Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118319352
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:6118319352.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so

sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01, Žilina, IČO: 50 496 166, zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,
so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23, Bratislava - Staré mesto,
IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02, Bratislava,
IČO: 37 928 422 o zaplatenie 188,10 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 188,10 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania
od 15.7.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 188,10 eur, úroku z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 188,10 eur od 15.07.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Nárok odôvodnil tým, že dňa 15.03.2018 došlo v Rajeckých Tepliciach k dopravnej nehode, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW XXXxD, EČV: G ktorého držiteľom v
čase dopravnej nehody bola poškodená spoločnosť Scheidt & Bachmann Slovensko s.r.o., so sídlom

Priemyselná 14, 010 01 Žilina. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla
Volkswagen Bora, EČV: G v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je
evidovaná pod č. 9527532119. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na
ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 48/2018 zo dňa
04.04.2018, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky BMW
2AT, EČV: G Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru
č. 2018052 zo dňa 09.04.2018, splatnú dňa 16.04.2018 na sumu 485,- eur bez DPH. Uvedená suma

je fakturovaná za obdobie od 04.04.2018 do 09.04.2018 , t.j. 6 dní, pričom výška denného nájomného
predstavovala 76,67 eur bez DPH. V sume 485,- eur bez DPH je zahrnutý aj jednorazový poplatok za
pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 25,- eur bez DPH. Poškodený zároveň
dňa 09.04.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie
vyplývajúce z poistnej udalosti č. 9527532119 zo dňa 15.03.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených
nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 485,- eur bez DPH, spolu s jej príslušenstvom a
právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u

žalovaného listom zo dňa 13.04.2018. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 02.07.2018, zaslaného
žalobcovi jasne vyplýva, že dňa 29.06.2018 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu
poistnej udalosti. Dňa 03.07.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného
motorového vozidla vo výške 296,90 eur bez DPH. Krátenie poistného plnenie bolo dôvodené vlastnýma svojvoľným určením výšky denného nájomného, a to na sumu 58,- eur bez DPH. Poistné plnenie bolo
tiež neoprávnene znížené o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla, a to aj napriek tomu,
že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady. Takto určené poistné plnenie bolo následne

znížené o svojvoľný odpočet tzv. prevádzkových nákladov vozidla a zmeny technickej hodnoty.

3.Žalobcazdôraznil,ženákladyvovýške485eurbezDPHbolipoškodenýmvynaloženénutneaúčelne,
keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady
škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a

nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil.

4. Uplatnený nárok vo výške 188,10 eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 485 eur bez DPH uvedenej
na faktúre č. 2018052 za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia
vo výške 296,90 eur bez DPH.

5.Ďalejuviedol,žesiuplatňujeajúrokyzomeškania.Vtejtosúvislostipoukázalnato,žedňa29.06.2018
bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní
odo dňa 15.07.2018, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.
6. Na základe návrhu v upomínanom konaní vydal Okresný súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn.

6Up/528/2018 dňa 20.08.2018 platobný rozkaz, ktorým vyhovel návrhu.

7. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý zdôvodnil tým, že aj keď žalobca právne
nezdôvodnil uplatnený nárok, zdôraznil, že tento nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ani zo zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník, teda žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej
vecnej legitimácie na strane žalovaného.

8. Tiež žalovaný namietal, že žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný.

9. K priamo uplatnenému nároku poukazoval na skutočnosť, že žalobca sa odvolával na Zmluvu o
nájme, z ktorej mu nie je zrejmé, kto a kedy ručne dopísal do Zmluvy o nájme dobu skončenia nájmu.
Mal za to, že k realizácii uvedeného došlo zjavne až po podpise Zmluvy o nájme. Žalobca k Zmluve o
nájme predložil Protokol o prenájme Náhradného vozidla, z ktorého nie je vôbec zrejmé na akom mieste
došlo či už k prevzatiu Náhradného vozidla poškodeným od žalobcu alebo následnému odovzdaniu

náhradného vozidla poškodeným žalobcovi. Z predloženej dokumentácie zároveň nemožno zistiť aká
osoba konala za poškodeného a či sa teda jednalo o osobu oprávnenú konať za poškodeného. Žalobca
zároveň nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V Čestnom prehlásení
poškodenéhosícepoškodenýuviedol,žemalodžalobcuzapožičanénáhradnévozidlozdôvodu,žejeho
vozidlo bolo po poistnej udalosti umiestnené v autoservise až do vydania vozidla po vystavení krycieho

listu poisťovňou a nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo, a prenájom náhradného vozidla bol pre neho
nevyhnutný, avšak tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný a ani preukázaný, preto
ho považuje za zjavne účelový. Argumentácia žalobcu, ako aj poškodeného v jeho čestnom prehlásení,
že vozidlo poškodeného muselo byť údajne umiestnené v autoservise do vystavenia krycieho listu
poisťovňou, je podľa jeho názoru účelová a ničím nepodložená.

10. Ďalej poukazoval na oznámenie o poistnom plnení predložené zo strany žalobcu, v zmysle ktorého
bolo žalobcovi zo strany žalovaného poukázané plnenie v sume 296,90 eur, čo potvrdil aj samotný
žalobca.

11. Žalobca požiadal príslušný súd o pokračovanie v konaní a k odporu uviedol, že žalobca odvodzuje
existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore od ust. § 524 zákona č. 40/1964 Zb.. S
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“ Predmetom
postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi.
S poukazom na názor v komentovaných predpisoch Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár,

2. Diel, 2011, str. 1498, súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku
budúcu,pokiaľjeurčitáaidentifikovateľná.Napostúpeniejespôsobiláajpohľadávka,ktorejexistenciaje
sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu,
že OZ alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje.12. Žalobca zdôraznil, že faktúrou č. 2018052 zo dňa 09.04.2018 uplatnil za prenájom vozidla zn.
BMW 2AT podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. 48/2018 sumu vo výške 485,- eur bez DPH

voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z
titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu
z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala
charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom
predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.04.2018, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné

započítanie pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania
majetkových hodnôt z majetkovej sféry, poukázal na to, že v tejto časti na nesporný obsah dojednania
zmluvy o postúpení pohľadávky z 09.04.2018 podľa bodu 5, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že
ich vzájomné nároky /na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné
vozidlo/ sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1
vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Zdôraznil, že v nadväznosti na to možno konštatovať

splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako
práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods.
1 zákona o PZP, vo výške žalovanej istiny v sume 188,10 eur zodpovedajúcej rozdielu sumy 485,- eur
bez DPH a už poskytnutého plnenia v sume 296,90 eur bez DPH.

13. Poukázal na to, že z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ
v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej
strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Na túto skutočnosť poukazuje aj
zásada, že zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo, čo musí hneď vrátiť (dolo agit, qui petit, quod statim
redditurus est); v rovine procesného práva to znamená, že nikto sa nemôže s úspechom domáhať

žalobou plnenia, ktoré by zároveň po splnení musel vrátiť, pretože dlžníkovi prislúcha zodpovedajúci
vzájomný nárok. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou
(surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia. (Fekete, I.: Občiansky zákonník,
Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1708) 19. K tejto problematike poukázal na Uznesenie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, v zmysle ktorého „Záver súdu, že nebol

preukázaný vznik škody poškodeného t.j. zaplatenie nájomného za požičanie vozidla, tak je potrebné
vychádzať zo Zmluvy o postúpení z 2.4.2013, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu
pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako
prenajímateľom. Tiež odvolací súd prisvedčil námietke odvolateľa, že úhradu nájomného supluje v
tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom

postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému
ako následok dopravnej nehody. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný na podanie žaloby, keďže poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na
žalobcu, ak mu samotná škoda ešte nevznikla. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná
škoda podľa §442 ods. 1, Obč. zák. v spojení so zák. č. 381/2001, t.j. náklady spojené s odstraňovaním

dôsledkov poškodenia medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na
uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v
zmysle § 525 ods. 1, Občianskeho zákonníka, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne
legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné

postúpenie pohľadávky. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi
ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku
čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaných.“

14. Tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého žalobcom uplatnený nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001

Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla ani z Občianskeho zákonníka považoval za nepravdivé. Nároky, ktoré sú hradené z povinného
zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej
čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia
sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok
vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej
nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla
podľaustanovenia§420OZ.Zdikcieustanovenia§4ods.1oPZPvyplýva,žeokruhsubjektovjeurčenýuniverzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda
zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 OZ

(t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú
škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená
na princípe zavinenia).

15. Poukázal na to, že podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ

poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ a podľa § 442 ods. 1 OZ: „Uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“

16. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Poukazoval na to, že je

zavádzajúce tvrdenie žalovaného o absolútnej neplatnosti postúpenia pohľadávky. Poškodený mal voči
žalobcovi pohľadávku (A - odplata) vo výške 485 eur z titulu odplatného postúpenia svojej pohľadávky
voči žalovanému (C - náhrada škody) a žalobca mal voči poškodenému pohľadávku (B - nájomné) vo
výške 485 eur bez DPH z titulu nároku na úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Išlo o postúpenie
budúcej pohľadávky C, keďže táto reálne vznikla až započítaním pohľadávky A s pohľadávkou B, pričom

moment započítania pohľadávok reálne predstavoval úhradu, a teda i vznik škody. Vzhľadom na vyššie
uvedené považoval tvrdenia žalovaného ohľadom absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia
pohľadávky za neopodstatnené.

17. K žalovaným namietanej ručne dopísanej dobe skončenia nájmu v Nájomnej zmluve č. 48/2018 si

uviedol, že v zmysle OZ nájomný vzťah vzniká v okamihu, keď sa zmluvné strany dohodli o podstatných
zložkách zmluvy, ktorými sú predmet nájmu a nájomné. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu
určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu
trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétny dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú
skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe

dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však
isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli
na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej
zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda
alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise,

teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla,
pričom len počas tejto doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a
účelne vynakladané.
18. K tomu, že žalovaný ďalej namieta, že z predloženej dokumentácie nie je zrejmé na akom mieste
došlo k prevzatiu a odovzdaniu náhradného vozidla, poukázal na to, že je bezpredmetné vo vzťahu k

uplatnenému nároku. K námietke, že zo žalobcom predloženej dokumentácie nemožno zistiť aká osoba
konala za poškodeného a či táto osoba je oprávnená konať za poškodeného uviedol, že poškodeným z
poistnej udalosti, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok je spoločnosť Scheidt & Bachmann Slovensko
s.r.o. Z obchodného registra vyplýva, že v mene spoločnosti podpisujú písomné právne úkony vždy
dvaja konatelia alebo jeden konateľ s prokuristom. Konateľmi tejto spoločnosti sú Ing. Y.. Z podkladov

priložených k návrhu na vydanie Platobného rozkazu vyplýva, že boli podpísané konateľom Dr. PA.
ktorý bol však v danom čase splnomocnený ďalším konateľom spoločnosti Ing. X. na zastupovanie
pri právnych úkonov súvisiacich s nájmom náhradného vozidla, pričom takýto postup nevylučuje ani
Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník. Keďže nájom náhradného vozidla a z neho vyplývajúci
nárok na náhradu nákladov je podmienený viacerými atribútmi z hľadiska nutnosti a účelnosti, vyžaduje

si nájomný vzťah medzi žalobcom a poškodeným určitú flexibilitu, ktorú poškodený zabezpečoval, a to
aj vzhľadom na rozsiahlosť jeho podnikateľských aktivít, udelením plnomocenstva jednému konateľovi.

19.Knutnostiprenájmunáhradnéhovozidlavyslovilnázor,žetútopovažujezaúčelovúabezpredmetnú,
keďže žalovaný touto argumentáciou spochybňuje samotnú potrebu využívania motorového vozidla

poškodeným. Poukázal na to, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové
vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval
poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním
svojich súkromných i pracovných potrieb. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať,aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od
svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Na zabezpečenie chodu a organizácie práce si poškodená
spoločnosť nevyhnutne na čas opravy svojho vozidla musela prenajať motorové vozidlo od žalobcu,

pretože nemala iné voľné služobné vozidlo, ktoré by poškodené vozidlo nahradilo.

20. K účelnej dobe prenájmu náhradného vozidla uviedol, že je bežnou praxou autoservisov, vydať
opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného
plnenia poisťovňou, je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia

poistnej udalosti a vydaním krycieho listu, ako tomu bolo aj v danom prípade. V prípade opravy
poškodeného vozidla je jedným z pojmových znakov odplatnosť tohto záväzkového vzťahu. Oprava
vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady
škody žalovaným. Poukázal aj na skutočnosť, že celková doba trvania nájmu nebola v danom prípade
zo strany žalovaného rozporovaná.

21. K výške nájomného za náhradné vozidlo uviedol, že vzhľadom na typ požičaného vozidla bola
denná sadzba nájomného za náhradné vozidlo upravená na 58,- eur bez DPH/deň, podľa cenníka
servisu MD-Bavaria Žilina, kde bolo opravované poškodené vozidlo. K uvedenému postupu namietal, že
žalovaný v rozpore so zákonom do dnešného dňa neposkytol podrobnejšie vysvetlenie ani neprodukoval
žiadne dôkazy. Naopak z cenníka žalobcu vyplýva sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo

BMW 2AT, porovnateľné s poškodeným vozidlom (BMW 525xD) vo výške 76,67 eur bez DPH. Poukázal
aj na prehľad cien autopožičovní v žilinskom regióne, z ktorých vyplýva sadzba denného nájomného
za vozidlá porovnateľné s poškodeným vozidlom je vo výške 103,20 eur s DPH (EASY) a od 100
eur s DPH, resp. 83 eur bez DPH (MD-Bavaria Žilina, s.r.o). Tiež vyslovil názor, že z judikatúry
vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode

hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými
sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté
porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej
(predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu,
pričom poukazoval na názory vyslovené v rozhodnutiach Okresného súdu Bratislava I rozsudok zo dňa

06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp.
zn. 2Cob/134/2014).

22. K poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla a odpočtu tzv. prevádzkových nákladov a amortizácii
poukázal na to, že žalovaný krátil poistné plnenie o tzv. pevné prevádzkové náklady vo výške 5,35

eur a zmenu technickej hodnoty vozidla vo výške 45,75 eur. Žalovaným tvrdené predpokladané
zníženie technickej hodnoty poškodeného vozidla za predpokladu jeho používania po dobu priznanú
za zapožičanie náhradného vozidla však nebolo podložené žiadnymi dôkazmi. Z procesnej obrany
žalovaného nevyplýva, na základe akého právneho podkladu žalovaný krátil poistné plnenie práve o
sumu 5,35 eur a 45,75 eur a takúto procesnú obranu hodnotil ako tendenčnú a účelovú, v snahe oddialiť

splnenie splatného záväzku. Vo vzťahu k zmene technickej hodnoty vozidla (amortizácii) odpočítanej od
nákladov na použitie náhradného vozidla poukazoval na závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp.zn.
2Obdo/48/2012 z 28.3.2013, podľa ktorých: „V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou
nehodou a následne vykonaná oprava pri použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje,
pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická

hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby sa obnovil stav vozidla,
ktorý tu bol pred škodovou udalosťou /dopravnou nehodou/ a k vynaloženiu nákladov na vykonanú
opravu bol žalobca nútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu
vznikla z titulu dopravnej nehody za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane
žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.j. že by na opravu vozidla boli použité

nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzky- schopnosti vozidla, resp. že by nové diely s
opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem
leadere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho
právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je aj v zhode so spravodlivým výkladom
zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v

celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa
toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého
procesu v zmysle Článku 46 Ústavy SR a Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných slobôd.“ K poplatku vo výške 25,- eur bez DPH uviedol, že predstavuje paušalizovaný
ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom
náhradného vozidla, a preto žalovaný je povinný ho uhradiť. Z cenníka žalobcu vyplýva, že poplatok

je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu,
musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody.
Poplatok 25,- eur bez DPH predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť
tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vo vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti

a nutnosti vynaloženia týchto nákladov poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu
Žilina sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, podľa ktorých: „Súdna prax považuje za skutočnú
škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom
alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku
dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav,
keď nemožnosť užívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za nájom

požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil a uplatňoval v súdnom spore, ktorá
cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikli, a ktoré
by inak nenastali, ak by mohol užívať svoje vlastné vozidlo. Skutočnou škodou je aj majetková ujma
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutne vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného
stavu,prípadneabybolivpeniazochvyváženédôsledkytoho,ženavráteniedopôvodnéhostavunebolo

možné zabezpečiť hneď.“

23. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.10.2018 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Žilina, pričom podľa ustanovenia § 13 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP žiadal veci
postúpiť Okresnému súdu Bratislava I, pretože podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, ani žiadneho iného zákona sa nepovažuje prenájom
náhradného vozidla za škodu, máme za to, že v tomto smere nie sú splnené podmienky na určenie
miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. b) CSP.

24. Žalovaný v duplike tiež zdôraznil, že žalobca od uplatňovaného nároku zjavne neodpočítal náklady,
ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla ak by k jeho poškodeniu
nedošlo, pričom túto skutočnosť Žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil.

25. Ďalej opätovne namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko z uvádzaného skutkového stavu

vyplýva, že poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného
potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. S poukazom uvedené
a znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval
dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením
predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na

Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku Žalobcu pred jej cesiou poškodený Žalobcovi neuhradil a teda
mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného,
ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inými slovami, uvedeným
postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu
pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho

zákonníka. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe
vzájomného zápočtu údajne realizovaného v Žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky
ako to uvádza Žalobca. Vychádzajúc zo Žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž
jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle
vyššie uvedeného podľa nášho názoru neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných

pohľadávok poškodeného a Žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči Žalobcovi
pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na Žalobcu a kauzálne Žalobcovi následne
nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne
Žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať
aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní, pretože daný

právny úkon je v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný.

26. Vo veci súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Pojednávania sa nezúčastnil žalovaný, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil a zotrval na svojich vyjadreniach.27. Žalobca poukázal na žalobu a svoje vyjadrenia. Zdôraznil, že v danom prípade bola práve
predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom, ktorá bola predložená

spolu so žalobným návrhom založená aktívna legitimácia žalobcu pre uplatnenie predmetného nároku.
K otázke samotného vzniku práva poukázal na obsah zmluvy o postúpení pohľadávok a to konkrétne v
bode 5, kde si zmluvné strany, teda žalobca a poškodený dohodli započítanie ich vzájomných nárokov
na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo práve
momentom podpisu tejto zmluvy o postúpení pohľadávky. K rozporovaniu jednotlivých skutočností,

konkrétne výška denného nájomného, náklady na pristavenie, čistenie a prevzatie náhradného vozidla
a tiež odpočet prevádzkových nákladov a zmena technickej hodnoty vozidla zdôraznil, že žalobcom
boli predložené dôkazné prostriedky, ktorými preukázal opodstatnenosť výšky denného nájomného
dôvodnosť nároku fakturovanom zo strany žalobcu. Zdôraznil, že žalovaný v danom prípade nepodložil
svoje tvrdenia nijakými dôkaznými prostriedkami a tým účelovo znižuje výšku ním priznaného plnenia a
ide o svojvoľný neoprávnený a ničím nepodložený postup. K poplatku za pristavenie, čistenie a prevzatie

náhradného vozidla poukázal na to, že poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu, ak má
poškodený záujem prenajať si náhradné vozidlo, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, pričom tento
poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Tento bol medzi poškodeným a žalobcom bol riadne dojednaný
v nájomnej zmluve a ide o poplatok, ktorý predstavuje paušálne náklady za jeho pristavenie, čistenie a
prevzatie. Čo sa týka jednotlivých prevádzkových nákladov, a nákladov na pokles všeobecnej hodnoty

vozidla, tiež vyslovil názor, že z predložených tvrdení žalovaným nie je zrejmé, na základe čoho pristúpil
k takémuto zníženiu poistného plnenia a v tomto smere tiež nepredložil dôkazy a nepreukázal výpočet
týchto nákladov vzhľadom k čomu máme za to, že ide o neoprávnené krátenie poistného plnenia.

28. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov.

29. V konaní nebolo sporné, že dňa 15.03.2018 došlo v Rajeckých Tepliciach k dopravnej nehode,
škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW XXXxD, EČV: G
ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená spoločnosť Scheidt & Bachmann Slovensko
s.r.o., so sídlom Priemyselná 14, 010 01 Žilina ani to, že k vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou

motorového vozidla Volkswagen Bora, EČV: G v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného,
ktorý dopravnú nehodu zavinil. V tomto rozsahu žalovaný skutkové tvrdenia nerozporoval a pri likvidácii
poistnej udalosti a za svojho poistenca plnil nároky titulom opravy vozidla poškodeného. Poistná udalosť
je u žalovaného evidovaná pod č. 9527532119.

30. Súd z obsahu Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 48/2018 zo dňa 04.04.2018 zistil, že
poškodený spoločnosť Scheidt & Bachmann Slovensko s.r.o., so sídlom Priemyselná 14, 010 01 Žilina
na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky BMW 2AT, EČV:
G Zmluva obsahuje podpis na mieste nájomcu, ku ktorému nie je pripojený dodatok označenia mena
a funkcie danej osoby. Hoci podľa výpisu z obchodného registra Scheidt & Bachmann Slovensko s.r.o.

vyplýva, že konatelia konajú za spoločnosť každý samostatne. Písomné právne úkony podpisujú vždy
dvaja konatelia alebo jeden konateľ s prokuristom, podľa názoru súdu s výkladom ust. § 13 a násl.
Obchodného zákonníka sa nevyhnutnosť podpisu dvoch osôb vzťahuje výhradne na právne úkony v
povinne písomnej forme. Naviac podľa predloženého plnomocenstva je zrejmé, že za poškodeného
konal konateľ spoločnosti Dr. V., ktorý bol však v danom čase splnomocnený podľa predloženého

plnomocenstva aj ďalším konateľom spoločnosti Ing. X. Súd taktiež v súlade s princípom záväznosti
právnych vzťahov a doktríny platnosti právnych úkonov nie je možné, aby nesporný úkon medzi inými
osobami podľa ktorého si vzájomne plnili a nie je v rozpore s dobrými mravmi či zákonom, namietla
tretia osoba.

31.Vkonanínebolosporné,žedobanájmuaodovzdaniavozidlabolavtrvaní6dnívčaseod04.04.2018
do 09.04.2018, kedy bolo vozidlo v oprave. V tejto súvislosti súd považuje za irelevantné, či došlo k
ukončeniu nájmu vpísaním dátumu do zmluvy pri odovzdaní vozidla, prípadne či by doba nájmu bola
ohraničenávznikominejskutočnostiapod.,prípadnedoodovzdaniavozidlanadobuneurčitú.Podstatné
je, že došlo k dohode o ukončení doby nájmu a vráteniu veci, čím došlo k ukončeniu nájomného vzťahu

a dĺžka nájmu zodpovedala celkovej dobe opravy a vydanie opraveného vozidla poškodenému.
32. V danom rozsahu žalovaný neuviedol relevantné skutkové tvrdenia o tom, kedy malo dôjsť k
ukončeniu nájmu skôr, prípadne k účelnosti dĺžky nájmu. Hoci bola účelnosť žalovaným rozporovaná,
neuviedol vlastné skutkové tvrdenia a teda nedošlo k účinnému popretiu. Naviac, ak bol žalovanýpožiadaný o vydanie tzv. „krycieho listu“ v rámci riešenia poistnej udalosti pre opravu vozidla po
poškodení, a do doručenie prehlásenia žalovaného o tom, že priamo uhradí opravu alebo jej určitú časť
servis odmietol vydať opravené vozidlo, nemožno považovať dĺžku úschovy za neprimeranú, ibaže by

napr. iné autorizované opravovne, ktoré ponúkajú služby po dohode so žalovaným by vozidlo opravili
skôr alebo vydali aj bez predloženia krycieho listu po samotnej oprave. V tejto veci však súd mal za to,
že nedošlo k účinnému popretiu podľa § 151 ods. 2 CSP.

33. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru

č. 2018052 zo dňa 09.04.2018, splatnú dňa 16.04.2018 na sumu 485,- eur bez DPH. Faktúra bola
vystavená za obdobie od 04.04.2018 do 09.04.2018, pri výške denného nájomného predstavovala 76,67
eur bez DPH, 92,- eur denné nájomné a jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie
náhradného vozidla vo výške 25,- eur bez DPH, 30,- eur s DPH, spolu . V sume 485,- eur bez DPH,
97,- eur DPH a 582,- eur vrátane DPH.

34. Podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 02.07.2018, je zrejmé, že
dňa 29.06.2018 žalovaný ukončil prešetrovanie nárokov s uplatnenou škodou titulom nájmu vozidla
uplatnenou žalobcom a aj z tejto poistnej udalosti plnil. Podľa údajov žalobcu mu dňa 03.07.2018
žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške
296,90 eur bez DPH. Krátenie poistného plnenie bolo žalovaným z dôvodu určenia výšky denného

nájomného na sumu 58,- eur bez DPH, odmietnutie úhrady poplatku pristavenie, prevzatie a čistenie
vozidla a odpočtom pevných prevádzkových nákladov vo výške 5,35 eur a zmenu technickej hodnoty
vozidla vo výške 45,75 eur.

35. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla:(1)Poisteniezodpovednostisavzťahujenakaždého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2)
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s

právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

36. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

37. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať

prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

38. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (ustanovenie odkazuje na § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

39. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

41. Vo vzťahu k námietke miestnej nepríslušnosti súdu žalovaného súd túto nepovažoval za dôvodnú,
nakoľko v danom prípade bola daná osobitná miestna príslušnosť tunajšieho súdu podľa § 19 písm. b/
CSP, nakoľko popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého

obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. V tomto konaní je uplatnený nárok
na náhradu škody, avšak nie priamo voči osobe zodpovednej za škodu ale podľa § 15 ods. 1 zák. č.
381/2001 Z.z. voči poisťovni, u ktorej je poistená osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Tým bola aj založená pasívna legitimácia žalovaného. V konaní sa nejednalo o
uplatnenie nárokov z prenájmu vozidla, ale o náhradu škody vynaložením veci na nájom vozidla počas
doby opravy, pre ktorý poškodený nemohol poškodené vozidlo užívať.

42. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd má za to, že táto je daná. Tvrdenia žalovaného o cesii
dlhu považoval súd za účelové a obštrukčné. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca prenajal
poškodenému vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného na základe
zmluvy o nájme, ktorý poškodenému vyúčtoval faktúrou. Súd sa nestotožňuje s názorom, že škoda

môže vzniknúť až vtedy, keď poškodený uhradí opravu či nájom. Škoda mu vznikne už samotným
poškodením a to znížením hodnoty vozidla, prípadne hodnotou nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť
na opravu vozidla, teda aj v čase, keď takéto nároky neuhradil. Nesporne škodou poškodeného je aj
vznik pohľadávky opravovne (servisu) voči poškodenému za opravu vozidla. Opačným výkladom by súd
dospel do extrému, že ak by poškodený nebol schopný uhradiť opravu (nemal by na to prostriedky),

tak škoda by mu nikdy nevznikla. Obdobne je to aj s nájmom vozidla (náhradného vozidla) počas
opravy. Škoda predstavuje zníženie majetkovej hodnoty a tou je aj vznik záväzku (obdobne ako pri
úhrade kreditnou kartou), ktorý musí poškodený uhradiť. Záväzok nájomcu - poškodeného vznikol
užívaním vozidla, nie vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu či poisťovne, ktorá likviduje
po škodcu poistnú udalosť. Preto ak poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku

voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že
počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu
zodpovedajúcuvýškenájmu,previedolsvojenárokyvočipoisťovninažalobcuakoprenajímateľaanárok
za odplatu započítal so záväzkom za nájom vozidla. Teda sám sa zbavil dlhu a nárok prenechal na
vymáhanie žalobcovi, ktorý mu vozidlo prenajal. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť

dohodnutú odplatu. Nakoľko si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu
za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu za odplatu za
postúpenú pohľadávku, a nakoľko sa vzájomne kryli, započítaním zanikli. Nezanikla tým však postúpená
pohľadávka poškodeného voči žalovanému. Týmto spôsobom nemusel sám poškodený uplatňovať u
žalovaného nárok na plnenie a toto následne zaslať prenajímateľovi, ale prenajímateľ si nároky za

nájom vozidla uplatňoval sám vo svojom mene. V žiadnom prípade súd nezistil, že by žalobca vykonal
akýkoľvekúkonpristúpeniakdlhupoškodeného,ktorýmalpoškodenývočinemu.Takétokonaniebybolo
iracionálne, nakoľko aby by chcel žalobca ako prenajímateľ prebrať dlh nájomcu voči nemu samému,
vykonal by odpustenie dlhu. Veriteľ nemôže prebrať dlh (príp. pristúpiť k dlhu) dlžníka voči veriteľovi
samému, nakoľko to vylučuje výklad ust. § 531 Obč. zák.. Teda súd mal v konaní preukázanú aktívnu

legitimáciu žalobcu.

43. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla. Žalovaný
uvedenú skutočnosť namietal v podaniach určených žalobcovi, avšak v tomto konaní uvedené
skutočnosť účinne nepoprel. Naviac v súvislosti s preukazovaní výšky nájmu žalobca predložil cenník

iných požičovní vrátane cenníka požičovne autorizovaného servisu z ktorého súdu zistil, že výška
denného nájomného požičovne EASY je vo výške 103,20 eur s DPH (EASY) a od 100 eur s DPH,
pri požičovni servisu a predajcu MD-Bavaria Žilina, s.r.o vo výške 83 eur bez DPH. Súd v konaní
nezistil a nemal ani preukázané, že by denné nájomné za prenájom vozidla zodpovedajúceho kategórii
poškodeného vozidla bolo vo výške 58,- eur bez DPH., alebo že by napríklad žalovaný či ním určené

osoby ponúkali primerané náhradné vozidlo za takúto sumu.

44. Vo vzťahu k primeranosti výšky nájmu súd je názoru, že nemožno požadovať po poškodenom, aby
vykonal lustráciu autopožičovní či určitý výber cien. Poškodením vozidla je totiž poškodený vystavenýsituácii, že zväčša poškodené vozidlo nie je spôsobilé premávky po pozemných komunikáciách,
prípadne poškodenie priamo znemožňuje jeho užívanie a užívanie obmedzuje aj samotné vykonávanie
opráv v servise či priamo poškodeným. Zväčša je nútený reagovať promptne, teda bezprostredne po

nehodečiodovzdaniuvozidladoservisu.Súdjetiežnázoru,žepokiaľsiniektoobstaráosobnémotorové
vozidlo, mimo zberateľov a investície do vlastníctva vozidla, každý vlastník či držiteľ obstaráva vozidlo
za účelom osobnej prepravy, prevádzkovania podniku a pod.. Poškodením vozidla je mu znemožnené
bežné využívanie vozidla. Preto samotné rozhodnutie či poškodený potrebuje alebo nepotrebuje
zapožičanie náhradného vozidla je na rozhodnutí poškodeného, teda či má k dispozícii iné vozidlo a

využije to vozidlo, využije MHD či inú dopravu, bude využívať iné spôsoby dopravy (napr. TAXI), nebude
využívať žiadnu dopravu alebo si vypožičia vozidlo z požičovne, avšak pri povinnosti minimalizovať
škodu či jej predchádzať. Ten, kto inému poškodí vozidlo, totiž zodpovedá nie len za obnovenie stavu
pred poškodením ale aj s tým súvisiacu škodu, teda ujmu, ktorá mu vznikne znemožnením užívať
vozidlo obdobne ako ulý zisk. Naviac podľa názoru súdu, aj samotné obstaranie náhradného vozidla
vyjadruje potrebu vozidla pre uspokojovanie potrieb poškodeného a pritom je irelevantné, či sa jedná

o používanie na výkon povolania, podnikania, dopravu rodinných príslušníkov či prepravu za účelom
realizácie vlastných záľub.

45. Ak sa poškodený rozhodne si prenajať vozidlo, nemusí si prenajať najlacnejšie vozidlo v danom
regióne, vykonávať šetrenie cien a pod., postačuje, ak si prenajme (vypožičia) vozidlo za primeranú

obvyklú cenu, ktorá výrazne neprekračuje ceny iných požičovní. Taktiež poškodený má právo, aby si
prenajal vozidlo zodpovedajúce poškodenému vozidlu, teda danej triede, ibaže by nebolo iné vozidlo k
dispozícii. Nie je dôvodné, aby následkom poškodenia vozidla bol poškodený aj naďalej obmedzovaný.
Do výšky nájmu je potrebné zahrnúť aj iné prípadné súvisiace poplatky, vrátane poplatku za pristavenie
či čistenie prenajatého vozidla, teda je nevyhnutné posudzovať všetky nároky vo vzájomnej súvislosti

a súhrne. Preto nie je možné nepriznať poplatok za pristavenie a čistenie vozidla vo výške 25 eur bez
DPH, 30 eur s DPH len preto, že niektorá požičovňa ho neúčtuje a má túto službu zahrnutú v cene nájmu
a pod.. Súd nezistil, že by poplatok bol neprimeraný k celkovej výške nájomného, že by nezodpovedal
poskytnutej protislužbe, prípadne že by sa jednalo o umelo vytvorený nárok len z dôvodu vymámiť
zvýšené nároky o poisťovne.

46. Súd teda v konaní ustálil, že výška nájmu zodpovedá obvyklému nájmu triedy zodpovedajúcej
poškodenému vozidlu BMW 525xD poškodenej spoločnosti Scheidt & Bachmann Slovensko s.r.o..

47. Súd v súvislosti s uplatnenými nárokmi poukazuje aj na ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001

Z.z. podľa ktorého, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzenímalebostratouveci.Uvedenéustanoveniejepotrebnévykladaťvsúvislostisust.§420ods.1
a § 427 Občianskeho zákonníka, teda škodu za ktorú zodpovedá poistený podľa uvedených ustanovení.
Podľa názoru súdu nie je dôvod pre reštriktívny výklad ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z.

v takom znení, že poistený má právo pri poškodení veci len na náhradu výslovne poškodenej veci
zodpovedajúce zníženej hodnote alebo navráteniu do predošlého stavu a nie napr. aj veci poškodené pri
škodovej udalosti, ktoré mal poškodený pri sebe, ktoré stratil možnosť opatrovať, obdobne aj na náhradu
škody, ktorá mu vznikla tým, že si musel po dobu opravy či do doby náhrady škody zapožičať náhradné
motorové vozidlo.

48. Pokiaľ žalovaný žiadal u žalobcu znížiť nárok o výšku odpočtu pevných prevádzkových nákladov
vo výške 5,35 eur a zmenu technickej hodnoty vozidla vo výške 45,75 eur, súd musí poukázať na
skutočnosť, že v konaní tieto nároky neboli zo strany žalovaného vznesené, teda nezapočítal ich či
nepoužil ako obranu alebo vzájomný návrh. Naviac súd ich považoval za neodôvodnené až scestné,

pretože pohonné hmoty musí poškodený tankovať aj do prenajatého vozidla a aj s poukazom na
žalobcom uvedenú judikatúru a obvyklé poznatky súdu, poškodení vozidla pri nehode dochádza určite
k skôr k zníženiu hodnoty vozidla ako k jej zvýšeniu. O uvedenom svedčia aj filtre pri vyhľadávačoch
v autobazárov „nikdy nebúrané“. Teda ak sa nejedná o extrém, napr. výmenu zhrdzavenej karosérie
za novú, ani použitím nových náhradných dielov nedochádza k zvýšeniu ceny vozidla. Rovnako súd

považuje za nepodstatné, že prejazdením určitého jazdného výkonu došlo k šetreniu stavu vozidla „teda
že sa vozidlo menej opotrebovalo“, pretože ak sa nejedná o značný rozsah začínajúci v tisíckach km,
je takého opotrebenie úplne zanedbateľné. Súdu nie je zrejmé, ani na základe akého výpočtu dospel
žalovaný k takémuto určeniu.49. Súd preto v konaní mal nárok žalobcu riadne preukázaný, dôvodný a preto žalobe v plnom rozsahu
vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj rozdiel v cene za nájom vozidla vo výške 188,10

eur ako rozdiel medzi celkovou sumou nájmu vo výške 485,- eur bez DPH za obdobie od 4.4.2018 do
9.4.2018 a úhradou žalovaného zo dňa 03.07.2018 vo výške 296,90 eur bez DPH.

50. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar.
vl. č. 87/1995 Z.z. tak, že žalovaný sa v zmysle ust. § 11 ods. 8 s poukazom na ust. § 11 ods. 6 písm.

a/ a § 7 zák. č. 381/2001 Z.z. uplynutím 15 dní od ukončenia šetrenia, ku ktorému došlo dňa 29.6.2018.
Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 188,10
eur od 15.7.2018 do zaplatenia.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Žalobca v danej veci mal plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému,
ktorý úspech nemal. Preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu

trov konania v celom rozsahu.

54. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).