Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118213877
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118213877.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: JUDr. I.
Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, O., štátny občan SR, právne zastúpený Mgr. Tomášom
Michnicom, advokátom so sídlom V. XXX/XX, O. proti žalovanému: Žilinská univerzita v Žiline, so
sídlom Univerzitná 8215/1, Žilina, IČO: 00 397 563, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie
neplatnosti ručiteľskej listiny, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
6C/76/2018-63 zo dňa 28. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) v celom rozsahu zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia (deklarovania) neplatnosti dvoch právnych úkonov, a to: a)
kúpnej zmluvy č. 46-3/2008 uzavretej dňa 29.09.2008 medzi žalovaným ako predávajúcim a obchodnou
spoločnosťou RaS Slovakia, s.r.o., so sídlom Námestie SR 8/3, Bytča, IČO: 36 410 756, ako kupujúcim a
b) ručiteľského vyhlásenia žalobcu adresovaného veriteľovi N. P. T., D., so sídlom Štúrova 5, Bratislava,
IČO: 31 318 916 obsiahnutého v ručiteľskej listine č. 2500/08/330-RL-01 zo dňa 05.05.2011 podpísanej

žalobcom ako ručiteľom a N. P. T., D. so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916 ako veriteľom.

2.Súd prvej inštancie východiskovo vymedzil, že žalobca sa domáhal určenia právnej skutočnosti a nie
určenia, či tu právo je, alebo nie je. Právny úkon (v danom prípade kúpna zmluva a ručiteľské vyhlásenie)
je totiž právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája zánik práv a povinností zmluvných strán.
Z tohto vyplýva, že pre účely ust. § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie ne/platnosti právneho
úkonu ako žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, kde nie je potrebné tvrdiť a ani preukazovať naliehavý

právny záujem. Z tohto dôvodu považoval námietku žalovaného o nedostatku naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení za nedôvodnú.
3.Nadväzne okresný súd s poukazom na znenie ust. § 137 písm. c) a d) CSP (všetky citované v
napadnutom rozsudku) a s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy (formulujúcej zámer
vylúčiť všetky nepotrebné žaloby o určenie ne/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností,
ktoré vyvolávajú ďalšie súdne spory) k aktuálne účinnému procesnému kódexu konštatoval, že CSP
zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej

skutočnosti za podmienky, že to explicitne vyplýva z osobitného právneho predpisu, čo v súdenej veci
nie je splnené. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy podľa cit. ust. § 588 OZ a rovnako ani ručiteľského vyhlásenia podľa cit. ust. § 303 ObZako právnej skutočnosti. Už len z tohto dôvodu - procesnej neprípustnosti - bolo na mieste túto žalobu
zamietnuť.

4.Okrem toho sa však súd prvej inštancie stotožnil aj s námietkou žalovaného o nedostatkoch
vecnej legitimácie v rámci posudzovanej veci/žaloby. Vecnou legitimáciou v konaní o určenie právnej
skutočnosti (v prípade jej prípustnosti) totiž disponuje ten, kto je subjektom práva, o ktoré v konaní ide,
alebo ktorého právnej sféry sa sporná právna skutočnosť týka.
5.Pokiaľ v danej spojitosti ide o žalobu v časti o určenie neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, žalobca nebol

účastníkom tohto právneho úkonu a ani právnym nástupcom ktoréhokoľvek účastníka tohto právneho
úkonu. Požadované určenie tak nie je spôsobilé dotknúť sa jeho právnej sféry a žalobca tak v tejto časti
konania nemá vecnú legitimáciu. Skutočnosť, že žalobca bol konateľom jedného z účastníkov sporného
právneho úkonu na závere súdu nič nemôže zmeniť.
6.Čo sa týka žaloby v časti o určenie neplatnosti dotknutého ručiteľského vyhlásenia, resp. ručiteľskej
listiny, tu nemá vecnú legitimáciu žalovaný, nakoľko nebol účastníkom predmetnej zmluvy o splátkovom

úvere a preto sa jeho právnej sféry nijako nedotýka ručiteľské sporné vyhlásenie žalobcu.

7.Okresný súd uzavrel/zhrnul, že opísané skutočnosti sú dôvodmi na zamietnutie žaloby bez
meritórneho prieskumu otázky platnosti sporných právnych úkonov/skutočností.

8.Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto by bolo namieste priznanie mu nároku na
náhradu trov konania. V prejednávanej veci však žalovanému preukázateľne žiadne účelne vynaložené
výdavky ako trovy konania nevznikli, preto mu okresný súd dotknutý procesný nárok s prihliadnutím na
zásadu procesnej ekonómie (čl. 17 CSP) nepriznal.

9.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému
súdu na ďalšie konanie. Namietal, že aktívne legitimovaný k žalobe na určenie môže byt' aj subjekt,
ktorý nie je účastníkom právneho vzťahu (práva). Žalobca pritom bol konateľom jedného z účastníkov
sporného právneho úkonu, o ktorý v predmetnom spore ide.
10.Následne podľa odvolateľa skutočnosť, že konajúci súd sa nijakým spôsobom nezaoberal skúmaním

platnosti/neplatnosti sporných právnych úkonov/skutočností, má za následok porušenie zásady
na spravodlivý súdny proces. Takáto absencia náležitého a zrozumiteľného odôvodnenia svojho
rozhodnutia je nezákonná, porušuje princípy právnej istoty, rovnosti účastníkov strán a neguje
demokratické princípy, o ktoré sa opiera demokracia a nezávislosť. Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je totiž aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (uznesenie NS SR zo dňa
29.10.2012, č.k. 5Sžf/82/2011).

11.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný navrhol odvolanie v celom rozsahu zamietnuť

a potvrdiť napadnutý rozsudok.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), subjektívne legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu (§ 359
CSP), vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného
súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

13.S ohľadom na obsah predostretého opravného prostriedku je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné
poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a

súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP).
14.Z opísaného aspektu je evidentné, že hoci súd prvej inštancie pomenoval 2 samostatné dôvody
zamietnutia žaloby, a to (1.) absenciu osobitného predpisu, ktorý by explicitne pripúšťal možnosť
domáhať sa (za daných okolností) určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. ručiteľského vyhlásenia
(bod 3 tohto odôvodnenia) a (2.) nedostatok vecnej legitimácie označených sporových strán pri oboch

právnych úkonoch (body 4 až 6 tohto odôvodnenia), vo vzťahu k prvému dôvodu absentuje akékoľvek,
tobôž relevantné spochybnenie zo strany žalobcu/odvolateľa. Táto rezignácia na protiargumentáciu voči
nosnému (jednému z dvoch samostatných) dôvodu napadnutého rozsudku bez ďalšieho nevyhnutnevedie k procesnému neúspechu odvolateľa v tomto štádiu konania. Určujúci záver súdu prvej inštancie
o neprípustnosti predmetnej určovacej žaloby totiž/teda ostáva (odvolaním) nedotknutý.
15.Nadväzne, pri ustálenom východisku o procesnej neprípustnosti takejto žaloby, neprichádza (ako

náležite konštatoval okresný súd) jej vecný prieskum. Neobstojí preto tvrdenie odvolateľa o porušení
(jeho) práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V okolnostiach súdenej veci je totiž
konštatovaním zle zvoleného procesného prostriedku (určovacej žaloby) obsah žaloby „vyčerpaný“.
Inými slovami, tým, že ide o žalobu neprípustnú, nie je (logicky) možné zaoberať sa jej predmetom
(skúmaním platnosti/neplatnosti sporných právnych), ako sa toho domáha odvolateľ.

16.Nad bezprostredne nevyhnutný rámec možno doplniť, že neúplnou je dokonca i odvolacia
argumentácia smerujúca voči druhému zo zamietajúcich dôvodov, keď odvolateľ vôbec nereaguje
na čiastkový záver okresného súdu, v zmysle ktorého pri žalobnom návrhu smerujúcom k určeniu
neplatnosti ručiteľského vyhlásenia nemá vecnú legitimáciu žalovaný, nakoľko nebol účastníkom zmluvy
o splátkovom úvere. Týmto (účastníkom) bol banka poskytujúca úver (N. P. T., D.), táto však žalobcom

označená nie je.

17.Iné dôvody odvolateľ proti rozsudku okresného súdu nevzniesol, preto krajský súd s poukazom na
svoju principiálnu viazanosť (§ 380 ods. 1 CSP) odvolacími dôvodmi potvrdil (keď nezistil ani nedostatky
v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti - § 380 ods. 2 CSP) napadnuté

rozhodnutie v merite veci ako vecne správne.
18.Závislý výrok o aplikácii princípu pomerného úspechu vo vzťahu k trovám prvoinštančného konania
nebol žiadnou zo sporových strán osobitne spochybnený.

19.Výrok krajského súdu o trovách odvolacieho konania vychádza z § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262

ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na plný procesný úspech žalovaného v tomto štádiu konania
mu odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
konečnej/konkrétnej výške trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251
CSP) odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

20.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §

429 ods. 2 CSP.