Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/181/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113230680
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6113230680.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Ivici Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej A. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom N. N., N. 3, zastúpenej JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Advokátska kancelária

so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie 1.151,28 EUR s prísl., na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/81/2014-121 zo dňa 19. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.151,28
EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 44,28 EUR od 11. 11. 2010 do zaplatenia a ďalej 9 %

ročným úrokom z omeškania zo sumy 44,28 EUR za každý nasledujúci mesiac zvlášť, vždy od 11. dňa
toho ktorého kalendárneho mesiaca až do júla 2012 a s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
44,28 EUR od 11. 8. 2012 do zaplatenia, ďalej 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 44,28
EUR za každý nasledujúci mesiac až do decembra 2012 vrátane, počítaný vždy od 11. dňa toho ktorého
kalendárneho mesiaca. Vo zvyšku žalobu zamietol, žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania pozostávajúce zo súdneho poplatku 69 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 333,88 EUR.

Žalovanej povolil priznanú istinu, úrok a trovy konania splácať v 50 EUR mesačných splátkach vždy
do 15. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia a to pod hrozbou
straty výhody splátok.

2. Okresný súd zistil, že žalovaná uzavrela so Slovenskou sporiteľňou, a. s. dňa 12. 12. 2007 zmluvu o
úvere č. 0434581762, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky v sume 1.659,70

EUR (50.000 Sk), ktoré sa zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 44,28 EUR (500 Sk), vždy do
10. dňa v mesiaci, s úhradou prvej splátky 10. 01. 2008. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.
06. 2011 postúpila banka svoju pohľadávku z úverovej zmluvy na žalobcu, čo oznámila žalovanej listom
zo dňa 18. 07. 2011. Žalobca listom z 18. 07. 2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

3. Okresný súd sa zaoberal námietkou aktívnej legitimácie žalobcu, keďže strany sporu predložili

protichodné rozhodnutia všeobecných súdov a odborné články, ktoré riešili obdobné právne vzťahy v
prípade nedodržania postupu uvedeného v § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Vychádzal z toho, že na
právnu otázku dotknutého ustanovenia Zákona o bankách nejestvuje ustálená rozhodovacia činnosť
súdov, ani názorov odbornej verejnosti. Sám otázku vyložil tak, že žalobca je aktívne legitimovaný,
lebo nedodržanie postupu uvedeného v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemá za následok neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky. Z hľadiska systematického výkladu právnej normy vychádzal z toho,

že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách sa nachádza v 14. časti zákona, upravujúcej ochranu
klientov a bankové tajomstvo. Táto časť vymedzuje predmet bankového tajomstva a upravuje prípadyjeho prelomenia pri postúpení bankovej pohľadávky, kedy sa postupník dozvie údaje o klientovi banky,
v akej výške si zobral úver, koľko z neho splatil. Keďže štrnásta časť Zákona o bankách upravuje
výlučne bankové tajomstvo a možnosti jeho prelomenia, z hľadiska systematického výkladu nemožno

dôjsť k záveru, že cieľom uvedenej právnej úpravy bolo upraviť náležitosti právneho úkonu postúpenia
pohľadávky, prípadne jeho platnosť. Rovnako teleologickým výkladom okresný súd dospel k záveru,
že účelom predmetnej úpravy je len ochrana bankového tajomstva, čo vyplýva aj z dôvodovej správy
k právnej úprave, v ktorej sa výslovne uvádza, že sa upravujú „ďalšie prípady bankového tajomstva“.
Novela zákona o bankách nemala za cieľ upravovať náležitosti resp. podmienky platnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky, išlo výlučne o ochranu bankového tajomstva vo vzťahu medzi pôvodným
veriteľom a odporkyňou a ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách neupravuje vzťah medzi
pôvodným veriteľom a prípadným postupníkom (žalobcom). Žalobcovi nemôže byť na ujmu konanie
pôvodného veriteľa, spojené s nedodržaním zákona. Podmienky postúpenia pohľadávky zaväzovali
len banku ako pôvodného veriteľa, pričom žalobca nemal možnosť vynútiť od pôvodného veriteľa ich
splnenieaprípadnénedodržaniezapôvodnéhoveriteľanapraviť.Nemožnopretoodžalobcuspravodlivo

žiadať, aby znášal následky porušenia zákonnej povinnosti zo strany pôvodného veriteľa. Nedodržanie
postupu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemá za následok neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky a následkom nedodržania môže byť nanajvýš sankcia za porušenie bankového tajomstva
zo strany Národnej banky Slovenska, ako orgánu bankového dohľadu.

4. Okresný súd potom posúdil vzťah pôvodného veriteľa a žalovanej ako spotrebiteľský, v zmysle § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadal zaplatenie zostávajúcich 26 splátok úveru, splatných
od 10. 11. 2010 do 10. 12. 2012 v celkovej sume 1.151,28 EUR. Keďže mal preukázané, že ide o
splátky, ktoré mala žalovaná uhradiť pôvodnému veriteľovi, z dôvodu platného postúpenia pohľadávky
uložil žalovanej povinnosť uhradiť uvedený záväzok žalobcovi. Žalobca žiadal aj úrok z omeškania

od splatnosti jednotlivých splátok a od 07. 08. 2011 z celej dlžnej sumy z dôvodu, že dlh žalovanej
zosplatnil. Podmienky práva veriteľa na zosplatnenie dlhu, ktorý sa mal pôvodne plniť v splátkach, sú
v spotrebiteľských zmluvách upravené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Túto možnosť má veriteľ
len ak spotrebiteľa vopred upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalobca predložil len oznámenie
o zosplatnení, ale nepreukázal, že tomu predchádzala výzva adresovaná žalovanej. Okresný súd preto

nemal preukázané, že k zosplatneniu došlo a v rozhodnutí vychádzal z toho, že dlh žalovanej je splatný
v pôvodných, zmluvne dohodnutých splátkach. Úrok z omeškania žalobcovi priznal v zmysle § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa splatnosti jednotlivých
splátok a v prevyšujúcej časti úrok z omeškania (zo zosplatnenej sumy) zamietol. Náhradu trov priznal
žalobcovi podľa § 142 ods. 3 OSP. Neúspech žalobcu bol len v nepatrnej časti úroku z omeškania.

Okresný súd žalobcovi nepriznal náhradu za úkon odpoveď na výzvu súdu z 11. 12. 2013, lebo išlo
o doloženie plnej moci, ktorú mal povinnosť predložiť už pri podaní žaloby, ani za úkon námietka
neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka zo dňa 28. 01. 2015, lebo s týmto podaním žalobca neuspel.
Vzhľadom na zistený príjem žalovanej okresný súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 OSP o povolení uhradiť
dlžné sumy v splátkach po 50 EUR.

5. Žalovaná vo včas podanom odvolaní namietala nesprávne právne závery okresného súdu ohľadne
preukázaniavecnejaktívnejlegitimáciežalobcuvkonaní.Súdprvejinštancienesprávnevyložil§92ods.
8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách tak, že nedodržanie postupu podľa uvedenej právnej úpravy nemá
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Postúpenie bankovej pohľadávky je upravené

v § 524 Občianskeho zákonníka s ďalšími podmienkami podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Splnenie
týchto podmienok bol postupca (žalobca), ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, povinný tvrdiť
a preukázať. Žalobca nepreukázal, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na
splnenie jeho záväzku, s ktorým bol v omeškaní aspoň 90 dní a klient napriek tomu zostal v omeškaní
so splatením záväzku a teda, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia spôsobilá

na postúpenie. Žalobca uplatňuje pohľadávku, ktorá na neho nebola postúpená, nakoľko do vydania
uznesenia o skončení dokazovania nepredložil žiadny dôkaz o splnení povinnosti podľa § 92 ods.
8 Zákona o bankách t. j. nedodržal písomnú formu výzvy postupcu, adresovanej klientovi, že je v
omeškaní ani následne 90 dňovú lehotu pred postúpením pohľadávky tretej osobe. Túto povinnosť
nemožno nahradiť ani vyhlásením postupcu v zmluve o postúpení pohľadávok, čo by bolo v rozopre s

kontradiktórnosťou konania, kedy žalobca tvrdí niečo, čo nevie preukázať. Povinnosť preukázať zaslanie
výzvy bankou vyvodili vo svojich rozhodnutiach viaceré súdy, na ktoré žalovaná poukázala. Hlavným
účelom§92Zákonaobankáchniejelenprelomeniebankovéhotajomstva,aleajúpravamožnostipoužiť
postúpenie pohľadávky, zodpovedajúcej nesplácanému dlhu osobe, ktorá nie je bankou, za stanovenýchpodmienok, kde je uvedené aj zaslanie písomnej výzvy klientovi. Nedodržanie podmienok podľa §
92 ods. 8 Zákona o bankách má tak za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Žalobca z toho dôvodu nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Žalovaná

ďalej v odvolaní namietala, že banka nemohla previesť zmluvou o postúpení tie pohľadávky, ktoré neboli
splatné, že žalobca nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle Zákona o bankách, preto nemôže
spravovať úver a vyhlasovať jeho mimoriadnu splatnosť. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo
strany žalobcu považuje za nekalú obchodnú praktiku. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd
rozsudokokresnéhosúduzmenilažalobuzamietolaabypriznalžalovanejnáhradutrovprvostupňového

konania, ktoré vyčíslila v sume 571,54 EUR a trov odvolacieho konania v sume 69,99 EUR.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu. trval na podanom návrhu a žiadal, aby mu súd vyhovel. V konaní
predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky aj s podacím hárkom a súd
má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu
platnosti zmluvy o postúpení. Doručenie písomnej výzvy Banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona

o bankách nie je podmienkou platného postúpenia a ak banka pred postúpením písomne nevyzvala
dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S
nedoručením takej výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. Pokiaľ
by uvedené ustanovenie upravovalo postúpenie len časti peňažného záväzku s ktorým je dlžník v
omeškaní, bolo by to v zákone výslovne uvedené. Žalobca má za to, že na posudzovaný vzťah,

vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere, sa má aplikovať Obchodný zákonník.

7. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do
30. 06. 2016) a odvolací súd o odvolaní žalobcu rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté

pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a
podľa 470 ods. 2, veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Nováprávnaúprava rešpektujeúčinokprocesnýchpodaní
urobenýchdo30.06.2016vzmysleprincípuprávnejistotyalegitímnychočakávanístránsporuvkonaní,

ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust. § 379
a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože

okresný súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal potrebné dôkazy.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

13. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť

v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

14. Podľa § 1 zák. č. 483/2001 z. z. o bankách tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so
vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskejrepubliky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky
na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného
fungovania bankového systému.

15. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 z. z. o bankách v znení do 31. 12. 2012, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu

tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Okresný súd považoval postúpenie pôvodne bankovej pohľadávky za platné, ale z obsahu súdneho
spisu a zápisnice o pojednávaní č. k. 10C/81/2014-114 a nasl., zo dňa 19. 01. 2016 nevyplýva, na
základe akých dôkazov mal okresný súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu. Zo zápisnice o
pojednávaní nevyplýva, že by súd skutočne vykonal dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 28. 06. 2011 (č. l. 24 - 28) a ďalšími písomnými dôkazmi ako je zmluva o úvere, oznámenie banky

o postúpení pohľadávky z 18. 07. 2011 a iné, na základe ktorých potom odôvodnil svoje rozhodnutie.
Uspokojil sa tak vlastne iba s tvrdeniami v žalobe, že žalobca uplatňuje pohľadávky ako veriteľ, na
ktorého bola pohľadávka banky postúpená zmluvou, ktorej platnosť žalovaná spochybňovala z dôvodov,
ktorébolipodloženérozhodnutiamivšeobecnýchsúdov vobdobnýchveciach.Právnezáveryokresného
súdu tak nemajú základ v skutkových zisteniach vyplývajúcich z obsahu spisu.

17. Okresný súd uviedol z hľadiska systematického výkladu, že ustanovenie § 92 ods. 8 sa v
Zákone o bankách sa nachádza v časti 14., upravujúcej ochranu klientov a bankové tajomstvo.
Keďže táto časť Zákona o bankách upravuje výlučne bankové tajomstvo a možnosti jeho prelomenia,
nemožno dôjsť k záveru, že cieľom uvedenej právnej úpravy bolo upraviť náležitosti právneho úkonu

postúpenia pohľadávky, prípadne jeho platnosť. Potom môže byť následkom nedodržania stanoveného
postupu nanajvýš sankcia za porušenie bankového tajomstva zo strany Národnej banky Slovenska.
K tomuto záveru okresného súdu odvolací súd uvádza, že Národná banka Slovenska síce môže
v rámci bankového dohľadu uložiť sankciu za nedodržanie bankového tajomstva, ale prípadnú
neplatnosť postúpenia môže posudzovať len súd, ktorý posudzuje platnosť právneho úkonu postúpenia

bankovej pohľadávky. Pokiaľ by následky spojené s konaním banky ako pôvodného veriteľa, spojené
s nedodržaním zákona, nemohli byť v žiadnom prípade na ujmu žalobcu ako postupníka, ako uviedol
okresný súd, potom by bola odňatá aj možnosť dotknutej zmluvnej strane, a to spotrebiteľovi, namietať
porušenie svojej ochrany nielen v rozsahu bankového tajomstva, ale aj platného postúpenia. V spore s
ochranou slabšej zmluvnej strany podľa § 290 a nasl. CSP musí mať konajúci súd možnosť posúdenia

dôvodnosti nárokov uplatnených zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Zmluvný vzťah strán sporu
sa posudzuje podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako správne uviedol okresný
súd, preto ani podmienky postúpenia bankovej pohľadávky podľa osobitnej úpravy nemôžu byť z
tohto skutkového a právneho posúdenia vylúčené. Odvolací súd nepovažuje za správny záver, že
samotné porušenie bankového tajomstva zo strany banky ako pôvodného veriteľa nezakladá neplatnosť

postúpenia.Pôvodnebankovápohľadávkaanipostúpenímnemenísvojupovahu.Právnyzákladnároku,
ktorý spočíva v úverovej zmluve, je postupník (nadobúdateľ pohľadávky) povinný preukazovať. Ak
má, teda, tretia osoba nadobudnúť bankovú pohľadávku, majú byť splnené stanovené podmienky.
Nadobúdateľ pohľadávky sa má možnosť primerane ubezpečiť o dodržaní a splnení podmienok
pre postúpenie takej pohľadávky pred uzavretím zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky, alebo do

zmluvného vzťahu s bankou nemusel ísť. Podľa okresného súdu by nedodržanie osobitnej právnej
úpravy bolo iba na ťarchu spotrebiteľa, ktorý však nie je účastníkom zmluvy o postúpení bankovej
pohľadávky, kým samotné zmluvné strany by predpísané podmienky a náležitosti bez akejkoľvek
zodpovednosti za prípadné vady právneho úkonu mohli obchádzať. Okresný súd si protirečí keďuviedol, že „ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách neupravuje vzťah medzi pôvodným veriteľom
a prípadným postupníkom (žalobcom), ale výlučne ochranu bankového tajomstva vo vzťahu medzi
pôvodným veriteľom a žalovanou“. Z uvedeného odôvodnenia okresného súdu vyplýva práve opačný

záver a to, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje právny vzťah medzi bankou ako
pôvodným veriteľom, dlžníkom aj nadobúdateľom bankovej pohľadávky. Z § 1 zákona č. 483/2001 z. z.
o bankách a jeho systematickej úpravy vyplýva, že upravuje iba niektoré vzťahy súvisiace s podnikaním
bánk. Z nadpisu štrnástej časti, ktorý znie „OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ TAJOMSTVO“,
nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že § 92 ods. 8 upravuje ochranu klientov banky iba z hľadiska podmienok

prelomenia bankového tajomstva.

18. Z gramatického výkladu prvej vety § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že za splnenia podmienky
písomnej výzvy banky, ako aj ďalšej podmienky, že klient banky je v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky dlhšie ako 90 kalendárnych
dní, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj

osobe, ktorá nie je bankou, svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Z formulácie
„...pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku...“ vyplýva, že banka môže postúpiť celú
pohľadávku, nielen pohľadávku zodpovedajúcu iba splatnej časti peňažného záväzku.

19. Otázka aktívnej legitimácie žalobcu v konaní závisí od preukázania skutkových záverov týkajúcich sa

toho, či právny predchodca žalobcu skutočne platne postúpil na žalobcu pôvodne bankovú pohľadávku
za dodržania podmienok stanovených § 92 ods. 8 Zákona o bankách a či platné postúpenie pohľadávky
na žalobcu bolo preukázané. Súd prvej inštancie pri úvahách o právnom posúdení síce pristúpil k
systematickému a teleologickému výkladu právnej normy (§ 92 ods. 8 Zákona o bankách), ale jeho
zdôvodnenie a závery boli z hľadiska riešenej otázky vecnej aktívnej legitimácie žalobcu nepresvedčivé,

predčasné a neúplné, lebo nemali základ v skutkových zisteniach vyplývajúcich z obsahu spisu a
zápisnice o pojednávaní. Okresný súd pri právnom posúdení opomenul uviesť potrebné skutkové a
právne závery vyplývajúce z právnej úpravy.

20. Okresný súd v ďalšom konaní vykoná dokazovanie tak, aby dôkazy a dokazovanie boli uvedené

v zápisnici o pojednávaní (§ 181 ods. 2, § 187, § 188 ods. 1 CSP). Bude tiež zisťovať, či Slovenská
sporiteľňa, a. s., ako právny predchodca žalobcu, vyzvala pred postúpením pohľadávky žalovanú
na úhradu dlžnej sumy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a znovu sa vysporiada s tým,
či vzhľadom na uvedenú osobitnú právnu úpravu žalobca skutočne preukázal platné nadobudnutie
žalovanej pohľadávky iba zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorého prílohou je výpis banky, podľa

ktorého bola žalovaná ku dňu postúpenia v omeškaní 1205 dní (č. l. 31) a kópiou listu Slovenskej
sporiteľne, a. s., zo dňa 18. 07. 2011, ktorým banka žalovanej adresovala oznámenie o postúpení
pohľadávky žalobcovi (č. l. 21).

21. V novom konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).

22. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.