Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Urbanová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/52/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619202633
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5619202633.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom
Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, 031 01
Liptovský Mikuláš, proti žalovaným: 1/ E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX K., 2/ C.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XX, zastúpenému JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, so
sídlom W. XX, XXX XX A. E., o zaplatenie sumy 1.449,35 Eur, o odvolaní žalovaného v rade 2/ proti
uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/38/2019-88 zo dňa 05.02.2020, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/38/2019-88 zo dňa 05.02.2020 vo výroku II. o
trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.
Vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku I.) zostáva uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
4C/38/2019-88 zo dňa 05.02.2020 n e d o t k n u t é .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“) konanie zastavil (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi
voči žalovaným v rade 1/ a 2/ ich náhradu nepriznal (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 18.09.2018 sa žalobca
domáhal uložiť žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť sumu 1.449,35 Eur tak, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť aj druhému žalovanému.
3. Dňa 19.09.2019 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 4C/38/2019-58. Proti tomuto
rozhodnutiu podal žalovaný v rade 2/ dňa 27.11.2019 odpor s vecným odôvodnením, v dôsledku čoho
súd prvej inštancie uznesením č.k. 4C/38/2019-72 zo dňa 16.12.2019 platobný rozkaz zrušil.
4. Podaním doručeným súdu dňa 27.12.2019 vzal žalovaný žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že
zo strany žalovaného v rade 1/ došlo dňa 17.10.2019 k úhrade celej dlžnej sumy. Žalovaný v rade 1/ na
výzvu súdu na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby žalobcom nereagoval, žalovaný v rade 2/ so späťvzatím
žaloby súhlasil a uplatnil si nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Na základe dispozitívneho
úkonu žalobcu (späťvzatie žaloby), pri splnení zákonom stanovených podmienok súd konanie v zmysle
§ 145 ods. 1 CSP zastavil.
5. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovaným
náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Vychádzal pritom zo stavu, keď späťvzatie žaloby
zavinili žalovaní v rade 1/ a 2/ tým, že žaloba bola v čase jej podania dôvodná - žalobu podal
žalobca na súde dňa 18.09.2019, platobný rozkaz bol vydaný dňa 19.09.2019 a žalovaný v rade 1/
dlžnú sumu uhradil až dňa 17.10.2019. S argumentáciou žalovaného v rade 2/ o zavinení žalobcu
na zastavení konania sa prvoinštančný súd nestotožnil, (resp. ju nepovažoval za pravdivú). Nakoľkožalobca si náhradu trov konania voči žalovaným neuplatnil, výrokom II. napadnutého uznesenia mu ju
súd nepriznal.
6. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade
2/, ktorý sa domáhal jeho zrušenia vo výroku o trovách konania a vrátenia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd prizná
žalovanému v rade 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Odvolateľ zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v podanom odpore. Uviedol, že platobný rozkaz
mu bol doručený dňa 25.11.2019 a žalobou uplatnený nárok bol zaplatený už dňa 17.10.2019. Na
základe toho žalovanému v rade patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
8.Žalobcavreakciinaodvolaniežalovanéhovrade2/uviedol,žesastotožňujesodvolanímnapadnutým
rozhodnutím a podané odvolanie považuje za nedôvodné.
9. Odvolateľovi bolo vyjadrenie žalobcu doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa
03.03.2020, žalovanému v rade 1/ dňa 26.03.2020.
10. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené/doručené neboli.
11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie vo výroku II. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci podaného odvolania
vznesené, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedenýchdôvodovsaodvolacísúdvodvolacomkonaníprimárneobmedzilnakonštatovaniesprávnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Len na doplnenie odvolací súd uvádza, že jednou zo základných zásad premietajúcou sa v
rozhodovaní súdu o trovách konania, okrem zásady úspechu v konaní podľa § 255 CSP, je zásada
zavinenia na zastavení konania upravená v § 256 CSP. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v
dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane
žalujúcej, aj na strane žalovanej. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP sa
posudzuje z procesného hľadiska, avšak je nevyhnutné ho vykladať komplexne a extenzívne.
14. V posudzovanom prípade okresný súd pristúpil k zastaveniu konania na základe dispozitívneho
úkonužalobcu-späťvzatiažalobyzodňa23.12.2019,ktorémubolodoručenédňa27.12.2019.Zobsahu
predloženého späťvzatia žaloby je zrejmé, že žalovaný v rade 1/ zaplatil žalobcom uplatnený nárok
prevodom vykonaným dňa 17.10.2019, t.j. nielen po podaní žaloby na súd (18.09.2019),
ale až po vydaní platobného rozkazu súdom (19.09.2019). Neobstojí preto tvrdenie žalovaného v rade
2/ produkované vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby, že okresný súd nevediac o tom, že došlo k úhrade
žalovanej sumy, vydal vo veci platobný rozkaz. Ako už bolo uvedené vyššie, k zaplateniu žalovanej
sumy v danom prípade došlo až po vydaní platobného rozkazu č.k. 4C/38/2019-58 zo dňa 19.09.2019.
Irelevantným je aj odkaz žalovaného v rade 2/ na skutočnosť, že mu bol platobný rozkaz doručený
dňa 25.11.2019, a teda neskôr, ako bola žalobou uplatnená suma žalobcovi uhradená. Podstatnou
pre rozhodnutie o trovách konania pri zastavení konania je tá skutočnosť, že žalovaná sporová strana
plnila až po tom, ako žalobca pristúpil k podaniu žaloby na súd. Odvolateľovi zrejme unikla skutočnosť,
že žalovaný v rade 1/ uhradil celú žalobcom uplatnenú sumu dňa 17.10.2019, t.j. po začatí konania
dňa 18.09.2019 i po vydaní platobného rozkazu č.k. 4C/38/2019-58 dňa 19.09.2019 súdom, a tiež po
doručení platobného rozkazu žalovanému v rade 1/, ktorý celú uloženú povinnosť uhradil žalobcovi dňa
03.10.2019.
15. Žalovaný v rade 2/ v rámci podaného odvolania v podstate len poukázal na svoje tvrdenia obsiahnuté
vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby, s ktorými sa už vysporiadal súd prvej inštancie. V odvolacom konaníteda odvolateľ už neprodukoval žiadne relevantné tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné ním
navrhovanému odvolaciemu petitu vyhovieť. Krajský súd v rámci odvolacieho prieskumu preto dospel
k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania.
16. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že v prípade pasívnej solidarity (ako je tomu v
súdenej veci) prislúcha veriteľovi voľnosť požadovať a vymáhať plnenie od všetkých dlžníkov alebo od
ktoréhokoľvek z nich. Veriteľ je pánom situácie. Sám rozhoduje o tom, na ktorého zo solidárnych
dlžníkov sa obráti a v akom poradí, rovnako ako o tom, či uplatní voči jednotlivému dlžníkovi celú
pohľadávku, alebo len jej časť. Dlžník alebo dlžníci, na ktorých sa veriteľ obráti, nemôžu žiadať
ani to, aby uplatňoval dlh voči všetkým, alebo aby ho medzi všetkých rozdelil, alebo aby pri uplatňovaní
zachoval medzi nimi určité poradie. Veriteľ môže vhodným výberom dlžníka, ktorý má splatiť celý dlh,
predísť možnej platobnej neschopnosti niektorého dlžníka. To platí nielen pre vymáhanie pohľadávky
v súdnom konaní, ale aj pre exekúciu. Len čo dlh splnil hoci len jeden z dlžníkov, zaniká povinnosť
všetkých ostatných bez ohľadu na to, ktorí z dlžníkov sa na plnení podieľali a ktorí nie. Z pasívnej
solidarity však vyplýva vnútorný regresný vzťah (t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok a
ostatnými dlžníkmi). Uspokojenie veriteľa objektívne pôsobí voči všetkým dlžníkom, a to aj v prípade,
že veriteľa uspokojí len jeden zo spoludlžníkov. Spoločný záväzok dlžníkov v dôsledku takéhoto plnenia
jednéhoznichvprospechveriteľazaniká.Vdôsledkusplneniapovinnostiuplatnenejžalobou(auloženej
súdom v platobnom rozkaze) čo i len jedným zo spoludlžníkov (v danom prípade žalovaným v rade
1/), tak až po začatí konania zanikol aj dlh žalovaného v rade 2/ voči žalobcovi. Toto sporové
konanie začalo doručením žaloby na súd dňa 18.09.2019 (§ 156 CSP). Obidvaja žalovaní teda nesú
procesné zavinenie na zastavení konania, a preto im v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP vznikla povinnosť
nahradiť trovy konania protistrane, ktorú povinnosť im súd prvej inštancie neuložil z dôvodov uvedených
v napadnutom rozhodnutí.
17. S prihliadnutím na zistenú nedôvodnosť žalovaným v rade 2/ podaného opravného prostriedku a
zároveň, keď odvolací súd v súdenej veci nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok konania (§
380 ods. 1, 2 CSP), napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku II. o trovách konania ako vecne
správne p o t v r d i l.
18. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (výrok I.) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté
týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.
19. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej
procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % voči žalovanému v rade 2/, ktorý v tomto štádiu
konania nemal úspech. O výške náhrady týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.