Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010360
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1516010360.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora
Kubíka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovanej C. A., pre zločin úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V z 21.11.2018 sp. zn. 4T/70/2016, na neverejnom zasadnutí konanom 13. februára 2020
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej C. A., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduBratislavaVz21.11.2018sp.zn.4T/70/2016bolaobžalovanáC.A.uznaná
za vinnú pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že

ako štatutárny orgán spoločnosti W., s. r. o., so sídlom L. XX, P. G., uzavrela dňa 14.06.2010 v sídle
spoločnosti L. P., a. s., na Z. ceste XX v I. s poškodenou spoločnosťou L. P., a. s., so sídlom Z. cesta
XX, I., Zmluvu o spotrebnom úvere č. Q predmetom ktorej bolo poskytnutie účelovo viazaného úveru vo
výške 6.097,60 Eur na nákup kapovacieho rámu zn. LOGOSOL, výrobného čísla M rok výroby 2010,
ktorý sa zaviazala spolu s dojednaným poistným splácať v 36 mesačných splátkach v sume 201,95 Eur,
z čoho mesačná splátka úveru spolu úrokom predstavovala sumu 198,17 Eur, pričom dojednané splátky

riadne a včas nesplácala a poskytnutý úver v rozpore s dojednaným účelom použila na financovanie
chodu spoločnosti, predmetnú technológiu nikdy nenakúpila a poskytnuté finančné prostriedky doposiaľ
nevrátila, čím poškodenej spoločnosti L. P., a. s., so sídlom Z. cesta XX, I., IČO: XX XXX XXX, spôsobila
škodu vo výške 7.134,12 Eur.
Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanej podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3,
§ 36 písm. j/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. bola obžalovanej uložená povinnosť spočívajúca v príkaze
nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovanú k náhrade škody poškodenej spoločnosti L. P. a.s.,
Z. cesta XX, I., IČO: XX XXX XXX, vo výške 2.401,- eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie obžalovaná C. A.. Podané odvolanie
odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu. V ňom sa domáhala, aby krajský súd jej odvolaniu vyhovel
a spod obžaloby ju oslobodil. Odvolateľka uviedla, že v minulosti pôsobila v obchodnej spoločnosti
W., s.r.o. so sídlom K. Fabriky XX, P. G., pričom do spoločnosti nastúpila preto, aby pomohla svojmu
bratovi U.. W. E., ktorý mal záujem založiť si firmu, nakoľko ukončil svoje pôsobenie v inej spoločnosti
a nemohol byť konateľom novej spoločnosti s rovnakým predmetom podnikania. Predmetnú zmluvu o

spotrebnom úvere ona uzatvárala v Banskej Bystrici. Odvolateľka mala vedomosť, že kapovací stroj
nebol prevzatý, bol však objednaný. K prevzatiu stroja nedošlo z dôvodu, že v tom čase nastali problémyso spoločnosťou J., s.r.o. sídliacou v P. A., ktorá nezaplatila dodaný tovar v hodnote 7.000,- eur. V tom
čase bola spoločnosť W., s.r.o. aj vykradnutá, čím jej vznikla škoda vo výške 8.000,- eur. Po objednaní
stroja zaplatila spoločnosť akontáciu a mesačne boli splácané dohodnuté splátky. Nakoľko prevzatie

stroja riešil jej brat, tak sa ona nevedela vyjadriť, kedy došlo k prevzatiu stroja. Vedela, že jej brat riešil
aj zaplatenie dlhu od spoločnosti J., s.r.o. Pamätá si však, že obchodná spoločnosť C., s.r.o., ktorá mala
stroj dodať, dobropisovala faktúru za objednaný stroj. Akontáciu poskytnutú za stroj vo výške 1.524,40
eur im táto spoločnosť nikdy nevrátila. V tom čase boli peniaze od L. P., a.s. stále na účte spoločnosti,
avšak keď prišlo kritické obdobie, boli tieto finančné prostriedky použité na mzdy zamestnancov a na

nákup drevenej guľatiny, aby firma mohla ako tak fungovať. Následne ona vo firme skončila, pričom
počas jej pôsobenia ako štatutára bolo uhradených celkovo 19 splátok za úver a to každý mesiac. Pri
podpise úveru podpísal jej brat za úver osobné ručenie, čo ju ubezpečilo, že svojím konaním nemôže
porušiť alebo ohroziť Trestný zákon, pretože bola uzrozumená s tým, že po jej odchode bude všetko
splatené a dôjde k naplneniu zmluvy. Nie je pravdou, že preberací protokol bol podpísaný I. v Českej
republike, rovnako nie je pravdou, že by ona preberací protokol podpisovala. Tým, že prestala pôsobiť

v štruktúrach spoločnosti, prestala mať aj vedomosť o tom, či sa pokračuje v uhrádzaní dohodnutých
splátok. Obžalovaná zdôraznila, že keď ona pôsobila v štruktúrach spoločnosti, bol úver riadne splácaný,
pretože bola splatená akontácia 19 splátok. Ďalej uviedla, že nie je bez významu tá skutočnosť, že
úver bol zabezpečený aj zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, osobným ručením
U.. W. E., a taktiež zmenkou vystavenou jej bratom. Toto potvrdil aj poškodený - svedok A.. Z. P., ktorý

v tejto trestnej veci vystupuje ako zástupca poškodenej spoločnosti. Záverom dodala, že pri právnej
kvalifikácii trestného činu je potrebné starostlivo analyzovať všetky štyri znaky skutkovej podstaty. Ide
predovšetkým nielen o objektívny znak predmetnej skutkovej podstaty, čo v základnej rovine nevie
presne posúdiť, pretože prestala pôsobiť v štruktúrach spoločnosti v čase, keď bola presvedčená, že sa
bude pokračovať v splácaní, ale aj subjektívny znak - zavinenie, ktoré je determinujúce. Podľa jej názoru,

že v danej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností zistené, či svojim konaním zasiahla do Trestným
zákonom chráneného objektu v rozsahu skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý bola súdom prvého
stupňa uznaná za vinnú.

K odvolaniu obžalovanej sa vyjadril aj splnomocnenec poškodenej spoločnosti L. P., a. s. I. a to

osobitným podaním zo dňa 11. 03.2019. V ňom uviedol, že obžalovaná si sama protirečí, keď na jednej
strane uvádza, že poskytnuté peňažné prostriedky použila v rozpore s účelom v ich poskytnutia a na
druhej strane uvádza, že si bola vedomá toho, že bez poskytnutia záruky formou zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania, by jej úver nebol poskytnutý. Nevyplatenie
predmetu financovania spoločnosťou W., s.r.o. od dodávateľa zmenilo podmienky uzatvárania úveru

takým spôsobom, že by poškodená spoločnosť v žiadnom prípade úverovú zmluvu neuzatvorila, ak by
vedela, že sa nestane vlastníkom predmetu financovania. Obžalovaná si bola vedomá toho, že bez
zabezpečenia zmluvy zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva, by poškodená spoločnosť nikdy
neuzatvorila úverovú zmluvu. Obžalovaná napriek tomu požiadala o vyplatenie peňazí priamo pre jej
obchodnú spoločnosť a následne tieto peniaze použila v rozpore s ich účelom. Konanie obžalovanej zo

samotnej povahy veci nemohlo byť iným, ako úmyselným. Obžalovaná sa bez akýchkoľvek relevantných
skutočností spoliehala na to, že získa peňažné prostriedky, ktoré použije na ten účel, na ktoré mali
pôvodne byť použité vylákané peňažné prostriedky. Obžalovaná preto naplnila subjektívnu stránku
trestného činu úverového podvodu minimálne formou nepriameho úmyslu. Vo vzťahu k obžalovanej
úplneabsentujúospravedlňujúcedôkazy,ktorýmibybolomožnéčoilenspochybniťspáchanietrestného

činu. Záverom sa splnomocnenec poškodenej spoločnosti domáhal, aby krajský súd napadnutý
rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

Odvolací súd postupom podľa § 293 ods. 7 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovanej C. A., nakoľko táto písomným podaním zo dňa 05.02.2020 požiadala, aby sa verejné

zasadnutie vykonalo v jej neprítomnosti. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie aj v neprítomnosti
splnomocnenca poškodenej spoločnosti O.. A. A., nakoľko aj na takýto postup boli splnené zákonné
podmienky.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že sa v plnom rozsahu

pridržiava písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Zdôraznil, že obžalovaná zabezpečila
splácanie úveru, o čom svedčí aj 19 splátok, ako aj to, že jej brat mal osobné ručenie za tento
prípad. Podľa názoru obhajcu tieto skutočnosti sa musia odraziť aj pri hodnotení súdu, či bol naplnenýsubjektívny znak, t. j. zavinenie obžalovanej. Záverom navrhol, aby krajský súd vyhovel odvolaniu
obžalovanej a spod obžaloby ju oslobodil.

Prokurátorkakrajskejprokuratúrynaverejnomzasadnutínavrhla,abykrajskýsúdodvolanieobžalovanej
zamietol, ako nedôvodné.

Krajský súd v Bratislave na podklade odvolania obžalovanej preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej C. A. nie je dôvodné.

Úvodom treba uviesť, že okresný súd pôvodne rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom z 24.04.2017 sp.
zn. 4T/70/2016.

Z podnetu odvolania prokurátora Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením z 15.02.2018 sp.
zn. 4To/104/2017 citovaný rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súd prvého stupňa v intenciách vyššie uvedeného uznesenia odvolacieho súdu znovu prehodnotil už
vykonané dôkazy, a napokon rozhodol odsudzujúcim rozsudkom.

Čo sa týka výroku o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku krajský súd nezistil
pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovanej C. A. na

obhajobu. Pred súdom prvého stupňa bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie zákonným
spôsobom a v potrebnom rozsahu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. Okresný súd vykonané
dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.
a dospel ku správnym skutkovým zisteniam.

Odvolací súd preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku
napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní a je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaná C. A. ako štatutárny
orgán spoločnosti W., s. r. o., so sídlom L. XX, P. G., uzavrela dňa 14.06.2010 v sídle spoločnosti
L. P., a. s., na Z. ceste XX v I. s poškodenou spoločnosťou L. P., a. s., so sídlom Z. cesta XX,

I., zmluvu o spotrebnom úvere č. Q predmetom ktorej bolo poskytnutie účelovo viazaného úveru vo
výške 6.097,60 eur na nákup kapovacieho rámu zn. P., výrobného čísla M rok výroby 2010, ktorý
sa zaviazala spolu s dojednaným poistným splácať v 36 mesačných splátkach v sume 201,95 eur, z
čoho mesačná splátka úveru spolu úrokom predstavovala sumu 198,17 eur, pričom dojednané splátky
riadne a včas nesplácala a poskytnutý úver v rozpore s dojednaným účelom použila na financovanie

chodu spoločnosti, predmetnú technológiu nikdy nenakúpila a poskytnuté finančné prostriedky doposiaľ
nevrátila, čím poškodenej spoločnosti L. P., a. s., so sídlom Z. cesta XX, I., IČO: XX XXX XXX, spôsobila
škodu vo výške 7.134,12 eur.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovanej C. A., krajský súd zistil, že nejde o novú doteraz

neuplatnenú obhajobu obžalovanej, ale len o opakované tvrdenia z predchádzajúcich štádií trestného
stíhania, s ktorými sa dôsledne v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku.

K odvolacím námietkam obžalovanej krajský súd opätovne vyslovuje, že v posudzovanej veci došlo k

naplneniu subjektívnej stránky trestnej zodpovednosti obžalovanej C. A. za spáchanie skutku kladeného
v obžalobe. Podstata a náplň funkcie konateľa ako orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným
nachádza svoj legislatívny rámec v ustanoveniach Obchodného zákonníka. Zákonné ustanovenie §
135a ods. 1 Obchodného zákonníka zakladá povinnosť konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným
vykonávaťsvojupôsobnosťsodbornoustarostlivosťouavsúladesozáujmamispoločnostiavšetkýchjej

spoločníkov. Obžalovaná C. A. sa nemôže vyviniť zo spáchania skutku jej kladenému za vinu tvrdiac, že
savo všetkomspoľahlanainúosobu(jejbrataU..W.E.),ktorýmalzabezpečiťtakdodávkukapovacieho
rámu zn. P., ako aj úver od spoločnosti L. P., a.s., I.. Obžalovaná totiž podpísala tak preberací protokol,
ako aj žiadosť o financovanie pre podnikateľské subjekty a napokon aj samotnú zmluvu o spotrebnomúvere. V tomto smere sú preto odvolacie námietky obžalovanej neakceptovateľné a v príkrom rozpore
so samotnou podstatou výkonu podnikateľskej činnosti a spochybňujú aj regulatívnu funkciu trestného
práva. Je neprijateľné, aby obžalovaná v pozícii „nevedomého“ či „zneužitého“ konateľa, fakticky sama

sebou vmanévrovaná do úlohy tzv. bieleho koňa, mohla beztrestne páchať trestnú činnosť bez hrozby
spravodlivej sankcie.

Ak obžalovaná v dôvodoch podaného odvolania poukázala aj na to, že uhradila poškodenej spoločnosti
19 splátok, tak tieto skutočnosti predstavujú iba náhradu spôsobenej škody zo strany obžalovanej.

Cieľom konania obžalovanej bolo vylákať od poškodenej spoločnosti úver predstieraním splnenia
podmienok na jeho poskytnutie, pričom moment vyplatenia úveru, bol práve tým momentom, kedy došlo
k spôsobeniu škody na majetku poškodenej spoločnosti. Alebo povedané inak, podvodného konania
sa obžalovaná dopustila ešte skôr, ako došlo k uvoľneniu, resp. vyplateniu finančných prostriedkov vo
výške 6.097,60 eur zo strany poškodenej spoločnosti.

Súd prvého stupňa teda správne postupoval i v časti ustálenia právnej kvalifikácie protiprávneho konania
obžalovanej C. A., keď ju uznal za vinnú zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods.
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Pokiaľ ide o formu zavinenia, obžalovaná konala v priamom úmysle v
zmysle § 15 písm. a/ Tr. zák. Úmyselným zavinením obžalovanej boli pokryté všetky znaky skutkovej
podstaty žalovaného úverového podvodu, t. j. konanie (vylákanie úveru tým, že iného uviedla do omylu),

následok (škoda na cudzom majetku a obohatenie obžalovanej), ako aj príčinný vzťah medzi konaním
a spôsobeným následkom. Aj pri trestnom čine úverového podvodu platí, že okolnosti subjektívneho
charakteru možno spravidla dokazovať len nepriamo z okolností objektívnej povahy, z ktorých sa
dá podľa zásad správneho (logického) myslenia usúdiť vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo
ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom (R 62/1973).

Pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku, krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod
na zrušenie alebo zmenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom a uloženou
povinnosťou spočívajúcou v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, pričom uvedený trest

sa javí skôr mierny, ako prísny.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel

trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie
predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. základným
vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má

zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľky,
jej pomery a možnosť nápravy.

Nepochybil okresný súd, keď vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaná
viedla pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), pričom nevzhliadol žiadnu
priťažujúcu okolnosť. Za situácie, keď prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, prichádzalo do úvahy
zníženie hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu. V
prejednávanej veci sa preto vychádzalo z upravenej trestnej sadzby v rozpätí od 3 rokov do 7 rokov

a 8 mesiacov a v jej rámci bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, t. j. na dolnej hranici
trestnej sadzby. Takto uložený trest odňatia slobody vychádzal zo zásad ukladania trestov v zmysle
ustanovenia § 34 Tr. zák. a zahŕňal tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadroval
morálne odsúdenie páchateľky spoločnosťou.Senát krajského súdu dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd, že v posudzovanej veci nie
je potrebné obžalovanej uložiť represívny trest, ktorý je spojený s výkonom trestu odňatia slobody so

zaradením do ústavu na výkon trestu, ale postačí aj uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s
probačným dohľadom za súčasného uloženia povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Súd prvého stupňa nepochybil, keď neobmedzil zákonné podmienky podmienečného odkladu výkonu
trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, len na osobu obžalovanej, ale pri rozhodovaní o tom,

či je možné podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody zvážil i okolnosti prípadu, t. j. všetko, čo
charakterizuje skutok, spôsob jeho vykonania a následok, mieru zavinenia obžalovanej, jej pohnútku a
napokon aj prostredie i situáciu, za ktorej bol čin spáchaný.

Odvolací súd preto uzatvára a opakuje, že účel trestu možno dosiahnuť aj bez výkonu trestu odňatia
slobody, vzhľadom na osobu obžalovanej, jej doterajší život a prostredie v ktorom žije, ako aj s

prihliadnutím na okolnosti tohto prípadu, zvlášť na okolnosť, že predmetný skutok sa stal ešte v júni roku
2010 t. j. takmer pred desiatimi rokmi.

Obžalovaná C. Macková bude povinná v skúšobnej dobe viesť riadny život, strpieť nad sebou kontrolu
vykonávanú probačným a mediačným úradníkom a zároveň splniť povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe

spôsobenú škodu, v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd a to už aj v priebehu skúšobnej doby
rozhodne, že sa neosvedčila a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý jej bol podmienečne odložený.

Nadriadený súd napokon preskúmaním výroku o náhrade škody napadnutého rozsudku zistil, že tento
výrok zodpovedá stavu veci a zákonu. V tomto smere je výrok o náhrade škody prvostupňového

rozsudku preskúmateľný i právne udržateľný a preto neexistuje žiadny zákonný dôvod na zmenu tohto
výroku.

Na podklade týchto úvah, Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní obžalovanej C.j spôsobom,
vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.