Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. apríl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200555
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5119200555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne

Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnom spore
žalobkyne: T. T., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., ul. K. K. č. XXX/X, zastúpená splnomocneným
zástupcom TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., Žilina, ul. Sládkovičova č. 6, IČO: 47 239 000, proti
žalovanému: BOSS SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Žilina, Čepiel č. 1/1063, IČO: 36 430 510, zastúpenému
splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Žilina, ul.
VojtechaTvrdéhoč.17,IČO:36436640,onahradenieprejavuvôle,oodvolanížalobkyneprotirozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 42C/4/2019-113 zo dňa 08. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 42C/4/2019-113 zo dňa 08.10.2019 žalobu v celom rozsahu
zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobným návrhom sa žalobkyňa domáhala vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaného tak, že ako predávajúci uzatvára so

žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu podrobne špecifikovanú v žalobe ako aj nahradenia trov
konania, na tom skutkovom základe, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/6-iny k nehnuteľnosti
zapísanej Okresným úradom Žilina pre okres X., obec X., kat. územie X. na LV č. XXXX ako pozemok
registra "E" parc. č. KN-E 116, o výmere 117 m2, zastavaná plocha a nádvoria, ktorý podiel nadobudla
na základe darovacej zmluvy od svojich právnych predchodcov (otca), ktorý vklad bol povolený pod V
9676/2012 dňa 10.12.2015, V 8452/2015 dňa 10.12.2015 a darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený
pod V 2852/2016 zo dňa 13.06.2016. Žalovaný kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V

3934/2017 zo dňa 09.06.2017 p.v. 3191/2017 nadobudol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3-iny
k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Žilina pre okres X., obec X., kat. územie X. na LV č.
XXXX ako pozemok registra "E" parc. č. KN-E 116, o výmere 117 m2, zastavaná plocha a nádvoria.
Pred uvedeným prevodom žalobkyňa nebola vyzvaná na uplatnenie predkupného práva. Vzhľadom na
skutočnosť, že došlo k porušeniu predkupného práva vlastníka v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka
domáha sa nahradenia prejavu vôle voči žalovanému ako nadobúdateľovi, t.j. aby bol nahradený prejav
vôle nadobúdateľa a uskutočnený prevod na ňu za tých istých podmienok ako v zmluve, ktorej vklad bol

povolený Okresným úradom Žilina pod V 3934/2017 dňa 09.06.2017 k nehnuteľnostiam evidovaným na
LV č. XXXX pre kat. územie X.. Žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci
zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 229 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.
s. p.“). Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, uviedol, že žalobkyňa sa domáha nahradenia prejavuvôle z údajného porušenia predkupného práva, avšak k jej predkupnému právu prevodom vlastníctva
nehnuteľnosti medzi právnym predchodcom žalovaného a žalovaným nedošlo, pretože jeho právny
predchodca a on sú blízke osoby.

Súd mal v rámci skutkového stavu zistené, že žalobkyňa, žalovaný, C. C. v podiele 2/24-iny, Dr. O.
C. v podiele 3/24-iny, B. C. v podiele 3/24-iny, C. J. v podiele 1/24-ina, S. C. v podiele 2/24-iny,
N. C. v podiele 1/24-ina sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku KNE parc. č. 116
- zastavaná plocha a nádvoria o výmere 117 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre k. ú. X., obec X., okres X., pričom veľkosť

spoluvlastníckeho podielu žalobkyne je 1/6-ina, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného je 1/3-ina
a veľkosť spoluvlastníckeho podielu všetkých ostatných spoluvlastníkov, ktorých zastupuje Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdkova cesta 36, Bratislava ako neznámych vlastníkov je 1-ica. Kúpnou
zmluvou zo dňa 11.05.2017 v spojení s Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 11.05.2017, ktorej vklad
bol povolený dňa 09.06.2017, právny predchodca žalovaného Ing. D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.,
ul. D. č. XX, previedol svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 8/24 - ín, t.j. 1/3-ina na nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v k. ú. X., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela E-KN č. 116 - zastavaná plocha
a nádvoria o výmere 117 m2 v prospech žalovaného, t.j. spoločnosti BOSS SLOVAKIA, s.r.o., so
sídlom Čepiel 1/1063, 010 01 Žilina, IČO: 36 430 510. Z výpisu z obchodného registra ohľadom
žalovaného mal súd za preukázané, že jediným spoločníkom a konateľom žalovaného je Ing. D. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX X., t.j. právny predchodca žalovaného, ktorý previedol svoj

spoluvlastnícky podiel na blízku osobu, t. j. žalovaného. Následne súd citoval ust. § 217 ods. 1 veta
prvá, § 229 C. s. p., § 140 a § 116 Občianskeho zákonníka. Zákon v uvedených ustanoveniach
ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení (v zmysle
ustálenej súdnej praxe napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/122/2009 z 22.09.2010 spoluvlastník, ktorý
je oprávnený z predkupného práva /§ 140 Občianskeho zákonníka/ má pri porušení povinnosti zo

strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výbere či (a) sa bude žalobou domáhať
vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu /§40a
Občianskeho zákonníka/, (b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu
právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového

spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa
na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce
rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“, teraz § 229 C. s. p.), (c) uspokojí sa s tým,
že mu zostáva predkupné právo avšak už voči nadobúdateľovi) zvolí pričom jednotlivé nároky sa

vzájomne vylučujú a oprávnený sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo dvoch z týchto nárokov.
Porušenie predkupného práva však v žiadnom prípade neumožňuje oprávnenému domáhať sa na tom,
kto predkupné právo porušil predaja veci, a to ani žalobou podľa § 161 ods. 3 O. s. p. (teraz § 229 C. s.
p.). Podstata predkupného práva spočíva totiž v tom, že vlastník veci, pokiaľ sa rozhodne vec predať,
je povinný ju prednostne ponúknuť na predaj tomu, kto je z predkupného práva oprávnený. Ponuku ku

kúpe robí teda vlastník veci (povinný z predkupného práva) a záleží na oprávnenom, či ponuku príjme.
Vlastník nemá povinnosť vec predať a túto povinnosť nemá ani v prípade, ak poruší predkupné právo
a oprávnený sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode; táto povinnosť vec predať nie
je vynútiteľná (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/122/2009 z 22.9.2010). Preto právny názor
žalobkyne, podľa ktorého právu zodpovedajúcemu § 140 Občianskeho zákonníka zodpovedá na strane

prevádzajúceho spoluvlastníka povinnosť previesť na spoluvlastníka spoluvlastnícky podiel, ak toto
právospoluvlastníkuplatní,ajnahradenímvôleprevádzajúcehospoluvlastníka,niejesprávnyapriečisa
podstateaúčeluakoprávavlastníckehotakiprávapredkupného.Ďalejsúdkonštatoval,žespoluvlastník
nemá ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom, ak ide o prevod spoluvlastníckeho podielu
na blízku osobu. Blízkou osobou je jednak príbuzný v priamom rade (napr. súrodenec, manžel, dieťa)

a jednak iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom za predpokladu, že by ujmu, ktorú utrpela
jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu (§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka). Z
tohto vymedzenia vyplýva, že blízkou osobou je fyzická osoba, vo vzťahu ku ktorej je spoluvlastník
v uvedenom pomere (vzťahu). Blízkou osobou môže byť aj právnická osoba. Ak spoluvlastník vkladá
spoluvlastnícky podiel do spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej je spoločníkom, ide v zmysle

§ 140 Občianskeho zákonníka o prevod spoluvlastníckeho podielu na právnickú osobu ako osobu
jemu blízku; predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka ostatným spoluvlastníkom nevzniká
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1836/2003 z 29.04.2004). V prejednávanom prípadeide o jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu
žalobkyne zamietol v celom rozsahu.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s

§ 262 ods. 1, 2 C. s. p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného
zástupcu, ktorá navrhla, aby odvolací súd podľa § 388 v spojení s § 392 C. s. p. zmenil rozsudok prvej

inštancie, a to v zmysle žaloby a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa
žalobkyne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ C. s. p.).
Ku konštatovaniu súdu, že ona sa nemôže domáhať predaja veci, a to ani žalobou na náhradu
prejavu vôle voči prevádzajúcemu spoluvlastníkovi, teda tomu, kto predkupné právo porušil, uviedla, že
pasívne legitimovaným v tomto spore nie je prevádzajúci spoluvlastník, ktorý porušil predkupné právo,

ale spoločnosť, ktorá predmetný podiel nadobudla. Poukázala v tejto súvislosti na ust. § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka v spojení s § 853 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa môže oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj alebo mu zostane predkupné právo
zachované, na základe ktorého pristúpila k podaniu žaloby práve voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho
podielu. Podľa žalobkyne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR citované súdom sp. zn. 3Cdo/122/2009 je

postavené na odlišnom skutkovom základe, keď sa vtedajší žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle
voči prevádzajúcemu spoluvlastníkovi a nie voči nadobúdateľovi v rozpore s § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Závery preto nemožno v prejednávanom prípade aplikovať spôsobom, aký zvolil okresný
súd. V tomto smere poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/48/2009 a to, že
od uvedeného rozhodnutia nedošlo k zmene hmotnoprávnych ustanovení, ktoré by úpravu porušenia

predkupného práva upravovali.
V ďalšej časti odvolania žalobkyňa namietala konštatovanie súdu, že žalovaný sa považuje na účely
§ 140 Občianskeho zákonníka za osobu blízku prevádzajúcemu spoluvlastníkovi v zmysle § 116
Občianskeho zákonníka, pretože tento je jej spoločníkom, čím predkupné právo porušené nebolo.
Podľa nej zvolená a použitá interpretácia (gramatické spojenie: „...iné osoby...“ treba chápať extenzívne,

zahrnúť pod ne aj právnické osoby a v tomto rozširujúcom § 116 Občianskeho zákonníka aplikovať
aj na prípady podľa § 140 Občianskeho zákonníka) je v rozpore s niektorými nuansami a samostatne
popiera účel § 140 Občianskeho zákonníka. V prvom rade, pojem „iná osoba“ podľa § 116 Občianskeho
zákonníka je postavený na dvoch kvalitatívnych predpokladoch a síce na ujme a na vzťahu obdobný
rodinnému. Fyzická a právnická osoba predstavujú subjekty práva stojace na odlišných konceptoch.

Voľa, pocit ujmy, pocit tiesne alebo zavinenie sú psychickým vzťahom ku konkrétnej situácii, z čoho
vyplýva, že prirodzenou cestou ju prejavujú len fyzické osoby (prirodzeno-právny koncept). Naproti tomu
žalovaný ako právnická osoba je len umelou, imaginárnou konštrukciou, ktorej vznik, trvanie, spôsob a
rozsah konania, zánik a sprievodné znaky sú možné len do tej miery, do akej ich predpokladá zákon
(výhrade právna povaha). To znamená, že jeho subjektivita je odvodená od jej jednotlivých členov,

ktorí sú v nej združení, alebo ktorí vložili svoj majetok do uvedeného združenia. Navyše právnická
osoba ako „výplod“ práva logicky nemôže pociťovať tieseň alebo každú formu subjektívnej ujmy ako
fyzická osoba, pokiaľ to zákon nepredpokladá, a preto i Obchodný zákonník v obchodno-záväzkových
vzťahoch vylučuje aplikáciu ustanovení § 49 Občianskeho zákonníka. Z ust. § 116 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že ujmou podľa tohto ustanovenia sa rozumie akákoľvek ujma subjektívne vnímaná

a pociťovaná medzi fyzickými osobami, keďže sú vyššie načrtnuté kvalitatívne rozdiely medzi tým, čo
rozumieme pod pojmami ujma fyzickej osoby a ujma právnickej osoby. Okrem toho ujma, ktorá by
žalovanej spoločnosti s ručením obmedzeným vznikla, resp. mohla vzniknúť, pocítia jej spoločníci a
konatelia len v obmedzenej miere a nie v rovnakom a určite nie stotožňujúcom rozsahu. Opätovne
je to len rozdiel medzi fyzickou a právnickou osobou na účely ust. § 116 Občianskeho zákonníka.

Túto predstavu posilňuje druhá požiadavka na vzťah obdobný rodinnému, čím sa myslia fyzické osoby,
keďže takýto vzťah medzi fyzickou a právnickou osobou je sám o sebe vylúčený. Hoci je fyzická osoba
jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti, stále prejavuje priamu voľbu právnickej osoby a nie
svoju vlastnú. V druhom rade tento právny názor stavia na analogickom použití § 116 Občianskeho
zákonníka na prípady podľa § 140 Občianskeho zákonníka, čo však nezodpovedá účelu právnej

normy akou je § 140 Občianskeho zákonníka. Účelom zákonného predkupného práva spoluvlastníkov
vymedzeného v ust. § 140 je ochrana oprávneného spoluvlastníka pre prípad, že by sa mal zmeniť okruh
spoluvlastníkov, keďže pre spoluvlastníka môže byť dôležité, aby ostal rovnaký okruh spoluvlastníkov
k veci. Môže dôjsť k situáciám, že ak by sa okruh spoluvlastníkov zmenil, prinieslo by to nezhodymedzi spoluvlastníkmi. Predkupné právo slúži oprávnenému spoluvlastníkovi, aby mal možnosť zabrániť
prípadnej zmene osoby iného spoluvlastníka, resp. vylúčiť tretiu osobu zo spoluvlastníctva. Ďalší z
cieľov zákonného predkupného práva spoluvlastníkov je zmenšovanie počtu spoluvlastníkov. V tomto

smere je možné podotknúť, že v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu na právnickú osobu je
následne možná dvojaká dispozícia s daným právom. Prvou takouto dispozíciou je klasické nakladanie
so samotným spoluvlastníckym podielom. Druhou možnosťou je nakladanie s obchodným podielom.
Inými slovami povedané, osoba, ktorá prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnosť, tento svoj
podiel v budúcnosti môže previesť, pričom ostatným spoluvlastníkom pri prevode obchodného podielu

už predkupné právo nevzniká. Konceptom ponímania právnickej osoby za osobu blízku sa teda otvára
pomerne jednoduchá cesta obídenia zákonného predkupného práva.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť s tým, že
má nárok na náhradu trov konania prvej a druhej inštancie v rozsahu 100 %.
S odvolaním žalobkyne nesúhlasil, považoval ho za nedôvodné. Odvolateľka k veci samotnej neuviedla

žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť skutkový stav, ako aj následne prijaté právne závery. Bol názoru, že súd rozhodol zákonne,
keď dospel k záveru, že predkupné právo žalobkyne porušené nebolo, pretože on ako nadobúdateľ
je s prevodcom osobou blízkou a stotožnil sa so záverom súdu, že blízkou osobou môže byť aj
právnická osoba pričom v prejednávanom prípade ide nesporne o jednoosobovú spoločnosť s ručením

obmedzeným, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je Ing. Stanislav Babic. Ďalej žalovaný uviedol,
že pokiaľ by aj súd druhej inštancie dospel k záveru, že prevodca Ing. Stanislav Babic ako spoločník
žalovaného sa pre účely § 140 Občianskeho zákonníka za blízku osobu nepovažuje, tak aj potom
je žaloba žalobkyne nedôvodná. Poukázal na aktuálnu judikatúru - rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo/91/2008 z 12.05.2009, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa nedisponuje právom domáhať

sa prevedenia celého spoluvlastníckeho podielu, ktorý nadobudol žalovaný, ale len podielu, ktorý je v
pomere jej podielu k podielu ostatných spoluvlastníkov. Vo vyššie citovanom rozsudku Najvyššieho súdu
SR sa priamo konštatuje nesprávny názor, že v prípade, ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia
predkupného práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené,
samôžedomáhaťuplatneniasvojhopredkupnéhoprávaajnadrozsahsvojhospoluvlastníckehopodielu,

t.j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu.

4. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu v replike (reakcii na vyjadrenie žalovaného)
sa nestotožnila s názorom žalovaného, že všetky argumenty strán, najmä žalujúcej, boli v rozsudku
zhrnuté a riadne vyporiadané. Nenasvedčuje tomu ani jeho odôvodnenie. Podľa nej žaloba by bola

dôvodná aj v prípade, že sa ňou žalobca domáha prevodu celého spoluvlastníckeho podielu, avšak len v
časti, ktorá zodpovedá vlastnému podielu oprávneného z predkupného práva (žalobcu). Postup vedúci
k zamietnutiu návrhu v celom rozsahu by bol právne aprobovateľný, pretože by viedol okrem ochrany
ostatných spoluvlastníckych práv, súčasne aj k porušeniu existujúceho práva žalobcu. Uvedenému
koniec koncov zodpovedá judikát, o ktorý sa sám žalovaný opiera, keď uvedený prípad skončil

čiastočným zamietnutím, t.j. v rozsahu prekračujúcom načrtnutý rámec. Ak odvolací súd dospeje k
záveru, že obdobné okolnosti nastali, je nevyhnutné vziať na zreteľ vyššie popísané.

5. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu v duplike (reakcii na repliku) s replikou
žalobkyne nesúhlasil. Bol názoru, že súd prvej inštancie rozhodol zákonne, keď dospel k záveru, že

predkupné právo žalobkyne porušené nebolo, pretože on ako nadobúdateľ je s prevodcom osobou
blízkou.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou sporu (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené
náležitosti (§ 363 C. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.)
preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380,
§ 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).

7. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu žalobkyne o nahradenie prejavu vôle
žalovaného ako predávajúceho pre porušenie predkupného práva jednak s poukazom na nesprávny a
priečiaci sa podstate a účelu ako práva vlastníckeho tak i práva predkupného názor žalobkyne, podľa
ktorého právu zodpovedajúcemu § 140 Občianskeho zákonníka zodpovedá na strane prevádzajúcehospoluvlastníka povinnosť previesť na spoluvlastníka spoluvlastnícky podiel, ak toto právo spoluvlastník
uplatní, aj nahradením vôle prevádzajúceho spoluvlastníka. Odvolával sa pritom na rozsudok NS SR
sp. zn. 3Cdo/122/2009 z 22.09.2010, z ktorého vyplýva, že vlastník nemá povinnosť vec predať a túto

povinnosť nemá ani v prípade, ak poruší predkupné právo a oprávnený sa účinne dovolá relatívnej
neplatnosti zmluvy o prevode; táto povinnosť vec predať nie je vynútiteľná. Okrem dôvodom zamietnutia
žaloby bolo i to, že žalovaný sa považuje na účely § 140 Občianskeho zákonníka za osobu blízku
prevádzajúcemu spoluvlastníkovi v zmysle § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka, pretože tento je jej
jednoosobovým spoločníkom, čím predkupné právo porušené nebolo, a to s poukazom na rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1836/2003 z 29.04.2004.

8. Nakoľko odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s.
p.), zaoberal sa pri posudzovaní veci iba podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobkyne a
procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudkuzhľadiska,
či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

9. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.).

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne
ho interpretoval na daný prípad.

11. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, ohľadom
záveru týkajúceho sa toho, že spoluvlastník nemá ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom,
ak ide o prevod spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu pretože blízkou osobou môže byť aj
právnická osoba a teda ak spoluvlastník vkladá spoluvlastnícky podiel do spoločnosti s ručením
obmedzeným, ktorej je spoločníkom - ide o jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným, ide v

zmysle § 140 Občianskeho zákonníka o prevod spoluvlastníckeho podielu na právnickú osobu ako
osobu jemu blízku a predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka ostatným spoluvlastníkom
nevzniká. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s procesnými pravidlami.
Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s

odvolacími námietkami žalobkyne, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

12. Pri prevode spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu sa neuplatňuje predkupné právo (§ 140
Občianskeho zákonníka). Pojem blízka osoba je definovaný v ust. § 116 Občianskeho zákonníka, kde
sa uvádza, že blízkou osobu je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere

rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela
jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu“. Z prvej vety ustanovenia § 116 Občianskeho
zákonníkajepojmovovylúčené,abysavzťahovalonaprávnickéosoby,pretožetakýtodruhpríbuzenstva
je typický iba pre fyzické osoby. Druhá veta ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka je aplikovateľná
na právnické osoby, ktorá hovorí vo všeobecnosti o osobách (nielen o fyzických osobách) a obdobnom

pomere, t.j. neviaže blízke osoby iba na rodinný pomer. Z ustanovenia § 116 druhá veta Občianskeho
zákonníka teda vyplýva, že osobami blízkymi môžu byť aj právnické osoby, ktoré sú tak vzájomne
prepojené, že v prípade, ak by ujmu utrpela jedna z týchto osôb, druhá by to pociťovala ako ujmu
vlastnú. Z ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka teda nevyplýva, že by osobou blízkou mala byť
iba fyzická osoba, keď z vety za bodkočiarkou je zrejmé, že iné osoby (fyzické, ale i právnické) v pomere

obdobnom rodinnému sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z
nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Právnické osoby sú subjektmi vytvorenými fyzickými
osobami, ktorým zákon priznáva postavenie právnických osôb. Pre právnickú osobu je charakteristické,
že svoju vôľu nevytvára sama o sebe, ale len prostredníctvom fyzických osôb, a to tých, ktoré sú k
tomu podľa práva povolané. Len prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba tiež prejavuje svoju

vôľu navonok (najmä robí právne úkony). Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí,
ktorí sú jej štatutárnym orgánom, právne úkony môžu za právnickú osobu konať i iní jej zamestnanci
alebo členovia, ak to stanovujú vnútorné predpisy alebo je to vzhľadom k ich pracovnému zaradeniu
obvyklé. Nepochybné je, že medzi právnickou osobou a fyzickými osobami vznikajú vzťahy, a tovzťahy nielen právne, a že ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, môžu určité fyzické osoby dôvodne
pociťovať ako ujmu vlastnú. Ak právnická osoba vytvára svoju vôľu a prejavuje svoju vôľu navonok
len prostredníctvom fyzických osôb, vznikajú vzťahy tiež medzi právnickou osobou a týmito fyzickými

osobami; fyzické osoby, ktoré sú povolané vytvárať vôľu právnickej osoby, a ktoré prejavujú jej vôľu
navonok, majú zrejme vždy určité záujmové väzby a vzťahy k tejto právnickej osobe. U fyzických
osôb, ktoré robia za právnickú osobu právne úkony, je treba - najmä s prihliadnutím k tomu, že ich
prostredníctvom sa utvára vôľa právnickej osoby - uvažovať s tým, že majú z titulu svojho postavenia
(a z neho vyplývajúcej zodpovednosti) k tejto právnickej osobe taký vzťah, že by dôvodne pociťovali

ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. Z analogického použitia ust. § 116 v spojení
s § 853 Občianskeho zákonníka potom vyplýva, že tieto fyzické osoby sú z hľadiska ust. § 140 vety
prvej Občianskeho zákonníka osobami blízkymi tejto právnickej osobe. Mimo fyzických osôb, ktoré
robia za právnickú osobu právne úkony, majú vzťahy k právnickej osobe a záujem na jej pomeroch
aj ďalšie fyzické osoby. Z hľadiska jej vystupovania v právnych vzťahoch nemôže však byť významný
akýkoľvek ich vzťah k právnickej osobe. Tak ako vo vzťahu medzi fyzickými osobami nie je z hľadiska

ust. § 116 Občianskeho zákonníka podstatná akákoľvek ich vzájomná väzba, ale iba vzťah určitej kvality,
založený na pomere rodinnom alebo na pomere obdobnom pomere rodinnému, musí aj vzťah tejto
ďalšej fyzickej osoby a právnickej osoby vykazovať určité vlastnosti. Tak je tomu najmä v prípade, kedy
fyzická osoba je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby, alebo má k právnickej
osobe iný obdobný vzťah a súčasne sa jej právne pomery právnickej osoby podstatným spôsobom

dotýkajú. Za analogického použitia ust. § 116 Občianskeho zákonníka je potom možné dovodiť, že za
osobu blízku právnickej osobe je treba považovať tiež fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo
zamestnancom právnickej osoby, alebo ktorá má k právnickej osobe iný obdobný vzťah a súčasne, ak
by dôvodne pociťovala ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. O takýto vzťah ide najmä
v prípade vzťahu fyzickej osoby k spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je táto fyzická osoba

jediným spoločníkom a zároveň aj konateľom (pozri § 105a a § 132 Obchodného zákonníka).

13. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na to, že uvedenú aplikáciu kritéria blízkosti
aj na právnické osoby pomocou analógie (§ 853 Občianskeho zákonníka) pripúšťa aj doterajšia súdna
prax.

14. S poukazovaním okresného súdu v rozhodnutí na nesprávny a priečiaci sa podstate a účelu ako
práva vlastníckeho tak i práva predkupného názor žalobkyne, podľa ktorého právu zodpovedajúcemu
§ 140 Občianskeho zákonníka zodpovedá na strane prevádzajúceho spoluvlastníka povinnosť previesť
na spoluvlastníka spoluvlastnícky podiel, ak toto právo spoluvlastník uplatní, aj nahradením vôle

prevádzajúceho spoluvlastníka a to odvolávajúc sa na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/122/2009 z
22.09.2010, sa odvolací súd nestotožnil. Aj podľa odvolacieho súdu neho mala žalobkyňa pri tvrdení
o porušení povinnosti zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, možnosť
domáhať sa nahradenia prejavu vôle voči nadobúdateľovi a to je v danej veci voči žalovanému, aby
jej nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil

od pôvodného podielového spoluvlastníka a teda ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí domáhať
sa na súde žalobou voči nemu, aby bol nahradený jeho prejav vôle. Pasívne legitimovaným v tomto
spore je teda nadobúdateľ nie prevádzajúci spoluvlastník. Uvedený právny názor vyplýva aj z rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/48/2009 zo dňa 30.06.2010. Okresným súdom citovaný rozsudok
NS SR sa aj podľa odvolacieho súdu týka iných skutkových okolností.

15. Názor uvedený v bode 14. odôvodnenia tohto rozhodnutia však nie je spôsobilý spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia ohľadom posúdenia otázky o osobe blízkej prevádzajúcemu
spoluvlastníkovi v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu odvolací súd rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania založeného na zásade

úspechu žalovaného v spore (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.), ktorý nebol osobitne
napadnutý odvolaním.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný a to v celom rozsahu

a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).