Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eliška Wagshalová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/50/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715214537
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715214537.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátuJUDr.AntónieKandravejaJUDr.MartinaBaran,vsporežalobcuFermik,s.r.o.,sosídlomPoprad,
Nám. sv. Egídia 36/83, IČO: 47 421 509, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Olejár, s.r.o., so
sídlom Poprad, Mnoheľova 839/10, proti odporcovi PRO MANAGEMENT, s.r.o., so sídlom Magurská 37,
Banská Bystrica, IČO: 36 824 640, zastúpenej E., v konaní o vypratanie nehnuteľnosti s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C 499/2015-80 zo dňa 8.12.2016, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku.
Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Poprad (ďalej ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného na
povinnosť vypratať byty č. XX, XX D. XX, nachádzajúcich sa v apartmánovom dome časť D., súp. č.
XXX, byty XX, XX, XX D. XX, nachádzajúce sa v apartmánovom dome časť P., súp. č. XXX a byty č.
XX, XX D. XX nachádzajúcich sa v apartmánovom dome časť A. súp. č. XXX v obci L. T. a odovzdať ich
žalobcovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň zastavil konanie v časti uloženia
povinnosti vypratať byty č. XX, XX D. XX, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil takto:
2. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba je dôvodná. Právny vzťah medzi stranami vzhľadom k dátumu uzavretia zmluvy súd posúdil
podľa ust. § 663 a nasl. O.z. Žalobca v konaní preukázal uzavretie nájomnej zmluvy so žalovaným,
predmetom ktorých boli byty zapísané na príslušných LV. Žalobca sa vlastníkom predmetných bytov
stal n ich vydražením na dobrovoľnej dražbe. Súdu neboli predložené listinné dôkazy svedčiace o tom,
že nájomcami predmetných bytov boli v čase vykonania dobrovoľnej dražby a v čase rozhodovania
súdu iné osoby, ktorým by svedčilo užívacie právo. Takáto skutočnosť nevyplýva ani z listín o priebehu
dobrovoľnejdražby.Poukončenínájomnéhovzťahujepretožalovanýpovinnýpredmetnájmuodovzdať.
Skutočnosť, že žalovaný predmet nájmu užíval je preukázaná tiež správou energetickej spoločnosti
preukazujúcou, že do predmetných bytov bola realizovaná dodávka elektriny na základe zmluvného
vzťahusožalovaným.Spochybnenieuzatvorenianájomnejzmluvyvzhľadomkargumentomžalovaného
súd nevyhodnotil ako dôvodné vychádzajúc z originálu nájomnej zmluvy a šetrenia policajného orgánu.
Záujem žalovaného nájomnú zmluvu uzatvoriť preukazujú aj návrhy na predĺženie nájomnej zmluvy
k jednotlivým bytom, ktoré sú štylisticky zhodné s predloženou nájomnou zmluvou. O existencii
nájomného vzťahu svedčí aj platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica sp.zn.60Cb
1/2016, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi rovnakú čiastku aká bola dohodnutá v
nájomnej zmluve. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2016. Po uplynutí doby nájmu a
s prihliadnutím k dohode strán je žalovaný povinným nehnuteľnosti vypratať a odovzdať ich žalobcovi.3. O späťvzatej časti súd zastavil konanie s poukazom na ust. § 145 a nasl. CSP, pričom priznal žalobcovi
ako plne úspešnému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný s poukazom na ust. § 365 ods.
1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Svoje odvolanie odôvodnil skutočnosťou, že dňa 2.11.2016 mal autonehodu a
následne bol hospitalizovaný v nemocnici v Banskej Bystrici, kde sa 8.11.2016 podrobil operácii a dňa
14.11.2016 bol prepustený do domáceho liečenia a do 18.1.2017 sa zdržiaval na adrese svojho trvalého
pobytu z dôvodu jeho imobility. Z týchto dôvodov si neuvedomil skutočnosť, že súd vytýčil pojednávanie
na deň 8.12.2016, pričom v danom období bol v psychickom utlmení od liekov. Týmto došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces.
5. Ďalším dôvodom podaného odvolania je skutočnosť, že súd prvej inštancie si v celom rozsahu
osvojil tvrdenia žalobcu, pričom nie je pravdou to, že na základe nájomnej zmluvy o krátkodobom
nájme boli byty dané do nájmu žalovaného, nakoľko takúto zmluvu žalovaný neuzavrel, na nájomnej
zmluve z 1.4.2014 absentuje podpis štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý je oprávnený konať v
mene spoločnosti. Namietol skutočnosť, že niektoré z bytov žalovaný neužíva a je nutné sa zaoberať aj
pasívnou legitimáciou. Pokiaľ sa týka rozhodnutia o trovách konania, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobca zobral v časti svoju žalobu späť a
preto nemá právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Žalobca v svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný mal riadne vykázané doručenie
predvolania na pojednávanie, pričom svoju neúčasť neospravedlnil a nie je pravdou to, že na nájomnej
zmluve absentuje podpis štatutára spoločnosti, ako to vyplýva z fotokópie spisu, ktorej originál mal súd
k dispozícii. Pokiaľ sa týka späťvzatia žaloby, k tomu došlo z dôvodu predaja týchto bytov, a preto ku
dňu rozhodnutia súdu žalobca nebol ich vlastníkom. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.
7. Po oboznámení sa s obsahom spisu napadnutým rozsudkom, ako aj odvolaním voči rozsudku a
vyjadrením k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku
I. správne a je dôvodné toto rozhodnutie potvrdiť postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
8. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia ohľadom výroku I.
9. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok ohľadom porušenia práva na spravodlivý proces, odvolací súd
dospel k názoru, že tieto námietky nie sú dôvodné. Z ustálenej judikatúry súdov SR možno konštatovať,
že odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi odníma
možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva, tým i právo účastníka, aby jeho
vec prejednal v jeho prítomnosti. Neznamená to, že by súd nemohol prejednať vec i v neprítomnosti
účastníka konania, avšak je povinný vždy účastníkovi poskytnúť možnosť, aby jeho vec bola prejednaná
v jeho neprítomnosti. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu, ako aj Ústavného súdu SR, ale
aj Európskeho súdu pre ľudské práva, má účastník právo byť vypočutý aspoň v jednom stupni súdneho
konania, pričom o tomto práve má byť účastník konania poučený. Je už na účastníkovi konania, či svoje
právo využije alebo nevyužije. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký chybný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia jeho procesných práv, priznaných
mu procesným predpisom na účely ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Z obsahu spisu
bolo nepochybne zistené, že žalovanému, ktorým je obchodná spoločnosť, bolo doručené predvolanie
na pojednávanie dňa 8.12.2016 dňa 1.11.2016, ktoré prevzal konateľ spoločnosti osobne. Ako vyplýva
z dôkazov predložených konateľom žalovaného, tento bol aj po autonehode pri vedomí, orientovaný,
pričom z nemocničného ošetrenia bol prepustený dňa 14.11.2016. Až následne, teda dňa 21.11.2016
prevzal predvolanie na pojednávanie, teda už po ukončení jeho hospitalizácie, preto podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno tieto skutočnosti, ktoré uviedol konateľ žalovaného v svojom odvolaní,
považovať za relevantné vo vzťahu k posúdeniu otázky odňatia možnosti konať pred súdom. Súd prvej
inštancie v žiadnom prípade procesne nepochybil a poskytol reálne možnosť žalovanému dostaviť sa
na súdne pojednávanie a realizovať jeho procesné práva. To, že žalovaný cestou svojho konateľa toto
právo nevyužil, nemožno vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prípadu považovať za porušenie
jeho práv vo forme odňatia možnosti konať pred súdom. Odvolací súd poznamenáva, že žalovaným
v tomto konaní je obchodná spoločnosť, ktorej konateľ mohol aj vzhľadom na svoj zdravotný stav
poveriť zastúpením inú osobu, pričom zo spisu nepochybne vyplýva, že splnomocnil E. Š. na právne
úkony v tomto konaní, pričom súd prvej inštancie na predmetné pojednávanie zaslal predvolanie tiež
splnomocnenému zástupcovi na adresu uvedenú v splnomocnení (čl. 30 spisu), pričom táto na uvedenej
adrese zásielku neprevzala. Aj tento postup súdu prvej inštancie svedčí o tom, že konal tak, aby umožnil
žalovanému realizovať jeho základné procesné práva, preto odvolací súd vyhodnotil námietku porušenia
práva na spravodlivý proces ako nedôvodnú.10. Žalovaný namieta, že nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, nakoľko na nájomnej zmluve zo dňa
1.4.2014 absentuje podpis štatutárneho zástupcu. Ako to vyplýva z čl. 73 spisu, nájomná zmluva bola
riadne podpísaná za prenajímateľa ako aj za nájomcu. Tento listinný dôkaz vyvracia tvrdenia žalovaného
o absencii podpisu. K samotnej skutočnosti, či nedošlo k falšovaniu podpisov, sa vyjadril súd prvej
inštancie, na závery ktorého odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.
11. K vznesenej námietke pasívnej legitimácie žalovaného v konaní z dôvodu nevyužívania niektorých
bytov, poukazuje odvolací súd na ust. § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní), odvolací súd na tieto
skutočnosti uplatnené až v odvolacom konaní neprihliadol a pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového
a právneho stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Žalovaný pred súdom prvej inštancie netvrdil
a ani nepredkladal žiadne dôkazy ohľadom týchto skutočností, a v danom prípade nie sú splnené ani
podmienky pre použitie prostriedkov procesnej obrany, ktoré neboli použité v konaní pred súdom prvej
inštancie, preto na tieto odvolací súd nemohol prihliadnuť.
12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva. V konaní bolo z
vykonanéhodokazovanianepochybnepreukázanévlastníckeprávožalobcukbytom,ktorýchvypratania
sa domáhal. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje Občiansky zákonník v
citovanom ust. § 126, z ktorého vyplýva, že vlastník má voči tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho
vlastníckeho práva, možnosť domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje, pričom
pri nehnuteľnosti terminológia používa pojem vypratanie. Bola splnená základná podmienka úspechu
vlastníckej žaloby a to preukázanie vlastníckeho práva, teda aktívnej legitimácie žalobcu, zároveň
žalovaný nepreukázal iné právo na užívanie nehnuteľnosti na základe platnej zmluvy, vecného bremena
alebo inej skutočnosti. Z dôkazov, ktoré boli vykonané, vyplynulo, že nájomná zmluva, ktorá bola medzi
účastníkmi podpísaná, zanikla uplynutím času a preto ani odvolacie námietky žalovaného o tom, či
táto nájomná zmluva bola platne podpísaná alebo nebola, neboli relevantné pre posúdenie nároku
žalobcu, nakoľko v čase rozhodovania ako súdu prvej inštancie, tak aj odvolacieho súdu, už platnosť
spornej nájomnej zmluvy uplynula. Z tohto dôvodu odvolacie námietky žalovaného ohľadom podpísania
tejto zmluvy neboli relevantné, nakoľko žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania skutočnosti,
ktorá by ho oprávňovala užívať predmetné nehnuteľnosti, preto bolo právne dôvodné podanému návrhu
vyhovieť po jeho úprave vo forme čiastočného späťvzatia.
13. Odvolací súd taktiež zhodnotil za nedôvodné odvolanie žalovaného, ktorým napadol výrok súdu
prvej inštancie o zastavení konania v časti uloženia povinnosti vypratať byty č. 21, 37 a 43. Z obsahu
spisu vyplýva, že k späťvzatiu návrhu v tejto časti došlo pred začatím pojednávania vo veci samej, preto
nebolo nutné žiadať o súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby v zmysle § 146 ods. 1 CSP. Na právny
vzťah účastníkov strán sporu sa nevzťahuje režim ust. § 146 ods. 2 CSP, nakoľko z osobitného predpisu
nevyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami.
14. Pokiaľ sa týka výroku, ktorým vyslovil súd prvej inštancie, že žalobca mal právo na náhradu trov v
rozsahu 100 %, odvolací súd dospel k záver, že je dôvod na zrušenie rozhodnutia o náhrade trov konania
vzmysle§389ods.1písm.c/CSP.Súdprvejinštanciesavodôvodnenísvojhorozhodnutianevyporiadal
so skutočnosťou, že žalobca zobral späť žalobu v časti o vypratanie troch bytov, ktoré odôvodnil len
skutočnosťou, že došlo k predaju týchto bytov. Táto otázka je relevantná pre posúdenie práva na
náhradu trov konania, pričom táto skutočnosť nebola zohľadnená v rozhodnutí súdu prvej inštancie,
preto v tejto časti ide o nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom nepochybne právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.
Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
ktorého súčasťou sú aj trovy konania. Z vyššie uvedených dôvodov preto v tejto časti bola vec zrušená
a vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom bude úlohou súdu prvej
inštancieriadneodôvodniťrozhodnutieotrováchkonaniasozohľadnenímprocesnejsituácie,kedydošlo
k späťvzatiu žaloby v časti bez zavinenia žalovaného.
15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3.0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.