Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/81/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716207811
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8716207811.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov v 1/ rade M. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom Z. XXXX/XX, XXX XX P., v 2/ rade E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX P., v 3/
rade M. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX P., v 4/ rade E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom
Z. XXXX/XX, XXX XX P. a v 5/ rade M. G., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX P., žalobcovia
v X/, X/, 4/ a 5/ rade právne zastúpený V. & partners advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Poprad,
Nám. sv. Egídia 93, proti žalovanému E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX X. XXXX, zastúpený JUDr.
Petrom Jakubíkom, advokátom so sídlom Michalovce, Štefánikova 76, IČO: 42 248 744, o popretie

dedičského práva iného dediča s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo
dňa 09.10.2018 č.k. 20C 194/2016 - 178 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému voči žalobcom sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovaný má voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou sa žalobcovia domáhali popretia
dedičského práva žalovaného v dedičskom konaní po neb. I. G.. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť,
že žalobkyňa v 1/ rade mala pochybnosti o tom, že neb. poručiteľ bol biologickým otcom žalovaného,
preto žalovanému nevznikol nárok na dedičský podiel. Navrhli vykonanie krvnej skúšky žalovaného.

3. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcov a uviedol, že neb. I. G. bol jeho otcom zapísaným v jeho

rodnom liste. Poukázal na to, že rozsudkom bol poručiteľ zaviazaný prispievať na výživu žalovaného a
túto svoju povinnosť riadne aj plnil. Matka žalovaného bola prvou manželkou poručiteľa a sám poručiteľ
nikdy nevzniesol námietky voči otcovstvu k žalovanému. Navrhol žalobu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého zo zápisnice o
pojednávaní zo dňa 8.8.2016 (č.l.3) vo veci prejednania dedičstva po neb. I. G., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX, súd zistil, že žalobcovia a žalovaný sú jeho dedičmi s podielom X/X k celku. Na uvedenom

pojednávaní žalobkyňa v 1/ rade M. G. st. vyhlásila, že počas manželstva, ale aj pred manželstvom
poručiteľ tvrdil, že bol podvedený zo strany matky E. G., a že on nie je jeho biologickým otcom a ani si
ho neosvojil. Z toho dôvodu žalobcovia vyhlásili, že popierajú E. G. ako dediča po I. G..5. Z rodného listu žalovaného (č.l. 16) súd zistil, že otcom žalovaného je zapísaný I. G., nar. XX.X.XXXX.

6. Z rozsudku Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 6C/345/70 (č.l. 24) súd zistil, že v konaní o rozvod

manželstva I. G. a W. G. bol žalovaný na čas po rozvode manželstva zverený do výchovy matky a otec I.
G. bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu žalovaného sumou 300,- Kčs. Toto manželstvo bolo
uzavreté dňa 25.11.1967 a dňa 18.4.1968 sa z tohto manželstva narodil syn E..

7. Súd vec právne posúdil podľa ust. článku 6 ods. 1, článku 8 C.s.p., § 137 C.s.p., § 161 ods. 1, § 165,

§ 192, § 194 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C.m.p. a dospel k nasledovným záverom.

8. Medzi stranami nebolo sporné, že neb. poručiteľ I. G. bol v rodnom liste zapísaným otcom žalovaného.

9. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich

tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.
Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým

zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde

svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.

10. Z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že žalovaný nie je biologickým synom
poručiteľa, a že by teda nemal byť jeho dedičom. Žiaden z vykonaných dôkazov neprisvedčil tvrdeniam
žalobcov.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní

vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

11. Na uvedenom závere súdu nič nemení ani nepredloženie prípadných dôkazov zo strany
žalovaného,nakoľkoprávomlčaťaprávoneprispievaťkvlastnémuobvineniusúvšeobecneuznávanými
medzinárodnými štandardmi, atribútmi pojmu spravodlivého súdneho konania podľa čl. 6 dohovoru
(napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 764/2013-17). Žalovaný tak nie je
povinný produkovať dôkazy proti sebe, a to bez možnosti vzniku rizika jeho procesného neúspechu.

Preto má súd za to, že nie je možné od neho vyžadovať vykonanie krvnej skúšky.

12. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do

práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolorozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému
priznalnáhradutrovkonaniavrozsahu100%,oktorýchsúdrozhodnesamostatnýmuznesenímvzmysle
ust. § 262 ods. 2 C.s.p.

14. Žalobcovia v podanom odvolaní navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil

vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

15. Ďalej poukázali na to, že v konaní sa domáhali vyriešenia predbežnej otázky spočívajúcej v otcovstve
poručiteľa vo vzťahu k žalovanému. Žalobcovia s poukazom na skutočnosti (vyjadrenia samotného
žalovaného a žalobkyne 1/, ako aj správanie poručiteľa za jeho života, z ktorého bolo zrejmé, že
žalovaného nepovažoval za svojho syna), žiadali oznámiť, resp. zistiť zo zdravotnej dokumentácie

žalovaného krvnú skupinu žalovaného a taktiež navrhovali, aby sa žalovaný podrobil odberu vzoriek
DNA, z ktorých by následne bolo možné zistiť, či poručiteľ bol alebo nebol biologickým otcom
žalovaného.

16. Súd prvej inštancie však návrh žalobcov na dokazovanie nariadením krvnej skúšky, ako aj analýzu

DNA žalovaného zamietol.

17. Žalobcovia zastávajú názor, že už i na základe vyjadrení strán sporu súd mohol a mal predbežne
posúdiť otázku otcovstva poručiteľa, keďže samotný žalovaný sa vyjadril, že nevie, kto je jeho otcom a
vychádza preto len z údajov uvedených v rodnom liste.

18. Dôkazy navrhnuté žalobcami sú v podstate hlavnými dôkazmi pre popretie otcovstva k žalovanému
a pokiaľ samotný žalovaný podrobenie sa krvnej skúške alebo analýze vzoriek DNA odmietol, de facto
tým potvrdil skutočnosti vyplývajúce z vyjadrení žalobcov a nimi preukazované - teda, že žalovaný nebol
synom poručiteľa.

19. Podľa žalobcov pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie o ich žalobe bolo namieste vysporiadať sa s
použitím zákonných prostriedkov s ich tvrdeniami, že poručiteľ nebol otcom žalovaného a to buď výzvou
na poskytnutie informácie o jeho krvnej skupine alebo uložením povinnosti podrobiť sa krvnej skúške,
prípadne odberu vzoriek DNA na účely ich následnej analýzy. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, hoci len a výlučne niektorým z nich mohol posúdiť predbežnú otázku rozhodujúcu pre konečné
rozhodnutie o žalobe.

20. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, hoci len ich vykonaním mohol zistiť
skutočnosti rozhodujúce pre odôvodnený záver v danej veci, je podľa názoru žalobcov daný odvolací

dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. o) C.s.p.

21.Žalovanývovyjadreníkodvolaniunavrholnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.Poukázal
na to, že žalovanému vyplýva jeho dedičské právo z tej skutočnosti, že na rodnom liste je ako
otec uvedený poručiteľ I. G.. Táto skutočnosť nebola počas života poručiteľa žiadnym spôsobom

spochybnená. Prípadné pochybnosti o svojom otcovstve mal poručiteľ I. G. počas života riešiť žalobou
o zapretie otcovstva, čo však neurobil.

22. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie

žalobcov nie je opodstatnené.

23. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver.

24. K odvolacím námietkam žalobcov sa žiada uviesť nasledovné.25. Z obsahu spisu, rodného listu žalovaného (č.l. 16) je zrejmé, že ako otec žalovaného je v ňom
uvedený I. G., nar. XX. mája XXXX a ako matka žalovaného W. G., rod. X., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaný
sa narodil XX.XX.XXXX.

26. Z rozsudku Okresného súdu v Rožňave 6C 345/70 zo dňa 14.09.1970 (č.l. 24) je zrejmé, že matka
žalovaného W. G. a otec žalovaného I. G. uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX a manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX.

27. Podľa ust. § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia
manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné,
považuje sa za otca manžel matky.

28. Podľa komentára k uvedenému zákonnému ustanoveniu (Zákon o rodine, Komentár s judikatúrou,
JUDr. Bronislava Pavelková, PhD.; JUDr. Gabriela Kubíčková, CSc., JUDr. Vlasta Čotová, CSc.,

Heuréka, Záhradnícka 2, Šamorín, máj 2005. Prvé vydanie.) prvá domnienka, obsiahnutá v tomto
ustanovení svedčí manželovi matky a to nielen v prípade, ak sa dieťa narodí počas trvania manželstva
(od jeho uzavretia po jeho zánik), ale aj v prípade, ak sa dieťa narodí do 300 dní po jeho zániku.

29. Nie je rozhodujúce, či bolo dieťa splodené počas manželstva alebo nie. Uvedené lehoty plynú

objektívne a viažu sa na:

- vznik manželstva - ktorým je podľa § 2 Zákona o rodine moment súhlasného vyhlásenia snúbencov
pred matričným úradom alebo orgánom cirkvi, že spolu uzavierajú manželstvo;
- zánik manželstva - ktorým môže byť smrť jedného z manželov, právoplatnosť rozsudku o rozvode,

resp. právoplatnosť rozsudku o vyhlásení manželstva za neplatné;
- narodenie dieťaťa.

30. Možno preto uzavrieť, že za deti poručiteľa podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba
považovať (okrem iného deti, ktorých matka bola v čase pôrodu manželkou poručiteľa).

31.Vtejtoveciuvedenéskutkovézistenienebolospornéatvrdeniažalobkyne,akoajňoukladenéotázky
spojené s navrhnutým dokazovaním, či poručiteľ mohol, či nemohol byť biologickým otcom žalovaného
vo vzťahu k prejednaniu dedičstva po poručiteľovi, sú bez právneho významu.

32. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

33. Zároveň úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov

rozhodne súd prvej inštancie.

34. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).