Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214312
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217214312.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr.SilvieHýbelovejaMgr.FedoraBenku,vprávnejvecižalobcu:OrangeSlovensko,a.s.,IČO:35697
270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, X.
XXX/XX, K. W., o zaplatenie 954,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Dunajská Streda zo dňa 15. decembra 2017 sp.zn. 16Csp/188/2017-89, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III. a IV. r u š í a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, výrokom I. súd určil, že ustanovenie odseku 2.5 písm. a)
formulára „Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb“ používaného žalobcom k 22. novembru

2014 aj k 10. augustu 2015 [t. j. text: „ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3
Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas
a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú
platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči
podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo“] je
neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, výrokom

II. uložil žalovanému povinnosť do troch dní zaplatiť žalobcovi 576,32 eur spolu s 5,05% ročným
úrokom z omeškania od 31. januára 2016, výrokom III. v časti o zaplatenie 377,75 eur spolu s 5,05%
ročným úrokom z omeškania od 31. januára 2016 žalobu zamietol a výrokom IV. žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu 20% trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 43 ods. 12 písm. b), § 44 ods. 1,
3 a 4 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 517, § 544, § 545a Občianskeho

zákonníka, vecne súd dôvodil, že žalobca sa žalobou došlou súdu 20. 7. 2017 domáhal voči žalovanému
zaplatenia pohľadávok vyplývajúcich mu z uzavretých zmlúv o poskytovaní verejných služieb. Uviedol,
že žalovanému predal mobilné telefóny za akciovú cenu a žalovaný sa zaviazal využívať služby žalobcu
po určitý čas s tým, že pre prípad nedodržania záväzkov žalovaného si strany dohodli zmluvné pokuty.
Žalovaný neuhradil fakturované plnenia vo výške 346,42 eur, ako aj dlžné splátky kúpnej ceny 229,90
eur a tak žalobca sa domáha ich zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) C. s. p. vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil, že žalobca (prostredníctvom obchodného zástupcu) a žalovaný
ako fyzická osoba nepodnikateľ podpísali 10. 11.2013 dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb - č.
A7298310 a č. A7298387, ktorými sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému dohodnutý účastnícky
program (Internet pre rodinu, resp. Mobilný internet Klasik). V ten istý deň uzavreli aj dodatky k
týmto zmluvám, predmetom dodatku k zmluve č. A7298387 bola tiež aktivácia účastníckeho programu,

predaj zľavneného telekomunikačného zariadenia Lenovo Tab2 10 LTE za zľavnenú cenu 109 eur
( maloobchodná cena bola 270 eur) a záväzok žalovaného využívať telekomunikačné služby po určitéobdobie za určitých podmienok a v bode 2.5. sa strany dohodli, že v prípade porušenia povinností
uvedených v tomto bode bude účastník povinný žalobcovi uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 161,00
EUR, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho koľko celých

mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti a to podľa
pravidiel, ktoré sú tam uvádzané. Okrem toho žalobca a žalovaný k zmluve č. A7298387 uzavreli aj
dohodu o splátkach kúpnej ceny. Ešte predtým žalobca a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ
podpísali 11. 03.2013 ďalšiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6861742, aj k tejto zmluve
uzavreli 22.11.2014 dodatok, ktorého predmetom bola tiež aktivácia tohto účastníckeho programu,

predaj zľavneného telekomunikačného zariadenia Samsung Galaxy S5 mini black za zľavnenú cenu
94 eur (maloobchodná cena bola 400 eur), záväzok žalovaného využívať telekomunikačné služby po
určité obdobie za určitých podmienok a jeho povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu 306 eur pri porušení
tam uvedených povinností. Napokon žalobca a žalovaný podpísali 21.07.2015 ďalšiu „Kúpnu zmluvu a
dohodu o splátkach“, ktorej predmetom bol predaj telekomunikačného zariadenia Huawei P8 Lite black
za cenu 260 eur. Na základe týchto zmlúv žalobca vystavil žalovanému viaceré faktúry, ktorými mu

fakturovalposkytnutéslužbyadňa21.12.2015muzaslalpokusopokonávku,vktorommuzaslalprehľad
dlžných súm a vyzval na zaplatenie.

4. Súd právne posúdil predmetné zmluvy ako zmluvy o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 44
zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, z ktorých vznikla žalovanému povinnosť platiť

cenu za poskytnuté služby. Žalobca poskytol žalovanému služby, ktoré mu riadne vyfakturoval v sume
394,20 eur a vznikla mu povinnosť túto cenu uhradiť, okrem toho vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie
všetkých splátok kúpnej ceny v sume 229,90 eur, keďže žalobca nezaplatené splátky predčasne
zosplatnil.Pretosúdvtejtočastižalobevyhovelvrátanezákonnýchúrokovzomeškaniapodľa§517ods.
2 OZ. Vo zvyšnej časti žalobu posúdil ako neopodstatnenú, keď sumu 377,75 eur žalobca uplatňoval ako

(časť) zmluvnej pokuty v zmysle ods. 2.5 dodatku k zmluve č. A7298387 a k zmluve č. A6861742. Súd
poukázal na to, že § 53 ods. 1 OZ zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(tzv. neprijateľné podmienky); jednou z neprijateľných podmienok je aj neprimerane vysoká suma
ako sankcia, ktorú by mal spotrebiteľ platiť za porušenie svojho záväzku. Žalobca v žalobe výslovne

odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu zo skutočnosti, že žalovaný nezaplatil včas cenu služieb.
Vzhľadom na takéto skutkové vymedzenie žaloby sa súd zaoberal primeranosťou zmluvných pokút
len pre tento prípad a to s ohľadom na význam zabezpečovanej povinnosti (povinnosť účastníka včas
a riadne platiť cenu elektronických komunikačných služieb). Súd mal za to, že porušenie povinnosti
účastníka platiť za poskytnuté služby samo osebe hospodársky model žalobcu nenarušuje do tej miery,

aby to znamenalo potrebu kompenzovať celú zľavu z ceny el. komunikačného zariadenia zmluvnou
pokutou. Výška zmluvnej pokuty v sume rozdielu bežnej maloobchodnej ceny zariadenia a jeho
zľavnenej ceny podľa dodatku nemôže byť považovaná za primeranú v prípade, ak porušenie zmluvy a
dodatku spočíva len v tom, že účastník počas jej trvania poruší svoju platobnú povinnosť podľa zmluvy
a dodatku, ak súčasne nedôjde k ukončeniu zmluvy, teda nedôjde k naplneniu (hospodárskeho) účelu,

ktorý sa sleduje takto určenou výškou zmluvnej pokuty. Ustanovenie dodatku, ktoré takúto zmluvnú
pokutu upravuje, tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech účastníka
(spotrebiteľa) tým, že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v
dôsledku čoho ide o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) Obč. zák., pričom
zároveň túto zmluvnú podmienku nemožno považovať za individuálne dojednanú, pretože žalobca

používa jednotný formulár dodatku k zmluve, pričom takto určená výška zmluvnej pokuty je štandardne
vypočítaná ako rozdiel maloobchodnej a zľavnenej ceny zariadenia, takže spotrebiteľ nemá možnosť
výšku konkrétnej zmluvnej pokuty ovplyvniť. Uvedené dojednanie je neprijateľnou podmienkou a ako
takéjeneplatné.Neplatnosťmázanásledok,ženiejemožnévyužiťanimoderačnéprávosúduupravené
v § 545a Obč. zák., keďže ust. § 53 ods. 5 má ako lex specialis v spotrebiteľských vzťahoch prednosť

predustanovením§545a,okremtohobyvšakmoderácianeprijateľnejzmluvnejpodmienkynaprípustnú
výšky odporovala aj zásade efektivity európskeho práva, pretože by bránila efektívnemu presadeniu
cieľa sledovaného smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri
rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. januára 2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484,
485 a 487/13, Caxabank). Preto súd žalobu v časti o zaplatenie zvyšku zmluvnej pokuty 377,75 eur

zamietol, vrátane akcesorického nároku na úroky z omeškania a zároveň podľa § 298 ods. 2 C. s. p. pre
tento prípad vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj vo výroku I. rozsudku. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p. a prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu 20 % jeho trov konania.5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca smerujúce voči výroku I., III.
a IV. Podľa jeho názoru súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď v
uvedenomprípadenebolinaplnenépodmienkypreaplikáciu§297CSPasúdmalnariadiťpojednávanie.
Ustanovenie § 297 druhá veta písm. b) CSP dáva súdu možnosť rozhodnúť vo veci samej bez nariadenia
pojednávania len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a síce, že ide o jednoduché právne
posúdenieveci(ktorápodmienkasplnenánebola,čovyplývaajzrôznorodéhoposudzovaniapodobných

vecí súdmi Slovenskej republiky (a nespornosť tvrdení strán). V prípade, že sa žalovaný k žalobe
nevyjadril, teda nevyužil prostriedky procesnej obrany, a súd posúdil vec ako nespornú, potom mal,
vychádzajúc z nesporných tvrdení žalobcu, žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, čo súd neurobil čím porušil
právo žalobcu na spravodlivý proces. Súd tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
zisteniam, pokiaľ konštatoval, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť zmluvnú pokutu
dojednanú v jednotlivých dodatkoch k zmluvám. Každý účastník mal reálnu možnosť ovplyvniť obsah

zmlúv, resp. iných dokumentov, pretože proces vzniku zmluvných vzťahov je založený na slobodnej vôli
teda voľbe daného účastníka, či sa jedná o dobu viazanosti, značku telekomunikačného zariadenia,
výšku paušálu, rozsah benefitov, existenciu alebo neexistenciu zmluvnej pokuty a jej výšky, obsah
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a účastníkom vzniká a je zostavený na základe individuálnych
rozhodnutí toho ktorého účastníka, čo platí aj pre daný prípad. Súd tiež nesprávne vyhodnotil dohodnutú

zmluvnú pokutu ako neprimeranú, žalovaný si bol už v čase uzavretia vedomý toho, že telekomunikačné
zariadenia sa mu odpredali za cenu, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou a
to len z dôvodu, že sa zaviazal využívať služby žalobcu počas dohodnutej doby 24 mesiacov, preto
neuhradenie mesačne vystavených faktúr spôsobuje na strane žalobcu škodu a to vo výške rozdielu
medzi akciovou a predajnou cenou zariadenia (s prihliadnutím na počet mesiacov, počas ktorých

žalovaný zotrval v dobe viazanosti). Tým je daná aj primeranosť zmluvnej pokuty v prípade porušenia
povinností v zmysle bodu 2.5a predmetného dodatku. Navrhol preto rozsudok v napadnutých častiach
zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

6 . Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359
a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods.
1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj

konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16 Csp/188/2017 bolo zaplatenie
pohľadávky vo výške 954,07 eur s príslušenstvom, ako nároky žalobcu vyplývajúce zo zmlúv o
poskytovaní verejných služieb, uzavretých medzi stranami sporu. Predmetom odvolacieho konania je

preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v časti o zaplatenie
zmluvných pokút vo výške 377,75 eur s príslušenstvom zamietol vyhodnotiac dojednania o zmluvnej
pokute ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetom odvolacieho konania je jednak výrok I., ktorým
súd určil zmluvnú podmienku ustanovenú v odseku 2.5 písm. a) dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb, používaného žalobcom k 22.11.2014 a k 10.08.2015 za neprijateľnú zmluvnú

podmienku, tiež výrok III, týkajúci sa zvyškového zamietnutia žaloby v sume 377,75 eur s príslušenstvom
a závislý výrok o nároku na náhradu trov konania, teda výrok IV.
9. Podstatná časť odvolateľových námietok je založená na tvrdení, že postupom súdu mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, keďže súd žalobu vo zvyšku zamietol bez nariadenia pojednávania, hoci v
danom prípade neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 297 CSP.

10. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.12. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

13. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady
a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného
súdu SR I.ÚS 26/94, obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať

pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie
súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v civilnom spore za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

14. Civilný proces je ovládaný zásadou ústnosti a bezprostrednosti konania, vyjadrením tejto zásady
je nevyhnutnosť nariadenia pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej, ktorá je zakotvená jednak v
článku12základnýchprincípov,naktorýchspočívaCivilnýsporovýporiadokapotomvjeho§177C.s.p.,
vurčitýchprípadochjevšaktátozásadazákonomprelomenáapojednávanieniejepotrebnénariaďovať.
V danom prípade ide o nároky zo spotrebiteľských vzťahov a možnosť rozhodnutia súdu v takejto veci

bez nariadenia pojednávania upravuje § 297 písm. b) CSP. Podľa tohto ustanovenia pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

15. Zákon nedefinuje, čo treba rozumieť jednoduchým právnym posúdením, pričom posudzujúcim

subjektom toho, čo je jednoduché právne posúdenie, je konajúci súd. Strany svojimi akokoľvek
rozdielnymi a zložito sa javiacimi písomnými vyjadreniami právneho posúdenia nemôžu do konania
priviesťprvok,ktorýbysúdvprípadejehopresvedčeniaojednoduchostiprávnejotázkypresvedčilotom,
že o takúto otázku nejde. Na druhej strane splnenie druhého kritéria spočívajúceho v tom, že tvrdenia
strán nie sú sporné, celkom závisí od procesných úkonov žalovaného. Nespornosť tvrdení je skôr

pojmom dôležitým pre hodnotenie vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu. Zavedenie
tohto pojmu ako kritéria pre nenariadenie pojednávania je na hrane prípustného odchýlenia sa od
zásady bezprostrednosti a ústnosti, keďže jediným možným výkladom tohto pojmu možno dospieť k
záveru, že skutkové tvrdenia možno považovať za nie sporné v tom prípade, ak sa žalovaný v lehote
stanovenej súdom podľa § 167 ods. 2 CSP k žalobe nevyjadril, resp. vyjadril takým spôsobom, že

skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil. Posledným kritériom je hodnota sporu,
ktorá nesmie v prípade spotrebiteľských sporov presahovať 1.000 eur.

16. Odvolací súd bol toho názoru, že súd prvej inštancie svojím postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Pochybenie súdu spočíva v tom, že žalobu čiastočne zamietol bez pojednávania hoci žalobca
nemal žiadnu vedomosť, že by niektoré skutkové tvrdenia medzi stranami boli sporné, pretože v danom
prípade sa žalovaný k veci vôbec nevyjadril, a súd svoj názor v konaní pred vydaním rozhodnutia
neprezentoval ani v rámci prípadného predbežného prejednania sporu ( §171 ods. 1 CSP), ani vo
veci nevytýčil pojednávanie, na ktorom by umožnil žalobcovi právne argumentovať a rozhodnutie súdu

ovplyvniť. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nemal žiadnu možnosť spoznať názor súdu a
prípadné jeho pochybnosti ohľadom presvedčivosti žaloby, v dôsledku čoho nemohol účinne realizovať
procesné práva, ktoré mu podľa zákona prislúchajú, nemal možnosť (ani žiadny dôvod) prípadné
nejasnosti súdu vysvetliť, a nemal možnosť (ani žiadny dôvod) produkovať ďalšie dôkazy na podporu
svojich tvrdení, ktoré nepovažoval za sporné a preto rozhodnutie súdu o čiastočnom zamietnutí jeho

žaloby môže byť pre neho prekvapivé.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcejčasti,včastiurčenianeprijateľnýchzmluvnýchpodmienokakoivzávislomvýrokuotrovách
konania, s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušenom rozsahu

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Po vrátení veci súd prvej inštancie nariadi vo veci pojednávanie, na ktorom bude postupovať podľa §
181 ods. 2 CSP, určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, a ktoré považuje za nesporné,ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Súd dá
priestorstranámnato,abypredniesliprostriedkyprocesnéhoútokuaobrany,taktouplatnenéprostriedky
posúdi, vykoná prípadne ďalšie navrhnuté dôkazy, umožní stranám vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej

stránke veci. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania vo veci opätovne rozhodne, pričom súčasne
rozhodne aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).