Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. september 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15Csp/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216211511
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216211511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: V. U., M.. XX.XX.XXXX,
Q. R. B. XXX, o zaplatenie 1.006,66 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.006,66 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III.Žalobca má nárok nanáhradutrovkonaniaprotižalovanejvrozsahu100%.Ovýšketejtonáhrady
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.07.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovanú
k zaplateniu sumy 1.006,66 eur s 28 % ročným úrokom od 18.09.2015 do zaplatenia a k náhrade trov
konania s odôvodnením, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 19.08.2014 zmluvu o bežnom účte
(zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb), na ktorom bol ku dňu 17.09.2015
evidovaný debetný zostatok vo výške 1.006,66 eur - nepovolené prečerpanie účtu, ktorý žalobca pred
uzatvorením tohto účtu internou účtovnou transakciou previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet,

a ktorý sa v zmysle 3.12 VOP a vývesky úrokových sadzieb úročí úrokom vo výške 28 % ročne až do
zaplatenia celej pohľadávky.

2.Žalobusprílohamiaprocesnépoučeniapodľazákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalej
len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadrila v lehote 10 dní, súd doručil žalovanej
do vlastných rúk dňa 11.04.2017. Žalovaná sa však k žalobe s prílohami písomne nevyjadrila.

3. Súd na nariadenom pojednávaní vykonanom bez účasti strán sporu - riadne ospravedlneného žalobcu
a vôbec neospravedlnenej žalovanej - vykonal dokazovanie predloženými listinami a listinnými dôkazmi
(najmä žalobou, zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb z 19.08.2014,
výpisom z účtu, úrokovými sadzbami a sadzobníkom poplatkov, VOP, vyjadrenie žalobcu zo dňa
04.11.2016, špecifikáciou podania zo dňa 16.11.2017 s prílohami, špecifikáciou žalovanej sumy) a
zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalovaná dňa 19.08.2014 uzavrela so žalobcom zmluvu, na
základe ktorej jej žalobca zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX a vydal platobnú kartu. Žalobca

z dôvodu nevyrovnania dlhu žalovanej, vzniknutého nepovoleným prečerpaním jej bežného účtu,
previedol internou účtovnou transakciou na svoj vnútorný pohľadávkový účet debetný zostatok na účte
žalovanej a účet uzatvoril. Podľa výpisu z účtu žalovanej predstavoval debetný zostatok na ňom ku
dňu uzatvorenia účtu 17.09.2015 čiastku 1.006,66 eur. V zmysle bodu 3.12 Všeobecných obchodnýchpodmienok v znení účinnom od 20.05.2014 sa nepovolené prečerpanie úročí podľa bodu 8.8 - úrokovou
sadzbou stanovenou bankou.

4. Zmluva o bežnom účte, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou upravenou v § 708
a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Žalovaná však uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, keďže na rozdiel od žalobcu pri
uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a teda ide o zmluvu

spotrebiteľskú, podriadenú navyše aj právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od
01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho
časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ
v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny
vzťah, ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

5. Vyhodnotením vykonaného dokazovania mal súd s poukazom na citované ustanovenia za to, že
podaná žaloba je dôvodná len v časti požadovanej istiny. Medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva,
na základe ktorej žalobca žalovanej založil a viedol bankový účet, na ktorom vznikol ku dňu 17.09.2015
debetný zostatok vo výške 1.066,66 eur. Nakoľko žalovaná tento debetný zostatok dosiaľ nevyrovnala,

hoci jej táto povinnosť vyplýva z uzavretej zmluvy vrátane VOP, súd ju k tejto povinnosti zaviazal
predmetným rozsudkom (výrok I týkajúci sa istiny pohľadávky).

6. Žalovaná síce nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporovala, avšak
vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd z úradnej povinnosti preskúmal

oprávnenosť celého žalovaného nároku. Zo žalobcom tvrdených skutočností a predložených dôkazov
nevyplýva, že by bol medzi stranami sporu individuálne dohodnutý úrok pre prípad nepovoleného
prečerpaniaarovnakozostranyžalobcunebolopreukázané,žebyžalovanúoboznámilsoVšeobecnými
obchodnými podmienkami účinnými v rozhodnom období, resp. že by k nim pristúpila. Nepovolené
prečerpanie na osobnom účte v zmysle VOP - Prima banka Slovensko, a.s. účinných od 01.03.2015

(resp. aj so skoršou účinnosťou) totiž neobsahovalo údaj o úrokoch, ktoré by boli individuálne dojednané
a žalobca nepreukázal, že by žalovaná mala možnosť sa s nimi oboznámiť. Medzi stranami sporu
preto nemohla byť pre obdobie od 18.09.2015 platne dohodnutá výška úroku v prípade nepovoleného
prečerpania, keďže na túto iba odkazovali obchodné podmienky v bode 3.12, aj to nedostatočnýmspôsobom. Keďže žalobca nepreukázal platné dohodnutie úrokov so žalovanou ako spotrebiteľom
vo výške 28 % z nepovoleného prečerpania priamo v spotrebiteľskej zmluve alebo nepochybným
spôsobom, že k týmto ďalším dojednaniam aj v samostatných obchodných podmienkach žalovaná

ako spotrebiteľ pristúpila, bolo potrebné dospieť k záveru, že so žalovanou neboli platne dojednané
úroky v prípade nepovoleného prečerpania účtu. Obchodné podmienky, ktoré často krát tvoria súčasť
spotrebiteľských zmlúv, nemôžu slúžiť na to, aby do nich dodávateľ neprehľadne a zložitou formuláciou
a malým písmom ukryl také dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá,
že ujdú pozornosti spotrebiteľa. Na základe vykonaného dokazovania tiež nebolo preukázané, že by

žalobca doručil žalovanej Všeobecné obchodné podmienky, že by s týmito všeobecnými obchodnými
podmienkami bola žalovaná riadne oboznámená a že by ich pri prevzatí podpísala (porovnaj rozsudok
KS NR sp. zn. 9Co/131/2017 z 29.03.2018), v dôsledku čoho sa tento nárok žalobcu nedá považovať
za dostatočne preukázaný (výrok II rozsudku).

7. Súd pritom považoval predloženú žalobu a žalobcom v konaní (aj na výzvu súdu) doložené

špecifikácie pohľadávky za úplné z pohľadu opisu podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení (§
150 ods. 1 CSP ), ako i náležitostí podania
(§ 127 CSP ), a teda nebol tu daný dôvod
na ďalšiu výzvu v zmysle § 129 ods. 1 CSP , nakoľko by tým už súd neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu a porušil by základný princíp rovnosti

sporových strán (nepožadoval by totiž náležitosti neúplného návrhu, ale ďalšie, resp. iné dôkazy
potrebné pre zabezpečenie procesného úspechu žalobcu). Súd pritom nepochybne vedel žalobcom
uplatnené nároky posúdiť podľa tvrdení a dôkazov, ktoré žalobca na preukázanie uplatneného nároku
uplatnil a predložil už spolu so žalobou, resp. neskôr počas konania.

8. Pokiaľ však ide o riadny úrok vo výške 28 % ročne z dlžnej sumy od 18.09.2015 do zaplatenia,
súd tento nárok žalobcovi nemohol priznať ani z dôvodu, že podľa názoru súdu z ust. § 502 a §
503 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere (z obsahu
špecifikácie žalovanej sumy z 24.08.2018 vyplýva, že tu bol žalovanej predtým poskytovaný úver vo
forme povoleného prečerpania účtu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú

okrem ust. § 710 Obchodného zákonníka predovšetkým ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch) platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
až do splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov
iba do splatnosti dlhu, a to aj v prípade jeho predčasného zosplatnenia, pričom následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998). Takýto záver je logický,

pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to
jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14). V podstate
ide o to, že pri zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru
vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru a má právo získať okamžite celú sumu

požičaných peňazí, a teda na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a
práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na riadne úroky za požičanie
peňažných prostriedkov aj po zosplatnení úveru. V opačnom prípade by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo,
pričom spotrebiteľovi by už neboli garantované práva, ktoré mu v súvislosti s dohodnutým splácaním

úveru vyplývali zo zmluvy pred vyvolanou zmenou. Ba čo viac veriteľ by mohol úroky inkasovať aj v oveľa
väčšom rozsahu a v kratšej dobe, než na základe pôvodného splátkového kalendára, nakoľko by už
nebol ohraničený postupnosťou splácania úrokov z istiny a ani dohodnutým celkovým rozsahom úrokov
z úveru a dlžník by musel platiť úroky vo výške 28 % z celej dlžnej sumy bez akéhokoľvek časového a
objemového limitu až do úplného zaplatenia tejto sumy. Na uvedenom pritom nič nemení ani prípadná

dohoda zmluvných strán v danom smere, resp. úprava v zmluve alebo v jej súčastiach, nakoľko táto je
pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Súd preto tento nárok
žalobcovi nepriznal (výrok II rozsudku).

9. Ďalej je možné konštatovať, že nakoľko tu ide o zmluvu spotrebiteľskú, platí vo vzťahu k nej pravidlo

nemožnosti úpravy zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve odchylne od zákona v neprospech
spotrebiteľa, teda v tomto prípade aj od § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z., podľa ktorých bolo možné sankčný úrok z omeškania žalovanej ako spotrebiteľa s
uhradením debetného zostatku na účte dohodnúť pre celú dobu omeškania len v zákonom stanovenejvýške. Tejto požiadavke však v žiadnom prípade nezodpovedá uplatnený úrok vo výške 28 %, ktorý
bez ohľadu na jeho označenie vo výveske žalobcu má v čase po zrušení účtu jednoznačne sankčný
charakter, a teda jeho dohodnutie vo výške nad zákonom povolenú výšku úrokov z omeškania

je potrebné tiež považovať za obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255
ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanej v
rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % (v časti istiny rozhodujúcej

pre určenie celkového úspechu strany v spore). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).