Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. október 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Csp/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317203358
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317203358.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcu:

F. O., A.. X.X.XXXX, W. L., Š. Č.. XXX, v konaní zastúpený advokátom: JUDr. Albín Lancz, so sídlom
Galanta, Mierová 1435/33, proti žalovanému: BUBO travel agency, s.r.o., IČO: 35 824 859, so sídlom
Bratislava, Dunajská č. 31, v konaní právne zastúpený: CLC advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 707
856, so sídlom Bratislava, Panenská č. 18, o zaplatenie 3 563,20 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 563,20 Eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania
od 6.12.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.2.2017 a jej úpravou doručenou súdu
dňa 29.5.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 3 563,20 Eur s
príslušenstvom a k náhrade trov predmetného konania. V podanej žalobe uviedol, že prostredníctvom
internetovej stránky cestovnej kancelárie CK Bubo si dňa 18.11.2016 objednal zájazd formou
internetového vyplnenia objednávky. Jednalo sa o zájazd s označením Q., O. s realizáciou v dňoch
27.12.2016 až 11.1.2017 s doplnkovými službami a poistením. Dňa 24.11.2016 žalobca na účet
žalovaného uhradil celkovú cenu stanovenú v objednávke ako suma zájazdu vo výške 3 563,20 Eur.

Medzi stranami sporu teda došlo k uzatvoreniu zmluvy o obstaraní zájazdu. Zo strany zamestnancov
žalovaného, bola cestou e-mailovej komunikácie, úhrada celej sumy zájazdu žalobcovi potvrdená,
pričom bol informovaný aj o ďalšom postupe v rámci realizácie samotného zájazdu. Dňa 5.12.2016
žalobca od žalovaného dostal e-mail s informáciou o povinnosti úhrady doplatku za izbu pre jednu osobu
vo výške 495,- Eur, a to aj napriek predchádzajúcemu ubezpečeniu žalobcu zo strany žalovaného, že
celý zájazd má uhradený a súčasne aj napriek tomu, že možnosť výskytu takejto položky nefigurovala
nikde v rámci priebehu kontraktačného procesu na internetovom portáli žalovaného, respektíve nedošlo

v priebehu objednávania zájazdu k upozorneniu na možnosť výskytu takejto položky. Predmetným e-
mailom došlo k navýšeniu ceny zájazdu o príplatok za samostatné ubytovanie vo výške 495,- Eur.
Predmetná skutočnosť predstavuje v zmysle ustanovenia § 741e OZ zmenu podstatnej podmienky
zmluvy, v ktorej dôsledku vzniklo objednávateľovi zájazdu právo odstúpiť od zmluvy bez zaplatenia
zmluvných pokút. Uvedená položka totiž nebola súčasťou rozpisu poplatkov spojených so zájazdom, ale
len nepriamo vyplývala z obsahu Všeobecných podmienok pripojených k zmluve. Na možnosť vzniku
tohto príplatku súčasne nebol objednávateľ upozornený nikde v priebehu dojednávania zájazdu. Takáto

forma zachytenia príplatku je následne aj v rozpore s ustanovením § 741b ods. 2 OZ, ktorý vymedzuje,
že samotná zmluva musí obsahovať ďalšie platby za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu.
Absenciu upozornenia na tento príplatok ďalej potvrdzuje aj samotná kalkulácia zájazdu generovaná
žalovaným, kde sa táto položka nevyskytuje, následne tiež použitie slovného spojenia celková cenazájazdu (ak mal mať objednávateľ možnosť predvídať ďalšie poplatky tak mal byť použitý termín záloha,
prípadne predbežná cena), ako aj potvrdenie zamestnanca žalovaného v rámci e-mailovej komunikácie,
že objednávateľ má celý zájazd uhradený, pričom sa jednalo o sumu 3 563,20 Eur. V nadväznosti na

uvedené je preto nepochybné, že žiadosť o úhradu príplatku v sume 495,- Eur je nevyhnutné vyhodnotiť
ako zmenu podstatnej podmienky zmluvy (cena), a to o viac ako 5 % (suma 495,- Eur predstavuje 13,9
% z ceny zájazdu), čím je dané právo objednávateľa na odstúpenie od zmluvy, ktoré právo aj využil, a
to e-mailom zo dňa 6.12.2016, čiže deň po oznámení zmeny ceny. Súčasne je možné vznik práva na
odstúpenie od zmluvy podriadiť aj ustanoveniu článku VI. bod 3 odsek 2 Všeobecných podmienok, ktoré

umožňujú objednávateľovi odstúpiť od zmluvy z dôvodu zmeny ceny o viac ako 5 % do 3 pracovných
dní, ktoré podmienky boli v našom prípade taktiež naplnené. Existenciu práva na odstúpenie od zmluvy
je preto možné vyvodiť nielen zo zákona, ale aj z predmetného ustanovenia. Po odstúpení žalobcu
od zmluvy (perfektným písomným prejavom vôle) vznikla zúčastneným stranám povinnosť vrátiť si
navzájom poskytnuté plnenia, a teda žalovanému vznikla povinnosť k vráteniu ceny zájazdu vo výške
3 563,20 Eur uhradenej dňa 24.11.2016 na účet žalobcu. Uvedený právny stav vyplýva aj z právnej

úpravy, ktorá precizuje, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku a teda žalovanej
spoločnosti vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu z titulu majetkového prospechu získaného
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalovaný musí vydať všetko, čo nadobudol bezdôvodným
obohatením. Pre zamedzenie akýmkoľvek pochybnostiam súčasne žalobca poznamenal, že v zmysle
ustanovenia § 40 ods. 4 OZ je písomná forma zachovaná aj pri použití elektronických prostriedkov,

nakoľko táto forma komunikácie bola medzi stranami obvyklá a zaužívaná, a preto neprichádza do
úvahy ani spochybňovanie prejavu vôle žalobcu smerujúceho k odstúpeniu. Z obsahu uvedeného listu
následne jasne vyplýva, že smeruje k zrušeniu zmluvy o zájazde oproti vráteniu uhradenej ceny zájazdu.
V zmysle uvedeného žalobca má za preukázané, že z jeho strany došlo k odstúpeniu od zmluvy s
následnou povinnosťou žalovaného k vráteniu, resp. vydaniu žalobcom poskytnutého plnenia. Právna

pozícia žalobcu ako objednávateľa zájazdu je následne posilnená aj právnou úpravou o spotrebiteľských
zmluvách, keďže predmetný právny vzťah je potrebné subsumovať aj pod túto právnu kategóriu, pričom
stranou, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a teda požíva zvýšenú právnu
ochranu, je práve žalobca. Na základe predmetnej právnej úpravy je potom ustanovenie Všeobecných
podmienok k zmluve o obstaraní zájazdu pojednávajúce o príplatku za samostatné ubytovanie, ak

nedôjde k doubytovaniu, nutné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v zmysle ustanovenia §
53 ods. 4 písm. e), h), j), k), v) OZ. V dôsledku špecifikovanej premisy je následne toto ustanovenie
Všeobecných podmienok neplatné, a preto sa naňho žalovaný pri pokuse o obhajobu svojho práva na
zvýšenie ceny zájazdu v podobe takéhoto príplatku nemôže odvolávať. Súčasne pri aplikácii ustanovení
ospotrebiteľskýchzmluváchjepotrebnépoukázaťajna§54ods.2OZ,ktoréustanoveniepredpokladáv

pochybnostiach výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, a teda výklad, pri ktorom predpokladáme, že došlo k
odstúpeniu od zmluvy na strane žalobcu v reakcii na podstatnú zmenu zmluvy v podobe nedojednaného
navýšenia ceny zo strany žalovaného a s tým spojenej následnej povinnosti žalovaného k vráteniu
zaplatenej výšky ceny zájazdu. Žalovaný nemal právo na jednostranné zvýšenie ceny v podobe príplatku
za samostatné ubytovanie jednak v dôsledku neuvedenia ceny tejto služby priamo v zmluve ako aj

v dôsledku neplatnosti ustanovenia Všeobecných podmienok, ktoré ju upravujú. Následne je preto
nespochybniteľné, že žalobcovi ako objednávateľovi zájazdu vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy, a
toakozozákona,takajzoVšeobecnýchpodmienok(vtejtočastizostalivplatnosti),ktoréprávoajriadne
a včas uplatnil dňa 6.12.2016 a následne svoj prejav vôle aj potvrdil opakovane dňa 12.12.2016. Ani
napriek uvedenému zo strany žalovaného však do tohto času nedošlo k vráteniu poskytnutého plnenia.

Rovnako v predmetnej oblasti ani nedošlo zo strany žalovaného k žiadnej reakcii na Žiadosť o vydanie
plnenia ani k inej reakcii na dopyty a urgencie žalobcu. Pre úplnosť žalobca uviedol, že po realizovaní
svojho prejavu vôle smerujúceho k odstúpeniu od zmluvy, už nemal záujem pristúpiť k zájazdu, a to
ani napriek dodatočnému zrušeniu povinnosti uhradiť príplatok vo výške 495,- Eur (k zrušeniu tohto
príplatku došlo až po odstúpení od zmluvy). Predmetná okolnosť je spojená so stratou dôvery žalobcu

voči žalovanému, nakoľko došlo pôvodne k navýšeniu ceny v danom rozsahu. Žalobca preto nemal
istotu, že zo strany žalovaného nedôjde k ďalším odchýleniam od stanovených podmienok v zmluve o
obstaraní zájazdu, keďže aj v danej oblasti bol predtým uistený, že má uhradený celý zájazd. K strate
dôvery súčasne prispelo aj nedostatočné informovanie klienta o potrebe disponovania pasom v lehote
20 dní pred samotným zájazdom, ktorá skutočnosť bola taktiež predmetom diskusie medzi stranami. Na

základe vyššie uvedeného si teda žalovaný nesplnil svoju povinnosť k vráteniu prijatej ceny zájazdu,
ktorá povinnosť mu vyplynula v dôsledku odstúpenia od zmluvy o obstaraní zájazdu, čim vzniklo na
strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je rovnako povinný vydať.2. Okresný súd Galanta v danej veci rozhodol v skrátenom konaní a vydal platobný rozkaz č.k.
15Csp/51/2017-39 zo dňa 13.7.2017, ktorým podanej žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Voči vydanému
platobnému rozkazu však žalovaný podal odpor. Preto súd uznesením č.k. 15Csp/51/2017-91 zo dňa

4.10.2017 vydaný platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a vo veci nariadil pojednávanie.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že so žalobným návrhom nesúhlasí a uplatnený nárok považuje
za neopodstatnený. Je nesporné, že strany sporu medzi sebou uzatvorili dňa 21.11.2016 N. E. E. N., Y.
S. A. N. F. Č.. XXXXXX, predmetom ktorej bol zájazd - názov zájazdu: Q., O., dátum zájazdu: 27.12.2016

- 11.01.2017. Zmluva bola uzatvorená prostredníctvom elektronického objednávkového formulára, kedy
žalobca na internetovej stránke žalovaného www.bubo.sk vyplnil formulárovú objednávku konkrétneho
zájazdu. Pred odoslaním žalobca súhlasil so všeobecnými zmluvnými podmienkami (ďalej len "VZP")
žalovaného. Následným odoslaním takto vyplnenej formulárovej prihlášky, prijatím (potvrdením)
rezervačným portálom a doručením sumáru objednávky žalobcovi došlo k platnému uzavretiu zmluvy.
V zmysle čl. I. ods. 5 VZP platí, že: „Sumár objednávky obsahuje údaj o tom, že objednávateľovi

bola doručená objednávka. Súčasťou sumára objednávky sú elektronické dokumenty, ktoré obsahujú
text zmluvy, text VZP a informáciu o názve a dátume uskutočnenia zájazdu, ktorého uskutočnenie je
predmetom zmluvy, ďalej údaje o výške ceny zájazdu, údaje o podobe a výške povinných príplatkov a
objednaných doplnkových služieb, označenie všetkých osôb objednávateľov, údaje o výške prvej časti
ceny za zájazd, zaplatením ktorej sa stáva zmluva o zájazde účinnou a údaje o spôsobe úhrady zálohy

a ceny zájazd, prípadne aj iné potrebné údaje.“ V zmysle čl. I. ods. 8 VZP platí, že: „CK BUBO v
lehote najneskôr do 21 dní pred plánovaným začiatkom uskutočnenia zájazdu doručí objednávateľovi
na jeho emailovú adresu uvedenú v objednávke informáciu o konečnej výške ceny zájazdu, o konečnej
výške ceny povinných príplatkov a konečnej výške ceny objednaných doplnkových služieb, ako aj ďalšie
podrobné informácie o všetkých skutočnostiach, ktoré sú pre objednávateľa dôležité...“. V

zmysle čl. II. ods. 3 VZP platí, že: „Objednávateľ a CK BUBO sa dohodli, že cena zájazdu, cena za
povinné príplatky alebo cena za doplnkové služby uvedená v sumári objednávky sa môže do dátumu
plánovaného uskutočnenia zájazdu vplyvom rôznych skutočností, ktoré nevie CK BUBO ovplyvniť alebo
zmeniť jednostranným úkonom CK BUBO zmeniť. Konečná výška ceny zájazdu, konečná výška ceny
povinných príplatkov a konečná výška ceny objednaných doplnkových služieb je uvedená v bližších

informáciách k zájazdu.“. V zmysle čl. II. ods. 2 VZP platí, že: „Cena zájazdu je určená
ako cena služieb tvoriacich zájazd pre osobu ubytovanú v dvojlôžkovej izbe, ak nie je v popise zájazdu
v katalógu uvedené inak“. V zmysle čl. II. ods. 17 VZP platí, že: „...Každému samostatne prihlásenému
objednávateľovi v prípade, že nebude možné vzhľadom na počet a zloženie účastníkov zájazdu
objednávateľa doubytovať na jednej dvojposteľovej izbe s iným objednávateľom rovnakého pohlavia

alebo ak objednávateľ s takýmto doubytovaním nesúhlasí, CK BUBO zabezpečí, ak je to možné, za
príplatok ubytovanie objednávateľa v jednoposteľovej izbe počas celého trvania zájazdu a objednávateľ
sa zaväzuje uhradiť príplatok za jednolôžkovú izbu vo výške uvedenej v bližších informáciách k zájazdu.“
Žalovaný bol teda riadne a vopred v súlade s VZP oboznámený s tým, že v prípade, ak cestuje sám
a bude nutné doubytovanie v jednoposteľovej izbe, dôjde i k úmernému zvýšeniu ceny zájazdu s tým

spojeným (výška navýšenia závisí od ubytovania vo vybraných 3 a 4 hviezdičkových hoteloch). O
uvedenom bol Žalobca vopred informovaný i v Bližších informáciách pred zájazdom (ďalej len „Bližšie
informácie“). Žalovaný má za to, že zmenu ubytovania z dvojposteľovej izby na jednoposteľovú nie je
možné považovať za zmenu podstatnej podmienky Zmluvy. Žalobca mal zabezpečené ubytovanie v
rovnakom štandarde, ako si objednal. Už pri objednaní zájazdu a pri oboznámení sa so VZP bol v časti

ubytovanie VZP upozornený na skutočnosť, že ubytovanie je štandardne zabezpečované ubytovaním
v dvojlôžkových izbách, avšak v prípade, že takéto doubytovanie nebude možné, zaväzuje sa doplatiť
príplatok za ubytovanie v samostatnej izbe. Cena ubytovania bola zahrnutá riadne v cene Zájazdu
a po zaslaní Bližších informácií navýšená o sumu 495,- Eur za ubytovanie v jednoposteľovej izbe
počas trvania zájazdu. V danom prípade sa nejedná o podstatné navýšenie ceny, a teda neprijateľnú

podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. j) OZ, pričom za nepodstatné prekročenie ceny treba
považovať, v nadväznosti na znenie ustanovenia § 636 OZ, prekročenie ceny o 10 až 20 %. Žalobca bol
tiež emailom zo dňa 28.11.2016 informovaný, že žalovaný neeviduje scan jeho pasu a žiada ho o jeho
zaslanie obratom. Aj v Bližších informáciách bolo uvedené, že pre zabezpečenie služieb na zájazde a
víz, bude žalovaný potrebovať čitateľnú kópiu/scan dvojstránky pasu. Zo vzájomnej komunikácie strán

sporu je zrejmé, že žalobca platným pasom nedisponoval, a to nielen v čase prihlásenia na zájazd, ale
ani týždeň pred uskutočnením zájazdu, nakoľko žalovaného informoval, že pas bude mať k dispozícii
až 21.12.2016, t.j. 6 dní pred uskutočnením zájazdu. Konanie žalobcu teda možno považovať za
účelové, nakoľko tento žalovanému, v rozpore s jeho požiadavkami, mu neposkytol potrebnú súčinnosť.Odstúpenie žalobcu od zmluvy zo dňa 6.12.2016 žalovaný nepovažuje za riadne a platne vykonané,
nakoľko v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ, právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.

4. Podaný odpor bol zaslaný na vyjadrenie žalobcovi, ktorý sa k uvedenému vyjadril podaním súdu
doručeným dňa 14.11.2017. V predmetnom vyjadrení žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu sa
pridržia skutkových a právnych vyjadrení obsiahnutých v žalobe, nakoľko cestou podaného odporu
nedošlo k ich vysporiadaniu, prípadne spochybneniu. V rámci predmetného odporu sa žalovaný

snaží precizovať právny stav oprávňujúci ho k jednostrannej zmene ceny jej navýšením o položku
ubytovania v jednoposteľovej izbe, a to poukazom na ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok,
ktoré bolo podľa názoru žalobcu potrebné vyhodnotiť ako neplatné z dôvodu, že predstavujú
neprijateľnépodmienkygenerálnešpecifikovanéužvžalobe.Ustanovenia,ktoréumožňujúdodávateľovi
jednostranne zvýšiť cenu zájazdu sú totiž absolútne v rozpore s taxatívne vymedzenými neprijateľnými
podmienkami zachytenými v OZ. Súčasne je subjekt objednávateľa mylne inštruovaný v procese

objednávky zájazdu na stránke žalovaného, že cena zájazdu generovaná v tomto procese je konečná
a nebude navyšovaná. V rámci uvedeného postupu má totiž objednávateľ hneď v rámci prvého
kroku objednávky možnosť označiť v poli ubytovanie položku, že súhlasí s dvojubytovaním. Pri
tejto voľbe následne absolútne absentuje upozornenie zákazníka na skutočnosť, že sa nejedná v
danom prípade ubytovania o konečnú podobu, keďže táto môže byť jednostranne zmenená zo strany

dodávateľa. Ustanovenie všeobecných zmluvných podmienok pojednávajúce o tejto skutočnosti má
potom rovnako neurčitý obsah, keď vymedzuje, že CK BUBO zabezpečí, ak je to možné za príplatok
ubytovanie objednávateľa v jednoposteľovej izbe. Dotknutá formulácia navodzuje dojem možnosti voľby
takejto formy ubytovania a nie povinnosť s jej súhlasom, ak CK BUBO nezabezpečí dvojubytovanie,
ktoré bolo žalobcom v procese objednávky zvolené. Súčasne v zmysle článku III. všeobecných

zmluvných podmienok, časť ubytovanie, odsek 1. sa hovorí o prípadnej povinnosti k úhrade príplatku
za jednolôžkovú izbu vo výške uvedenej v kalkulácii doplatku ceny zájazdu. V danom prípade sa ale
takáto položka v žiadnej kalkulácií neobjavuje a k jej oznámeniu došlo len cestou e-mailu. Žalobca bol
pritom opakovane uistený, že má zájazd v plnom rozsahu uhradený, a to v konečnej podobe. Zároveň je
potrebné pripomenúť, že položka príplatku za samostatné ubytovanie nebola uvedená priamo v zmluve,

čo je v rozpore s ustanovením § 741b ods. 2 OZ, ktorý vymedzuje, že samotná zmluva musí obsahovať
ďalšie platby za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu. Preto príplatok za jednoposteľovú
izbu nemožno považovať za súčasť ceny zájazdu v čase jej uzatvorenia, a preto sa uvedená položka,
ktorá bola žalobcovi oznámená až dva týždne po uzavretí zmluvy, musí riadiť ustanoveniami o navýšení
dojednanej ceny. Žalovaný sa následne v rámci svojho odporu snažil navodiť aj dojem, že sa v danom

prípade nejedná o podstatné navýšenie ceny, keďže za také je možné považovať len navýšenie o
10 až 20 %, a to v zmysle ustanovenia § 636 OZ. Daná premisa však podľa názoru
žalobcu len potvrdzuje naplnenie prezumovaného navýšenia, keďže v danom prípade predstavuje
príplatok v sume 495,- Eur pri cene zájazdu v sume 3 563,20 Eur navýšenie o 13,9
%, čo je vysoko nad dolnú hranicu pertraktovanú žalovaným. Zároveň je v rámci uvedeného potrebné

poukázať aj na irelevantnosť daného výkladu, keďže ten smeruje k ustanoveniu OZ upravujúceho
zmluvu o dielo, ktorá má oddelený režim od prejednávanej zmluvy o obstaraní zájazdu. Žalobca má aj
naďalej za preukázané, že došlo k podstatnému navýšeniu ceny, pričom uvedené tvrdenie je podporené
aj samotným znením všeobecných zmluvných podmienok žalovaného, ktoré podľa článku VI. bod 3
odsek 2 umožňujú objednávateľovi odstúpiť od zmluvy z dôvodu zmeny ceny o viac ako 5 % do 3

pracovných dní. Samotné pravidlá žalovaného teda považujú navýšenie ceny o viac ako 5 % za dôvod
na odstúpenie od zmluvy. Rovnako v danom prípade neobstojí ani špekulácia žalovaného smerujúca
k tomu, že žalobca mal záujem o zrušenie zájazdu z dôvodu, že nedisponoval pasom. Dané tvrdenie
žalovaného je výlučne účelové, keďže žalobca pristúpil k odstúpeniu od zmluvy už v termíne 6.12.2016,
teda s výrazným časovým predstihom pred oznámením povinnosti k doloženiu pasu. Súčasne žalobca

potrebnýmdokladomdisponovalvdostatočnomčasovompredstihupredzájazdom,apretotátookolnosť
netvorila prekážku pre jeho vycestovanie. Žalobca sa taktiež nestotožňujeme ani s argumentáciou
žalovaného ohľadom prejavu vôle žalobcu smerujúceho k odstúpeniu, ktorý žalovaný opätovne účelovo
interpretuje ako nevykonaný riadne a platne. Prejav vôle sa totiž riadi svojím obsahom, a preto písomný
prejav žalobcu zo dňa 6.12.2016, kde explicitne vymedzuje svoj nezáujem ísť na objednaný zájazd z

dôvoduzmenycenyasúčasnežiadaovrátenieposkytnutýchprostriedkov,považujezaprávneperfektný
prejav vôle smerujúci k odstúpeniu. Zároveň platí v pochybnostiach výklad pre spotrebiteľa priaznivejší,
ktoré ustanovenie je v prípade existencie prípadných pochybností pri danom úkone nutné aplikovať a
interpretovať v prospech žalobcu.5. Žalovaný sa k vyššie uvedenému vyjadril podaním súdu doručeným dňa 2.2.2018. Vo vyjadrení
uviedol, že s uvedeným vyjadrením a tvrdeniami žalobcu v ňom uvedených nesúhlasí a považuje ich

za účelové a v rozpore so skutočnosťou. V úvode vyjadrenia, rovnako ako v odpore poukázal na
mechanizmusuzatvoreniaZmluvyoobstaranízájazdumedzistranamisporuacitovaltieistéčlánkyVZP,
ako v podanom odpore. Ďalej uviedol, že žalovaný bol riadne a vopred v súlade s VZP oboznámený s
tým,ževprípade,akcestujesámabudenutnédoubytovanievjednoposteľovejizbe,dôjdeikúmernému
zvýšeniu ceny zájazdu s tým spojeným. O uvedenom bol žalobca vopred informovaný i v Bližších

informáciách pred zájazdom (ďalej len „Bližšie informácie“). Žalovaný má za to, že zmenu ubytovania z
dvojposteľovej izby na jednoposteľovú nie je možné považovať za zmenu podstatnej podmienky Zmluvy.
Žalobca mal zabezpečené ubytovanie v rovnakom štandarde, ako si objednal. Už pri objednaní zájazdu
a pri oboznámení sa so VZP bol v časti ubytovanie VZP upozornený na skutočnosť, že ubytovanie je
štandardne zabezpečované ubytovaním v dvojlôžkových izbách, avšak v prípade, že takéto
doubytovanie nebude možné, zaväzuje sa doplatiť príplatok za ubytovanie v samostatnej izbe. Cena

ubytovania bola zahrnutá riadne v cene Zájazdu a po zaslaní Bližších informácií navýšená o
sumu 495,- Eur za ubytovanie v jednoposteľovej izbe počas trvania zájazdu. V nadväznosti
na vyššie uvedené a argumentáciu žalobcu žalovaný poukazuje najmä na skutočnosť, že i v zmysle
ustálenej judikatúry platí všeobecná zásada uvedená v § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, a
to, že za neprijateľné podmienky treba považovať tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť

pred uzavretím zmluvy. Žalovaný si jednoznačne splnil svoju informačnú povinnosť v rámci zmluvnej
prevencie v zmysle § 43 Občianskeho zákonníka, nakoľko vopred žalobcu ako spotrebiteľa informoval o
príplatkovej povinnosti v prípade, ak bude ubytovaný v jednoposteľovej izbe. Neprijateľnou podmienkou
je taká podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Ubytovanie v jednoposteľovej izbe v prípade nemožnosti doubytovania v

izbe dvojposteľovej, v žiadnom prípade nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a uplatnenie nároku na príplatok nespôsobuje zmenu podstatnej
podmienky zmluvy, v ktorej dôsledku mohlo vzniknúť žalobcovi právo odstúpiť od zmluvy. Žalovaný
zastáva názor, že podmienky uvedené vo VZP nie je v žiadnom prípade možné vyhodnotiť
ako neplatné z dôvodu, že predstavujú neprijateľné podmienky, tak ako uvádza žalobca. Ustanovenia,

ktoré umožňujú jednostranne požadovať príplatok za ubytovanie sú súčasťou VZP najmä z dôvodu,
že s ohľadom na charakter zájazdov organizovaných žalovaným, ktoré možno označiť za expedičné a
organizačne náročné, nie je objektívne možné ani pri vynaložení odbornej starostlivosti predvídať všetky
okolnosti konkrétneho zájazdu s to práve s ohľadom na charakter zájazdov a spotrebiteľov, ktorí sa na
zájazdoch žalovaného zúčastňujú. Práve z uvedeného dôvodu je ustanovenie o možnom

jednostrannom zvýšení ceny zájazdu v prípade zabezpečenia ubytovania v jednoposteľovej
izbe súčasťou VZP a každý spotrebiteľ je s nimi vždy vopred oboznámený, pričom z rovnakého dôvodu
nie je konkrétna príplatková povinnosť a jej výška súčasťou zmluvy o obstaraní zájazdu pri jej uzatvorení.
Nejedná sa o svojvoľné zvýšenie ceny a obohatenie žalovaného na úkor spotrebiteľa, ako sa snaží
žalobca naznačiť. Jedná sa o reálne náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na zabezpečenie ubytovania

počas zájazdu v jednoposteľovej izbe. Súčasne zdôrazňujeme, že príplatková povinnosť
bola žalobcovi oznámená bezodkladne, v čo najkratšom možnom termíne, a to už po dvoch týždňoch
odo dňa uzatvorenia zmluvy. Žalobca označuje ustanovenie VZP o možnosti príplatkovej povinnosti za
ustanovenie s neurčitým obsahom, pričom naznačuje, že dotknuté ustanovenie je možné chápať ako
možnosť voľby tejto formy ubytovania. S uvedeným tvrdením žalovaný absolútne nesúhlasí. Z vyššie

uvedených citovaných ustanovení VZP je zrejmé, že sú presne vymedzené podmienky, za ktorých bol
žalovaný oprávnený ubytovať žalobcu v jednoposteľovej izbe za príplatok. V žiadnom prípade nie je
možné dotknuté ustanovenia vykladať ako určitú možnosť voľby formy ubytovania, ako účelovo tvrdí
žalobca, nakoľko toto oprávnenie je s ohľadom na počet a zloženie účastníkov
zájazdu viazané z objektívnych príčin na žalovaného ako sprostredkovateľa zájazdu. Žalovaný sa vždy

snaží nájsť riešenie, aby účastníci zájazdu neboli povinní doplácať akýkoľvek príplatok, ak to nie je
nevyhnutné. V tomto prípade bolo navrhnutým riešením doubytovanie žalobcu v dvojposteľovej
izbe priamo so sprievodcom zájazdu mužského pohlavia, o čom bezprostredne po získaní informácie o
tejto možnosti, bol žalobca, zamestnankyňou žalovaného, informovaný, pričom ho súčasne informovala,
že nakoľko došlo k možnosti doubytovania so sprievodcom, žalobca nie je povinný doplatiť príplatok

za jednoposteľovú izbu vo výške 495,- Eur. Napriek uvedenému sa však žalobca zájazdu nezúčastnil
a žalovanému vznikol nárok na storno poplatok vo výške 100% uhradenej ceny zájazdu v zmysle
príslušných ustanovení VZP. Nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému, tento teda aj naďalej považujeza nedôvodný a neopodstatnený. Žalovaný žiada žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov predmetného
konania.

6. Dňa 14.9.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu označené ako úvodný prednes, kde žalobca
zhrnul doteraz v danej veci uvedené tvrdenia, pričom k špekulácii žalovaného smerujúcej k tomu, že
žalobca mal záujem o zrušenie zájazdu z dôvodu, že nedisponoval pasom uviedol, že dané tvrdenie
je výlučne účelové. Žalobca pristúpil k odstúpeniu od zmluvy už v termíne 6.12.2016, teda s výrazným
časovým predstihom pred oznámením povinnosti k doloženiu pasu. Súčasne žalobca potrebným

dokladom disponoval v dostatočnom časovom predstihu pred zájazdom (minimálne 6 dní), a preto to
okolnosť netvorila prekážku pre jeho vycestovanie. Žiadosť o doloženie scanu pasu pre žalovaného
bola pritom odôvodnená výlučne vybavením víz do Vietnamu zo strany žalovaného ako jasne vyplýva
z emailovej komunikácie. Predmetné víza však bolo možné zo strany žalobcu vybaviť aj alternatívnymi
formami (na ambasáde alebo na základe schvaľovacieho listu), o ktorých mal žalobca vedomosť, čo
potvrdzuje aj jeho argumentácia v e-mailoch, kde poukazuje na to, že nedodanie pasu nebude tvoriť

prekážku pre získanie jeho víz. Pri využití možnosti zrýchleného vybavenia víz sú tieto totiž vydané
do nasledujúceho pracovného dňa a cena tejto služby je maximálne 60,- Eur. Rovnako tak aj Bližšie
informáciepredzájazdom,včastivízjednoznačnekonštatujú,žeprezískanievízstačímaťvčaseodletu
platný cestovný pas s dvoma voľnými stránkami a 2 fotografie pasového formátu, pričom víza sa mali
vybavovať na imigračnom oddelení na hanojskom letisku. Všetky tieto podmienky žalobca spĺňal už v

čase odstúpenia od zmluvy, a preto je špekulácia o tomto dôvode odstúpenia bezpredmetná. Záverom
predmetného vyjadrenia žalobca ešte uviedol, že žalovanému nemohol v žiadnom prípade vzniknúť
nárok na 100 % storno poplatok ako precizuje vo svojom vyjadrení, keďže k odstúpeniu, a teda aj
stornovaniu zájazdu, došlo v lehote od 29 do 15 dní so storno poplatkom 90 %. Avšak žalobca naďalej
trvá na tom, že žalovanému, na základe uvedeného nepatrí žiadny nárok zo stornovania.

7. Na pojednávaní konanom v danej veci dňa 18.9.2018 sa osobne zúčastnili právny zástupcovia
obidvoch strán sporu.

8. Právny zástupca žalobcu k spisovému materiálu založil fotografie objednávkových formulárov z webu

žalovaného, za účelom preukázania, že na žiadnom z nich sa nenachádza informácia o doplatku za
jednoposteľovú izbu. K spisovému materiálu taktiež založil listinné dôkazy preukazujúce, že dôvodom
odstúpenia žalobcu od zmluvy nebola skutočnosť, že nemal k dispozícii platný cestovný doklad.

9. Právny zástupca žalovaného k spisovému materiálu založil VZP účasti na zájazdoch, ktoré boli platné

a odsúhlasené žalobcom v čase vytvorenia objednávky, a ktoré zároveň žalobca obdržal aj do svojho
e-mailu. Pred súdom uviedol, že nesúhlasí so stanoviskom žalobcu, ktorý pred súdom prezentuje a
vychádza z toho, že VZP pred účasťou na zájazde sú akýmsi následným a druhoradým dokumentom.
S takouto argumentáciou nemožno súhlasiť, pretože tieto VZP tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
S ich obsahom musel žalobca pred započatím samotného procesu objednávky vyjadriť súhlas. Na

viacerých miestach je objednávateľ zájazdu upozorňovaný, že môže dôjsť k situácii, kedy ho nebude
možné doubytovať s iným účastníkom zájazdu a nastane situácia, že bude ubytovaný za doplatok
v jednoposteľovej izbe. Zároveň upriamil pozornosť na čl. 2 ods. 1 VZP, podľa ktorého je záväzná
výsledná cena, ktorú je objednávateľ povinný zaplatiť, teda cena zájazdu + suma všetkých povinných
a nepovinných príplatkov uvedená v kalkulácii doplatku zájazdu. Žalobca v svojej argumentácii vyníma

niektoré ustanovenia VZP a interpretuje ich vo svoj prospech. Informačná povinnosť žalovaného voči
žalobcovi bola riadnym spôsobom splnená, keď tento žalobcu riadne oboznámil s tým, že existuje
možnosť, že bude za doplatok ubytovaný v jednolôžkovej izbe. Doplatok predstavoval iba skutočné
náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s ubytovaním v jednolôžkovej izbe. V ostatnej argumentácii poukázal
na doterajšie vyjadrenia vo veci.

10. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu nad rámec už uvedeného k danej veci dodal, že žalovaný
svoju procesnú obranu zakladá na skutočnostiach, ktoré majú svoj pôvod výlučne vo VZP. Uvedené
navodzuje dojem zahmlievania príplatkov za jednolôžkovú posteľ a ich oddelenia od režimu hlavného
kontraktačného procesu. S názorom žalovaného, že VZP majú byť vnímané ako plnohodnotná súčasť

zmluvy, sa nestotožňuje. Ak nie sú totiž obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich
obsiahnuté (ak im zákon predpisuje písomnú formu), sú pre absenciu tejto formy neplatné. Zmluva o
obstaraní zájazdu má písomnú formu zákonom predpísanú, a teda aj VZP, ak majú spĺňať podmienku
platnosti,malibybyťautorizovanérovnakýmspôsobomakozmluva(snahachrániťspotrebiteľa). Vzáujme právnej istoty je vhodné, aby si zmluvné strany dôležité ustanovenia, za ktoré v
danom prípade treba povinné príplatky spojené so zájazdom považovať, dohodli priamo v
texte zmluvy. Rovnako tak absentuje aj výslovný prejav vôle byť danými VZP viazaný ako súčasťou

zmluvy, keďže klient prostredníctvom objednávky iba označí pole s popisom „súhlasím
s VZP“. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred VZP, a preto ak zmluva hovorí o konečnej
cene zájazdu a nespája s formou ubytovania žiadny príplatok, tak by uvedené ustanovenia mali vyvrátiť
úpravu obsiahnutú vo VZP. V prípade VZP nemožno hovoriť o individuálne dojednaných podmienkach,
keďže spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, nakoľko musel vyjadriť súhlas s ich existujúcim

znením. Jednoznačne tu absentuje umožnenie spotrebiteľovi odstúpiť od zmluvy z dôvodu zvýšenia
ceny služby ako predpokladá ustanovenie § 53 ods. 4 písm. j) OZ a rovnako dochádza k požiadavke
úhrady plnenia, o ktorom spotrebiteľ nebol preukázateľne informovaný ako vymedzuje ustanovenie
§ 53 ods. 4 písm. v) OZ. ustanovenie § 53 ods. 4 písm. j) OZ. V danom prípade konkrétna suma
príplatku bola obsiahnutá len v dokumente Bližšie informácie pred zájazdom, ktorý však rozhodne
nespĺňa povinnosť zakotviť tento príplatok v zmluve. Ako dátum odstúpenia od zmluvy bol zástupcami

žalovaného uznaný dátum 6.12.2016, a podľa uvedeného dátumu pristúpili k výpočtu prípadných storno
poplatkov. Uvedené len potvrdzuje, že prejav vôle žalobcu bol dostatočne jasný, určitý a zrozumiteľný
a v konečnom dôsledku bol žalovaným uznaný. Žalobca už nebol ďalej ochotný znášať postupné a
nenápadné zvyšovanie ceny daného zájazdu. Z prvotnej ceny zájazdu v hodnote 2 800,- Eur sa žalobca
po vyplnení zmluvy dopracoval k sume 3 563,20 Eur a následne po dvoch týždňoch došlo k navýšeniu na

sumu prevyšujúcu 4 000,- Eur. Z obavy ďalšieho navyšovania ceny zájazdu žalobca od zmluvy odstúpil,
a to v dostatočnom časovom predstihu. Žalovaný nemal právo na jednostranné zvýšenie príplatku za
samostatné ubytovanie (ustanovenia o povinnom príplatku za jednoposteľovú izbu majú navyše neurčitý
a nepresne formulovaný obsah, ktorý nie je jednoznačne interpretovateľný) v dôsledku neuvedenia ceny
tejto služby priamo v zmluve ako aj v dôsledku neplatnosti ustanovenia podmienok, ktoré ju upravujú.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: sumár objednávky
zo dňa 18.11.2016, potvrdenie o úhrade ceny zo dňa 24.11.2016, e-mailová komunikácia prebehnutá
medzi stranami sporu, výzva na vydanie plnenia zo dňa 4.1.2017, Všeobecné zmluvné podmienky účasti

na zájazdoch, prihláška zo dňa 21.11.2016, sumár objednávky zo dňa 21.11.2016, Bližšie informácie k
zájazdu, fotografie objednávkových formulárov z internetovej stránky žalovaného, informácie o vízach
do juhovýchodnej Ázie, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a vec právne
uzatvára:

12. Podľa § 741a Občianskeho zákonníka zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná
kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného
ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.

13. Podľa § 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú

formu a musí obsahovať:

a) označenie zmluvných strán,

b) charakteristiku zájazdu, najmä termín jeho začatia a skončenia, uvedenie všetkých poskytovaných

služieb, ktoré sú zahrnuté do ceny zájazdu, miesto a čas ich trvania; vymedzenie zájazdu možno
nahradiť odkazom na číslo zájazdu alebo iné označenie v katalógu iba v tom prípade, ak katalóg
obsahuje všetky tieto informácie a bol odovzdaný objednávateľovi,

c) cenu zájazdu vrátane časového rozvrhu platieb a výšky preddavku,

d) lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej povinnosti
cestovnej kancelárie,

e) výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objednávateľ cestovnej kancelárii uhradiť pri odstúpení od

zmluvy v prípadoch určených týmto zákonom.

14. Podľa § 741b ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva má ďalej obsahovať:a) ďalšie platby za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu, údaje o počte a výške týchto
ďalších platieb, ak sú súčasťou zájazdu,

b) ubytovanie, jeho názov, polohu, kategóriu a triedu, stupeň vybavenosti a hlavné charakteristické
znaky, ak je súčasťou zájazdu,

c) druh, charakteristiku a kategóriu dopravného prostriedku, údaje o trase cesty, ak je súčasťou zájazdu
doprava,

d)spôsob a rozsah stravovania, ak je súčasťou zájazdu,

e) ak je realizácia zájazdu podmienená dosiahnutím minimálneho počtu účastníkov zájazdu, výslovné
uvedenie tejto skutočnosti a lehotu, v ktorej najneskôr musí cestovná kancelária objednávateľa písomne
informovať o zrušení zájazdu a o odstúpení od zmluvy z dôvodu nedosiahnutia minimálneho počtu

účastníkov zájazdu,

f) ak sú dôvody na určenie podmienok, ktoré musí objednávateľ spĺňať, uvedenie týchto podmienok a
lehotu, v ktorej môže objednávateľ oznámiť, že sa zájazdu namiesto neho zúčastní iná osoba,

g) ďalšie skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú.

15. Na základe vyššie cit. ustanovení má súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa
18.11.2016 k uzavretiu Zmluvy o odstránení zájazdu formou vyplnenia elektronickej objednávky na
webovej stránke žalovaného. Uzavretie zmluvy nebolo medzi stranami spornou skutočnosťou. Pri

vyplnení elektronickej objednávky bola stanovená cena zájazdu vo výške 3 563,20 Eur, ktorú žalobca
uhradil dňa 24.11.2016 na účet žalovaného. Uvedenú cenu teda súd považoval za cenu dohodnutú a
cenukonečnú,ktorámalazahŕňaťvšetkynákladyžalobcu.Žalobcavyplnenímformuláraaautomatickým
generovanímcenyprejavilvôľuuzatvoriťcenuoobstaranízájazduzagenerovanúcenu,tedaprejavjeho
vôle smeroval k tomu, že uzavrie zmluvu za podmienok a v cene, ktorá mu bola známa pri kontraktačnom

procese.

16. Podľa § 741c ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmluve možno dohodnúť, že cestovná kancelária je
oprávnená jednostranným úkonom zvýšiť cenu zájazdu, ak je súčasne presne určený spôsob výpočtu
zvýšenia ceny. Cena zájazdu uvedená v zmluve sa nesmie jednostranne zvýšiť v priebehu 20 dní pred

začiatkom zájazdu.

17. Podľa § 741c ods. 2 Občianskeho zákonníka cenu zájazdu podľa odseku 1 možno zvýšiť len v
prípade, že dôjde k

a) zvýšeniu dopravných nákladov vrátane cien pohonných látok,

b) zvýšeniu platieb spojených s dopravou, napríklad letiskových a prístavných poplatkov, ktoré sú
zahrnuté v cene zájazdu,

c) zmene kurzu eura použitého na určenie ceny zájazdu v priemere o viac ako 5 %, ak k tomuto zvýšeniu
dôjde do 21. dňa pred začatím zájazdu.

18. Dňa 5.12.2016 bola žalovanému zaslaná informácia formou e-mailovej správy, že za ubytovanie v
jednolôžkovej izbe nakoľko ho nebolo možné ubytovať s iným účastníkom zájazdu musí žalovanému

doplatiť sumu 495,- Eur. Podľa názoru súdu tým došlo k zvýšeniu ceny zájazdu, pričom na tom nemení
nič tvrdenie žalovaného, že žalobca bol na túto možnosť upozornený vo Všeobecných obchodných
podmienkach, s ktorými pri vypĺňaní objednávkového formuláru vyslovil súhlas. V zmysle citovaného
ustanovenia § 741c ods. 2 Občianskeho zákonníka však zákon neumožňuje cestovnej kancelárii zvýšiť
dohodnutú cenu zájazdu z dôvodu, že nie je možné účastníka zájazdu ubytovať s inou osobou. Zo

Všeobecných obchodných podmienok pritom nevyplýva, aké sú kritéria pre výber účastníka zájazdu,
ktorý je povinný priplatiť si jednolôžkovú izbu. Z tohto pohľadu je preto potrebné Všeobecné obchodné
podmienkyžalobcuvyhodnotiťakonepresné,nedávajúcespotrebiteľovidostatočnéapresnéinformácie,
aby sa mohol rozhodnúť už v procese uzatvárania zmluvy.19.Takýtopostupcestovnejkanceláriesúdvyhodnotilakoporušeniepovinnosti,ktorejvyplývajúzvyššie
cit. zákonných ustanovení, pričom toto porušenie povinnosti spočívalo v tom, že žalovaný sa snažil

zvýšiť cenu zájazdu z dôvodu, ktorý zákon v svojom kogentnom ustanovení nepripúšťa. Na základe
toho teda podľa názoru súdu vzniklo na strane žalobcu jednoznačné právo na odstúpenie od zmluvy,
ktoré realizoval formou e-mailovej správy zo dňa 6.12.2016, ktorý následne opakoval taktiež v e-mailovej
správe zo dňa 8.12.2016 skutočnosť, že žalovaný si bol vedomý, že úkony žalobcu a prejav jeho vôle
smerujú k odstúpeniu od zmluvy pritom jednoznačne vyplýva z jeho postupu, ktorý je zrejmý z výpočtu

storno poplatkov, kde sám žalovaný vychádza z dátumu odstúpenia ku dňu 6.12.2016.

20. Podľa § 741h ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je dôvodom odstúpenia objednávateľa od
zmluvy porušenie povinností cestovnej kancelárie určené zmluvou alebo týmto zákonom alebo ak
nedôjde k uzatvoreniu novej zmluvy podľa § 741g ods. 2 , je cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi celú sumu,

ktorú od neho dostala na úhradu ceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy, pričom objednávateľ nie je
povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvné pokuty. Právo objednávateľa na náhradu škody týmto nie
je dotknuté.

21. Pri rozhodovaní vo veci zaujal súd na základe vyššie uvedených skutočností jednoznačné

stanovisko, že dôvodom odstúpenia od zmluvy o obstaraní zájazdu bolo porušenie povinnosti
žalovaného ako cestovnej kancelárie, pretože tento pristúpil k jednostrannému zvýšeniu dohodnutej
ceny zájazdu z dôvodu, ktorý Občiansky zákonník v svojom § 741c ods. 2 nepripúšťa. Na základe toho
teda na strane žalovaného vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi zaplatenú cenu za zájazd v zmysle § 741h
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Túto povinnosť si však žalovaný dobrovoľne nesplnil a preto mu súd

uložil povinnosť zaplatiť čiastku 3 563,20 Eur spolu s 8 % ročným úrokom od 6.12.2016, nakoľko k
uvedenému dátumu žalobca od zmluvy platne odstúpil a žalovanému k uvedenému dátumu vznikla
povinnosť vrátiť mu poskytnuté plnenie.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Na základe vyššie cit. zákonného ustanovenia súd žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu
priznal plnú náhradu trov konania, pričom o ich výške bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skonči.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných

náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.