Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205792
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6914205792.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej
veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému G. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. 2, XXX XX L., o vymoženie pohľadávky vo výške 447,15 Eur s príslušenstvom,

vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka
60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn. EX 7521/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Rimavská Sobota č.k. 15Er/484/2014-30 zo dňa 17. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 15Er/484/2014-30 zo dňa 17. januára
2019 v napadnutej časti prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č.k. 15Er/484/2014-30 zo dňa 17. januára 2019 exekúciu
zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD.
trovy exekúcie, výška ktorých bude určená samostatným uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota
po právoplatnosti uznesenia.

2. Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave,
sp.zn. SR 02569/12 zo dňa 10.07.2012.

3. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie zistil, že exekučným titulom v danom prípade je
rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný oprávnenému ako nárok
zo zmenky. Medzi účastníkmi konania bola dňa 08.06.2011 uzavretá samostatná rozhodcovská zmluva,

ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor vzniknutý z uzavretej zmluvy o
úvere.

4. Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 08.06.2011 súd prvej inštancie posúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň aj ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa ut. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“).

5. Konštatoval, že zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere zakázané ustanovením § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmenka bola z tohto
dôvodu vystavená a oprávneným vyplnená v rozpore so zákonom vyplývajúcim z uvedeného zákonného

ustanovenia. V rozhodcovskom konaní nebol uvedený rozpor so zákonom zohľadnený.6. Súd prvej inštancie nad rámec uviedol, že rozhodcovský súd sa vôbec nezaoberal otázkou
primeranosti zmenkových úrokov uplatnených vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, tieto priznal
v uplatnenej výške. Z predloženej fotokópie zmenky vyplýva, ž táto je vyhotovená na predtlačenom

formulári, pričom zmluvné strany si dojednali 0,25 % denný zmenkový úrok. Ide o nárok, ktorý
oprávnenému z uzavretej zmluvy o úvere nevyplýva. Súd prvej inštancie považoval denné zmenkové
úroky vo výške 0,25 %, t.j. 91,25 % ročne za neprimerané a rozpore so zásadou poctivého obchodného
styku a s dobrými mravmi. V rozhodcovskom konaní taktiež nebolo zohľadnené, že zmluva o úvere
neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“), ako ani údaj o priemernej

výške RPMN na príslušný spotrebiteľský úver podľa § 9 ods. 2 písm. j) a y) zákona o spotrebiteľských
úveroch, a preto sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona
o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na zákaz použitia
zmenky, na rozpor uplatneného nároku so zákonom a na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi,
súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

7. Tým, že oprávnený žiadal vymôcť svoj nárok v rozpore so zákonom, zavinil zastavenie exekúcie.
Preto podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku s použitím § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému nárok na náhradu
trov exekúcie.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti prvej výrokovej vety podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že postavenie povinného ako spotrebiteľa odmieta.
Poukázal na skutočnosť, že s povinnou uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému
poskytnutý úver na účel povolania. Povinný v zmluve o úvere výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie
potvrdil osobitne svojim podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Preto

zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľskom
úvere“), neskôr zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a preto nie je namieste vzťahovať na povinného

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Trval na tom, že povinný nijako nepreukázal skutočnosť, že v
čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia oprávneného
treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. V tejto súvislosti
poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG. Zdôraznil,
že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou.

9. K úrokom z omeškania oprávnený uviedol, že povinný podpisom zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so
zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. V zmysle týchto zmluvných
podmienok sa povinný ako dlžník v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz zaviazal zaplatiť veriteľovi
aj úrok z omeškania v sadzbe 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Dohodnutú výšku

úrokov vo výške 0,25 % nepovažoval za neprimeranú a v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku aj vzhľadom na skutočnosť, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri
poskytnutí úveru. Zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná
účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky a Českej republiky. Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a

postihuje dlžníka, ak poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy Žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom
§ 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil
pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1
CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1
CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej výrokovej vety ako vecne správne potvrdil.

12. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 19.02.2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice
spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Následne dňa 07.05.2014 doručil súdny exekútor súdu prvej
inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej vecije rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 02569/12 zo dňa 10.07.2012. Zo spisu ďalej
odvolací súd zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 08.06.2011 uzatvorená zmluva o

úvere. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13 obsahujú
dohodu o vyplnení zmeniek. Súčasne s uzatvorením zmluvy o úvere došlo medzi zmluvnými stranami
k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Dňa 08.06.2011 bola povinným zároveň vystavená neúplná
zmenka. Súd prvej inštancie v predmetnej veci dňa 21.10.2014 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na

1.neprijateľné zmluvné podmienky,
2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou

tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

15. Podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vystavenia zmenky

v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie
zmenkou alebo šekom.

16. V prípade, že exekučný súd dospeje k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie
dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťuje v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a

šekového, v zmysle vyššie citovaného ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku platného a účinného od
23.12.2015 je povinný ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky k tomu,
či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná
ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.

17. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu
exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a
preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný
urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom
23.12.2015, pretože aj v exekučných konaniach, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté

o žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015,
ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou
spotrebiteľom.

18. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že úverová zmluva uzavretá dňa

08.06.2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože
sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou
právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto

zákona. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že úverovú zmluvu uzatváral povinný ako fyzická
osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti.

19. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia, je vyššie konkretizovaný

rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so
sídlom v Bratislave. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky. Rozhodcovský súd sa však nezaoberal obsahom zmluvy o úvere, ktorá bola
všeobecným súdom vyhodnotená ako spotrebiteľská a v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok.Rozhodcovský súd pri rozhodovaní neprihliadol na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

20. Súd prvej inštancie v danej veci na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov
mal povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Zákonodarca stanovil oprávnenému v
prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok,
ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nebolo prihliadnuté na
prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov
na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z dôkazov predložených oprávneným nevyplýva,
že by sa stály rozhodcovský súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov
konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

21. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal
stanovisko, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez

ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností
prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve.

22. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom tento nedostatok neodstránil ani v odvolacom konaní,
a preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu zastavenia exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného
poriadku), uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Uznesenie bol jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).