Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. apríl 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 10Cpr/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117212814
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3117212814.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej

veci žalobcu: O.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, D. W., právne zastúpený: JUDr. Alenou
Sedláčkovou, advokátkou, so sídlom Piaristická 46, Trenčín, proti žalovanému: O. A. W., so sídlom A.
C.O. XXXX/XXX, W. D. S., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou,
so sídlom Ľ. Štúra 330/5, Trenčianske Teplice, o určenie neplatnosti porušenia pracovnej disciplíny, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaním došlým súdu dňa 30.06.2017 domáhal, aby súd určil, že uložené Upozornenie
na porušenie pracovnej disciplíny Žalobkyne O.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. W., Z. XXX/X zo
dňa 02.05.2017, je neplatné. Žalobný návrh dôvodil tým, že dňa 03. 05. 2017 prevzala O.. M. O., nar.
XX. XX. XXXX, bytom D. W., Z. XXX/X (ďalej ako „Žalobkyňa"), zamestnaná podľa pracovnej zmluvy zo
dňa 04.03.2013 od zamestnávateľa O. A. W., Z. Z. A. C. XXXX/XXX, XXX XX W. D. S., IČO: XXXXXXXX
(ďalej ako „Žalovaný") podanie nazvané ako „Porušenie pracovnej disciplíny" zo dňa 02.05.2017.
Žalovaný v dikcii disciplinárneho opatrenia uvádza skutkové podstaty porušenia pracovnej disciplíny

Žalobkyne a priraďuje ich k ustanoveniam vnútorného dokumentu Žalovaného ako zamestnávateľa
nazvaného Pracovný poriadok O. A. W. čl. 11, ods. 3. bod c, bod p, bod s a bod r. Žalobkyňa uvádza, že
pred udelením a prevzatím písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny jej nebola daná
možnosť oboznámiť sa s údajným porušením pracovnej disciplíny a zároveň jej nebola daná možnosť
sa k nemu vyjadriť a vysvetliť veci. Ihneď po prevzatí upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny
Žalobkyňa sa písomne vyjadrila T. O., poverenému schvaľovaním všetkých úkonov O. A. W., ktorý bol
podpísaný na písomnom vyhotovení upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny. V predmetnom

podaní Žalobkyňa vysvetlila a objasnila niektoré okolnosti prípadu zo dňa 2.5.2017 v čase od 11,35 hod.
do 11,45 hod. na ambulancií FBLR, odmietla špekulácie, nesprávne a zavádzajúce parafrázovanie jej
ústnych vyjadrení ako ich uviedla O.. M. Š., zamestnankyňa Žalovaného vo vydanom Upozornení na
porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň požiadala Žalovaného o zrušenie vydaného Upozornenia na
porušenie pracovnej disciplíny z dôvodov, ktoré vysvetlila. Na jej vyjadrenie nedostala od Žalovaného
žiadnu odpoveď. Žalobkyňa v snahe vyhnúc sa súdnemu sporu očakávala, že Žalovaný pristúpi k
úprave sporných nárokov vyplývajúcich z udeleného disciplinárneho opatrenia formou písomnej dohody

o sporných nárokoch v zmysle ust. § 32 Zákonníka práce. Nakoľko k tomu nedošlo a Žalovaný
ostal pasívny, z toho dôvodu Žalobkyňa pristúpila k súdnemu preskúmaniu udeleného disciplinárneho
opatrenia na základe ust . § 14 zákona č . 311 /2001 Z . z . Zákonník práce podľa ktorého : „Spory medzi
zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovno-právnych vzťahov prejednávajú a rozhodujúsúdy". K tomuto písomnému vyjadreniu k upozorneniu zo dňa 03.05.2017, ktoré predložila Žalobkyňa
Žalovanému v tejto súvislosti konajúcemu súdu deklarujeme, že predmetné podanie bolo zároveň
podanou sťažnosťou zamestnanca v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa

ods. l a 2 ustanovenia §13 Zákonníka práce. Žalovaný tak, ako sme vyššie poukázali, nereagoval. K
dôvodom porušenia pracovnej disciplíny Žalobkyne uvedeným v Upozornení na porušenie pracovnej
disciplíny: 1 . Skutková podstata porušenia pracovnej disciplíny : Zamestnankyňa prichytená po
pracovnej dobe ako sa zdržiava na nepredelenej ambulancii a vybavuje si súkromné veci s MUDr. A..
Odôvodnenie: Po pracovnej dobe, keď si zamestnankyňa splnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z

pracovnej zmluvy, už nepodlieha zamestnanec ingerencii Zamestnávateľa. Slovné spojenie „prichytená"
evokuje domnienku, že Žalobkyňa bola zo strany Žalovaného ako zamestnávateľa v osobe O.. M. Š.
sledovaná od opustenia svojho pracoviska - ambulancie až do príchodu na ambulanciu lekára MUDr.
A., ktorá sa nachádza v budove O. A.. 2. Otázka nadriadenej , čo hľadá na ambulancii MUDr. A. a výzva,
aby ambulanciu Žalobkyňa opustila. Odôvodnenie: Žalobkyňa nie je podriadenou zamestnankyňou
O.. M. Š., subordinačne ani nijako inak tejto osobe nepodlieha. U Žalovaného neexistuje žiadna

organizačná štruktúra ani organizačný poriadok. Nadriadená videla, ako Žalobkyňa s MUDr. A. riešila jej
súkromné veci. Odôvodnenie: Návšteva lekára po pracovnom čase zo strany Žalobkyne a konzultácia
svojho zdravia je určite otázkou súkromnou, ku ktorej sa O.. M. Š. nemá čo vyjadrovať a subsumovať
túto vec ako porušenie pracovnej disciplíny. Vyššie uvedené skutkové podstaty porušenia pracovnej
disciplíny Žalovaný subsumoval podľa Pracovného poriadku O. A. W. pod čl. 11 ods. 3 body c, p,

s, r, avšak bez citácie príslušných ustanovení týchto dokumentov a per analogiam zaradením k nim
konkrétneho porušenia, ktorého sa dopustila Žalobkyňa. Je zarážajúca rýchlosť vyhotovenia písomnosti
„Upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny", ktoré bolo vyhotovené toho istého dňa, ako bolo
„údajne porušenie zistené (dňa 02.05.2017). Zo strany Žalovaného nebol pre Žalobkyňu daný priestor
na vysvetlenie a prípadnú exkulpáciu z porušenia pracovnej disciplíny ešte pred udelením predmetného

upozornenia. Všetky skutkové podstaty „údajného" porušenia pracovnej disciplíny Žalobkyne uvedené
v písomnom upozornení zo dňa 02.05.2017 sú nedôvodné, nedostatočne precizované a nesú znaky
obchádzania zásady rovnakého zaobchádzania podľa ust. § 13 Zákonníka práce. V tej súvislosti
poukazujeme na ods. 3) a ods. 4) citovaného § 13 ZP podľa ktorého ak zamestnávateľ vytvorí
systém kontroly zamestnancov, je povinný vopred to oznámiť a to rozsah vykonávanej kontroly, spôsob

kontroly a dobu jej trvania. Žalovaný nedal príležitosť Žalobkyni, aby ešte pred udelením disciplinárneho
opatrenia oboznámil Žalobkyňu so skutkovými podstatami jej „disciplinárnych previnení" a vypočul si aj
jej odôvodnenie jej konania, preveril okolnosti a dôkazy aj v jej prospech. Nereagoval na ňou zaslané
Vyjadrenie k Disciplinárnemu opatreniu.

2. Žalovaný vo vyjadrení došlým súdu dňa 16.04.2018 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z
dôvodu, že žaloba je procesne neprípustná. Ako vyplýva zo Žaloby, tak touto sa žalobkyňa domáha,
aby súd určil. že upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny je neplatné. Vzhľadom na žalobný
návrh formulovaný zo strany žalobkyne sa jedná podľa názoru žalovaného o žalobu na určenie. Či tu
právo je alebo nie je v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Žalovaný vychádza z toho, že v danom

prípade nejde o žalobu na určenie právnej skutočnosti podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP, nakoľko
neexistuje žiaden osobitný právny predpis, ktorý by podanie takejto žaloby umožňoval. Keďže sa jedná
o tzv. určovaciu žalobu. tak bolo povinnosťou žalobkyne, aby preukázala, že má na určení neplatnosti
porušeniapracovnejdisciplínynaliehavýprávnyzáujemvzmysleustanovenia§137písm.c)CSP.Podľa
názoru žalovaného zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva pre žalobkyňu naliehavý právny záujem,

aby sa domáhala určenia neplatnosti porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňa v Žalobe neuviedla
pritom žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že má naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti porušenia pracovnej disciplíny. Žalovaný sa domnieva, že žalobkyňa v skutočnosti ani nemá
na takomto určení naliehavý právny záujem. Vychádza z toho. že podstatou určovacej žaloby. ktorá
ma tzv. preventívny charakter je odstránenie neistého právneho postavenia a konečné rozhodnutie o

sporných právach a povinnostiach. ktorým sa vylúčia budúce spory. Rovnaký právny názor zaujal taktiež
Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku, sp. zn. 5 Obdo 10/2008 zo dňa 19.11.2008, keď konštatoval:
„Podľa ustálenej judikatúry určovacia Žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany
právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy,
keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav

objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia Žalobcu, a ktorý nemožno odstrániť iným
právnym prostriedkom.“ V tomto prípade však k odstráneniu neistého právneho postavenia žalobkyne v
žiadnom prípade nedôjde. Zo strany žalovaného bol totiž so žalobkyňou už ukončený pracovný pomer,
a to výpoveďou zo dňa 07.08.2017, ktorú si žalobkyňa prevzala dňa 09.08.2017, pričom jej pracovnýpomer skončil ku dňu 31.10.2017. Ako z výpovede vyplýva. tak túto jej žalovaný ako zamestnávateľ dal
z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) ZP.
V rámci výpovede žalovaný poukázal práve aj na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 02.05.2017.

Pokiaľ žalobkyňa považuje výpoveď za neplatnú, je v zmysle ustanovenia § 77 ZP oprávnená podať
žalobu u určenie neplatnosti výpovede. V rámci konania u určenie neplatnosti výpovede by sa ako
jedna z predbežných otázok riešila taktiež tá skutočnosť, či zo strany žalobkyne došlo dňa 02.05.2017 k
porušeniu pracovnej disciplíny. V tomto smere žalovaný poukazuje na rozhodnutie zverejnené vo Výbere
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súd SR pod V 15/1983, podľa ktorého: Pri posudzovaní platnosti

výpovede pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny f§63 ods. 1 písm. e) za bodkočiarkou
Zákonníkaprácetrebapreskúmaťajodôvodnenieupozorneniapripredchádzajúcomporušenípracovnej
disciplíny. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si žalovaný myslí. že žalobkyňa nemá naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko týmto by
nedošlo k odstráneniu jej neistého právneho postavenia. Jedná sa len o predbežnú otázku, ktorá by
mohla byt' riešená v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 77 ZP.

Správnosť názoru žalovaného potvrdzuje i rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn 8CoPr/10/2016 zo
dňa 29.11.2016. podľa ktorého: „Aj podľa názoru odvolacieho súdu upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny je síce jednostranným právnym úkonom v zmysle definície vymedzenej v § 39 Občianskeho
zákonníka, ktorá umožňuje za právny úkon považovať i upozornenia zamestnávateľa, ktoré spôsobujú
právne následky (Zákonník práce, komentár, prof JUDr. C. N., Drsc., 5. vydanie, str. 226 - 227, Komentár

k § 15 Zákonníka práce). určovacia žalobca žalobcu však nemôže obstáť pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, keďže v danom prípade neistotu v jeho právnom postavení
neodstráni. Samotná skutočnosť, že Žalobca ako zamestnanec žalovaného s obsahom upozornenia
č. 312-D. 1.6/2014/LPS zo dňa 02.12.2014 nesúhlasí, totiž vplyv na jeho platnosť nemá. Sporným
upozornením na porušenie pracovnej disciplíny žalobcovi nebola uložená žiadna povinnosť. Týmto

upozornením bola Žalovaným iba vyslovená nespokojnosť a vytknuté porušenie pracovnej disciplíny .
" V predmetom rozsudku okrem iného Krajský súd v Žiline taktiež konštatoval nasledovné skutočnosti:
„Podľa odvolacieho súdu, ak je žalobca presvedčený o neoprávnenosti upozornenia, má právo žiadať
žalovaného o vydanie pracovného posudku v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákonníka práce, a to kedykoľvek v
priebehu trvania pracovného pomeru. Ustanovenie upravuje tzv. reportačnú povinnosť zamestnávateľa,

t.j. povinnosť, ktorá spočíva V istej forme zhodnotenia zamestnanca zamestnávateľom . Pracovný
posudok obsahuje hodnotenie zamestnanca, konkrétne hodnotenie jeho práce, jeho kvalifikácie, jeho
schopnosti, ako aj ďalších skutočnosti, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Ak obsahom pracovného
posudku bude aj predmetná upozornenie, ktoré vo všetkých bodoch namieta tým, že popísaným
konaním neporušil pracovnú disciplínu, môže žalobca ako zamestnanec podať aj žalobu na opravu,

resp. úpravu pracovného posudku súdnou cestou (§ 75 ods. 3 Zákonníka práce). " S poukazom na
všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby súd v súlade so zásadou hospodárnosti
zamietol Žalobu pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne. Pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností Žalovaný nesúhlasí ani so skutkovými tvrdeniami, tak ako ich
žalobkyňa opísala v Žalobe. Pre náležité posúdenie všetkých okolností prípadu preto uvádza k týmto

nasledovné. Žalovaný bol zriadený ako príspevková organizácia mesta W. D. S.Á. ku dňu 01.01.2003, o
čom predkladá konajúcemu súdu úplné znenie zriaďovacej listiny zo dňa 20.09.2016. Pracovný pomer
medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bol založený na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 04.03.2013. Zo strany žalovaného došlo v mesiaci december 2016 k zmene
organizačnej štruktúry, ktorá bola ešte predtým prerokovaná so základnou odborovou organizáciou O.

A. W., a to dňa 30.11.2016. o čom žalovaný predkladá konajúcemu súdu záznam. Ako zo záznamu
o prerokovaní vyplýva, tak zástupcovia zamestnancov nemali výhrady k novej organizačnej štruktúre
a organizačnému poriadku žalovaného a s týmito vyjadrili svoj súhlas. Zo strany žalovaného bol
vydaný organizačný poriadok O. A. W., ktorý nadobudol účinnosť dňa 15.12.2016, ktorého súčasťou
bola aj schéma organizačnej štruktúry. Čo v plnom rozsahu vyvracia tvrdenia žalobkyne, že by u

žalovaného nemal existovať žiadny organizačný poriadok alebo organizačná štruktúra. V zmysle ČI. VI.
Organizačného poriadku sú riaditeľovi podriadení všetci zamestnanci na úseku liečebno-preventívnej
starostlivosti. Na tomto mieste žalovaný poukazuje na to. že uznesením Mestského zastupiteľstva v W.
D. S. č. XXX/XXXX zo dňa 07.04.2015 bola z funkcie riaditeľa odvolaná N.. O. B. a vedením žalovaného
bol poverený zástupca primátora T. O.. Dňa 07.04.2015 T. O. ako osoba poverená schvaľovaním

všetkých právnych úkonov v mene žalovaného poveril O.. M. Š. zastupovaním funkcie riaditeľa v zmysle
organizačného poriadku. Na základe zmeny organizačnej štruktúry došlo taktiež k zmene pracovných
podmienok u žalobkyne, a preto s ňou žalovaný uzavrel Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
12.12.2016. Dňa 15.12.2016 jej žalovaný odovzdal aj popis prác, v ktorom je jasne uvedené jej pracovnézaradenie a vyplýva z neho, že je podriadená riaditeľovi. a teda práve O.. M. Š., ktorá bola výkonom
tejto funkcie poverená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že žalobkyňa mala
vedomosti o svojom pracovnom zaradení, ako aj o mieste výkonu jej práce a skutočnosti, ktoré uvádza

v Žalobe sa nezakladajú na pravde. Na tomto mieste je potrebné poukázať na to, že so žalobkyňou
sa dňa 14.12.2016 uskutočnilo osobné jednanie, na ktorom jej bolo oboznámené, že bude vykonávať
funkciu sestry na ambulancii EKG. Z tohto prerokovania bol vyhotovený aj záznam, ktorý žalobkyňa
odmietla podpísať. K týmto skutočnostiam zároveň žalovaný navrhuje vypočuť' ako svedkyňu MUDr. I.
Š., ktorá je garantom u žalovaného. Účasť MUDr. C. Š. na pojednávaní žalovaný zabezpečí. Vo vzťahu

k samotnému porušeniu pracovnej disciplíny žalovaný považuje za nevyhnutné uviesť, že v Žalobe
žalobkyňa opomenula tie najpodstatnejšie skutočnosti. pre ktoré jej bolo upozornenie udelené. V prvom
rade žalovaný popiera, že by mala byt' žalobkyňa na pracovisku prenasledovaná zo strany O.. Š.. resp.
kontrolovaná v rozpore s ustanovením § 13 ZP. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočnosti, tak v čase,
keď došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. bola jej pracoviskom ambulancia EKG.
V zmysle ustanovenia § 81 ZP medzi základné povinnosti zamestnancov patrí pracovať zodpovedne

a riadne, plniť pokyny nadriadených a zdržovať sa na svojom pracovisku. U žalovaného bol pritom v
čase porušenia pracovnej disciplíny vydaný pracovný poriadok v súlade s ustanovením § 84 ZP, ktorý
bol u neho aj zverejnený a taktiež bol zverejnený aj na serveri žalovaného. Žalobkyňa dňa 02.05.2017
nerešpektovala povinnosti vyplývajúce jej z Pracovného poriadku, keď sa i po skončení pracovnej doby
zdržiavala u žalovaného, opustila svoje pracovisko a sťažovala výkon práce v ambulancií FBLR. Pred

ambulanciou pritom čakali pacienti. ktorí nemohli byť ošetrení z dôvodu, že žalobkyňa si vybavovala
s MUDr. A. osobné záležitosti. Práve z dôvodu, že prítomnosť žalobkyne v ambulancii FBLR bránila
poskytovaniu zdravotnej starostlivosti pacientom čakajúcim na ošetrenie, prišla do ambulancie O.. Š..
keďže ako vedúci zamestnanec má taktiež kontrolovať výkon pracovnej činnosti. Keď zistila. že v
ambulancií sa bezdôvodne nachádza žalobkyňa. dala jej ako nadriadený zamestnanec pokyn, aby

ambulanciu opustila. keďže v tejto nie je pracovne zaradená. Pokyn nadriadeného zamestnanca však
žalobkyňa neuposlúchla a začala O.. Š. osočovať a urážať. Žalobkyňa uviedla, že ona nikam nejde
a že O.. Š. by sa mala liečiť na psychiatrii. o čo sa ona postará. Taktiež uviedla. že sa postará. aby
jej nadriadenú vypleštili z roboty a nič si nenájde a že je sprostá učiteľka. Svedkom tohto incidentu
boli taktiež O.. O. B.Á., V. A. ako aj V. F., ktorých žalovaný navrhuje vypočuť ako svedkov, pričom ich

účasť na pojednávaní zabezpečí. Predtým ako došlo zo strany žalovaného k upozorneniu žalobkyne
na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, prerokoval celý incident s odborovou organizáciou,
o čom súdu predkladá záznam. Podľa názoru žalovaného vyššie uvedené skutočnosti preukazujú. že
žalobkyňa porušila pracovné povinnosti. nakoľko odmietla splniť príkaz nadriadeného zamestnanca,
ktorého k tomu ešte urážala, čím porušila zásady slušnosti a spolupráce na pracovisku. Nič na tom

nemení ani tá skutočnosť, že k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne došlo po skončení
pracovného času, nakoľko sa stále nachádzala ešte v priestoroch zamestnávateľa a svojim konaním
bránila iným zamestnancom vo výkone ich pracovných povinností. Týmto došlo z jej strany k porušeniu
ďalších pracovných povinností. keďže sa bezdôvodne zdržiavala na pracovisku po uplynutí pracovného
času. Všetky tieto skutočnosti jasne a jednoznačne uviedol žalovaný aj v Porušení. V Porušení žalovaný

označil dostatočne aj dôvody porušenia pracovnej disciplíny, ktoré svojim konaním naplnila žalobkyňa.
keď uviedol článok a bod Pracovného poriadku. v ktorom sú uvedené a následne citoval aj jeho príslušné
ustanovenia. Takémuto postupu zo strany žalovaného voči žalobkyni nemožno nič vytknúť. Je pritom
nepochybné, že žalobkyňa nesplnila príkaz nadriadeného zamestnanca. tohto urážala a bezdôvodne
sa i ďalej zdržiavala na inom pracovisku po pracovnej dobe, čím bránila ďalším zamestnancom vo

výkone práce. Neobstojí ani obrana žalobkyne. že mala riešiť otázky svojho zdravia. Za účelom riadneho
posúdenia všetkých okolností prípadu si totiž žalovaný stiahol z centrálnej databázy programu Ambis,
ktorý používa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zoznam pacientov, ktorých v daný deň MUDr. A.
ošetril, pričom žalobkyňa v ňom nebola. Zároveň bol žalovaný dňa 02.05.2017 telefonicky kontaktový
zo strany Ing. O. O. zamestnanca X. G. G. v A., ktorý mu oznámil, že mu tesne pred obedom volal

MUDr. A., ktorý ho žiadal. aby zamestnal žalobkyňu na ich novom pracovisku v W. D. S.. Žalovaný
týmto navrhuje, aby bol Ing. O. O. ako svedok vypočutý v konaní, pričom jeho účasť' na pojednávaní
zabezpečí. Pre objektívne posúdenie všetkých okolností žalovaný poukazuje na to, že sa nejednalo
o prvé porušenie pracovných povinností zo strany žalobkyne, pričom táto sa už v minulosti správala
nevhodne aj k iným zamestnancom. V tomto smere žalovaný poukazuje na výpoveď zamestnanca O.. B.

B. zo dňa 26.07.2016. v ktorej uviedol. že výpoveď dáva z vážnych osobných dôvodov, a to kvôli vedúcej
sestre O.. M. O.. Rovnako dňa 23.09.2016 podala na žalobkyňu a tiež na MUDr. A. sťažnosť aj pacientka
Ľ. A.. v ktorej okrem iného uviedla. že sa k nej inali správať arogantne a nemiestne. Táto sťažnosť
bola s pacientkou prerokovaná dňa 23.09.2016 a počas prerokovania pacientka Ľ. A. poukázala na to,že bola svedkom nevhodného správania žalobkyne k iným pacientom. So žalobkyňou pritom nechceli
pracovať ani iní zamestnanci. čoho dôkazom je stanovisko pracovníkov FRO. keď sa dozvedeli. že by
sa mala vrátiť na ich oddelenie. V stanovisku uviedli, že svojim arogantným a neprimeraným správaním

si mala u nich vyslúžiť prívlastok nežiaduca. S prácou žalovanej bol nespokojný taktiež MUDr. M.
F. lekár pracujúci na internej ambulancii, keď vo svojej žiadosti o zabezpečenie kontinuity EKG a
interných vyšetrení zo dňa 23.06.2017 okrem iného uviedol. že dôvodom dlhého čakania pacientov
bolo. že žalobkyňa mala odísť na 30 minút z ambulancie. Na základe tohto bolo žalobkyni uložené tiež
druhé upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 03,08,2017, v ktorom žalovaný poukázal

na to, že žalobkyňa nezaevidovala pacienta do programu Ambis a nevykázala výkon na daného
pacienta a tiež na nespokojnosť MUDr. F.. 1 toto porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne
prerokoval žalovaný s odbormi, čo preukazuje záznam o prerokovaní porušenia pracovnej disciplíny
O.. M. O. zo dňa 23.06.2017. Následne dal žalovaný žalobkyni výpoveď zo dňa 07.08.2017 z dôvodu
uvedeného v ustanovení § 63 ods. 1 písm. e) ZP, na ktorú už vyššie poukázal. Z vyššie uvedených
skutočností vyplýva. že žalobkyňa nedodržiavala zásady slušného správa ani pri komunikácii s inými

zamestnancami a pacientmi žalovaného. Z dôvodu nevhodného správania žalobkyne skončil pracovný
pomer so žalovaným O.. B. B.. 1 s poukazom na tieto skutočnosti je nepochybné, že dňa 02.05.2017
došlo zo strany žalobkyne k porušeniu pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom, keď nesplnil
príkaz nadriadenej a nevhodne sa k nej správala a urážala ju. Žalovaný popiera. že by z jeho strany došlo
vo vzťahu k žalobkyni k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania akýmkoľvek spôsobom. Z vyššie

uvedených skutočnosti je nepochybné, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu pracovnej disciplíny,
a preto bol žalovaný oprávnený. aby ju upozornil na porušenie pracovnej disciplíny. Takéto konanie zo
strany žalobkyne voči zamestnancom žalovaného nebolo ojedinelé. Pokiaľ žalobkyňa zdôvodňuje. že
k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania malo dôjsť z dôvodu. že žalovaný neodpovedal na jej
písomné vyjadrenie k upozorneniu zo dňa 03.05.2017, tak toto v žiadnom prípade neobstojí. Z obsahu

tohto vyjadrenia totiž vôbec nevyplýva, že by sa malo jednať o sťažnosť zamestnanca na porušenie
zásady rovnakého zaobchádzania, nakoľko sa venuje výlučne dôvodu porušenia pracovnej disciplíny.
Žalovaný pritom ani žiadnym spôsobom nezasiahol do súkromia žalobkyne v rozpore s ustanovením §
13 ZP. Na tomto mieste je potrebné poukázať. že žalobkyňa sa ním ani neuplatňovala žiaden prostriedok
právnej ochrany proti porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Naopak to bola žalobkyňa, ktorá sa

správala nevhodne k zamestnancovi žalovaného O. P., ktorý je nevidiaci, k čomu ho žalovaný navrhuje
vypočuť ako svedka. Účasť svedka O. P. na pojednávaní žalovaný zabezpečí.

3. Žalobca vo vyjadrení došlým súdu dňa 21.08.2018 uviedol, že poukazujeme konajúcemu súdu,
že na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom je vedená žaloba o určenie neplatnosti výpovede z

pracovného pomeru pod sp. zn. 10Cpr/62/2017 s totožnými účastníkmi súdneho konania ako Žalobcom,
tak i Žalovaným v skutkových veciach spolu súvisiacimi. Žaloba bola podaná na súd dňa 27.10.2017,
teda 3 mesiace a 27 dní po podaní návrhu o určenie neplatnosti porušenia pracovnej disciplíny, ku
ktorej právnej veci sa vyjadroval Žalovaný a na ktoré jeho vyjadrenie týmto reagujeme. V dikcii žaloby
o určenie neplatnosti výpovede podanej dňom 27.10.2017 na súd na ktorú týmto vyššie poukazujeme,

sme navrhli konajúcemu súdu v čl. VI. žaloby v zmysle § 166 CSP v záujme hospodárnosti konania
právne veci sp. zn.: 10Cpr/46/2017 0 určenie neplatnosti Porušenia pracovnej disciplíny spojiť do
jednéhokonaniasoŽalobouourčenieneplatnostivýpovedepodsp.zn.:10Cpr/62/2017.Akovysvetlenie
tohto návrhu, na ktorom Žalobkyňa naďalej trvá, je jej záujem na súdnom preskúmaní odôvodnenia
Žalovaného v Porušení pracovnej disciplíny pri predchádzajúcom prvom porušení pracovnej disciplíny

Žalobkyne zo dňa 02.05.2017 a určení súdom, že prvé porušenie pracovnej disciplíny je neplatné. Pri
takom určení by potom súd nemusel ďalej skúmať následný proces Žalovaného s daním výpovede
pre Žalobkyňu z dôvodu ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. návrhom Žalobcu o zabezpečenie
svedeckých výpovedí O.. I. Š., L.. O. O.. O. P. - tieto osoby nepovažujeme za relevantné vyjadriť sa
ku konkrétnym skutkom porušení pracovnej disciplíny, ktoré Žalovaný vytýka v Porušení pracovnej

disciplíny, nakoľko navrhnuté osoby neboli ich očitými svedkami. Žalobkyňa žiada súdom predvolať
ako svedka O.. V. A., zamestnanca Žalovaného, ktorý bol očitým svedkom v posudzovanom prípade
a svojou výpoveďou objasní prejednávané skutočnosti. K predloženým prílohám Žalovaného v jeho
písomnom vyjadrení 1. menovitý zoznam pacientov s uvedením ich mena, priezviska, rodného čísla,
príslušnosti k zdravotnej poisťovni (S.. T. ...) -je to nezákonný dôkaz, chýba súhlas dotknutých osôb

s použitím ich osobných údajov pre potreby súdneho konania; 2. Výpoveď O.. G. - nemá význam
k prejednávanej veci, nie je súhlas MUDr. G. k použitiu jeho písomného podania evidovaného na
personálnom úseku Žalovaného pre potreby tohto súdneho konania; 3. Sťažnosť A. Ľ. - nemá význam
k prejednávanej veci, nie je súhlas pani A. k použitiu jej písomného podania pre potreby súdnehokonania; 4. Zápisnica z prešetrenia sťažnosti na personál ambulancie FBLR zo dňa 23.9.2016, zápisnicu
robila O.. M. Š. ako zapisovateľka, teda nie ako zastupujúca riaditeľka - poukazujeme na druhú stranu
zápisnice prvá veta - " pán zástupca povedal, Že z toho vyvodí dôsledky ... , ,.Pán zástupca O.

ako poverený za polikliniku .... - tu poukazujeme na to, že vedením, ako i schvaľovaním všetkých
úkonov PLK bol poverený p. O. na základe uzn. MsZ W. D. S. č. 1 15/2015 a to až do odvolania.
Predmetné uznesenie ho neoprávňovalo preniesť kompetencie na inú osobu - viď dokument pod por.
č. 5 nižšie uvedený; 5. Poverenie O.. M. Š. zastupovaním funkcie riaditeľa v organizácii O. A. W..
ni.p.o. od 07.04.2015 do odvolania v rozsahu všetkých činností okrem majetkovo-právnych vzťahov,

podpísaný T. O., poverený schvaľovaním všetkých úkonov MsPLK W. zo dňa 7.4.2015. Máme za to,
že tento dokument bol vyhotovený nie 7.4.2015, ale až pre potreby tohto súdneho konania. Je totiž
preukázané, že všetky dokumenty Žalovaného podpisoval a naďalej podpisuje T. O. v zmysle Uznesenia
č. 115/2015 MsZ W. D. S. - predmetné uzn. je priložené do príloh Žalovaného v jeho vyjadrení. ktorý je
aj štatutárom Žalovaného. 6. Záznam o prerokovaní upozornenia s O.. Š. z 26.09.2016 - nemá časový
ani vecný súvis s prejednávanou vecou 7. výstup z počítačového programu AMBIS - menovitý zoznam

pacientov s uvedením ich mena, priezviska, rodného čísla N., N., Č. ...) - je to nezákonný dôkaz, chýba
súhlas dotknutých osôb s použitím ich osobných údajov pre potreby súdneho konania. nemá súvis s
prejednávanou vecou; 8. Výmenný list - poukaz na meno pacienta Pavol FLOREK s uvedením jeho
mena. priezviska. rodného čísla, bydliska, diagnózy - je to nezákonný dôkaz, chýba súhlas dotknutej
osoby s použitím jej osobných údajov pre potreby súdneho konania, nemá súvis s prejednávanou vecou.

Ku všetkým týmto dôkazom Žalovaného sa Žalobkyňa na súdnom pojednávaní vyjadrí. Žalovaná tiež
zvažuje podanie podnetu na Úrad pre ochranu osobných údajov za porušenie ustanovení zákona o
osobných údajoch zo strany Žalovaného predložením dokumentov na súd s uvedením osobných údajov
bez súhlasu dotknutých osôb. Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhuje Žalobkyňa. aby súd v
zmysle § 166 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v záujme hospodárnosti konania právnu vec

sp. zn.: 10Cpr/46/2017 o určenie neplatnosti Porušenia pracovnej disciplíny vydaným uznesením spojil
do jedného konania so Žalobou o určenie neplatnosti výpovede vedenou pod sp. zn.: 10 Cpr/62/2017
na tunajšom súde. nakoľko veci skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istým sporových strán.

4. Žalovaný vo vyjadrení došlým súdu dňa 27.11.2018 uviedol, že žalobkyňa vo Vyjadrení uvádza,

že žalovaný nemal súdu objasniť prečo jej pred udelením a prevzatím porušenia pracovnej disciplíny
jej nebola zo strany žalovaného daná možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom a vyjadriť sa k nemu.
Vo vzťahu k nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyňa navrhuje spojiť konanie s konaním
10Cpr/62/2017. Zároveň uvádza, že niektorí svedkovia, ktorých žalovaný navrhol vypočuť nemajú
mať súvis s porušením pracovnej disciplíny. Vo vzťahu k predloženým listinným dôkazom žalobkyňa

uvádza, že nemá byť daný súhlas dotknutých osôb na použitie v tomto konaní. So skutočnosťami,
ktoré žalobkyňa uviedla vo Vyjadrení žalovaný nesúhlasí. V prvom rade žalovaný poukazuje na to, že
žalobkyni bol poskytnutý priestor, aby sa vyjadrila k porušeniu pracovnej disciplíny. Ako už žalovaný
uviedol aj vo svojom predchádzajúcom vyjadrení, tak k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany
žalobkyne došlo dňa 02.05.2017, keď nerešpektovala povinnosti vyplývajúce jej z pracovného poriadku

a po skončení pracovnej doby zdržiavala u žalovaného, opustila svoje pracovisko a sťažovala výkon
práce v ambulancii FBLR. Pred ambulanciou pritom čakali pacienti, ktorí nemohli byť ošetrení z dôvodu,
že žalobkyňa si vybavovala s MUDr. A. osobné záležitosti. Ako už žalovaný uviedol aj vo svojom
predchádzajúcom vyjadrení k žalobe, tak do ambulancie prišla O.. M. Š., nadriadený zamestnanec,
aby prešetrila z akého dôvodu sa žalobkyňa nachádza mimo svojho pracoviska na inom pracovisku,

kde pritom sťažuje výkon práce. Už vtedy mala žalobkyňa možnosť, aby riadne zdôvodnila svoju
prítomnosť na predmetnom pracovisku, k čomu však nedošlo a namiesto toho začala urážať svoju
nadriadenú. Rovnako mala žalobkyňa možnosť, aby sa vyjadrila k porušeniu pracovnej disciplíny z
jej strany predtým, ako jej bol dňa 03.05.2017 odovzdané písomné oznámenie o porušení pracovnej
disciplíny, ktorú možnosť tiež nevyužila. Pri samotnom porušení pracovnej disciplíny ako aj pri odovzdaní

písomného oznámenia bola prítomná O.. M. Š., ktorú žalovaný navrhuje vypočuť ako svedka v tomto
konaní. Účasť svedkyne O.. M. Š. na pojednávaní žalovaný zabezpečí. Ako už uviedol žalovaný aj v
predchádzajúcom vyjadrení, tak pri porušení pracovnej disciplíny boli ešte prítomné V. F., O.. O. B. a
V. A.. Rovnako boli pri odovzdaní písomného oznámenia o porušení pracovnej disciplíny prítomní O.. I.
Š., T. O., V. F., V. C., ktorých žalovaný navrhuje taktiež ako svedkov vypočuť na pojednávaní, a ktorých

účasťžalovanýzabezpečí.Podľanázoružalovanéhožalobkyňažiadnymspôsobomnepreukázala,žeby
mala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti porušenia pracovnej disciplíny. Ako aj v samotnom
vyjadrení žalobkyňa uviedla, tak podala žalobu o určenie neplatnosti výpovede. Je pritom nepochybné,
že v rámci konania o určenie neplatnosti výpovede (10Cpr/62/2017) sa konajúci súd bude musieťprejudiciálne zaoberať taktiež otázkou, či žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu dňa 02.05.2017, a teda
či boli splnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie výpovedného dôvodu v zmysle ustanovenia §
63 ods. 1 písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj

ako „ZP“). Preskúmanie tejto skutočnosti pritom nie je podmienené podaním žiadnej samotnej žaloby.
Vyvolanie tohto súdneho konania zo strany žalobkyne je preto nedôvodné, ako aj návrh na jeho spojenie
s konaním vedeným na tunajšom súde pod sp, zn. 10Cpr/62/2017. Návrh žalobkyne na spojenie konaní
je čisto účelový, aby sa vyhla povinnosti znášať trovy konania, ak by bola v konaní neúspešná. Nie je
pritom potrebné spojiť tieto dve konania, aby sa súd mohol zaoberať v rámci konania 10Cpr/62/2017 tou

skutočnosťou, či zo strany žalobkyne došlo dňa 02.05.2017 k porušeniu pracovnej disciplíny. Žalovaný
i naďalej trvá na tom, že všetky skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom predchádzajúcom vyjadrení vo
vzťahuknedostatkunaliehavéhoprávnehozáujmužalobkynenaurčeníneplatnostiporušeniapracovnej
disciplíny sú dôvodné, a preto navrhuje, aby súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Podľa
názoru žalovaného sú v celom rozsahu dôvodné jeho návrhy na vypočutie svedkov, ktoré uviedol vo
svojom predchádzajúcom vyjadrení. Vo vzťahu k Ing. O. O. uvádza, že sa jedná o svedka, ktorý ma

priamy súvis s porušením pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, keďže práve jemu mal totiž volať
MUDr. A., aby ho poprosil o prácu pre žalobkyňu. Rovnako dôvodný je návrh na výsluch svedkyne
MUDr. I. Š., keďže táto bola prítomná i pritom, keď bolo žalobkyni odovzdané písomné oznámenie o
porušení pracovnej disciplíny a tiež jej predtým bola daná možnosť vyjadriť sa k nemu. Vo vzťahu k
svedkovi P. žalovaný uvádza, že sa jedná o nevidiaceho maséra, ktorý u neho pracoval, pričom viackrát

sa sťažoval na nevhodné správanie žalobkyne k nemu ako nevidiacemu, čo je nepochybne potrebné
tiež zohľadniť pri hodnotení porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. Výsluch svedka MUDr.
V. A. žalovaný namieta. Podľa názoru žalovaného sa jedná o nedôveryhodného svedka. Už vo svojom
predchádzajúcom vyjadrení žalovaný poukázal na písomnú sťažnosť pacientky A., ktorá sa sťažovala
tak na žalobkyňu ako aj na MUDr. A.. Podľa názoru žalovaného sú zákonné taktiež listinné dôkazy, ktoré

predložil k svojmu predchádzajúcemu písomnému vyjadreniu. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, že má
chýbať písomný súhlas dotknutých osôb, tak táto skutočnosť v žiadnom prípade neznamená, že by mal
byť dôkazy automaticky vyhodnotené ako nezákonné. Predmetné osobné údaje boli získané totiž ešte
za účinnosti zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, pričom
v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 písm. g) predmetného zákona bol žalovaný oprávnený spracúvať

osobné údaje aj za účelom ochrany svojich práv a právom chránených záujmov i bez súhlasu dotknutých
osôb. Takýto spôsob spracúvania osobných údajov umožňuje taktiež súčasná legislatíva. Vo vzťahu k
výpovedi MUDr. B. žalovaný uvádza, že táto písomnosť neobsahuje osobné údaje MUDr. B., pričom
je nepochybné, že žalovaný bol oprávnený túto spracúvať a uchovávať. Pre vylúčenie akýchkoľvek
pochybnostížalovanýzároveňnavrhuje,abybolvkonaníakosvedokvypočutýMUDr.B.B.,ktorýbysám

uviedoljednakto,čisúhlasíspredloženímvýpovedeakodôkazuvkonaníazároveňbysauviedoltaktiež
konkrétne skutočnosti, pre ktoré už ďalej nechcel pracovať u žalovaného a týkajú sa žalobkyne, s ktorou
predtým pracoval na jednom pracovisku. Účasť svedka MUDr. B. B. na pojednávaní žalovaný zabezpečí.
Podľa názoru žalovaného sťažnosť pani Ľ. A. má priamy súvis s vecou, keďže táto pacientka sa
sťažovala práve na správanie žalobkyne počas výkonu práce pre žalovaného. Podľa názoru žalovaného

neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že T.I. O. bol oprávnený poverit O.. M. Š. zastupovaním funkcie
riaditeľa u žalovaného. Pokiaľ aj žalobkyňa poukazuje na zápisnicu zo dňa 23.09.2016, tak z tejto je
jasné, že O.. M. Š. sa rokovania zúčastnila ako osoba poverená zastupovaním riaditeľa polikliniky. Nie je
pravdou, že by T. O. nebol oprávnený poveriť O.. M. Š. zastupovaním funkcie riaditeľa. Ako totiž vyplýva
z uznesenia zo dňa 07.04.2015, tak T. O. mohol vykonávať všetky právne úkony. Jeho oprávnenie

konať v mene žalovaného nebolo ničím obmedzené. Taktiež nie je pravdou, že by malo byť poverenie
vyhotovené až dodatočne pre účely súdneho konania. Za účelom tejto skutočnosti žalovaný taktiež
navrhuje vypočuť T. O. a O.. M. Š., ktorých účasť na pojednávaní zabezpečí. Nepochybne aj záznam
z prerokovania upozornenia zo dňa 26.09.2016 má súvis s vecou, keďže poukazuje na nevhodné
správanie sa žalobkyne počas výkonu práce, čo by mal podľa žalovaného vziať súd taktiež do úvahy

pri rozhodovaní.

5. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, spisovým materiálom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom sp.zn.: 10C/62/2017, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Dňa 04.03.2013 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným
ako zamestnávateľom na pozíciu zdravotná sestra - rehabilitácia.7. Dňa 03.05.2017 prevzal žalobca od žalovaného podanie nazvané ako „Porušenie pracovnej
disciplíny" zo dňa 02.05.2017 s nasledovným textom: Dňa 02.05.2017 po pracovnej dobe boli ste
prichytená ako sa zdržiavate na nepridelenej ambulancii a vybavujete si súkromné veci s MUDr. A.. Na

otázku nadriadenej čo tu hľadáte, ste drzo a arogantne odpovedali, že ste tu ako pacient a konzultujete
Vaše zdravie. Avšak po spiatočnej kontrole zdravotníckeho programu sa ukázalo, že ste ako pacient
ambulanciu nenavštívili a ako ďalší dôkaz je, že nadriadená videla, že ste s MUDr. A. riešili Vaše
súkromné veci ohľadom X. S. A., čo dosvedčili aj svedkovia, teda ste vedome klamali. Nadriadená Vám
prikázala aby ste toto pracovisko opustili. Na to ste sa začali smiať ako nepríčetná a vykřikovať so

založenými rukami, že Vy „nikam nejdete a hotovo, ste tu a hotovo" Začali ste osočovať nadriadeného
ako: „psychiatrického pacienta, ktorý skončí na psychiatrii o čo sa postaráte; vypleštia ju z roboty a
nič si už nenájde, dievča si tu niečo dokazuje, sprostá učiteľka, má tu samé problémy aj o tom vieme.
" Po príkaze nadriadeným ste ambulanciu neopustili, zostali na nej ďalej si riešili veci s MUDr. A.,
teda úplne ignorovali nadriadeného. Svedkovia incidentu: O.. O. B., V. A., V. F.. Týmto ste sa dopustili
porušenia pracovnej disciplíny podľa Pracovného poriadku O. A. W. Čl. 11, ods. 3, bod c - vzájomné

urážky medzi zamestnancami, kde ste vedome osočovali nadriadeného ako psychiatrického pacienta a
iné, bod p - odmietnutie plnenia pokynov nadriadeného zamestnanca, bod s - porušenie zásad slušnosti
a spolupráce na pracovisku a bod r - bezdôvodné zdržiavanie sa na pracovisku po pracovnom čase.
Upozorňujeme Vás, že podľa Pracovného poriadku O. A. W. ČI. 11, ods. 4, pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP vtedy, ak bol v

posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na
možnosť výpovede.

8. Na tunajšom súde je vedená žaloba o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru pod sp.
zn. 10Cpr/62/2017 s totožnými stranami sporu v skutkových veciach spolu súvisiacimi. V tomto konaní

žalobca sa domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného
zo dňa 07.08.2017, ktorá bola uplatnená podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Vec nie je
právoplatne skončená.

9. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa článku 9 Zákonníka práce zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením
povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde.

Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú
svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

11. Podľa § 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z
pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

12. Podľa § 75 ods. 1 cit. zák. zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do
15 dní od jeho požiadania. Zamestnávateľ však nie je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok
skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Pracovným posudkom sú všetky písomnosti
týkajúce sa hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré

majú vzťah k výkonu práce. Zamestnanec má právo nahliadnuť do osobného spisu a robiť si z neho
výpisy, odpisy a fotokópie.

13. Podľa ods. 3 cit. zák. ak zamestnanec s obsahom pracovného posudku alebo potvrdenia o
zamestnanínesúhlasíazamestnávateľnapožiadaniezamestnancapracovnýposudokalebopotvrdenie

o zamestnaní neupraví alebo nedoplní, môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o
ich obsahu dozvedel, na súde, aby bol zamestnávateľ zaviazaný primerane ich upraviť.

14. Skôr ako súd pristúpil k posúdeniu merita veci, zaoberal sa procesnou podmienkou konania a to, či
je splnený predpoklad naliehavého právneho záujmu na určenie, že uložené upozornenie na porušenie

pracovnej disciplíny žalobcu zo strany žalovaného, je neplatné.

15. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva
predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo práva. Je potrebné konštatovať,že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona, a to od začiatku bez ohľadu na
to, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia, že právny úkon je neplatný. Otázka absolútnej neplatnosti
právneho úkonu môže byť riešená ako predbežná, alebo ako vec sama na základe žaloby o určenie

neplatnosti. Zákon pre procesnú prístupnosť určovacej žaloby predpokladá existenciu stavu neistoty
žalobcu a preukázanie, že uvedenú neistotu možno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Pokiaľ
právna otázka - platnosť právneho úkonu, o ktorej má byť rozhodnuté určovacím výrokom má povahu
predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu, nie je, podľa ustálenej súdnej
praxe, daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, pokiaľ možno žalovať priamo

na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu.

16. Žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe odôvodnil tým, že tento nie je
potrebné preukazovať, nakoľko tento nárok vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať,akvyplývazosobitnéhopredpisu.Citovanézákonnéustanoveniedoterajšiuprávnuúpravu
pomerne výrazne modifikuje. Ako zdôraznil zákonodarca, v tomto zákonnom ustanovení je zakotvená
úplne nová koncepcia, ktorej záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie
neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory

a míňajú sa účelu žaloby určovacej.

18. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že skúmanie platnosti či neplatnosti upozornenia
na porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca zo strany zamestnávateľa, je súd povinný skúmať
zo zákona, s odkazom na článok 9 a § 14 Zákonníka práce. Ak zákonodarca upravil, že spory

medzi zamestnancom a zamestnávateľom riešia súdy, to znamená, že túto právomoc nemajú iné
orgány verejnej moci, ale riešenie týchto sporov je zverená práve súdom. Ide o všeobecnú formuláciu
zákona, ktorá nezakotvuje povinnosť riešiť akýkoľvek pracovnoprávny spor, bez toho, aby súd skúmal
hmotnoprávne a najmä procesnoprávne podmienky konania.

19. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že skúmanie platnosti úkonu súdom, ktorý je napadnutý
touto žalobou, sa bude ako prejudicálna otázka riešiť v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.:
10Cpr/62/2017, teda žalobca nemôže mať na takomto určení naliehavý právny záujem v osobitnom
konaní, ide o neúčelnú žalobu, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v § 137 písm. c) C.s.p. Keďže súd je
viazaný žalobným návrhom, neostávalo mu nič iné, len žalobu zamietnuť.

20. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ak žalobca mal záujem cestou súdu osobitne skúmať upozornenie
na porušenie pracovnej disciplíny, mal postupovať podľa § 75 ods. 1 Zákonníka práce a ak by bol s
pracovným posudkom nespokojný, tento môže napadnúť na súde zákonom stanovenej lehote podľa
ods. 3 citovaného zákona. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn.:

8CoPr/10/2016 zo dňa 29.11.2016, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Zároveň je potrebné uviesť,
že žiadať v konaní určenie neplatnosti právneho úkonu podľa zrušeného § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku už ani nie je možnou alternatívou v zmysle § 137 písm. c) C.s.p..

21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že

úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

22. Podľa § 166 ods. 1 C.s.p. v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také
konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také
konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého

sa začalo konanie skôr.

23.Žalobcažiadal,abysúdspojilkonaniavedenénatunajšomsúdupodsp.zn.:10Cpr/46/2017 asp.zn.:
10Cpr/62/2017 do jedného konania z dôvodu hospodárnosti konania, veci spolu súvisia a týkajú sa tých
istých strán sporu. Súd tomuto návrhu nevyhovel z dôvodu, že žaloba vedená pod sp.zn. 10Cpr/46/2017

nespĺňa kritéria určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).