, si môže vlastník
nehnuteľností uplatniť od podniku v lehote ustanovenej doterajšími predpismi, najneskôr však do
jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak nárok zaniká.

11. Vychádzajúc z uvedeného je možné ustáliť, že žalovanému i napriek novelizácii zákona č.
351/2011 Z.z. a konkretizácii aspektov, na podklade ktorých sa posudzuje verejný záujem pre vznik
zákonného vecného bremena, zostali zachované oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam vzniknuté pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona.12. Je totiž potrebné prisvedčiť žalovanému v tom, že otázka verejného záujmu tak, ako bola vymedzená
v ustanovení § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., nemôže byť aplikovaná na právne vzťahy, ktoré vznikli

pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia, nakoľko by išlo o neprípustnú retroaktivitu a navyše v
rozpore s ustanovením § 78 ods. 7 prechodných ustanovení zákona č. 351/2011 Z.z.

13. V nadväznosti na uvedené v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany
prvoinštančného súdu odvolací súd toto ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

14. Za správny považoval odvolací súd i postup prvoinštančného súdu, pokiaľ žalovanému vo vzťahu k
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania bolo totiž
jednoznačne preukázané, že žalovanému ako podniku v zmysle
Zákona o elektronických komunikáciách vzniklo zákonné vecné bremeno v zmysle ustanovenia § 69
zákona č. 610/2003 Z.z., pričom oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam mu zostali zachované i v zmysle

ustanovenia § 78 ods. 7 zákona č. 351/2011 Z.z. Z hľadiska úspechu, resp. neúspechu strán v spore
je irelevantné, či žalovaný v priebehu konania odstránil nejaké časti a zariadenia z bytového domu v
správe žalobcu alebo nie, nakoľko i vo vzťahu k týmto disponoval oprávneniami zo zákonného vecného
bremena. Nerozhoduje pritom počet zariadení, ktoré žiadal od žalovaného zo spornej nehnuteľnosti
žalobca odstrániť, rozhodným je, či požadovanú ochranu vlastníckeho práva ako takého súdnym

rozhodnutím dosiahol alebo nie. Predmetom konania tak ako vyplývalo z formulácie žalobného petitu
bolo dosiahnutie ochrany žalobcom podľa § 126 OZ, ktorá by sa len mala realizovať prostredníctvom
uloženia povinnosti žalovanému odstrániť žalobcom označené zariadenia a siete. Preto i v tejto časti
odvolací súd rozsudok okresného súdu ako správny potvrdil.

15. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, v nadväznosti na čo odvolací súd žalovanému priznal
vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti veci samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

16. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)