Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3Er/847/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607208470
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5607208470.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, vo veci exekúcie oprávnenej
Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému
Ľ. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX, B., pre vymoženie pohľadávky 66,38 eura, vykonávanej
súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom Exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978,
Žilina, pod spisovou značkou EX 1799/16, o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu

Liptovský Mikuláš zo dňa 04. 03. 2019, sp. zn. 3Er/847/2007, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Gavurovi bolo dňa 14. 11. 2007 udelené poverenie
na vykonanie exekúcie č. 5505 011837* pre vymoženie pohľadávky vo výške 2 000,- Sk a trov exekúcie.
Exekučným titulom je vykonateľný blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 31. 10. 2005, č. AA

1552780, vydaný Okresným dopravným inšpektorátom Martin.

2. Vzhľadom k tomu, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 01. 2019, sp. zn.
7OdK/10/2017 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, súd uznesením zo dňa 04. 03. 2019, sp.
zn. 3Er/847/2007 exekúciu zastavil a oprávnenej uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 60,71 eura.

3. Proti predmetnému uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým,
že predmetné exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2001 Z. z., ktorý s účinnosťou
od 01. 01. 2012 upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na majetok povinného.
Z prechodných ustanovení nevyplýva, že by sa ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku malo
vzťahovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou. Oprávnená má za to, že vyhlásením konkurzu

súdny exekútor nemá možnosť uspokojiť si pohľadávku v exekúcii, ale táto pohľadávka nadobúda
charakterpohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor má prihlásiť do konkurzu. Oprávnená nenesie žiadnu
zodpovednosť za to, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a ani nezavinila zastavenie
exekúcie, ako to predpokladá ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a nie sú splnené
podmienky na znášanie trov exekúcie oprávnenou podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníplatnomdo31.03.2017,aktopovahavecinevylučuje,

v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.6. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), o sťažnosti rozhodne súd prvej
inštancie.

7. Podľa § 249 C. s. p., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

8. Podľa § 250 ods. 1 C. s. p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Ustanovenia Exekučného poriadku upravujúce trovy exekúcie, sú procesného charakteru, čo
znamená, že pri absencii prechodných ustanovení pri zavádzaní nových procesných ustanovení do
zákona, je potrebné vychádzať zo zásady, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach,
ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa skorších právnych
predpisov, ak súčasťou prechodných ustanovení nie sú výnimky z tejto všeobecnej procesnej zásady.
Z tejto zásady súd však vychádza len v prípade, ak jej použitie nie je v rozpore s princípom zákazu

retroaktivity. Nová práva úprava totiž nesmie zhoršiť postavenie účastníka konania, ktorý vstupuje do
konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných
mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť konania, a že tieto nebudú menené, resp.
až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho.

10. Je pravdou, že v čase začatia exekúcie Exekučný poriadok neobsahoval ustanovenie § 203 ods.
3 Exekučného poriadku účinné od 01. 01. 2012, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez
zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Súd je povinný v prípade absencie
explicitných prechodných ustanovení uprednostniť ten výklad, ktorý najviac šetrí zmysel a podstatu

základného práva jednotlivca. V predmetnej veci oproti sebe stojí nárok súdneho exekútora na náhradu
účelných trov exekúcie, ktorý mu bezpochyby priznáva ustanovenie § 196 Exekučného poriadku, a
povinnosť oprávnenej znášať trovy exekúcie len v zákonom stanovených výnimkách. Ustanovenie §
203 ods. 3 Exekučného poriadku je účinné od 01. 01. 2012, pričom konkurz na majetok povinného
bol vyhlásený po účinnosti tohto procesného ustanovenia dňa 29. 01. 2019. K predmetnej novelizácii

zákonom č. 348/2011 Z. z. neboli zákonodarcom prijaté osobitné prechodné ustanovenia, v dôsledku
čoho je potrebné aplikovať všeobecný princíp účinnosti procesných predpisov, medzi ktoré patrí aj
Exekučný poriadok, a to ako už súd uviedol, že odo dňa účinnosti právneho predpisu sa tento vzťahuje
na všetky prebiehajúce konania.

11. Názor oprávnenej, že vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť
v exekučnom konaní, ale jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí
exekútor prihlásiť do konkurzu, vyplýva z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.
12. 2008, sp. zn. II. US 423/2008, čiže z rozhodnutia vydaného v čase, keď Exekučný poriadok vôbec
neupravoval procesný postup pri rozhodovaní o trovách exekúcie v prípade vyhlásenia konkurzu na

majetok povinného. Za danej nedôslednej právnej úpravy Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že aj pri absencii akéhokoľvek ustanovenia Exekučného poriadku, majú exekútori vždy právo na
náhradu skutočných výdavkov, ktoré im vznikli s výkonom exekučnej činnosti a preto si môžu svoj nárok
uplatniť v konkurze. Ústavný súd v spomínanej veci rozhodoval o náhrade trov exekúcie v nadväznosti
na konkurz podľa druhej časti zákona č. 7/2005 Z. z., pričom v prejednávanej veci bol na majetok

povinného vyhlásený konkurz podľa štvrtej časti spomínaného zákona s názvom „Oddlženie“. Tieto dva
rozdielne konkurzy majú určité špecifiká, pričom najzásadnejším z pohľadu prebiehajúcej exekúcie je
to, že účinkom vyhlásenia konkurzu podľa druhej časti zákona č. 7/2005 je zastavenie exekúcie zo
zákona oproti účinkom oddlženia, v dôsledku ktorých nedochádza k zastaveniu exekúcie ex lege, avšak
exekučný súd musí rozhodnúť o zastavení exekúcie a v súlade s § 200 ods. 5 Exekučného poriadku aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko Exekučný poriadok upravoval v čase po vyhlásení
konkurzu a v čase rozhodovania o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie to, kto platí trovy
exekúcie v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, súd sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.