Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/120/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816203526
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8816203526.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: WM
Consulting & Communication, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36
866 598, proti žalovaným: X/ E. E., O.. XX.XX.XXXX, V. F. M. XX, právne zastúpený: JUDr. Miroslava
Slovinská, advokátka, Štefánikovo námestie 13,Špišská Nová Ves, 2/ U.. G. E.Á., O.. XX.X.XXXX, V. D.

XXX/XX, F., právne zastúpená: JUDr. Jaroslava Oravcová, advokátka, Dobrianskeho 1651, Vranov nad
Topľou, o zaplatenie 6.562,18 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a voči obidvom žalovaným.

II. Žalovaný v 1/ rade, ako aj žalovaná v 2/ rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania, každý z nich v rozsahu 100%. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu navrhol žalobca, aby súd zaviazal pôvodne iba žalovaného v 1/ rade zaplatiť
mu 6.562,18 € s prísl. a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.4.2007 poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému
úver vo výške 140.000,- Sk, s dohodnutou premenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 12,35 %.
Podpísaním zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky, a to
všetkovpravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške2.113,-Sk,splatnýchk20-temudňuvkalendárnom

mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.5.2007 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá
na 20.3.2017. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 14,68%. Výzvou zo dňa
15.8.2014 F. F., R..F.. písomne vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní od doručenia
danej výzvy. Žalovaný však na túto výzvu vôbec nereagoval. Nakoľko žalovaný porušil povinnosti
vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, F. F., R..F.. pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého
úveru, a to ku dňu 9.9.2014, v dôsledku čoho sa celá pohľadávka F. F., R..F.. voči žalovanému
stala splatnou. Dňa 25.9.2014 bola pohľadávka F. F., R..F.. voči žalovanému Zmluvou o postúpení

pohľadávok postúpená na žalobcu. Oznámením zo dňa 7.10.2014 upovedomila F. F., R..F.. žalovaného
o postúpení pohľadávky. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 7.9.2015 bol žalovaný vyzvaný
právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom k nezaplateniu celej dlžnej sumy
žalovaným, žalobca pristúpil k jej vymáhaniu súdnou cestou. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy o úvere neplnil riadne, v dôsledku čoho ku dňu 25.9.2014, t.j. ku dňu postúpenia pohľadávky,
dosiahla výška splatného dlhu žalovaného celkom sumu 7.252,18 €. Uvedená suma pozostávala z

istiny vo výške 6.545,18 € a príslušenstva vo výške 707,- €. Po postúpení pohľadávky došlo k úhradám
dlhu žalovaného spolu vo výške 690,- €. Túto sumu právny predchodca žalobcu v súlade s ust. §52
ods. 2 OZ, §566 ods. 2 OZ započítal na istinu pohľadávky, v dôsledku čoho sa táto znížila zo sumy6.545,18 € na sumu 5.855,18 €. Po zohľadnení došlých úhrad je dlh žalovaného ku dňu 25.9.2014 vo
výške 6.562,18 € (istina - 5.855,18 €, príslušenstvo 707,- €). Žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia
dlžnej sumy ku dňu 25.9.2014 vo výške 6.562,18 € a ďalšieho príslušenstva pohľadávky od 26.9.2014, a

to úrokov, úrokov z omeškania a trov konania. Príslušenstvo uplatnené návrhom na vydanie platobného
rozkazu predstavujú: zmluvný 12,35% úrok z poskytnutého úveru, určený podľa čl. I. bod 1. Zmluvy o
úvere, pričom podľa bodu 7.4.2. VOP sa úver úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane); zákonný 8% ročný úrok z omeškania.

2. Nakoľko žalovaný do dňa podania žaloby žalovanú sumu nezaplatil, žalobca si jej zaplatenie uplatnil
súdnou cestou.

3. Neskorším podaním doručeným súdu žalobca navrhol pristúpenie žalovanej v 2/ rade do konania.
Zároveň navrhol súdu, po pristúpení žalovanej v 2/ rade do konania, zaviazať žalovaného v 1/ rade
a žalovanú v 2/ rade zaplatiť mu, spoločne a nerozdielne, nárok uplatnený pôvodnou žalobou len voči

žalovanému v 1/ rade.

4. O pripustení žalovanej v 2/ rade do konania súd rozhodol uznesením, sp.zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa
9.2.2017.

5. K žalobe sa potom vyjadrila žalovaná v 2/ rade, ktorá uviedla, že zmluva o splátkovom úvere medzi
ňou a právnym predchodcom žalobcu - F.Á. F., R..F.. - s ňou síce bola uzavretá podľa §497 a nasl.
Obchodného zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím charakterom
spotrebiteľskú. Navrhla preto súdu, aby preskúmal, či predmetný úver - zmluva o splátkovom úvere zo
dňa 12.4.2007 má náležitosti podľa zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, platného v čase

uzavretia zmluvy, a to predovšetkým náležitosti vyžadované v §4 ods. 2 písmeno a) tohto zákona.
Namietala neprijateľné zmluvné podmienky, ako napr. poplatok za poskytnutie úveru 2.800,- Sk z
prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne. Poukázala na to, že predmetný úver sa
máspravovaťObčianskymzákonníkom(OZ),spoukazomnaochranuspotrebiteľapodľa§52anasl.OZ.
Vzhľadom na uvedené požiadala súd, aby jej argumenty vyhodnotil a vychádzal len z povinnosti vrátiť

požičanú istinu úveru. Voči výške istiny požiadala započítať všetky ňou vykonané platby na uhradených
splátkach. Voči tam neuhradeným splátkam skorším než 3 roky od podania žaloby vzniesla námietku
premlčania. Navrhla súdu zamietnuť žalobu v časti prevyšujúcej doposiaľ uhradené a premlčané nároky
na plnenie.

6. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1/ rade. Navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu. Poukázal na nedodržanie podmienok pre postúpenie bankovej pohľadávky
ustanovených v §92 ods. 8 Zákona č. 438/2001 Z.z. o bankách. Znenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
podrobne upravuje, za akých okolností môže banka postúpiť pohľadávku z úveru na tretiu osobu (v
tomto prípade žalobcu). Banka v prvom rade písomne vyzve svojho klienta, aby dlh zaplatil. Až následne,

ak je napriek takejto písomnej výzve klient banky v omeškaní viac ako 90 dní čo i len s časťou dlhu,
môže banka pohľadávku postúpiť uplynutím uvedených 90 dní. Medzi písomnou výzvou na zaplatenie
dlhu (zo dňa 15.08.2014) a následným postúpením pohľadávky na žalobcu (dňa 25.09.2014) neuplynula
zákonom vyžadovaná lehota 90 dní. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR -
R 60/2018, resp. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.4.2018, sp.zn. 1Cdo/147/2017, rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Cdo/26/2017 a viacero rozsudkov krajských súdov, napr.: rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/177/2014 zo dňa 24.02.2014, 4Co/145/2014 zo dňa 11.03.2015,
rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/363/2016 zo dňa 27. 04. 2017, rozsudok Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 6Co/58/2016 zo dňa 21.3.2016, rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/84/2018
zo dňa 26.04.2018. Nakoľko bolo postúpenie pohľadávky v rozpore s §92 ods. 8 Zákona o bankách,

takýto právny úkon je podľa §39 OZ neplatný, žalobca tak nemá aktívnu legitimáciu v spore.

7. K predmetnému vyjadreniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol: §92 ods. 8 Zákona o bankách vyložil
tak, že podmienky tam uvedené budú splnené v prípade, ak dlžník bude v omeškaní 90 dní a banka
ho pred postúpením pohľadávky vyzvala na splnenie omeškaného dlhu. Výzvami zo dňa 15.8.2014 a

18.3.2009preukázalsplnenietýchtopodmienok. §92ods.8 Zákonaobankáchjedispozitívnounormou,
od ktorej sa banka a klient môže zmluvou odchýliť. V 19.16 VOP klient vyslovil výslovný súhlas s tým, že
banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky na tretiu osobu. Takúto odchýlnu
dohodu, podľa jeho názoru, umožňuje §89 ods. 1 Zákona o bankách. V tejto súvislosti poukázal narozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.1.2009, sp.zn. 1Cdo/76/2007. Podľa žalobcu, aj v prípade,
ak by žalovanému nebola doručená výzva v súlade s ustanovením §92 ods. 8 Zákona o bankách (čo
výslovne popiera), bolo by postúpenie pohľadávky platné. Vyplýva to z §524 ods. 1 OZ, §92 ods. 8 veta

prvá Zákona o bankách, §89 ods. 1 Zákona o bankách a bodu 19.16 VOP.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sporové strany zotrvali na podanej žalobe a všetkých
svojich doterajších písomných, i ústnych vyjadreniach. Na otázku súdu právnemu zástupcovi žalobcu,
aby sa vyjadril k tej skutočnosti, že podľa ním predložených dôkazov sa výzva na úhradu omeškanej

splátky, adresovaná žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade; oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti obom žalovaným; oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému v 1/ rade, vo
všetkých prípadoch vrátila odosielajúcej banke s doložkou pošty „adresát neznámy“, právny zástupca
žalobcu poukázal na VOP, bod 10.3, kde je uvedené, že zásielka sa považuje za doručenú v tuzemsku
v tretí deň po jej odoslaní. S týmito VOP boli žalovaní oboznámení.

9. Na pojednávaní súd vykonal listinné dôkazy, a to: zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,
výzva žalovanému v 1/ rade, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, oznámenie o postúpení
pohľadávky, výzva na zaplatenie pohľadávky, všeobecné obchodné podmienky.

10. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

11. Na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX F. F., R..F.. poskytla žalovanému v 1/
rade a žalovanej v 2/ rade spotrebný, bezúčelový úver v sume 140.000,- Sk. Bola dohodnutá premenlivá
ročná úroková sadzba vo výške 12,35 % v deň uzatvorenia úverovej zmluvy. Bol dohodnutý poplatok
za poskytnutie úveru v sume 2.800,- Sk a poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne. Výška mesačnej

splátky 2.113,- Sk, splatnosť prvej splátky istiny 20.5.2007, počet splátok 119. Konečná splatnosť úveru
dňa 20.3.2017. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 14,68%. Zmluva bola
uzavretá dňa 12.4.2007. Výzvou zo dňa 15.8.2014 F. F., R..F.. písomne vyzvala žalovaného v 1/ rade na
zaplatenie dlžnej sumy v omeškaní vo výške 2.292,31 € najneskôr do 15-tich dní od doručenia výzvy,
inak F. F., R..F.. pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Táto výzva sa dňa 20.8.2014

vrátila banke nedoručená adresátovi s doložkou pošty „adresát neznámy“. Listom zo dňa 10.9.2014
oznámila F. F., R..F.. žalovanému v 1/ rade vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého zostatku úveru v
sume 7.206,85 €, v súlade s bodom 7.6.1. VOP F. F., R..F.. Vyzvala ho k splateniu celej vyššie uvedenej
pohľadávky, spolu s príslušenstvom do 15-tich dní od prevzatia tohto oznámenia. Táto výzva sa vrátila
banke dňa 17.9.2014 nedoručená adresátovi s doložkou pošty „adresát neznámy“. Identickým listom

zo dňa 10.9.2014 oznámila vyhlásenie mimoriadnej splatnosti banka aj žalovanej v 2/ rade. Zásielka
s týmto obsahom sa banke vrátila dňa 17.9.2014 nedoručená adresátovi s doložkou pošty „adresát
neznámy“. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE zo dňa 25.9.2014 bola pohľadávka
Slovenskej sporiteľne, a.s. postúpená na žalobcu. Oznámením zo dňa 7.10.2014 upovedomila F. F.,
R..F.. žalovaného o postúpení pohľadávky. Nie je zrejmé, či toto oznámenie o postúpení pohľadávky

boložalovanémuv1/radeajreálnedoručovanéadoručené,pretožežalobcaktejtoskutočnostinedoložil
žiaden doklad pošty. Rovnako nie je zrejmé, či také oznámenie bolo doručované aj žalovanej v 2/ rade,
nakoľko žalobca do konania nedoložil nielen doklad o doručení, ale ani samotné oznámenie adresované
žalovanej v 2/ rade.

12. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledovné právne normy:

13.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa bodu 19.16 VOP F. F., R..F.., klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek
postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienečné
alebo nepodmienečné, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či
Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči Klientovi na

tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu.

21. Podľa bodu 10.5 VOP, „Klient je povinný oznámiť banke adresu, číslo telefónu, faxu, telexu alebo
iných elektronických prostriedkov, na ktoré mu bude banka zasielať alebo oznamovať všetky oznámenia
a dokumenty. Klient je povinný bezodkladne informovať Banku o akejkoľvek zmene týchto údajov. Ak

klient o takejto zmene banku neinformuje, považuje sa doručenie vykonané na poslednú banke známu
adresu, príp. na posledné banke známe číslo telekomunikačného prostriedku za riadne vykonané.“

22. Podľa bodu 10.3 VOP, zásielka sa považuje za doručenú v tuzemsku v tretí deň po jej odoslaní.

23. Podľa § 92 ods.8 zák. č. 483/2001 Zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

24. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnejvýzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky.

25. Podľa § 17 ods. 4 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov účinného v čase postúpenia pohľadávky pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať
spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky.
Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinností podľa osobitného

predpisu.

26. Podľa §89 ods. 1 Zákona o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových
činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na
zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má právo na uzavretie
zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od banky a pobočky

zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na uskutočňovanie
inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto nie je dotknutá
možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak sa na tom
banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom klient má právo
vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.72b) Banka alebo

pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov
odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje
alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;72c) takáto zmluva
musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka
zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu72d) najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa §262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. Po aplikácií uvedených právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd spor takto právne hodnotí:

30. Nárok uplatnený žalobou vyplýva zo spotrebiteľského vzťahu - spotrebiteľského úveru, ktorý sa
primerane spravuje §52 a nasl. OZ a zákonom č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Napokon,
sporové strany spotrebiteľský charakter tohto vzťahu v konaní nenamietali.

31. Zároveň záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného
špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť
v zmysle ust. §2 ods. 2 Zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň
podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať
bankovú činnosť.

32. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

súdneho konania(porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

33. Súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie tejto
žaloby. Žalobca nemá aktívnu legitimáciu z toho dôvodu, že pri postúpení bankovej pohľadávky na

nebankový subjekt neboli splnené podmienky predpokladané §92 ods. 8 Zákona o bankách. Nebola
splnenápodmienka90dnímedzivýzvoudlžníkovinaúhradu apostúpenímpohľadávky.Nebolasplnená
podmienka preukázateľnosti zaslania tejto výzvy podľa právnej normy §92 ods. 8 Zákona o bankách -
týka sa to obidvoch žalovaných. To, že sa táto výzva vrátila žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovis doložkou pošty „adresát neznámy“, nespôsobuje preukázateľnosť tejto výzvy, naopak, je preukázané,
že žalované v 1/ a 2/ rade túto výzvu nedostali. Takéto konanie banky je v priamom rozpore s plnením
si svojich povinnosti banky konať s odbornou starostlivosťou v rámci bankových produktov a spravovaní

bankových úverov. Pri tak závažnom právnom úkone, ako bola výzva na úhradu dlhu, s upozornením na
možnosť zosplatnenia tohto úveru, ako aj pri právnom úkone samotného vyhlásenia okamžitej splatnosti
úveru sa banka nemala, ani nemohla uspokojiť iba s konštatovaním odkazu na VOP (bod 10.5 a 19.12),
že odoslali tieto podania, dokumenty ich adresátom na im známu poslednú adresu a tieto sa im vrátili
s doložkami pošty „adresát neznámy“, t.j. nedoručené.

34. Pokiaľ ide o samotné oznámenie o postúpení pohľadávky, tu žalobca toto oznámenie doložil iba
adresované žalovanému v 1/ rade, a aj to bez dokladu o jeho doručení alebo doručenky pošty, ako
táto zásielka dopadla. Po návrhu na pristúpenie žalovanej v 2/ rade do konania, do súdneho spisu toto
oznámenie o postúpení adresovanej aj žalovanej v 2/ rade ani nedoložil. Z toho vyplýva, že zrejme
nebola žalovaná v 2/ rade vôbec informovaná o tom, že malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky.

35. Podmienky ustanovené v §92 ods. 8 Zákona o bankách musí banka, ako postupník pohľadávky,
splniťpreukázateľne(porovnajrozsudokNajvyššiehosúduSRzodňa24.4.2018,sp.zn.1Cdo/147/2017;
R60/2018).

36. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že ak by sa aj banka snažila splniť uvedené podmienky
(ktoré napokon aj tak nesplnila, pretože nedodržala lehotu 90 dní medzi výzvou dlžníkom a postúpením),
nakoľko neboli doručené žalovaným, nesplnila ich preukázateľne. Aj z tohto dôvodu je postúpenie
pohľadávky banky na žalobcu neplatné.

37. K námietke žalobcu ohľadom dispozitívnosti §92 ods. 8 Zákona o bankách, a tomu, že právna norma
obsiahnutá v tomto paragrafe by mala byť prelomená dohodou klientov banky s bankou vo VOP, v bode
19.16, súd konštatuje, že nejde o dispozitívnu právnu normu už len z toho titulu, že Zákon o bankách
je verejno-právnym predpisom upravujúcim podnikanie bánk a konkrétne právna norma v §92 ods. 8
upravuje povinnosti banky vo vzťahu k postupníkovi postupovanej bankovej pohľadávky. Banke ukladá

splniť povinnosti, ktoré sú tam uvedené, okrem iného - výzva dlžníkovi, zachovanie 90-dňovej lehoty a
pod. Nie je možné úkonom súkromného práva v právnom vzťahu banky a jej klienta meniť právnu normu
ukladajúcu banke povinnosť pri jej zamýšľanom právnom úkone voči úplne inému právnemu subjektu,
a to postupníkovi postupovanej pohľadávky od banky, ako postupcu.

38. Napokon súd poukazuje v tomto kontexte i na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn.
21Co/193/2017, ktorý priamo vyhlásil za neprijateľný bod 19.12 VOP a v rozpore so zákonom. Tu
súd apeluje na žalobcu, že jeho povinnosťou v ďalších konaniach je zdržať sa používania právnej
argumentácie ustanovenia dohody alebo VOP, kde už bolo prejudikované, že je neprijateľná takáto
obchodná podmienka. Súd poukazuje na rozsudok NS SR zo dňa 24.4.2018, sp.zn. 1Cdo/147/2017

(R60/2018),kdesúddal§92ods.8Zákonaobankáchdokontextu§525ods.2OZ,t.j.medzipohľadávky,
ktoré nemožno postúpiť, pretože by odporovali zákonu. Práve takýmto zákonom je §92 ods. 8 Zákona
o bankách, ktorý takúto pohľadávku prakticky vyhlasuje za nepostupiteľnú dohodou medzi dlžníkom
a veriteľom. Takéto postúpenie pohľadávky je preto následne neplatné podľa §525 OZ a spôsobuje
absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, v rozpore s §39 OZ, s účinkami neplatnosti ex

tunc, ktorej neplatnosť nie je možné zhojiť. V tomto kontexte súd poukazuje, že ide o judikát, ktorý
prelomujeskoršiurozhodovaciupraxzroku2009,ktorútucitovalprávnyzástupcažalobcu.Rovnakosúd
poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 18Co/108/2011, ktorý §92 ods. 8 Zákona
o bankách vyhlasuje za kogentnú normu.

39. Súd odkazuje na vyššie uvedenú rozhodovaciu prax súdov, od ktorej súd nevidí dôvod sa odkloniť.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, kde žalovaní v 1/ a 2/ rade boli v konaní
plne úspešní, preto im súd priznal plnú náhradu trov konania podľa §262 CSP. O tomto nároku rozhodne
súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.