Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116208822
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6116208822.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.
Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne Mgr. Y. L., narodenej XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom C. L. XXX, právne zastúpenej URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom Skuteckého
17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,

o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/119/2016-162 z 29.
októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni
n e p r i z n á v a .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej
inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozhodol tak, že „Žalobkyňa má nárok na náhradu trov tohto
konania voči žalovanej, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni v lehote 3 dní odo dňa
rozhodnutia o výške trov samostatným uznesením.“ (prvý výrok) a súčasne rozhodol, že „Žalovaná
má nárok na náhradu trov tohto konania voči žalobkyni v časti o náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je

žalobkyňa povinná žalovanej zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa rozhodnutia o výške trov samostatným
uznesením.“ (druhý výrok).

2. Prvoinštančný súd v odôvodnení uviedol, že jeho rozsudok zo dňa 09. 11. 2017 odvolací súd vo výroku
o náhrade trov konania zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukazujúc potom na ust.
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol prvoinštančný

súd o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu v konaní a urobil tak dvoma samostatnými výrokmi,
nakoľko si žalobkyňa v žalobe uplatnila samostatné nároky. Ohľadne nároku na náhradu škody za
vynaložené trovy obhajoby bola žalobkyňa plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov konania voči
žalovanej,vprípadežalovanéhonárokunanáhradunemajetkovejujmyvšakžalobkyňaúspešnánebola,
preto je v tejto časti povinná nahradiť trovy konania úspešnej žalovanej. Dodal, že o výške trov konania
rozhodne po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením.

3. V zákonnej lehote podala proti uzneseniu odvolanie žalovaná. Namietala, že napriek záverom
odvolacieho súdu nevyjadril okresný súd vo výrokoch napadnutého uznesenia pomer úspechu
sporových strán. V prvom výroku tiež absentuje konštatovanie o tom, že žalobkyňa má nárok na náhradu
trov konania len v časti náhrady škody a nie nárok na náhradu trov celého konania. Žiadala preto
napadnuté uznesenie zmeniť tak, že v časti náhrady škody bude mať žalobkyňa voči nej nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 % a v časti náhrady nemajetkovej ujmy bude mať zasa ona voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.4.Žalobkyňavovyjadreníkodvolaniuoznačilapostupokresnéhosúduzazákonnýasprávny,pretožebol
zohľadnenýúspechobochstránsporuohľadnetoho-ktoréhonároku.Nesúhlasilasožalovanoužiadanou

30-dňovou lehotou na zaplatenie trov konania a dodala, že absencia slov „z náhrady škody“ v prvom
výroku napadnutého uznesenia predstavuje vzhľadom na jeho jasné odôvodnenie iba chybu v písaní.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolaním napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§
387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

6. Odvolanie žalovanej vyhodnotil odvolací súd ako opodstatnené, pretože okresný súd po vrátení veci
odvolacím súdom na opätovné rozhodnutie o trovách konania síce správne rozhodol v zmysle ust. § 262
ods. 1 CSP najskôr len o nároku na náhradu trov konania a správne tiež prihliadal na zásadu úspechu

vyjadrenú v ust. § 255 ods. 1 CSP, jeho postup ale nebol správny v tom, že rozhodol o nároku na
náhradu trov konania dvoma výrokmi a hlavne ani v tom, že v nich neuviedol slovne, percentuálne resp.
zlomkom pomer úspechu a neúspechu sporových strán. Práve tento nedostatok bol dôvodom zrušenia
rozsudku okresného súdu zo dňa 09. 11. 2017 vo výroku o trovách konania odvolacím súdom (ako na to
správne poukázala žalovaná v odvolaní), pričom okresný súd ani v novom rozhodnutí toto pochybenie

neodstránil.

7. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej
zaplatenia sumy 32.007,02 Eur s príslušenstvom. Konanie potom právoplatne skončilo tak, že ohľadne
zaplatenia sumy 20.388,- Eur s príslušenstvom titulom ušlého zisku bolo konanie zastavené vzhľadom

na späťvzatie žaloby žalobkyňou bez uvedenia dôvodu (zrejme ako reakcia na vyjadrenie žalovanej k
podanej žalobe), z rovnakého dôvodu bolo konanie zastavené aj ohľadne úrokov z omeškania od 24.
03. 2015 do 09. 03. 2016, v časti zaplatenia sumy 1.619,02 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody
za trovy obhajoby bolo žalobe žalobkyne vyhovené a v časti zaplatenia sumy 10.000,- Eur ako náhrady
nemajetkovej ujmy bola žaloba zamietnutá.

8. Za tohto stavu preto okresný súd nemohol posudzovať úspech a neúspech sporových strán
prihliadajúc len na posledné dva spomínané nároky uplatnené žalobkyňou ale v súvislosti s rozhodnutím
o trovách konania bolo potrebné zohľadniť celý predmet konania a v nadväznosti naň posúdiť mieru
úspechu a neúspechu žalobkyne a žalovanej vo vzťahu k použitiu ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP.

9. Aplikujúc tieto ustanovenia odvolací súd konštatuje, že v tomto spore nemala žalobkyňa väčší
úspech ako len v rozsahu zaplatenia sumy 1.619,02 Eur s príslušenstvom. Vo zvyšnej časti predmetu
konania, t. j. v rozsahu zaplatenia sumy 30.388,- Eur s príslušenstvom (20.388,- Eur + 10.000,- Eur)
evidentne úspešná nebola, a to bez ohľadu na to, či došlo k čiastočnému zamietnutiu žaloby alebo k

čiastočnému zastaveniu konania (lebo ani aplikácia ust. § 256 ods. 1 CSP by neviedla k inému záveru).
Pomerný úspech žalobkyne teda v tomto spore predstavoval po zaokrúhlení len 5,06 % (1.619,02 Eur
zo sumy 32.007,02 Eur) a zvyšok v rozsahu 94,94 % je úspechom žalovanej (30.388,- Eur zo sumy
32.007,02 Eur). Čistý úspech žalovanej v dôsledku toho prevažuje a predstavuje 89,88 % (94,94 %
mínus 5,06 %), v ktorom rozsahu by žalovaná mala voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

Odvolací súd ale z obsahu spisu zistil, že žalovanej žiadne konkrétne trovy konania nevznikli, žiadne si
pritom neuplatnila ani v jednom z písomných podaní a ani na pojednávaniach, preto zmenil napadnuté
uznesenie okresného súdu a vyslovil, že žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni
nepriznáva.

10. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu, ktorý rozhodol o trovách konania
dvoma výrokmi selektívne (iba) vo vzťahu k dvom žalobkyňou uplatneným nárokom a nezohľadnil
navyše ani ďalší žalobkyňou uplatnený nárok. Podľa odvolacieho súdu žalobkyňa neuplatnila viac
samostatných nárokov takého charakteru, že by bolo treba pri každom z nich rozhodovať o trovách
konania samostatným výrokom. Išlo o zodpovednostné peňažné nároky vyvodzované zo zodpovednosti

žalovanej za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (uznesením o vznesení obvinenia) a pri
každom uplatnenom nároku nebolo potrebné urobiť samostatný výrok o náhrade trov konania, pretože
úspech pri niektorom nároku a neúspech pri inom je vo vzťahu k trovám konania zohľadnený už
v pomernom (percentuálnom) rozdelení (ne)úspechu strán sporu. V zákonnej úprave niet podľaodvolacieho súdu podkladu, aby napríklad pri piatich v žalobe uplatnených peňažných nárokoch bolo v
konečnom rozhodnutí päť výrokov týkajúcich sa náhrady trov konania sporových strán, ak úspešnosť
strany v spore možno vyjadriť percentuálne (či zlomkom) jediným výrokom o nároku na náhradu trov

konania.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 a 2 CSP a nakoľko v rovnakej miere bola v odvolacom konaní (ne)úspešná tak žalobkyňa
ako aj žalovaná vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).