Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310226193
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2310226193.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkyne: U. T., nar. XX.XX.XXXX, adresa
trvalého pobytu V. U. č. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Jolana Černá, adresa sídla Jahodná, Bazová
č. 337/28, proti žalovanému: S. T., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu V. U. č. XXX, zastúpený: JUDr.
Vladimír Vágó, adresa sídla Galanta, Kpt. Nálepku 724/7, o vyporiadanie BSM, rozhodujúc o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia súdu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Galanta č. k. 26C/362/2010-719 z 1. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v konaní o vyporiadanie BSM žalobkyne a žalovaného

nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami
vedenými na LV č. XXX v k.ú. V. U., a to s rodinným domom s.č.XXXX na parcele č. 136/1, s parcelou
registra C č. 136/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 778 m2 a s parcelou registra C č. 136/2 -
záhrady vo výmere 596 m2 a zdržať sa vykonávania akýchkoľvek úprav na nehnuteľnostiach vedených
na LV č. XXX v k.ú. V. U. ako aj užívania týchto nehnuteľností na bývanie, a to do právoplatného
ukončenia veci vedenej na Okresnom súd Galanta pod sp. zn. 26C/362/2010.

1.2.1 V konaní mal za osvedčené :
Medzi stranami sporu prebieha na Okresnom súde Galanta konanie o vyporiadanie BSM, ktoré nie je
právoplatne skončené.

1.2.2 V predmetnom konaní bol Okresným súdom Galanta vyhlásený dňa 28.2.2019 rozsudok, podľa

ktorého sa do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazujú nehnuteľnosti, vedené na LV č. X a na LV č.
XXX v k.ú. V. U., ako aj americká hypotéka O. banky, a.s. č. 9907000946 a do výlučného vlastníctva
žalovaného sa prikazuje podnik pozostávajúci z nehnuteľností, vedených na LV č. XXXX v k.ú. V. U.,
hnuteľného majetku a záväzku z leasingovej zmluvy č. LZM/09/6389 z 1.7.2009. Žalovaný proti rozsudku
podal odvolanie, pretože prikázanie oboch nehnuteľností (LV č. X a LV č. XXX) žalobkyni považoval
za nespravodlivé, pričom nemal námietky proti tomu, aby americká hypotéka (použitá na zakúpenie

kombajnu pre podnikanie žalovaného) bola prikázaná na splácanie žalobkyni napriek tomu, že táto
je zahrnutá do jeho podnikania. Po podaní odvolania žalovaný časť rozsudku o prikázaní splácania
hypotéky žalobkyni začal „dodržiavať“, nakoľko od apríla 2019 neuhrádzal splátky hypotéky, čo sa
navrhovateľka - žalobkyňa dozvedela až z sms-výziev banky. V záujme predídenia prípadnej dražby
nehnuteľnosti, vedenej na LV č. X, na ktorom je zapísané záložné právo O. banky, a.s. za americkú
hypotéku a v ktorej nehnuteľnosti žalobkyňa býva aj so spoločnými deťmi sporových strán, žalobkyňa

začala predmetnú hypotéku splácať sama. V mesiaci máj zaplatila sumu 174,85 eur, jún - 175 eur, júl -
200 eur, september - 132,41 eur a 100 eur. Napriek tomu v septembri dostala výzvu pred mimoriadnousplatnosťou s tým, že výška súm v omeškaní je 462,41 eur. Pri osobnom zisťovaní v O. banke, a.s.
v októbri 2019 zistila, že nedoplatok je už 642,46 eur, z ktorej sumy uhradila 300 eur, avšak koncom
októbra 2019 jej bola doručená od banky hrozba dražbou na nehnuteľnosť ňou obývanú, vedenú na LV

č. X v k.ú. V. U., preto dňa 5.11.2019 podala žiadosť o reštrukturalizáciu a následnú zmenu úverovej
zmluvy Americká hypotéka, ktorú žiadosť podpísal aj žalovaný. Pri spísaní príloh k žiadosti bankou bolo
zistené, že úver nesplácal lebo mu to tak vyhovovalo a nie z dôvodu, že by nemal na to prostriedky,
pretože v r. 2018 zaplatil daň z príjmov cca 10 tis. eur, teda zo svojich príjmov by bol mohol splatiť aj celú
hypotéku už počas konania (a tak mohol mať prikázané do jeho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti

vedené na LV č. XXX). Medzitým žalobkyňa zistila aj to, že žalovaný na nehnuteľnosti, vedenej na
LV č. XXX v k.ú. V. U. vykonáva rôzne úpravy a prináša tam veci, pripravuje sa na to, že sa tam
nasťahuje. Postojom žalovaného k splácaniu americkej hypotéky a jeho prípadným nasťahovaním sa do
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX žalovaný vážne ohrozuje výkon - exekúciu budúceho rozsudku vo
veci samej, nakoľko nesplácaním hypotéky vystavuje nehnuteľnosti vedené na LV č. X riziku uplatnenia
záložného práva banky formou dražby a pripravovaným obsadením druhej nehnuteľnosti, vedenej na

LV č. XXX by znemožnil aj to, aby po právoplatnosti rozsudku vo veci samej žalobkyňa mohla ako
protihodnotu ňou splácaného úveru sa ujať užívania tejto nehnuteľnosti.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok žalobkyne (ako bezpodielovej spoluvlastníčky nehnuteľností) na
bezodkladnú úpravu pomerov - obmedzenie práva žalovaného nakladať s nehnuteľným majetkom

špecifikovaným v návrhu, z dôvodu hrozby bezprostrednej ujmy na právach žalobkyne podľa § 324 ods.
1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a d), § 329 ods. 1 a 2 a § 326 ods.1 a 2 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) a dospel k záveru, že takýto návrh žalobkyne
je dôvodný.

1.4 Z predložených listín mal súd za osvedčenú existencia potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi
stranami sporu, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Z týchto dôvodov návrhu vyhovel.

2.1 Takéto rozhodnutie napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zmenu
zamietnutím návrhu žalobkyne na nariadenie odkladného opatrenia dôvodiac, že rozsudok súdu

prvej inštancie o vysporiadaní BSM sporových strán bol uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
24Co/118/2019 - 705 z 5.11.2019 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobkyňa si je plne vedomá toho, že žalovaný nemôže súhlasiť s vysporiadaním BSM tým

spôsobom, kedy by obe nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa, nakoľko žalovaný nemá zabezpečené
bývanie. Dom, ktorý obýva žalovaný (vedený na LV č. XXX) je starší rodinný dom z neporovnateľne
nižšou hodnotou než dom, ktorý obýva žalobkyňa a vyžaduje si veľa opráv, aby vôbec bol obývateľný.
Okrem toho je na LV číslo XXX uvedená poznámka o prebiehajúcom konaní a žalovaný ani nemá vôľu s
predmetnou nehnuteľnosťou disponovať. Za posledné mesiace vynaložil na túto nehnuteľnosť - dom so

súpisným číslom XXXX okolo 15.000 eur (výmena elektrického vedenia, vodovodného potrubia, izolácia
podlahy a stien, osadenie nových plastových dverí a vybudovanie novej kúpeľne), teda nehnuteľnosť
len zhodnocuje.

2.3 Neobstojí argumentácia žalobkyne o splácaní tzv. americkej hypotéky, nakoľko predmetnú hypotéku

splácal do rozvodu manželstva (skoro 10 rokov) sám, kedy uhradil sumu okolo 30.000 eur, hoci ňou
bola zabezpečená nehnuteľnosť na LV číslo X, ktorú užíva žalobkyňa. Bola to práve žalobkyňa, ktorá
súhlasilasprevzatímpredmetnejhypotékyapretojejvyjadreniaohľadnenesplácaniahypotékyzostrany
žalovaného sú len účelové.

2.4 Samotná skutočnosť, že žalovaný obýva nehnuteľnosť ešte neznamená, že ohrozuje výkon
rozhodnutia alebo prípadnú exekúciu, najmä vzhľadom na vyššie citované uznesenie Krajského súdu v
Trnave, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie o vysporiadaní BSM sporových strán zrušený.

2.5 Z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom má dôjsť k ohrozeniu exekúcie užívaním tejto

nehnuteľnosti žalovaným.

3.1 Žalobkyňa odvolací návrh nepodala vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhla
odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.3.2 Tvrdenia žalovaného o tom, že z takzvanej americkej hypotéky bol zabezpečený dom vedený na
LV číslo X nie sú pravdivé, nakoľko od začiatku sporu je medzi stranami nesporné, že z tejto hypotéky

bol zakúpený prvý kombajn žalovaného, ktorý používal pri svojom podnikaní (tento, aj ďalší kombajn
počas sporu predal bez toho, že by z kúpnej ceny vyrovnal aspoň časť hypotéky, alebo by z predajnej
ceny niečo ponúkol žalobkyni).

3.3 Neobstojí námietka žalovaného, že splácanie hypotéky žalobkyňou je možné vysporiadať v rámci

BSM finančným vyrovnaním, nakoľko žalovaný opakovane v konaní prehlásil, že on peniaze nemá
a práve to bol dôvod prečo žalobkyňa pristúpila na prevzatie zvyšku hypotéky s podmienkou, že jej
pripadne pri vysporiadaní BSM do výlučného vlastníctva sporný rodinný dom v približne v rovnakej
hodnote.

3.4 Obdobne neobstojí námietka žalovaného, že nemá kde bývať, nakoľko v minulosti býval u svojich

rodičov aj spolu so svojím dieťaťom a u týchto by pravdepodobne mohol bývať aj teraz.

3.5 Počas sporu žalovaným neplatením splátok úveru viackrát ohrozil dražbou nehnuteľnosť vedenú na
LV číslo X v katastrálnom území V. U., pričom mu nevadilo, že v tejto nehnuteľnosti v tom čase bývali
jeho ešte maloleté deti (a bývajú aj doteraz, aj keď sú už plnoleté).

3.6 Počas konania pred nariadením neodkladného opatrenia súd prvej inštancie dával žalovanému
viac možností, aby vyriešil prenesenie hypotéky na inú nehnuteľnosť a tak by bol dostal nehnuteľnosť
súpisného čísla XXXX do svojho výlučného vlastníctva, avšak bezúspešne.

3.7 Vzhľadom na nezodpovedné správanie sa žalovaného banka nie je ochotná úver refinancovať a
obaja sú vedení ako nespoľahliví klienti. Obava z ohrozenia budúcej exekúcie je dôvodná, nakoľko
žalovaný počas konania o vysporiadanie BSM rozpredal svoje poľnohospodárske stroje z maštalí, ktoré
boli v čase rozvodu vedené na jeho meno, jedna sa zrútila, lebo nebola udržiavaná, z ostatných niektoré
predal, obidva domy ohrozil dražbou pre neplatenie úverov, ktorým konaním dosiahol, že sú vedení v

záznamoch bánk ako nespoľahliví klienti. Toto všetko je dostatočným dôkazom na to, že urobí všetko,
aby keď bude nejaký rozsudok, tento nemohol byť exekúciou vykonaný, lebo v tom čase nebude mať
na svojom mene nič, čo by mohlo spadnúť pod exekúciu.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 2 a § 357 d) C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
a/, f/ a g/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a

dôvodmiodvolania(§380ods.1C.s.p.),sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Galanta, pod spisovou značkou 26C/362/2010
je žaloba žalobkyne o vysporiadanie BSM sporových strán po rozvode ich manželstva. V tomto
prebiehajúcom konaní žalobkyňa podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým má súd
zakázať žalovanému nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, zdržať sa vykonávania akýchkoľvek
úprav na nich ako aj tieto nehnuteľnosti užívať na bývanie, a to do právoplatného skončenia konania

vo veci samej.

6. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil.

7.1 Pokiaľ námietky smerujú k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza:
Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

7.2 Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.3 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v zmysle vyššie uvedeného súd môže nariadiť neodkladné

opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo, ak je daná
obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo základných predpokladov nariadenia
neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich
skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť,
čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a

nasledujúcichC.s.p..Pomery,ktorémajúbyťneodkladnýmopatrenímupravené,musiamaťvždypovahu
právnych vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a
nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy
súdu, ktorá však musí byť objektívne preukázateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné

opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či
inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne
hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú
súdnu ochranu a podobne. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd
nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie odkladného opatrenia a otázku ich

osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná najmä v prípadoch, keď
nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce sťaženiu alebo k
úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Postačuje aj dôvodná obava, respektíve reálna hrozba takýchto
úkonov. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii

úkonov z kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa
okolnostíprípaduajkvalitatívnymidopadomnatakýtomajetok (jehozmenamajúcazanásledokvýrazné
zníženie jeho speňažiteľnosti ). Súd preto vždy musí objektívne posúdiť obsah návrhu na nariadenie
odkladnéhoopatreniaavyhodnotiťsplnenievšetkýchzákonnýchpredpokladov,sprihliadnutímnareálne
okolnosti právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých

subjektov. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),

c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7.4 Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia na návrh žalobkyne je nespochybniteľné, že táto osvedčila existenciu právneho

vzťahu medzi sporovými stranami (žalobkyňa a žalovaný sú bývalí manželia, ktorí si pred súdom
vysporiadavajú spoločný majetok patriaci do ich zaniknutého BSM) a navrhla dočasnú úpravu pomerov
(do skončenia konania o vysporiadanie BSM), spôsobom, ktorý nevytvára nenávratný stav (uložením
povinnosti nenakladať s nehnuteľnosťami, zdržať sa vykonávania úprav a užívania nehnuteľností)
avšak neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (naliehavosť a

nevyhnutnosť - skutočnosti, že navrhovateľke hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy,
dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jej práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie
jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu a
podobne) alebo obavu ohrozenia exekúcie a s tým súvisiaci princíp efektívnosti (žalobkyňa nariadenýmneodkladným opatrením sleduje zamedzenie ohrozenia budúcej exekúcie, pričom vylúčenie žalovaného
z užívania nehnuteľnosti do vysporiadania BSM takúto obavu ohrozenia exekúcie nevyvráti), ani princíp
proporcionality (bývalí manželia vlastnia dve nehnuteľnosti určené na bývanie, pričom žalobkyňa užíva

jednu, v ktorej si uspokojuje svoje bytové potreby a navrhuje bez ďalšieho (vážneho dôvodu) žalovaného
vylúčiť z užívania druhej a uspokojovať si v nej do vysporiadania BSM svoje bytové potreby). Obdobne
pokiaľ ide o návrh zákazu nakladania žalovaného s nehnuteľnosťami vedenými na LV XXX v k.ú. V. U.
(žalobkyňa neosvedčila, že by žalovaný mal vôbec vôľu s nehnuteľnosťami nakladať - toto dokonca ani
len netvrdila, keď práve naopak v konaní bolo nesporné, že dom s.č. XXXX užíva na uspokojovanie

svojich bytových potrieb a zároveň ho opravuje, čo nemožno hodnotiť ako zhoršovanie právnej pozície
žalobkyne, prípadne kvalitatívne znehodnocovanie ich spoločného majetku zo strany žalovaného.
Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie potom bola dôvodná.

8. Nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené neboli splnené podmienky na potvrdenie odvolaním
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani na jeho zrušenie, odvolací súd preskúmal skutkovú

aj právnu stránku veci a meritórne vo veci rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia
(§ 388 C.s.p.).

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko nešlo o
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.). O tomto nároku rozhodne

súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť.

10. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9
posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).