Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/156/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818201352
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818201352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a

sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: TRAFALGAR HAJÓZÁSI
ÉS KERESKEDELMI KORLÁTOLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, skrátene Trafalgar Kft., IČO:
11828800-5229-113-01, so sídlom Bod Péter lejtö 6, H - 1112 Budapešť, Maďarsko, zast. JUDr. Beátou
Kaprinayovou, advokátkou so sídlom Jašíkova 2, Bratislava, proti žalovanému: DUNAJINTERTRANS
s.r.o., IČO: 47 003 022, so sídlom Záhradná 1, Bojnice, o zaplatenie 118.970,46 eur s prísl., na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/6/2018-190 zo dňa 9. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 118.970,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 4.12.2018 do zaplatenia, všetko v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 420, § 420a ods. 1, 3,
§ 427, § 442 ods. 1, 3, § 443, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 262 ods. 2, § 255 ods. 1 CSP.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného náhrady škody vo
výške 118.970,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 21.3.2018 (deň podania žaloby
na súd) do zaplatenia a náhrady trov konania. Požadované zdôvodnil tým, že žalovaný zodpovedá
za škodu, ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej žalovaným. Žalobca je majiteľom
plavidla - motorovej nákladnej lode „Murgtal“ Žalovaný je majiteľom plavebnej zostavy „Rhein Carrier“ a
samohybného člnu DIT - TANK 58. Žalovaný má v predmete svojej činnosti okrem iného aj vykonávanie
verejnej vodnej dopravy. Dňa 9.9.2016 okolo 17.00 hodiny v extraviláne Nagybajcs v Maďarsku približne

na 1804,2 rkm (riečnom kilometri) rieky Dunaj došlo k zrážke poprúdne plávajúceho plavidla - lode
Murgtal s nesprávne vykotveného plavidla - člnu DIT TANK 58. Plavebnou nehodou došlo k rozsiahlemu
poškodeniu lode Murgtal. Plavebná nehoda bola predmetom vyšetrovania vedeného maďarskými
vyšetrovacími orgánmi. Priestupkové konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia, podľa ktorého vodca
samohybnej lode Rhein Carrier bol uznaný vinným za dvojnásobné porušenie pravidiel vnútrozemskej
vodnej dopravy a bol mu uložený peňažný trest, alternatívne trest povinnej práce. V konaní bolo
preukázané, že vodca samohybnej lode Murgtal nezanedbal svoje povinnosti a nemal možnosť zabrániť

nárazu. Z vyšetrovania maďarského orgánu vyplynulo, že čln DIT-TANK 58 bol vyviazaný v rozpore s
Európskymi plavebnými pravidlami ako aj v rozpore s uznávanou odbornou praxou a na mieste, ktoré
nebolo určeným miestom na státie lode a kde mohlo hocikedy dôjsť k odtrhnutiu kotvy. Protiprávne
konanie vodcu lode Rhein Carrier bolo priamou príčinou havárie lode Murgtal a člnu DIT TANK 58,ktorej následkom bolo poškodenie plavidla - lode Murgtal. Preto je žalovaný zodpovedný za škodu podľa
§§ 420, 415 Občianskeho zákonníka. Znalecká kancelária vykonala obhliadku lode Murgtal a rozsah
škôd na lodi Murgtal, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s haváriou, stanovila na 57.776,76 eur.

Dĺžku trvania prác stanovila na 32 pracovných dní počnúc 5.10.2016. Žalobca na základe odporúčania
znalca objednal opravu lode u dodávateľa prác - spoločnosti PERIPLUS 24 Hajóellátó és Hajójavító kft.
Skutočné náklady na uvedenie poškodenej lode Murgtal do predošlého stavu a prevádzky predstavujú
náklady vzniknuté so zabezpečením znaleckého posudku znaleckej kancelárie za účelom určenia
rozsahu škody a predpokladaných prác vo výške 5.682 eur, náklady spojené s dodaním skutočných

opravárskych prác, revíznych a inžinierskych prác ako aj dodania dielov v celkovej hodnote 67.948,33
eur a náklady spojené so státím lode v prístave „DOCK BUDAPEST“ v čase realizovania opravy lode
v celkovej výške 2.390,13 eur. Skutočné náklady za opravu lode Murgtal a jej uvedenie do prevádzky
predstavujú sumu v celkovej výške 76.020,46 eur. Od nehody bola loď Murgtal mimo prevádzky spolu
71 dní (od 9.9.2016 do 19.11.2016). Žalobca používal loď na pravidelnú prepravu tovaru. Vychádzajúc
už z dojednaných obchodov žalobcu v období odstávky lode bol predpokladaný minimálny výnos z

obchodov, ktoré sa neuskutočnili z dôvodu poškodenia lode vo výške 100.750,- eur. Predpokladané
výdavky, náklady predstavujú podľa účtovných skúseností žalobcu priemerne cca. 57% z fakturovanej
sumy (27% DPH + cca 30% ostatné náklady). Minimálny ušlý zisk za 71 dní neprevádzkovania lode
Murgtal z dôvodu opravy lode je 42.950,- eur. Žalovaný sa vyjadril, že ihneď po vzniku kolízie informoval
poisťovňu The Standard Club Europe Ltd, London UK. Poisťovňou bola nariadená technická prehliadka

motorovej nákladnej lode Murgtal odbornou spoločnosťou C.Gielisch, Dusseldorf, Nemecko. Podľa
predbežného vyjadrenia odbornej spoločnosti nehodu zavinil kapitán lode Murgtal. Žiadne dôkazy o
tvrdených skutočnostiach nepredložil. Na pojednávanie vo veci sa bez ospravedlnenia nedostavil. V
danej veci ide o spor s cudzím prvkom (žalobca má sídlo v Maďarskej republike, k nehode došlo na
území Maďarskej republiky), a preto sa súd zaoberal otázkou, či má právomoc konať a rozhodnúť.

Právomoc súdu v tomto prípade upravuje Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2015,
ktoré sa podľa článku 1 uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu
alebo tribunálu. Podľa článku 4 bod 1, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Súd na posúdenie právomoci súdu na konanie aplikoval všeobecné ustanovenia nariadenia (založené

na zásade bydliska resp. sídla odporcu - zásady actor sequitur forum rei -žalobca sleduje miesto súdu
žalovaného), keď pri právnom posúdení zároveň vylúčil výlučnú právomoc upravenú v oddiele 6 kapitoly
II nariadenia. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že žalobca si môže svoj nárok uplatniť na súde podľa
sídla žalovaného, alebo podľa miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok z mimozmluvnej
povinnosti (článok 7 bod. 2 nariadenia - osobitná právomoc). Právo výberu patrí žalobcovi. V danej veci

žalobca podal žalobu na súde podľa sídla žalovaného, a teda Okresný súd Prievidza má právomoc
konať vo veci. Pri riešení otázky použitia práva, či bude aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky,
alebo právny poriadok Maďarskej republiky, súd vychádzal z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
Európy č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimosúdne záväzky (RÍM II), ktoré sa podľa jeho článku I
ods. 1 vzťahuje na mimozmluvné záväzkové vzťahy občianskeho a obchodného práva v situáciách, v

ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov, ku ktorým prišlo od doby účinnosti nariadenia,
tzn. od 11.1.2009 (čl. 31 nariadenia). Podľa článku 4 ods. 1 mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného
deliktusaspravujeprávnymporiadkomkrajiny,naúzemíktorejvzniklaškoda,bezohľadunato,naúzemí
ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny
alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti (všeobecné pravidlo). V danej veci vznikla

škoda na 1804,2 rkm rieky Dunaj, ktorá je v tomto úseku spoločným tokom Slovenska a Maďarska.
Štátnu hranicu na rieke určuje strednica toku rieky. Z plavebnej dráhy poškodenej lode možno určiť,
že k zrážke došlo na úseku od strednice rieky smerom k slovenskému brehu. Preto mal súd za to,
že rozhodným právom v danej veci je právo slovenské. Podporne súd uviedol, že žalobca (ktorý je
maďarskou spoločnosťou) sám navrhoval aplikovať právo slovenské a žalovaný (ktorý je slovenskou

spoločnosťou) jeho aplikáciu žiadnym spôsobom nenamietal. Z toho možno vyvodiť záver o dohode
strán, že ich mimozmluvné záväzky sa budú spravovať právnym poriadkom slovenským (článok 14
nariadenia).

3. Po vykonanom dokazovaní, oboznámení sa s písomnými podaniami žalobcu a žalovaného, listinnými

dôkazmi, výsluchom žalobcu, a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový
a právny stav veci. Dňa 9.9.2019 došlo na 1804,2 rkm rieky Dunaj v extraviláne maďarskej obce k
zrážke lode Murgtal (ktorej majiteľom je žalobca) a člnu DIT-TANK 58 (ktorej majiteľom je žalovaný),
pri ktorej došlo k poškodeniu lode Murgtal. Z predloženého rozhodnutia orgánu zaoberajúceho sapriestupkami v Maďarsku č. 01832/232-52/2016 z 28.6.2017, právoplatného 24.8.2017) (č.l. 24) je
zrejmé, že priestupkové konanie voči vodcovi lode Murgtal (Kálmán Péter Bodor) bolo zastavené,
nakoľko čin nie je priestupkom. Rovnakým rozhodnutím bol vodca lode Rhein Carrier (Oleksandra

Yerina) potrestaný za dvojnásobné porušenie pravidiel vodnej dopravy pokutou v sume 50.000 forintov
a bolo mu uložené zaplatiť 141.400 forintov za náklady konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že vedúci strojnej lode Rhein Carrier zakotvil loď ET-58 pri 1805 rkm na pravom brehu mimo plavebnej
cesty rozporne s odbornou praxou bez použitia pobrežného lana čelnou kotvou. Kvôli tomuto postupu
sa kotva lode natrhla a bola unášaná po 1804,2 rkm, kde ho nakoniec kotva zadržala, avšak vykonávala

oháňajúci pohyb. Vedúci lode Murgtal dodržal predpisy o povinnej starostlivosti a nemal možnosť
zabrániť zrážke. Zo znaleckého posudku vnútrozemskej plavebnej nautickej dopravy vypracovaného
súdnym znalcom Gyula Szabó 1.mája 2017 vyplýva, že dňa 9.9.2016 okolo 17.00 hodiny pri 1804,2
rkm Dunaja Kálmán Péter Bodor, prostredníctvom lode Murgtal premávajúcej po spáde rieky, narazil do
naloženého nákladného člnu DIT-TANK 58. Počas nárazu nedošlo k poraneniu osôb, na motorovom
Murgtale vznikli materiálne škody. Na základe nautických hľadísk loď DIT-TANK 58 kotvila v nevhodnej

oblasti, a to kvôli rýchlosti vody a neprítomnosti miesta na otočenie. Pri 1805 rkm bola loď DIT-TANK
58 vyviazaná pracovným, pripraveným kotvením (a nejednalo sa o tzv. núdzové kotvenie), vodca lode
dal zhodiť jednu kotvu, k zabezpečeniu pobrežným lanom nedošlo. Lodné spoločnosti pri lodiach
disponujúcimijednoukotvouakotviacimzariadením,ktorésanenachádzavpozdĺžnejosilode,vzáujme
bezpečnosti kotvenia nariadili, že takého dopravné prostriedky nemôžu parkovať osamotenie a/alebo

treba lode zabezpečiť poskytnutím pobrežného lana. Čln DIT -TANK 58 bol ukotvený jednou kotvou.
Kvôli vodnému tlaku pôsobiacemu na jeho laterálny povrch sa začala nakláňať smerom ku korytu.
Kotva lode začala tiahnuť k prehlbujúcemu sa korytu a brázdiť, držiaca sila zanikla a čln začala unášať
voda. Unášaný čln zastavili zvyšovaním dĺžky vypustenej kotvovej reťaze. Vejárovitý pohyb člnu na
príliš dlhej kotvovej reťazi sa stal ešte intenzívnejším. Vybrané prístavisko podľa vytvorenej odbornej

praxe lode nepoužívajú, keďže je tam vysoká rýchlosť vody a plavebná dráha je blízko. Vyviazanie člnu
DIT-TANK 58 bolo uskutočnené bez ohľadu na Plavebné pravidlá a odbornú prax na mieste, ktoré na
uvedené nebolo vyhradené. Podľa znaleckého posudku na tom mieste môže hocikedy dôjsť k odtrhnutiu
kotvy člnu vyviazaného jednou kotvou bez pobrežného lana. Podľa záverov znaleckého posudku čln s
číslom ET-58 vyviazal vodič pri pravom brehu na 1805rkm. Aj kvôli nevhodnému vyviazaniu v rozpore

s odbornou praxou sa čln dostal na úroveň 1804,2 rkm, pretože kotva jednou kotvou vyviazaného člna
sa odtrhla, pobrežné lano, ktoré by ho vytiahlo k brehu, nebolo využité a loď bola odplavená. Vodič
Murgtal-u začal s vybočovacím manévrom, aby sa vyhol člnu vykonávajúcemu vejárovitý pohyb. Zrážke
nezabránil. Z elektronickej faktúry č. E-EUR-2016-75 z 23.11.2016 (č.l. 73) vyplýva, že spoločnosť
Periplus 24 Hajóellátó és Hajójavító Kft. vyúčtovala žalobcovi za opravu poškodených skladovaních

priestorov Murtal-u sumu 60.159,90 eur. Z elektronickej faktúry č. E-EUR-2016-76 z 23.11.2016 (č.l. 77)
vyplýva, že spoločnosť Periplus 24 Hajóellátó és Hajójavító Kft. vyúčtovala žalobcovi za opravu loďovej
elektroinštalácie, plánovacie, kontrolné práce Murtal-u sumu 6.488,43 eur. Z faktúry č. 1819/2016
vystavenejdňa14.10.2016 (č.l.89)vyplýva,žeBudapestDockvyúčtovalažalobcovizapoužitieprístavu
sumu spolu 190.971,- HUF (619,43 eur podľa prepočtu ku dňu predchádzajúcemu splatnosti faktúry). Z

faktúry spoločnosti Budapest Szabadkikötő Logisztikai Zrt. (prístav DOCK BUDAPEST) (č.l. 84) vyplýva,
že spoločnosť vyúčtovala žalobcovi za 31 dní prístavného (od 1.10.20106 do 31.10.2016 a služby s tým
spojené sumu 1.770,70 eur (546 953,00 HUF). Z faktúry spoločnosti Meidericher Schviffswerft GmbH &
Co. (č.l. 80) vyplýva, že spoločnosť vyúčtovala žalobcovi za diely na palubné otvory sumu 1.300,- eur. Z
faktúry č. 16/525a znaleckej organizácie Petermann Gmbh (č.l. 67) vyplýva, že spoločnosť vyúčtovala

za svoje služby žalobcovi sumu 5.682,- eur.

4. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že k škodovej udalosti došlo 9. 9.2016 pri
plavbe lode žalobcu, ktorá sa dostala do kolízie s „unášajúcim“ plavidlom žalovaného. Ako to vyplýva
z predloženého znaleckého posudku ako aj z ďalších listinných dôkazov vykonaných v tomto konaní,

príčinou škodovej udalosti bolo uvoľnenie nedostatočne zakotveného (vyviazaného) člna žalovaného,
ktorý sa uvoľnil. Následne asi na 1804,2 rkm rieky Dunaj sa jeho kotva zadržala a čln vykonával
stály vejárovitý pohyb. Plavidlo žalobcu napriek vykonaniu príslušných opatrení narazilo do „stojaceho“
plavidla žalovaného. Predloženým rozhodnutím príslušného maďarského orgánu bolo preukázané, že
nehoda bola zavinená neodbornou a nedostatočnou činnosťou pri odstavení lode DIK - TANK - 58,

kedy mal vodca lode podľa plavebných pravidiel a odborných štandardov zabezpečiť loď aj použitím
pobrežného lana, ktoré slúži k zabráneniu odplavenia plavidla a jeho fixovaniu k brehu. Predloženým
rozhodnutím maďarského priestupkového orgánu a znaleckým posudkom bolo ďalej preukázané, že
činnosť vodcu lode žalobcu bola primeraná danej situácii. Vodca lode žalobcu nezanedbal opatrnosť,lodi sa snažil vyhnúť, resp. náraz zmierniť. Žalovaný uvedené síce rozporoval, avšak žiadnym spôsobom
svoje tvrdenia nepreukázal. Nepredložil (ani nenavrhol) žiadny dôkaz. S poukazom na vyššie uvedené
mal súd v konaní za preukázané, že k škodovej udalosti, ktorá má svoj pôvod v prevádzke dopravného

prostriedku a vzniku škody skutočne došlo, a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a vzniknutou
škodou je daná. Nakoľko došlo k stretu dvoch prevádzok, pričom nebola preukázaná žiadna účasť
žalobcu na spôsobení škody, za škodu zodpovedá výlučne a v plnej výške žalovaný, ktorý sa tejto
zodpovednosti zbaviť nemôže. Niet pochýb, že škodová udalosť má pôvod v osobitnej prevádzke
dopravného prostriedku, a teda žalovaný nemá možnosť liberácie a už vôbec nie na základe ním

tvrdenej skutočnosti o tom, že škodovú udalosť nezavinil bez predloženia príslušných dôkazov. V
prípadezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoudopravnýchprostriedkovsatakakovostatných
prípadoch zodpovednosti za škodu uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Pokiaľ ide o výšku skutočnej
škody, táto bola v konaní preukázaná faktúrami predloženými žalobcom, z ktorých vyplýva, že žalobca
mal okrem nákladov na samotnú opravu plavidla v súvislosti so vznikom škodovej udalosti (67.948,33
eur za opravárske práce, revízne a inžinierske práce ako aj dodanie dielov) aj ďalšie náklady. Ide jednak

o náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti so státím lode v prístave Dock Budapesť v čase realizovania
opravy lode ( 2.390,13 eur), ako aj náklady v súvislosti so zisťovaním rozsahu škody na plavidle
znaleckou spoločnosťou PETERMANN GmbH. (5.682,- eur). Výšku týchto nákladov žalovaný v konaní
nerozporoval a v konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť odôvodňujúca záver súdu o tom, že
by tieto náklady nepredstavovali skutočnú škodu žalobcu. Súd ich preto ustálil vo výške tak, ako boli

príslušnými subjektmi fakturované a má za to, že spolu s nákladmi na opravu plavidla predstavujú
skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti so škodovou udalosťou. S poukazom na uvedené
je odporca povinný uhradiť žalobcovi skutočnú škodu vo výške 76.020,46 eur. Škodca je v zmysle
§ 442 Občianskeho zákonníka povinný nahradiť poškodenému okrem skutočnej škody aj ušlý zisk.
Žalobca vychádzajúc z už dojednaných obchodov v období odstávky lode vyčíslil minimálny výnos z

obchodov, ktoré sa neuskutočnili, sumou 100.750,- eur. Predpokladané výdavky a náklady predstavujú
podľa účtovných skúseností žalobcu priemerne cca. 57% z fakturovanej sumy. Minimálny ušlý zisk
za 71 dní neprevádzkovania lode je podľa žalobcu 42.950,- eur. Žalobca používal loď „Murgtal“ na
pravidelnú prepravu tovaru. Od dopravnej nehody bola loď „Murgtal“ mimo prevádzky 71 dní. Žalobca
predložením faktúr z obdobia pred a po dopravnej nehode preukázal, že v dôsledku škody, za ktorú

žalovaný zodpovedá, nedošlo k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt. Pri vyčíslení výšky ušlého zisku
vychádzal z faktúr z obdobia pred poškodením lode (faktúry č. 0059/2016 zo 7.7.2016 na sumu 28.575,-
eur, faktúry č. 0064/2006 z 21.7.2016 na sumu 29.351,40 eur, faktúry č. 0070/2016 z 3.8.2016 na sumu
33.712,54 eur, faktúry č. 0079/2016 26.8.2016 na sumu 17.049,- eur) a obdobia po uvedení lode do
prevádzky (faktúry č. 0110/2016 z 23.11.2016 na sumu 42.784,58 eur, faktúry č. 0013/2016 z 7.12.2016

na sumu 6.391,91 eur, faktúry č. 0118/2016 z 15.12.2016 na sumu 18.065,43 eur, faktúry č. 0003/2017 z
11.1.2017 na sumu 44.132,50 eur). Z uvedených faktúr vyplýva, že v období približne zodpovedajúcom
obdobiu neprevádzkovania lode pred dopravnou nehodou výnos z obchodov predstavoval 108.687,94
eur. V období približne zodpovedajúcom obdobiu neprevádzkovania lode po dopravnej nehode výnos
z obchodov predstavoval 111.374,42 eur. Po odpočítaní výdavkov predstavuje zisk z obdobia pred

nehodou sumu 46.735,81 eur, z obdobia po nehode sumu 47.891,- eur. Žalobca si ušlý zisk vyčíslil
sumou 42.950,- eur, teda sumou nepresahujúcou zisk v období pred a po dopravnej nehode. Žalovaný
sa k náhrade škody v podobe ušlého zisku nevyjadril, t.zn. výšku škody v tejto časti nerozporoval.
Preto súd priznal žalobcovi aj škodu v podobe ušlého zisku vo vyčíslenej výške. Žalovaný náhradu
škody neuhradil, a teda je s plnením peňažného dlhu v omeškaní. Preto okrem uvedenej náhrady škody

prináležia žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 118.970,46 eur od 4.12.2018 (deň
doručenia žaloby s prílohami a výzvou na vyjadrenie žalovanému), pretože najneskôr od uvedeného
dňa bol žalovaný oboznámený s výškou škody a s tým, že ju žalobca od neho požaduje. O náhrade trov
konania žalobcu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný. Preto
mu súd priznal náhradu trov konania v plnej sume. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia

súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že mu bola doručená žaloba
spolu s prílohami a s výzvou na vyjadrenie prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. dňa 3.12.2018, do
dispozície konateľa sa táto zásielka dostala 9.12.2018. K žalobe vo veci samej v zmysle výzvy zo

dňa 30.11.2018 podal stručné vyjadrenie prostredníctvom konateľa spoločnosti kpt. Ing. Olega Mollera
dňa 10.12.2018 a požiadal súd o predĺženie lehoty na úplné vyjadrenie pre zložitosť prípadu a pre
absenciupodnikovéhoprávnikavspoločnosti.Svojevyjadreniedopĺňaoskutočnosť,žežalobasaopiera
o závery vychádzajúce zo znaleckého posudku Gyulu Szabóa č. 01832/232/2016 zo dňa 1.5.2017 ao závery vyšetrovania Riaditeľstva policajného zboru Budapešť, Policajný zbor pre povodie Dunaja,
vedené proti Kálmanovi Bodorovi a Oleksandrovi Yerinovi zo dňa 28. 6. 2017, ku ktorým sa v čase
vyšetrovania nemal možnosť vyjadriť, keďže ich spoločnosť nebola obvinená. Predbežná správa k

poisteniu zodpovednosti vlastníka/prevádzkovateľa lode zo dňa 27.9.2016 uvádza, že „...k zavineniu
nedošlo na strane tankového tlačného člnu „DIT-TANK58“. Poukazuje tiež na rozpor spočívajúci v
čase nehody, kde v znaleckom posudku sa uvádza čas 17:00 a v rozhodnutí Dunajskej vodnej správy
Maďarskej republiky sa uvádza čas 17:10. Z uvedeného vyplýva až 10-minútový rozdiel, čo je v každom
druhu dopravy pri nehode veľmi veľká nepresnosť. Ak porovnáme rýchlosť plavidla „Murgtal“ v týchto

dvoch časoch podľa súradníc plavebnej dráhy, tak v čase 17:00 bola rýchlosť 9,4 námorných uzlov a
v čase 17:10 bola rýchlosť 9,2 námorných uzlov. Z týchto údajov možno dôvodne spochybniť záver
vyšetrovania,že„vodcalode„Murgtal“KálmanPéterBodornemalmožnosťzabrániťnárazu,nezanedbal
svoje povinnosti a konal v súlade s plavebnými predpismi a s odbornou starostlivosťou“, keďže podľa
platných plavebných predpisov mal zaradiť spätný chod, čím by loď spomalila a mohla sa tak nárazu
vyhnúť. Taktiež v Predbežnej správe k poisteniu zodpovednosti vlastníka/prevádzkovateľa lode zo dňa

21.10.2016 sa uvádza, že „analýza záznamu z automatického identifikačného systému AIS jednoznačne
ukázala, že MS „MURGTAL“ svoju rýchlosť neznížila“. Je len zaujímavosťou, že kapitán s odbornou
starostlivosťou pokračoval vo svojej plavbe bez zníženia rýchlosti až do cieľa svojej plánovanej plavby.
Znalec v znaleckom posudku dokonca použil fotografiu iného plavidla než DIT-TANK-58, teda podľa
jeho názoru nemal správne vstupné údaje pre správne vyhodnotenie znaleckého dokazovania. Kolízny

znalecký posudok dá vypracovať nezávislému súdnemu znalcovi, ak to pre tento prípad bude potrebné.
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 29.3.2019 uvádza, „že medzi stranami sporu je založená existencia
zjavnej užšej väzby“, no okrem tohto sporu medzi ním a žalobcom žiadny vzťah neexistuje. Žalobca
ďalej vo vyjadrení zo dňa 25.4.2019 uvádza, že žalovaný je v dôkaznej núdzi a porušil ustanovenia §
167 ods. 2 CSP v spojení s § 153 ods. 1 CSP, s čím nesúhlasí. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 3.6.2019

v spojení s jeho doplnením zo dňa 1.7.2019 uvádza, že s rozhodným právom Slovenskej republiky
súhlasí a nemá námietky k takto určenému právu. Ak súd vyžaduje zmluvu o určení rozhodného práva
a vyjadrenia žalobcu možno považovať za návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a ods. 1. Občianskeho
zákonníka, tak toto vyjadrenie tiež súd môže považovať za prijatie návrhu v zmysle § 43c ods. 1
Občianskeho zákonníka a možno tak akceptovanie návrhu žalobcu považovať za zmluvu. Ak vychádza

z tvrdení žalobcu vychádzajúcich zo záverov spomínaného vyšetrovania, zodpovedným za škodu je
Oleksandr Yerin. Táto fyzická osoba však nie je a nikdy ani nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu so
žalovaným.VlastníkomplavidlajespoločnosťUNI-TANKERLLP,CornwallBuildings,45NewhallStreet,
Birmingham, Spojené kráľovstvo. Pre uzatváranie zmlúv bola vlastníkom splnomocnená spoločnosť
CARLYSMITH SYSTEM LLP, Cornwall Buildings, 45 Newhall str., Suite 211, Birmingham, B3 3QR,

Spojené kráľovstvo, s ktorou aj mal uzatvorenú zmluvu. Žalovaný mal podľa zmluvy s vlastníkom plavidla
zodpovednosť za technickú stránku a za obchodnú stránku; za posádku bol zodpovedný majiteľ plavidla,
ktorý mohol zabezpečením personálnej stránky poveriť aj ďalšiu osobu, o ktorej on nemá vedomosť
a teda nemôže byť zodpovedný za škodu spôsobenú pánom Oleksandrom Yerinom. Žiadne priame
prepojenie medzi Oleksandrom Yerinom a žalovaným nikdy neexistovalo, neexistuje a sám žalobca v

odôvodnení svojej žaloby spomína len pána Oleksandra Yerina a nie žalovaného. Súd prvej inštancie
tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže žalovaný škodu
nespôsobil. Zároveň poukazuje na fakt, že v čase vzniku škody bolo pre vznik škody uzavreté aj
poistenie formou členstva v klube The Standard Club Europe Ltd, trieda Londýn. Na ochranu práv
žalovaného v tomto spore prijal žalovaný do pracovného pomeru na pozíciu podnikového právnika

JUDr. Františka Küffera dňa 6. 8. 2019 a to aj z toho dôvodu, že žalovanému boli dňa 25.7.2019
doručené prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. vyjadrenia žalobcu, ku ktorým žalovaný potreboval
vypracovať vyjadrenia. K tomu potreboval úradne preložené doklady, ktoré konateľ dal preložiť Agentúre
CAROLINA dňa 16. 8. 2019. Podnikový právnik začal pracovať na vyjadreniach a zároveň konateľa
požiadal o prístup k elektronickej schránke žalovaného. Zároveň sa telefonicky spojil so súdom, aby

zistil lehotu na vyjadrenie k vyjadreniam, keďže určená nebola a tak sa dozvedel, že pojednávanie sa
už konalo bez vedomia žalovaného a teda žalovaný bol nútený počkať na rozsudok a brániť svoje práva
už len prostredníctvom tohto odvolania. Prístup do elektronickej schránky bol podnikovému právnikovi
zriadený 30.8.2019 a až týmto dátumom sa žalovaný dozvedel o tam doručených dokumentoch. Až
do tohto okamihu konateľ spoločnosti kpt. Ing. Oleg Moller predpokladal prieťahy v konaní, keďže mu

prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. žiadne zásielky doručované neboli. Súd takto na doručovanie
písomností využil fikciu doručenia. Ako možno vidieť z aktivity žalovaného, tento reagoval vždy na
písomnosť, ktorú mu súd doručil prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., neponechával si úložnú lehotu
na pošte a zásielky preberal zodpovedne v najkratšom možnom čase. Keď žalovaný požiadal dňa10.12.2018 o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe, súd dňa 8.1.2019 reagoval urgenciou,
ktorú doručil do elektronickej schránky fikciou doručenia. Dňa 15.2.2019 bolo do elektronickej schránky
doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať 13.3.2019, no fikcia doručenia uplatnená

nebola a pojednávanie bolo pre nevykázanie doručenia predvolania zrušené, čo žalobcovi súd oznámil
prostredníctvom Bc. Zuzany Dujsíkovej, no žalovaný sa o predvolaní nedozvedel. Následne súd zmenil
spôsob doručovania v neprospech žalovaného tak, aby bolo možnú fikciu doručenia uplatniť a do
elektronickej schránky doručil dňa 2.7.2019 predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo 9.8.2019. Súd
na tomto pojednávaní konštatoval, že predvolanie považuje za doručené fikciou a rozhodol, že bude

pojednávať v neprítomnosti žalovaného. V predvolaní je však uvedené, že súd považuje za potrebné
žalovaného v tomto konaní vypočuť a následne v neprospech žalovaného rozhodol, že bude pojednávať
v jeho neprítomnosti. Ak by sa žalovaný akýmkoľvek spôsobom dozvedel vopred o dátume a čase
daného pojednávania, na pojednávanie by sa dostavil, aby mohol uplatniť prostriedky procesnej obrany
včas. Poukázal na § 100 ods. 2 CSP. Keďže sa prvé predvolanie na pojednávanie nepodarilo doručiť,
súd nemal teda postupovať spravidla písomne, ale prípadne telefonicky a žalovaný by sa na dané

pojednávanie dostavil. Telefonický kontakt na žalovaného sa nachádza v spise ako aj na webovom sídle
žalovaného http://dunajintertrans.sk v časti Kontakty. Poukázal na § 101 CSP, pričom súd žalovaného
poučil o možnosti predvedenia, no nakoniec v neprospech žalovaného rozhodol, že bude konať v
jeho neprítomnosti a žalovaného nepredviedol. Súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces alebo to tiež možno považovať za inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej poukázal na § 155 ods. 1 CSP, pričom súd sa vyčerpávajúcim
spôsobom zaoberal otázkou použitia rozhodného práva, no absolútne vôbec neskúmal jazykové znalosti
konateľa žalovaného, keď už len podľa mena Oleg Moller možno usúdiť, že nie je perfektne slovensky
hovoriacim (jeho materinský jazyk je ukrajinský). Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné

ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.
Tieto prostriedky procesnej obrany uvádza v tomto odvolaní. Z uvedených skutočností je zrejmé, že už
podaná žaloba bola od počiatku nedôvodná pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Na
základe uvedených skutočností navrhoval napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa názoru žalovaného prvoinštančný
súd v konaní nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje
procesné práva. Nesprávnosť procesného postupu vidí v tom, že súd doručil žalobu spolu s výzvou na
vyjadrenie prostredníctvom poštového podniku a následne súd doručoval písomnosti do elektronickej

schránky žalovaného, o čom sa žalovaný dozvedel až po 30.08.2019, keď bol zriadený prístup do e-
schránky žalovaného podnikovému právnikovi žalovaného, ktorý bol prijatý do pracovného pomeru dňa
06.08.2019. Žalovaný má za to, že týmto postupovom - doručovaním písomnosti súdom do elektronickej
schránky žalovaného namiesto pôvodného doručenia žaloby s výzvou na vyjadrenie - došlo k zmene
postupu doručovania v neprospech žalovaného. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 105 ods . 1,

3, § 107 ods. 1 písm. c) CSP, § 29 ods . 1, 2, 3, § 60e zákona č . 305/2013 Z . z . o elektronickej
podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o
e-Governmente). Z uvedených ustanovení civilného procesného predpisu upravujúcich doručovanie
vyplýva, že povinnosťou súdu je postupovať pri doručovaní podľa osobitného predpisu, ktorým je
zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Zákon o e-Governmente je zákonom lex
specialis k Civilnému sporovému poriadku, ktorý podrobne a kogentne v ust. § 29 až 34 zákona
upravuje doručovanie písomnosti súdom do elektronickej schránky. To znamená, že prvoinštančný
súd nepostupoval nesprávnym procesným postupom a nemenil spôsob doručovania v neprospech
žalovaného, ako sa žalovaný domnieva. Podľa citovaných ustanovení zákona je doručovanie do

elektronickej schránky povinné, ak má strana sporu aktivovanú elektronickú schránku, čo v prípade
žalovaného je nepochybne aktivovaná. Žalovaný je slovenskou právnickou osobou zapísanou do
obchodného registra, a teda má podľa § 60e zákona o e- Govermente aktivovanú elektronickú
schránku najneskôr automaticky od dňa 01.07.2017, pokiaľ nebola aktivovaná skôr na jeho žiadosť.
Zároveň v súvislosti s doručovaním predvolania na pojednávanie do elektronickej schránky a následným

pojednávaním v neprítomnosti žalovaného, žalovaný poukazuje na nesprávnu aplikáciu ust. § 100 ods.
2, § 101 CSP, keďže žalovaný má za to, že súd mal žalovaného potom, čo neprebral doručované
predvolanie do elektronickej schránky, mal predvolať žalovaného telefonicky alebo ho predviesť.
Poukázal § 32 ods. 1, 2, 5 písm. b) zákona o e - Governmente. Aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva, žemu predvolanie na pojednávanie nariadené na 09.08.2019 bolo doručované do elektronickej schránky
dňa 02.07.2019. V tomto prípade išlo o opakované predvolanie na pojednávanie. Prvé pojednávanie
bolo nariadené na 13.03.2019, predvolanie do elektronickej schránky bolo doručené žalovanému dňa

15.02.2019. Prvoinštančný súd postupoval správne, keď prihliadol na fikciu doručenia predvolania
podľa ust. § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente a postupoval tak, že pojednávanie dňa
09.08.2019 otvoril a pojednával v neprítomnosti žalovaného. Súd konal tak v súlade s Čl. 10 v spojení
s 17 CSP, ktorý deklaruje princíp hospodárnosti konania tak, aby bolo zachované právo na účinnú
a rýchlu právnu ochranu. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých

dôvodov. Postup súdu, ktorým by znova odročil pojednávanie z dôvodov na strane žalovaného tak,
ako si žalovaný predstavuje a opisuje v odvolaní (opakovane ho telefonicky vyzvať), by bolo v príkrom
rozpore s ust. § 183 CSP a porušením práva žalobcu na spravodlivý proces. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že prvoinštančný súd svojim procesným postupom (doručovaním do elektronickej schránky)
umožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje procesné práva. Žalovaný však svoje procesné práva
nevyužil. Vo vyjadrení k žalobe doručenej súdu dňa 11.12.2018 žalovaný požiadal o predlženie lehoty

na predloženie dôkazov a vyjadrenia s tým, že chce poveriť právnika so zastupovaním. Ako je uvedené
v odvolaní žalovaný prijal do pracovného pomeru podnikového právnika až dňa 06.08.2019 ( t. j. v
čase pred pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 09.08.2019), nakoľko poštou mu boli zaslané vyjadrenia
žalobcu, tzn. že žalovaný 8 mesiacov vo veci nekonal, hoci o konaní vedel. Pracovnú zmluvu žalovaný
aj keď ju označil ako dôkaz, k odvolaniu ju nepredložil. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalovaný

nemal vedomosti o konaní z dôvodu procesného pochybenia súdu v spôsobe doručovania písomnosti,
keďže žalovaný bol povinný komunikovať s orgánmi verejnej správy a súdmi elektronicky už od 01.
07. 2017. Na margo tvrdenia, že až podnikový právnik žalovaného sa oboznamoval s písomnosťami
zo súdu, keď získal prístup do e- schránky, t. j. až 30.08.2019, žalobca poukazuje na nasledovné.
Podľa § 13 ods. 4 zákona o e - Governmente oprávnenou osobou na prístup do schránky právnickej

osoby je právnická osoba, ktorej bola elektronická schránka zriadená, jej štatutárny orgán alebo člen jej
štatutárneho orgánu. Podnikový právnik ako zamestnanec je len poverenou osobou právnickej osoby,
pre ktorú bola elektronická schránka zriadená, a to v rozsahu ňou určenom. Žalovaný prístup do
schránky mal po celý čas prvoinštančného konania. A teda nie je vylúčené, že písomnosťami sa mohol
oboznámiť po uplynutí úložnej lehoty, nakoľko v tom čase systém už doručenky negeneruje. Žalovaný

nesplnil povinnosť podľa § 153 ods. 1 CSP uplatniť prostriedky procesnej obrany včas a bol v dôkaznej
núdzi. Skutočnosť, že žalovaný neprejavil záujem o spor a jeho pasivita nemôže byť na jeho prospech.
Žalovaný v prvoinštačnom konaní využil na svoju obranu len tvrdenie o zodpovednosti vodiča kapitána
plavidla mnl. „Murgal za nehodu plavidla, čo malo vyplynúť z inšpekčného dokumentu spoločnosti G.
Gielisch, ktoré vykonal pre potreby poisťovne. Dôkazy na podporu svojho tvrdenia o zodpovednosti

vodiča (kapitána) plavidla mnl. „Murgal" za nehodu plavidla nepredložil. Žalovaný žalobcom uplatnený
nárok na náhradu škody (skutočnú škodu a ušlý zisk) a jej výšku nepoprel. K namietnutému porušeniu
ust. § 155 CSP - právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku. ktorému rozumie.
Žalobca na margo tohoto odvolacieho dôvodu uvádza, že žalovaný je jednak slovenskou právnickou
osobou, a jednak vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.12.2018 konateľ žalovanej spoločnosti neuplatnil

právo konať pred súdom v materinskom alebo v inom jazyku, ktorému rozumie, práve naopak vyjadril
sa v slovenskom jazyku na vysokej jazykovej úrovni bez gramatických chýb, čiže tu neexistovali žiadne
pochybnosti o tom, že konateľ žalovanej spoločnosti slovenskému jazyku rozumie. Súd nie je povinný
automaticky, pri zistený, že štatutár slovenskej obchodnej spoločnosti nie je slovenskej národnosti (z
mena a priezviska štatutára), zabezpečovať úradne preklady. Takáto požiadavka odvolávateľa je v

rozpore s procesným predpisom a s princípom hospodárnosti konania. Súd priberá tlmočníka až na
základe uplatneného práva na konanie v materinskom jazyku a s prihliadnutím na povahu a okolnosti
veci. K odvolaciemu dôvodu podľa §365 ods. 1 písm. g) CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené). Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za taxatívne vymedzených podmienok v § 366
CSP, tzn. odvolací súd môže na predložené dôkazy prihliadať, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiaden zo zákonných
dôvodov, za splnenia ktorých by bolo možné prihliadať na novoty v odvolacom konaní. Žalovaný
nepreukázal, že predložené dôkazy nemohol bez svojej viny zabezpečiť a uplatniť v konaní pred súdom

prvej inštancie. Predložené dôkazy sú dôkazmi, ktoré žalovanému museli byť známe a dostupné počas
prvostupňového konania, nakoľko sa týkajú alebo sa týkali priamo zmluvných vzťahov, jeho právneho
postavenia vo vzťahu k prevádzkovaniu plavidla a poistenia zodpovednosti za škody. Z uvedeného
dôvodu má za to, že predložené dôkazy nie sú novotami v zmysle ust. § 366 CSP, a teda odvolacídôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP neobstojí. Dôkazy, ktoré predložil žalovaný v odvolacom
konaní (zápis do plavidiel do Registra plavidiel SR, zmluva o správe lodí s vlastníkom plavidla, lodné
osvedčenie na vnútrozemskú plavbu č. 1521 pre DIT TANK 58 zo dňa 17.09.2014, poistná zmluva a

správy znalca poisťovne) potvrdzujú skutočnosť, že žalovaný bol prevádzkovateľom lode. Prvoinštančný
súd zodpovednosť za škodu posúdil ako zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zodpovedným
subjektom je prevádzkovateľ motorového plavidla, a nie jeho vlastník (resp. vlastník len v tom prípade,
ak plavidlo prevádzkuje). Pre prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných

prostriedkov platí: a) princíp objektívnej zodpovednosti na vznik tejto zodpovednosti (nevyžaduje sa
zavinené konanie). Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu
vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. „Osobitná povaha spočíva v tom, že
z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a
pohybom dopravného prostriedku. ( komentár Aspi); b) zásada vyjadrená v § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri

ich činnosti tými osobami, ktoré na túto činnosť použili. To znamená, že samotný vodič prevádzkovateľa
plavidla DIT TANK 58 nie je zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou motorového plavidla voči
poškodenému ( hoci je zodpovedným za nehodu z hľadiska správneho práva), keďže dopravný
prostriedok použil v rámci svojej činnosti pre prevádzkovateľa - žalovaného, ale prevádzkovateľ -
žalovaný je zodpovedný za škodu voči poškodenému. V preskúmavanom prípade bolo preukázané, že

vodič Yerin Oleksandr vodca samohybnej lode „Rhein Carrier" zaparkoval samohybný čln DIT -TANK 58
na mieste, ktoré Dunajským výborom nie je evidované ako miesto pre státie lode, nevhodným spôsobom
ho vyviazal (nebol vyviazaný pobrežným lanom, len kotvou) a nevykonal hlásenie o parkovaní a ani
nezabezpečil stály dozor nad takýmto plavidlom, ktoré prevážalo nebezpečný tovar (olej). Týmto porušil
právne predpisy v oblasti vnútroriečnej dopravy - Európske plavebné pravidla CENVI ako aj Európsku

dohodu o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách (ADN).
Konanie vodiča motorovej nákladnej lode „MURGAL" (žalobcu) bolo preskúmané v priestupkovom
konaní. Zo záverov súdneho znalca vyplynulo, že vodič mnl. „MURGAL" vyhovel predpisom opatrnosti,
t. j. svoje povinnosti vykonal v súlade s platnými plavebnými predpismi a s prihliadnutím na odbornú
starostlivosť, ktorú táto situácia vyžadovala, a preto konanie vo veci priestupku vedené voči nemu bolo

zastavené. Preukázané výlučné zavinené konanie vodiča žalovaného prevádzkovateľa plavidla, ktoré
spôsobilo stret plavidiel, ktoré je v príčinnej súvislosti so škodou na plavidle žalobcu, nepripúšťa možnosť
liberalizácie z objektívnej zodpovednosti žalovaného prevádzkovateľa. Podľa § 431 Občianskeho
zákonníka ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie
medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. S možnosťou

liberalizácie z dôvodu stretu dvoch plavidiel sa podrobne zaoberal prvoinštančný súd v napadnutom
rozsudku (bod 19). Podľa § 428 Občianskeho zákonníka prevádzkovateľ sa svojej zodpovednosti
nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa
zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia,
ktoré možno požadovať. Podľa § 430 Občianskeho zákonníka namiesto prevádzateľa zodpovedá ten,

kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá
spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil. Žalovaný
počas konania nepreukázal, inú existenciu okolnosti, ktoré by pripúšťali možnosť liberalizácie, či už
podľa ust. § 428, § 430 Občianskeho zákonníka. Predložený dôkaz „Preliminary report (Predbežná
správa k poisteniu zodpovednosti vlastníka) spoločnosti G. Gielisch zo dňa 09.09.2016, ktorý mal

podľa tvrdenia žalovaného pripisovať zodpovednosť za vznik škody žalobcovi, je výsledkom predbežnej
znaleckej obhliadky, v ktorej znalec p. Schwarzkopf vyčíslil škodu na plavidle mnl. „Murgal" a odporučil
poisťovni žalovaného, aby „predbežne" vyhradila suma vo výške 60.000 eur s tým, že ponuky na opravu
lode od spoločnosti sú ešte predmetom výberu spoločnosti Petermann GmbH a následná Preliminary
report" (Predbežná správa k poisteniu zodpovednosti vlastníka) označila spoločnosti, ktoré predložili

ponuky na opravu lode aj s cenou ponukou. Ide o predbežné správy s predbežným hodnotením
znalca pre poisťovňu vlastníka plavidla, ktorý síce predbežne hodnotí aj otázku zavinenia, ale zároveň
uvádza, že táto predbežná správa bola vypracovaná bez toho, aby bolo dotknuté zavinenie, príčina
škody a zodpovednosť poisťovateľa. Predbežná správa je irelevantným dôkazom vo vzťahu k žalobcom
predloženýmdôkazomktorépreukazujúzavinenievodičaplavidlaprevádzkovéhožalovaným.Zavinenie

vodiča plavebnej zostavy mtl. „Rhein Carrier" a samohybného člnu DIT -TANK 58 prevádzkovaného
žalovaným a tiež zavinie vodiča- kapitána plavidla mnl. Murgal prevádzkovaného žalobcom bolo
predmetom preskúmania príslušných štátnych orgánov, pričom zavinenie sa posudzovalo na základe
znaleckého posudku vypracovaného znalcom z vnútrozemskej plavebnej nautickej dopravy a ostatnýchrelevantných dôkazov. Znalecká obhliadka plavidla mnl. „Murgal", ktorej výsledkom je znalecký posudok
na stanovenie rozsahu škody na plavidle mnl. Murgal - „kontradiktorische Schadenstaxe 16/525“ zo
dňa 15.12.2016 (žalobcom predložený dôkaz) sa uskutočnila dňa 13.09.2016 a 27.10.2016 a bola

vykonaná znaleckou spoločnosťou Petermann GmbH zastupujúcej záujmy žalobcu a znalca spoločnosti
G. Gielisch GmbH, Budapešť (p. Schwarzkopf) zastupujúceho záujmy žalovaného, ktorý nemal výhrady
o rozsahu škody spôsobenej nehodou. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej
plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov plavidlo, ktoré je zapísané do evidencie plavidiel,
možno prevádzkovať na vodnej ceste len s uzavretým poistením zodpovednosti za škody spôsobené

prevádzkou plavidlo. Zmluvu o poistení je povinný uzatvoriť prevádzkovateľ plavidla ešte pred začatím
prevádzky plavidla. Poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla sa vzťahuje na
poistenie posádky, cestujúcich, tovaru a škôd spôsobených tretím osobám. Právnym zástupcom žalobcu
na pojednávaní dňa 09.8.2019 dôvodom podania žaloby bolo odmietnutie žalovaného komunikovať o
náhrade škody, nakoľko žalovaný popieral akékoľvek zavinie ( predložený e- mail zo dňa 17.10.2016).
Žalobca nemal možnosť osloviť priamo poisťovňu žalovaného, nakoľko žalovaný svoju poisťovňu

neuviedol, uvedená bola v komunikácii len spoločnosť Diamond ship s. r. o., a znalec spoločnosti
G. Gielisch GmbH na obhliadke poškodeného plavidla vystupoval v mene žalovaného. Jedinou
možnosťou žalobcu je domáhať sa svojho práva na náhradu škody na súde, pričom nekonaním
žalovaného, nepreberaním doručovaných písomnosti, dochádzalo k úmyselnému predlžovaniu konania
a bezdôvodným prieťahom zo strany žalovaného. Z dostupných zdrojov (webová stránka finstat) je

zrejmé, že žalovaný utlmuje svoju podnikateľskú činnosť, (žalovaný v roku 2018 zvýšil stratu o 72 % na
-27 169-eur a tržby mu klesli o 68 % na 4 661 eur). Vzhľadom na odvolacie dôvody, ktoré postrádajú
akúkoľvek skutkovú alebo právnu relevanciu k sporu, k vykonanému dokazovaniu a hodnoteniu dôkazov
prvoinštačným súdom, potvrdzujú obavy žalobcu, že podané odvolanie voči rozsudku súdu prvej
inštancie je účelové s úmyslom predĺžiť konanie a vyhnúť sa akejkoľvek zodpovednosti za škodu.

Nakoľko odvolanie neobsahuje žiadne skutočnosti, ani právne úvahy, s ktorými by sa súd podrobne a
vyčerpávajúco a výstižne nevysporiadal v napadnutom rozsudku, považuje odvolanie za nedôvodné a
má za to, že zistený skutkový stav je dostatočne preukázaný, súd prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo
najavoavyhodnotildôkazyvzmyslezásadyvoľnéhohodnoteniadôkazov,atojednotlivoavšetkydôkazy
v ich vzájomnej súvislosti a napadnuté rozhodnutie je logicky zdôvodnené, a teda je vecne správne. Z

uvedeného dôvodu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v súlade s § 387
ods. 1 CSP potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení
cituje zákonné ustanovenia, o ktorých má vedomosť žalovaný ako aj súd, preto ich považuje za

nadbytočné a zotrváva na vyjadreniach uvedených v odvolaní. Žalobca tvrdí, že súd by ďalším
odročenímpojednávaniazrovnakéhodôvoduporušilprávožalobcunaspravodlivýproces,avšakpostup
súdu pri rozdielnom spôsobe doručovania naopak porušuje právo na spravodlivý proces vo vzťahu
k žalovanému, ktorý sa nemohol pred súdom brániť. Pracovnú zmluvu prikladá k tomuto vyjadreniu.
Pasivita žalovaného bola len domnelá, keďže žalovaný o prebiehajúcom konaní nevedel a v čase,

keď sa o konaní dozvedel, bezodkladne konal. Žalovaný nepopiera vznik škody a nepopiera ani výšku
škody, popiera zodpovednosť za vzniknutú škodu. Z ustanovenia § 155 ods. 1 CSP v znení neskorších
predpisov nevyplýva povinnosť strany uplatniť si právo na konanie v materinskom jazyku, súdu však
vyplýva povinnosť stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv, čo súd neskúmal a teda
nezabezpečil. Je síce pravdou. že konateľ spoločnosti ovláda slovenský jazyk, nie však na takej úrovni

aká je potrebná na vyjadrovanie v úradnom styku a v súdnom spore. Žalobca v bode VI. argumentuje
dôkazmi predloženými žalovaným a teda pripúšťa tieto ako novoty. Z uvedeného vyplýva nejednotnosť
žalobcu v argumentácii, kedy v jednom bode novoty nepripúšťa a v ďalšom bode používa tieto novoty
ako svoje argumenty. Zodpovedným za škodu je Oleksandr Yerin, ktorý však nie je a nikdy ani nebol
v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovaným. Vlastníkom plavidla je spoločnosť UNI - TANKER LLP,

Cornwall Buildings, 45 Newhall Street Birmingham, Spojené kráľovstvo. Pre uzatváranie zmlúv bola
vlastníkom splnomocnená spoločnosť CARLYSMITH SYSTEM LLP, Cornwall Buildings 45 Newhall str.,
Suite211,B33QRBirmingham,Spojenékráľovstvo,sktorouajmaluzatvorenúzmluvu.Jehospoločnosť
mala podľa zmluvy s vlastníkom plavidla zodpovednosť za technickú stránku a za obchodnú stránku;
za posádku bol zodpovedný majiteľ plavidla, ktorý mohol zabezpečením personálnej stránky poveriť

aj ďalšiu osobu, o ktorej jeho spoločnosť nemá vedomosť a teda nemôže byť zodpovedná za škodu
spôsobenú pánom Oleksandrom Yerinom. Žiadne priame prepojenie medzi Oleksandrom Yerinom a
žalovaným nikdy neexistovalo, neexistuje a sám žalobca v odôvodnení svojej žaloby spomína len pána
Oleksandra Yerina a nie žalovaného. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže žalovaný škodu nespôsobil. Žalovaný je zodpovedný za
technickú prevádzku plavidla, preto je aj uvedený v lodnom osvedčení č. 1521, no nie je zodpovedný
za personálne obsadenie a prevádzku daného plavidla, keďže kapitán plavidla nedostáva rozkazy od

žalovaného, ale zrejme od svojho zamestnávateľa, ktorým žalovaný nie je. Žalobca správne uvádza §
27 ods. 1 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, čím sám pripúšťa, že povinným na náhradu škody by mala byť poisťovňa
a nie prevádzkovateľ či majiteľ plavidla. Práve na také situácie existuje povinné zmluvné poistenie, z
ktorého sa vznik škôd nahrádza. V druhom odseku toho istého ustanovenia sa uvádza, že poistenie

zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla uzavreté jeho prevádzkovateľom musí trvať po
celú dobu prevádzky plavidla. Z uvedeného vyplýva, že aj v čase kolízie poistný vzťah trval a žalobca
sa so svojím nárokom na náhradu škody môže obrátiť práve na spomínaný The Standard Club Europe
Ltd. trieda Londýn. Tvrdenie žalobou, že žalovaný utlmuje svoju podnikateľskú činnosť, je zavádzajúce
a neodrážajúce skutočnosť. Žalovanému sa v ostatných rokoch v podnikaní veľmi nedarí hospodáriť v
kladných číslach, no neutlmuje svoju činnosť. Žalovaný priznáva, že momentálne je jeho hospodársky

výsledok mínusový, má jedného veriteľa po splatnosti, nemá žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok
a momentálne ani žiadne plavidlo v prenájme. Žalovaný však vynakladá všetko svoje úsilie, aby sa z tejto
neútešnej ekonomickej situácie dostal. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že existuje akýkoľvek
záujemžalovanéhovyhnúťsazodpovednostizaškodu.Jetohonázoru,žeškodasastala,žalobcovipatrí
náhradaškody,alezodpovednýmnieježalovaný,keďžesprávaniekapitánažalovanýnemoholovplyvniť

a zároveň bolo dané plavidlo poistené. Na základe uvedeného je preto nutné obrátiť sa s nárokom na
náhradu škody na zamestnávateľa kapitána daného plavidla alebo priamo na kapitána daného plavidla
alebo na už spomínanú poisťovňu. Na základe uvedených skutočnosti navrhoval napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie,

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nakoľko žalovaný vo vyjadrení
neuviedol žiadne nové skutočnosti, uvádza, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení.
Do pozornosti odvolacieho súdu dáva bod III vyjadrenia žalovaného, v ktorom žalovaný nepoprel
vznik škody a ani jeho výšku, popiera však zavinenie. V bode VI uvádza, že zavinenie spočíva na

Oleksandrovi Yerimovi, ktorý nebol v zmluvnom vzťahu so žalovaným. V tejto súvislosti opakovane
uvádza, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (podľa § 427
až 431 Občianskeho zákonníka) je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu,
ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje
zavinené konanie. Podľa § 2 písm. l) zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a

doplneníniektorýchzákonovprevádzkovateľomplavidlajehovlastníkaleboten,ktovykonávaprevádzku
plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla. Subjektom zodpovednosti je
prevádzkovateľ dopravného prostriedku (plavidla), a pre prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravných prostriedkov platí zásada vyjadrená v § 420 ods. 2, podľa ktorej škoda
je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti tými osobami,

ktoré na túto činnosť použili. Subjektom tejto zodpovednosti za škodu môže byť iná osoba ako
prevádzkovateľ len, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 430 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého namiesto prevádzkovateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo
proti vôli prevádzkovateľa. Prevádzkovateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného
prostriedku svojou nedbalosťou umožnil. Vyšetrovacie orgány v Maďarsku, riečna polícia - Riaditeľstvo

policajného zboru Budapešť, Policajný zbor pre povodie Dunaja uzavreli, že z dôvodu porušenia
predpisov vnútrozemskej vodnej dopravy je za nehodu zodpovedný Oleksander Yerini, vodca lode
„Rhein Carrier“ (priestupková zodpovednosť za nehodu). V dokumentácii z vyšetrovacieho spisu, ako
aj z dokumentácie z expertízneho posudku o rozsahu škody predloženej žalobcom súdu ako dôkaz,
jednoznačne vyplýva, že zodpovedným subjektom za škodu je žalovaný ako prevádzkovateľ plavidla.

Vodič plavidla Oleksandr Yerin nebol použitý k obsluhe plavidla bez vedomia a proti vôli žalovaného, čo
potvrdzuje aj svojim vyjadrením aj žalovaný, tzn., že ust. § 430 Občianskeho zákonníka, nie je možné
uplatniť. S názorom žalovaného, že náhradu škody si žalobca mal uplatniť priamo u jeho poisťovni
The Standard Club Europe Ltd, trieda Londýn alebo vlastníka lode, žalobca nesúhlasí. Poistná zmluva
prevádzkovateľa (žalovaného) sa podľa § 8 ods. 1 písm. e) zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej

plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov vzťahovala na poistenie zodpovednosti za škodu
vzniknutú prevádzkovaním plavidla ale aj činnosťou posádky. Napriek tomu podľa zistení žalobcu
(následne po tom, čo žalovaný v odvolaní poisťovňu označil) žalovaný túto poistnú udalosť neriešil a
nehodusvojejpoisťovnineohlásil,ajkeďohlásiťmal.Užuviedol,ževpredžalobnejkomunikáciižalovanýneuviedol poisťovňu, nespolupracoval a prestal so žalobcom komunikovať. Podotýka, že poistná zmluva
v súčasnosti zanikla. K vyjadreniu žalovaného uvedeného v bodoch „k bodu I, II, ako aj III“ žalobca
uvádza, že odvolacím dôvodom žalovaného, bola skutočnosť, že súd doručil žalobu spolu s výzvou na

vyjadrenie prostredníctvom poštového podniku a následne súd doručoval písomnosti do elektronickej
schránky žalovaného, a tým malo dôjsť k zmene postupu doručovania v neprospech žalovaného,
a teda prvoinštančný súd v konaní nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby
uskutočňoval svoje procesné práva. Žalobca v bodoch I a II svojho vyjadrenia zo dňa 07.11.2019
citoval právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na doručovanie do elektronickej schránky ako aj na povinnosť

právnických osôb komunikovať s orgánmi verejnej správy a súdmi elektronicky. Nakoľko ide o zákonnú
povinnosť, ktorá podľa vyjadrenia žalovaného („k bodu I“) je mu známa, neobstojí odvolací dôvod o
nevedomosti konania z dôvodu zmeny spôsobu doručovania a neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že o
prebiehajúcom konaní nevedel. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným prvoinštačnému súdu
dňa 11.12.2018 a dokonca prijal na pracovnú pozíciu podnikového právnika z dôvodu prebiehajúceho
procesu dňa 06.08.2019, t.j. 3 dni pred pojednávaním. Nič nebránilo žalovanému byť aktívny a navrhnúť

prvoinštačnému súdu pojednávanie odročiť. Žalobca v žiadnom prípade „nepripustil novoty“, pripúšťanie
dôkazov nie je vecou strán sporu, avšak v bode V sa žalobca jasne vyjadril, že predložené dôkazy nie sú
novotami, keďže sú dôkazmi, ktoré žalovanému museli byť známe a dostupné počas prvostupňového
konania, nakoľko sa týkajú alebo sa týkali priamo zmluvných vzťahov, jeho právneho postavenia vo
vzťahu k prevádzkovaniu plavidla a poistenia zodpovednosti za škody. Žalovaným predložené listiny

potvrdzujú skutočnosť, že žalovaný je zodpovedný za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka a nie
sú spôsobilé zmeniť už vyhodnotený skutkový stav (bod VI vyjadrenia). K námietke porušenia práva
na konanie v materinskom jazyku podľa § 155 ods. 1 CSP žalobca sa pridržiava predchádzajúceho
vyjadrenia a má za to, že ako každé iné právo, aj právo na konanie v materinskom jazyku alebo v
inom jazyku, ktorému účastník konania rozumie, je potrebné si uplatniť. Žalovaný - slovenská právnická

osoba - si takéto právo neuplatnila a so súdom konala v slovenskom jazyku (vyjadrenie k žalobe
zaslala v slovenskom jazyku). Právo na konanie vo svojom jazyku podľa § 155 CSP je premietnutím
ústavne garantovaného práva na používanie materinského jazyka v čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2,
má právo na tlmočníka. Uvedený článok Ústavy Slovenskej republiky sa vzťahuje na tých účastníkov

súdneho konania, ktorí neovládajú jazyk v ktorom sa konanie vedie, t.j. slovenský jazyk. Právo na
poskytnutie tlmočníka je súčasne podmienené vyhlásením účastníka konania, že neovláda jazyk, v
ktorom sa konanie vedie. Tzn., že ani z procesného predpisu ani z Ústavy Slovenskej republiky
nevyplýva povinnosť súdu „skúmať a zabezpečiť“ konanie v materinskom jazyku, na ktorú sa odvoláva
žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené ako aj na predchádzajúce vyjadrenia žalobcu uvedené vo

vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 07.11.2019, má žalobca za to, že prvoinštančný súd v konaní
spoľahlivo zistil skutkový stav, v odôvodnení napadnutého rozsudku ho náležite opísal a vyhodnotil a
zistené skutočnosti správne právne posúdil a postupoval procesne správne a teda odvolacie dôvody
žalovanéhoniesúspôsobiléspochybniťvecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudkuprvoinštančnéhosúdu.
Z uvedeného dôvodu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal

žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

9. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. Preskúmaním veci samej z dôvodov uvádzaných v odvolaní žalovaného dospel odvolací súd k
záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo

byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie je jasné, výstižné a presvedčivé, a zodpovedá kritériám stanoveným
v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej
inštancie, z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v celom rozsahu

na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
11. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý
proces, keď vec prejednal a rozhodol na pojednávaní bez jeho prítomnosti, pričom nesprávnosť
procesného postupu vidí v tom, že súd mu doručil žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie prostredníctvompoštového podniku a následne súd doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovaného, o
čom sa žalovaný dozvedel až po 30.08.2019, keď bol zriadený prístup do e-schránky žalovaného
podnikovému právnikovi žalovaného, ktorý bol prijatý do pracovného pomeru dňa 06.08.2019, teda

žalovaný má za to, že týmto postupom - doručovaním písomnosti súdom do elektronickej schránky
žalovaného namiesto pôvodného doručenia žaloby s výzvou na vyjadrenie, došlo k zmene postupu
doručovania v neprospech žalovaného, odvolací súd uvádza, že táto námietka žalovaného nie je
dôvodná.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami a s výzvou na

vyjadrenie prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. dňa 4.12.2018. K žalobe vo veci samej v zmysle
výzvy zo dňa 30.11.2018 podal žalovaný stručné vyjadrenie prostredníctvom konateľa spoločnosti kpt.
Ing. Olega Mollera, doručené súdu prvej inštancie dňa 11.12.2018 a požiadal súd o predĺženie lehoty
na úplné vyjadrenie pre zložitosť prípadu a pre absenciu podnikového právnika v spoločnosti. Súd
prvej inštancie listom zo dňa 8.1.2019 reagoval urgenciou, ktorú doručil do elektronickej schránky
žalovaného dňa 9.1.2019 ( správa bola úspešne doručená č.l. 138). Prvé pojednávanie bolo nariadené

na 13.03.2019, predvolanie do elektronickej schránky bolo doručené žalovanému dňa 15.02.2019
( uplynutie úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia ). Na základe pokynu
sudkyne zo dňa 13.03.2019 bolo pojednávanie telefonicky zrušené z dôvodu nedoručenia predvolania
žalovanému. Následne súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na deň 09.08.2019 pričom
predvolanieboložalovanémudoručenédoelektronickejschránkydňa03.07.2019(správabolaúspešne

doručené - doručenka č.l. 174 ). Pojednávania v uvedený deň sa žalovaný bez ospravedlnenia
nezúčastnil, nežiadal jeho odročenie a súd prvej inštancie tak na pojednávaní rozhodol, že vec prejedná
v neprítomnosti žalovaného. Následne vykonal vo veci dokazovanie, a po vyjadreniach žalobcu vyhlásil
uznesenie o skončení dokazovania a následne aj vyhlásil rozsudok vo veci samej, ktorý žalovaný
potom napadol svojím odvolaním. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje ( ako správne poukázal

aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu ) na § 105 ods . 1, 3, § 107 ods. 1 písm. c) CSP, § 29 ods . 1,
2, 3, § 60e zákona č . 305/2013 Z . z . o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej
moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Z uvedených ustanovení
civilného procesného predpisu upravujúcich doručovanie vyplýva, že povinnosťou súdu je postupovať
pri doručovaní podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe

výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-
Governmente). Zákon o e-Governmente je zákonom lex specialis k Civilnému sporovému poriadku,
ktorý podrobne a kogentne v ust. § 29 až 34 zákona upravuje doručovanie písomnosti súdom do
elektronickej schránky. To znamená, že súd prvej inštancie nepostupoval nesprávnym procesným
postupom a nemenil spôsob doručovania v neprospech žalovaného, ako sa žalovaný domnieva. Podľa

citovaných ustanovení zákona je doručovanie do elektronickej schránky povinné, ak má strana sporu
aktivovanú elektronickú schránku, čo v prípade žalovaného je nepochybne aktivovaná. Žalovaný je
slovenskou právnickou osobou zapísanou do obchodného registra, a teda má podľa § 60e zákona
o e- Govermente aktivovanú elektronickú schránku najneskôr automaticky od dňa 01.07.2017, pokiaľ
nebola aktivovaná skôr na jeho žiadosť. Žalovaný teda prístup do schránky mal po celý čas konania

pred súdom prvej inštancie. Ako vyplýva z doručenky na č.l. 174, predvolanie na pojednávanie, ktoré
súd prvej inštancie vytýčil na deň 09.08.2019 bolo žalovanému doručené do elektronickej schránky dňa
03.07.2019. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď pojednávanie dňa 09.08.2019 otvoril a
pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie
pojednávania a následne vykonal vo veci dokazovanie, a po vyjadreniach žalobcu vyhlásil uznesenie

o skončení dokazovania a následne aj vyhlásil rozsudok vo veci samej. Súd prvej inštancie konal tak
v súlade s Čl. 10 v spojení s 17 CSP, ktorý deklaruje princíp hospodárnosti konania tak, aby bolo
zachovanéprávonaúčinnúarýchluprávnuochranu.Postupsúdu,ktorýmbyznovaodročilpojednávanie
z dôvodov na strane žalovaného tak, ako si žalovaný predstavuje a opisuje v odvolaní (opakovane ho
telefonickyvyzvať),bybolovpríkromrozporesust.§183CSPaporušenímprávažalobcunaspravodlivý

proces. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie svojim procesným postupom (doručovaním
do elektronickej schránky) umožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje procesné práva. Žalovaný
však svoje procesné práva nevyužil. Vo vyjadrení k žalobe doručenej súdu dňa 11.12.2018 žalovaný
požiadal o predlženie lehoty na predloženie dôkazov a vyjadrenia s tým, že chce poveriť právnika so
zastupovaním. Ako je uvedené v odvolaní žalovaný prijal do pracovného pomeru podnikového právnika

až dňa 06.08.2019 ( t. j. v čase pred pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 09.08.2019), tzn. že žalovaný 8
mesiacov vo veci nekonal, hoci o konaní vedel. Neobstojí teda tvrdenie žalovaného, že žalovaný nemal
vedomosti o konaní z dôvodu procesného pochybenia súdu v spôsobe doručovania písomnosti, keďže
žalovaný bol povinný komunikovať s orgánmi verejnej správy a súdmi elektronicky už od 01.07.2017.Na základe uvedených skutočností je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval
procesne správne, keď vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť
neospravedlnil a nepožiadal o odročenia pojednávania z dôležitých dôvodov. Prejednaním veci bez

prítomnosti žalovaného tak neporušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.

13.Zarovnakonedôvodnúposúdilodvolacísúdajďalšiunámietkužalovaného,žedošlokporušeniuust.
§ 155 CSP - právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku. ktorému rozumie. Odvolací
súd na margo tohoto odvolacieho dôvodu uvádza ( tak ako správne uviedol aj žalobca vo vyjadrení

k odvolaniu ), že žalovaný je jednak slovenskou právnickou osobou, a jednak vo vyjadrení k žalobe
zo dňa 11.12.2018 konateľ žalovanej spoločnosti neuplatnil právo konať pred súdom v materinskom
alebo v inom jazyku, ktorému rozumie, práve naopak vyjadril sa v slovenskom jazyku na vysokej
jazykovej úrovni bez gramatických chýb, čiže tu neexistovali žiadne pochybnosti o tom, že konateľ
žalovanej spoločnosti slovenskému jazyku rozumie. Súd nie je povinný automaticky, pri zistený, že
štatutár slovenskej obchodnej spoločnosti nie je slovenskej národnosti (z mena a priezviska štatutára),

zabezpečovať úradne preklady. Takáto požiadavka odvolávateľa je v rozpore s procesným predpisom a
s princípom hospodárnosti konania. Súd priberá tlmočníka až na základe uplatneného práva na konanie
v materinskom jazyku a s prihliadnutím na povahu a okolnosti veci. Teda ako každé iné právo, aj právo
na konanie v materinskom jazyku alebo v inom jazyku, ktorému účastník konania rozumie, je potrebné
si uplatniť. Žalovaný - slovenská právnická osoba - si takéto právo neuplatnila a so súdom konala v

slovenskom jazyku (vyjadrenie k žalobe zaslala v slovenskom jazyku). Právo na konanie vo svojom
jazyku podľa § 155 CSP je premietnutím ústavne garantovaného práva na používanie materinského
jazyka v čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého kto vyhlási, že neovláda jazyk, v
ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka. Uvedený článok Ústavy Slovenskej
republiky sa vzťahuje na tých účastníkov súdneho konania, ktorí neovládajú jazyk v ktorom sa konanie

vedie,t.j.slovenskýjazyk.Právonaposkytnutietlmočníkajesúčasnepodmienenévyhlásenímúčastníka
konania, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie. Tzn., že ani z procesného predpisu ani z Ústavy
Slovenskej republiky nevyplýva povinnosť súdu „skúmať a zabezpečiť“ konanie v materinskom jazyku,
na ktorú sa odvoláva žalovaný.
14. Čo sa týka ďalších tvrdení a predkladaných listinných dôkazov žalovaným v odvolaní, odvolací

súd uvádza, že podľa v súčasnosti platného a účinného Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje
konanie pred súdmi v civilných veciach, tak uvedené skutkové tvrdenia žalovaného predstavujú tzv.
novotu v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, ktorej uplatnenie má súvis s koncentráciou konania
podľa § 154 CSP, ktorý stanovuje, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
medzi ktoré patria podľa § 149 CSP aj skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy

na vykonanie dôkazov, hmotnoprávne námietky, možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí. Uvedené prostriedky, ak neboli použité do vyhlásenia uznesenia o
skončení dokazovania, možno ako novotu v odvolacom konaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366
CSP/. Teda to znamená, že strany sporu musia uplatniť prostriedky procesného útoku alebo procesnej
obrany/§ 149 CSP/, včas, do určitého časového momentu, ktorým je v prípade zákonnej koncentrácie
konania /§154 CSP/ vyhlásenie uznesenia konajúceho súdu o skončení dokazovania. Ak sú prostriedky
procesného útoku alebo procesnej obrany uplatnené stranou sporu až po tomto časovom okamihu,

nemožno im priznať procesnoprávne účinky a súd na ne neprihliada. Odvolací súd z obsahu súdneho
spisu zistil, že v predmetnej veci bol žalovaný zo strany súdu prvej inštancie vyzvaný na písomné
vyjadrenie k žalobe žalobcu, uvedenie rozhodujúcich skutočností na svoju obranu a označenie dôkazov,
a zároveň bol poučený v zmysle § 154 CSP, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany
musí uplatniť najneskôr do vyhlásenie uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Po takomto poučení

sa žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 11.12.2018 vyjadril, pričom na svoju obranu
uviedol len tvrdenie o zodpovednosti vodiča kapitána plavidla mnl. „Murgal za nehodu plavidla, pričom
dôkazy na podporu svojho tvrdenia o zodpovednosti vodiča (kapitána) plavidla mnl. „Murgal" za nehodu
plavidla však nepredložil. Žalovaný žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody (skutočnú škodu a
ušlý zisk) a jej výšku nepoprel. Skutočnosť, že žalovaný neprejavil záujem o spor, jeho pasivita nemôže

byť na jeho prospech. Žalovaný dôkazy potom ani neoznačil ani nepredložil súdu prvej inštancie do
momentu vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania na pojednávaní dňa 09.08.2019. Z uvedeného
vyplýva, že do momentu zákonnej koncentrácie konania v danej veci /vyhlásenie uznesenie o skončení
dokazovania súdom prvej inštancie dňa 09.08.2019/ žalovaný nielenže nepredložil listinné dôkazy, ktorémali preukazovať ním tvrdené skutočnosti, ale tieto listiny ani neoznačil, nešpecifikoval tak, aby sa
mohlo jednať o riadny návrh na vykonanie dokazovania. O význame zákonnej koncentrácie konania bol
pritom zo strany súdu prvej inštancie riadne poučený. Z uvedeného potom vyplýva, že všetky popretia

skutkových tvrdení žalobcu, vlastné skutkové tvrdenia a hmotnoprávne námietky, ktoré žalovaný použil
vo svojom odvolaní, žalovaný v spore uplatnil až po okamihu zákonnej koncentrácii konania. Z pohľadu
odvolacieho konania potom platí, že uvedené skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré tento prvýkrát použil
až vo svojom odvolaní, žalovaný v spore uplatnil až po okamihu zákonnej koncentrácii konania a jedná
sa preto o novoty uplatnené v odvolacom konaní. Na takéto novoty by mohol odvolací súd prihliadať

len za splnenia podmienok § 366 CSP, teda ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd však v tomto spore nezistil
naplnenie žiadneho z už uvedených dôvodov § 366 CSP pre uplatnenie novôt zo strany žalovaného v
odvolacom konaní. Novoty uplatnené žalovaným sa netýkajú procesných podmienok /medzi ktoré patria

napríklad právomoc súdu, príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie),
neexistenciaprekážkyprávoplatnerozhodnutejveci(reiiudicatae),spôsobilosťstranysamostatnekonať
pred súdom (procesná spôsobilosť) a podobne/, netýkajú sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia
súdu a nejde ani o situáciu, kedy ich žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Novotami uplatnenými žalovaným v jeho odvolaní nemá byť ani preukázané, že v konaní došlo

k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené súvisí s uplatnením
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto inou vadou je akékoľvek procesné pochybenie
súdu prvej inštancie, ktoré nie je subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, za
predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Príkladom takejto inej vady môže

byť nesprávne realizované poučenie zo strany súdu, pochybenia pri vykonávaní dokazovania, porušenie
viazanosti súdu inými rozhodnutiami a podobne. Žalovaný vo svojom odvolaní konkrétnu vadu konania
pred súdom prvej inštancie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci netvrdí, a teda
ani neodôvodňuje použitie novoty v odvolacom konaní z tohto dôvodu a odvolací súd sám takúto vadu
pri preskúmaní veci nezistil.

15. Keďže v spore nebola splnená žiadna zo zákonných podmienok, za splnenia ktorej by odvolací
súd mohol prihliadnuť na novoty uplatnené žalovaným v jeho odvolaní, považuje odvolací súd skutkový
stav zistený vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie za úplný a správny a za rovnako správne
považuje aj jeho právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie. Teda súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania mal správne za preukázané, že k škodovej udalosti, ktorá má svoj pôvod v

prevádzke dopravného prostriedku a vzniku škody skutočne došlo, a príčinná súvislosť medzi škodnou
udalosťou a vzniknutou škodou je daná. Nakoľko došlo k stretu dvoch prevádzok, pričom nebola
preukázaná žiadna účasť žalobcu na spôsobení škody, za škodu zodpovedá výlučne a v plnej výške
žalovaný, ktorý sa tejto zodpovednosti zbaviť nemôže. Niet pochýb, že škodová udalosť má pôvod v
osobitnej prevádzke dopravného prostriedku, a teda žalovaný nemá možnosť liberácie a už vôbec nie

na základe ním tvrdenej skutočnosti o tom, že škodovú udalosť nezavinil bez predloženia príslušných
dôkazov (nepredložil a ani nenavrhol žiadny dôkaz). Súd prvej inštancie teda správne zodpovednosť
za škodu posúdil ako zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa
§ 427 a nasl. Občianskeho zákonníka.

16. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2
CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).