Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/166/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316206758
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2316206758.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Ľ. Y., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š. - D., K.. W.. G. XXXX/X, zast.: Advokátska
kancelária - Mgr. Šiagyová, s.r.o. v likvidácii, so sídlom 927 01 Šaľa, Jánošíkova 2, IČO: 36 868 817, proti
žalovanému: Stavebné bytové družstvo, so sídlom 927 01 Šaľa, Horná 926/1, IČO: 00 170 747, zast.:
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 911 01 Trenčín, 1. mája 173/11, IČO:
47 234 679, o zaplatenie 197,95 eura s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie
1364,31 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 197,95 eura zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 197,95
eura od 1. 7. 2015 do 22. 10. 2018 a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 197,95 eura za obdobie od
1. 6. 2015 do 30. 6. 2015 zamieta.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1364,31 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo súm :
- 96,88 eura od 1. 2. 2015 do zaplatenia,
- 96,88 eura od 1. 3. 2015 do zaplatenia,
- 96,55 eura od 1. 4. 2015 do zaplatenia,
- 96,55 eura od 1. 5. 2015 do zaplatenia,
- 96,55 eura od 1. 6. 2015 do zaplatenia,
- 96,55 eura od 1. 7. 2015 do zaplatenia,

- 98,23 eura od 1. 8. 2015 do zaplatenia,
- 98,23 eura od 1. 9. 2015 do zaplatenia,
- 98,23 eura od 1. 10. 2015 do zaplatenia,
- 98,23 eura od 1. 11. 2015 do zaplatenia,
- 98,23 eura od 1. 12. 2015 do zaplatenia,
- 98,23 eura od 1. 1. 2016 do zaplatenia,
- 98,23 eura od 1. 2. 2016 do zaplatenia,

- 98,23 eura od 1. 3. 2016 do zaplatenia,
- 98,23 eura od 1. 4. 2016 do zaplatenia,
- 98,23 eura od 1. 5. 2016 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

VI. Po právoplatnosti tohto rozsudku súd vracia žalobcovi prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., súdny
poplatok za podanú žalobu vo výške 9,80 eura.VII. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19. 4. 2016 domáhal zaplatenia sumy 197,95 eura a
príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 5,05 % p.a. od 1. 6. 2015 do zaplatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že je vlastníkom bytu č. XX vo vchode č. X bytového domu so
súp. č. XXXX na ulici K.. W.. G. v Š., ktorého správu v roku 2014 vykonával žalovaný. Žalobcovi v roku

2014 vznikol preplatok zo zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu vo výške 197,95 eura,
Žalovaný vykázaný preplatok neuhradil.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 13. 5. 2016 a zároveň podal vzájomnú žalobu. Uviedol,
že sa snažil žalobcovi vysvetliť, prečo neuhrádza preplatky na platbách z ročného vyúčtovania, nakoľko

ako spoločnosť TOP REAL Šaľa, s.r.o. (konateľkou je Mgr. Šiagyová), tak aj žalovaný sa považujú
za oprávnených správcov bytového domu, v ktorom žalobca vlastní byt. Táto otázka bola posúdená
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15Cb/18/2015 (bližšie k tomu v bode 5. tohto
odôvodnenia). Žalovaný nepoprel nárok žalobcu na vrátenie preplatku, no poprel, že je povinný platiť
úrok z omeškania od 1. 6. 2015, nakoľko nie je zákonné ustanovenie, ktoré by určovalo odporcovi

ako správcovi bytového domu, povinnosť vrátiť preplatok v stanovenej dobe splatnosti. Vzájomnou
žalobou žalovaný žiadal zaplatenie sumy vo výške 1562,26 eura s príslušenstvom a navrhol vzájomné
započítanie pohľadávok žalobcu a žalovaného. Žalovaný ako správca uzatvoril so žalobcom ako
vlastníkom predmetného bytu, Zmluvu o výkone správy a to dňa 10. 2. 2012. Žalovaný eviduje voči
žalobcovi pohľadávky po splatnosti spolu vo výške istiny 1562,26 eura. Peňažné pohľadávky vznikli ako

nedoplatky na službách spojených s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1. 1. 2015 do 30. 4.
2016. Príslušenstvo pohľadávky tvoria zákonné úroky z omeškania počítané podľa § 517 ods. 2 OZ a §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalobca neuhradil z pohľadávky žalovaného ani časť. Žalovaný
ako správca v sumarizácii platieb eviduje nedoplatok ako rozdiel súčtu mesačných platieb vo výške
96,88 eura spolu vo výške 1562,26 eura mínus preplatok vo výške 197,95 eura, t. j. 1364,31 eura.

Žalovaný tak navrhol vzájomný zápočet pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške istiny 197,95
eura a jej príslušenstva s pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi spolu vo výške istiny 1562,26 eura
a jej príslušenstva. Žalovaný navrhol, aby súd zaviazal žalobcu, aby zaplatil žalovanému sumu istiny
1364,31 eura spolu s príslušenstvom vo výške zákonného úroku z omeškania 5,05 % ročne zo sumy
1364,31 eura odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vzájomnom započítaní do zaplatenia. Podaním zo

dňa 24. 1. 2019 žalovaný uviedol, že z vyúčtovania za obdobie od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015 je zrejmý
preplatok 113,74 eura (stav konta k 31. 12. 2015 je nedoplatok 971,39 eura, po vyúčtovaní 857,65 eura);
z vyúčtovania za obdobie od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2016 je zrejmý preplatok 40,91 eura (stav konta k
31. 12. 2016 pred vyúčtovaním nedoplatok 2016,45 eura, nedoplatok po vyúčtovaní k 31. 12. 2016 je
1975,54 eura). Žalovaný ako správca vykonal v zmysle § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyúčtovanie

použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové
priestory v dome. Tieto vyúčtovania robí správca vždy k 31. 5. nasledujúceho roka, t. j. napr. za
rok 2015 k 31. 5. 2016. Preplatky a nedoplatky žalobcu sú v predloženej Sumárnej analýze platieb
uvedené v zápornej hodnote s tým, že ku dňu 31. 5. 2015, 31. 5. 2016 vykonal žalovaný voči žalobcovi
jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok v zmysle ustanovení § 588 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný započítal vyššie uvedené preplatky za rok 2015 a 2016 s pohľadávkami s najstaršou
splatnosťou. Žalovaný navrhol, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému istinu 1364,31 eura spolu
so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. tak, ako to súd napokon aj priznal výrokom IV.
tohto rozsudku. Uvedené súd nevyhodnotil ako zmenu petitu oproti pôvodne podanej vzájomnej žalobe,
jednalo sa len o spresnenie dátumov, od ktorých žiadal priznať úrok z omeškania.

4. Z dôvodu jednotného použitia terminológie súd poukazuje na to, že súd označuje strany sporu
dané pôvodnou žalobou zo dňa 19. 4. 2016. Pokiaľ však súd bude v odôvodnení tohto rozsudku riešiť
vzájomnú žalobu, pôvodný žalobca tu je chápaný v pozícii žalovaného a pôvodný žalovaný v pozícii
žalobcu. Pre jednotné označovanie strán sporu a pre prehľadnosť však súd bude používať termín

„žalobca“ pre osobu Ľuboša Krištofa a termín „žalovaný“ pre Stavebné bytové družstvo.5. Ako je uvedené vyššie, na tunajšom súde pod sp. zn. 15Cb/18/2015 bolo vedené konanie, v ktorom
sa súd vysporiadal s otázkou správcovstva k bytovému domu so súp. č. XXXX na ulici K.. W.. G. v Š.,

nakoľko ako spoločnosť TOP REAL Šaľa, s.r.o., tak aj žalovaný sa považujú za oprávnených správcov
bytového domu. Tunajší súd rozhodol Rozsudkom zo dňa 2. 3. 2017, právoplatným dňa 6. 8. 2018, tento
bol potvrdený aj Rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod č. k. 21Cob/57/2017 - 418 zo dňa 26. 6. 2018.
Súdy došlo k jednoznačnému záveru, že spoločnosť TOP REAL Šaľa, s.r.o. nemá platne uzatvorenú
zmluvu o výkone správy zo dňa 16. 9. 2013, nakoľko nebola platne vypovedaná pôvodná zmluva

uzatvorená so žalovaným. Správcom bytového domu je tak žalovaný. Z tejto skutočnosti súd vychádzal.
Hoci spoločnosť TOP REAL Šaľa, s.r.o. podal dovolanie na NS SR proti rozsudku Krajského súdu v
Trnave a z tohto dôvodu navrhoval prerušiť konanie, súd jeho návrhu nevyhovel (§ 162 ods. 3 CSP), o
čomrozhodolvýrokomV.tohtorozsudku,nakoľkootázkusprávcovstvamáprávoplatnevyriešenú,ďalšie
prerušeniekonaniasajavíakoneúčelnéavzhľadomnačas,ktorýuplynulodpodaniažalobyavzájomnej
žaloby aj ako nehospodárne. Ohľadom fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania podľa § 164 CSP

je potrebné uviesť, že na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a/ CSP tu ide o
otázky,ktorébysúdmoholsámvyriešiťakoprejudiciálne.Jevšaknavôlisúdu,čitakurobíalebočipočká
na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať
na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší. Proti rozhodnutiu o prerušení konania
podľa § 164 CSP je prípustné odvolanie, nie však proti zamietnutiu návrhu na prerušenie konania.

6. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným

útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu,
kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je

možné prihliadať. Súd v tomto ďalej poukazuje na Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2.
2010 (Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1
veta prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní,
t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na

účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zistenéhonazákladevykonanýchdôkazov.Zákonurčujedôkaznébremenoakoprocesnúzodpovednosť
účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na

základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy,
musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou
je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom

ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto
norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako
rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.).

7. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

8. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

9. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - list vlastníctva, sumárna
analýza platieb, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2014, 2015 a 2016 a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

10. Žalobca podal žalobu tak, ako je uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia. Za nesporné skutočnosti

súd považuje to, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej správu vykonáva žalovaný.
Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 10. 2. 2012 Zmluvu o výkone správy. Žalovaný je správcom bytového
domu dodnes. Žalovaný mal hradiť platby spojené s užívaním bytu vždy do konca mesiaca za mesiac
nadchádzajúci (napr. za február 2015 do 31. 1. 2015).

11. Z podania žalobcu zo dňa 23. 1. 2019 súd zistil, že žalobca vzal žalobu v časti istiny späť pred
začatím pojednávania, preto súd postupom podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil (výrok
I.). Je dispozičným právom žalobcu, ako naloží so svojou žalobou, keďže ide o konanie, ktoré nemožno
začať aj bez žaloby. Zároveň po podaní žaloby žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 16,50 eura,
a preto mu súd vrátil súdny poplatok (výrok VI.) s poukazom na § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 veta

prvá zák. č. 71/1992 Zb. v spojení s § 11 ods. 6 cit. zák. a to krátený o 6,70 eura, t. j. vo výške 9,80
eura prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov, ktorým je Slovenská
pošta, a.s.

12. Predmetom konania na základe pôvodne podanej žaloby tak zostalo zaplatenie príslušenstva - úroku

z omeškania vo výške 5,05 % p.a. od 1. 6. 2015 do zaplatenia. Žalobca dôvodil, že vyplatený preplatok
za rok 2014 bol žalobcovi uhradený z účtu správcu TOP REAL Šaľa, s.r.o., a to dňa 22. 10. 2018, preto
trvá na úhrade príslušenstva pohľadávky v uplatnenom úroku z omeškania od 1. 6. 2015 do 22. 10. 2018.

13. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014

jednoznačne vyplýva, že žalobcovi vznikol preplatok vo výške 197,95 eura. V závere vyúčtovania je
uvedené, že ak vznikli nedoplatky, tieto je potrebné uhradiť správcovi do 30 dní odo dňa doručenia
vyúčtovania. Žalobca súdu nepredložil dôkaz o tom, kedy mu vyúčtovanie bolo doručené, preto súd
vychádzal z § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. a považoval deň 31. 5. 2015 za deň doručenia
vyúčtovania. Potom vlastníci bytov boli povinní uhradiť nedoplatky do 30. 6. 2015 (utorok), pričom

ak ich neuhradili, dňom 1. 7. 2015 sa dostali do omeškania. Je pravdou, ako to tvrdil žalovaný, že
citovaný zákon neprikazuje uhradiť správcovi - žalovanému preplatky vlastníkom bytov v určitej lehote.
Tu je však preto potrebné analogicky postupovať tak, ako v prípade nedoplatkov, teda ak žalovaný
požaduje zaplatiť nedoplatky do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania, potom aj žalovaný v tejto lehote
musí vrátiť preplatky (iný postup by bol v rozpore s dobrými mravmi, ochranou práv oprávnenej osoby

a pod., zadržiavanie preplatkov nemá oporu v zákone, zároveň však ani skoršie vrátenie preplatku
nie je možné, pretože je nutné počkať na uplynutie 30 dňovej lehoty, nakoľko v tejto lehote môžu
vlastníci bytov podávať námietky voči vyúčtovaniu, teda až po uplynutí lehoty sa výška preplatku stane
nespochybniteľnou). Keďže žalovaný preplatky nevrátil, dňom 1. 7. 2015 sa dostal do omeškania.
Žalobca následne žiadal zaplatiť úrok z omeškania do 22. 10. 2018, preto mu súd vyhovel a takto

uplatnený úrok z omeškania priznal s poukazom na § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z.

14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.15. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. nesplní všetky náležitosti
ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.)
a ak dlh nesplní včas (t. j. v určenom čase). Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv

veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania
dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie
zavinil, alebo nie. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z
omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov
a poplatku z omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie

vlády č. 87/1995 Z.z. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením (§ 559).

16. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Ku dňu 1. 7. 2015, kedy došlo k omeškaniu žalovaného, bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná vo výške 0,05 % p.a., potom úrok z omeškania k uvedenému dňu bol 5,05 % p.a.
Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % p.a. za obdobie podľa bodu 13. tohto
odôvodnenia (výrok II.). Za obdobie od 1. 6. 2015 do 30. 6. 2015 súd žalobu zamietol podľa odôvodnenia
uvedeného v bode 13. (výrok III.).

18. Podľa § 8a ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, (1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu
o výkone správy.
(2) Správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a

nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä
o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako
aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať
vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty
a nebytové priestory v dome.

Podľa § 8b ods. 1 písm. e/ cit. zák., Pri správe domu je správca povinný e) sledovať úhrady za plnenia
a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

Podľa § 9 ods. 7 a 8 písm. b/ cit. zák., (7) Spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu
domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo
a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom
alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom

zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
(8) Spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, b) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti
vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.

Podľa§10ods.1cit.zák.,Vlastnícibytovanebytovýchpriestorovvdomesúpovinnívsúladesozmluvou
o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu
prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané

náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných
nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu
a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu
prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému
priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods. 4 balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky,

údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy
balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov.19. Predmetom konania bola v ďalšom aj vzájomná žaloba žalovaného. Žalovaný eviduje voči
žalobcovi pohľadávky po splatnosti spolu vo výške istiny 1562,26 eura. Peňažné pohľadávky vznikli ako

nedoplatky na službách spojených s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1. 1. 2015 do 30. 4.
2016. Príslušenstvo pohľadávky tvoria zákonné úroky z omeškania. Žalobca neuhradil z pohľadávky
žalovaného ani časť. Žalovaný ako správca v sumarizácii platieb eviduje nedoplatok ako rozdiel súčtu
mesačných platieb vo výške 96,88 eura spolu vo výške 1562,26 eura mínus preplatok vo výške 197,95
eura, t. j. 1364,31 eura. Žalovaný vykonal vzájomný zápočet pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo

výške istiny 197,95 eura a jej príslušenstva s pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi spolu vo výške
istiny 1562,26 eura a jej príslušenstva.

20. Z vyúčtovania za obdobie od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015 je zrejmý preplatok 113,74 eura (stav konta
k 31. 12. 2015 je nedoplatok 971,39 eura, po vyúčtovaní 857,65 eura); z vyúčtovania za obdobie od 1.
1. 2016 do 31. 12. 2016 je zrejmý preplatok 40,91 eura (stav konta k 31. 12. 2016 pred vyúčtovaním

nedoplatok 2016,45 eura, nedoplatok po vyúčtovaní k 31. 12. 2016 je 1975,54 eura). Žalovaný ako
správca vykonal v zmysle § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyúčtovanie použitia fondu prevádzky,
údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Tieto
vyúčtovania robí správca vždy k 31. 5. nasledujúceho roka za predchádzajúci kalendárny rok. Preplatky
a nedoplatky žalobcu sú v predloženej sumárnej analýze platieb uvedené v zápornej hodnote s tým,

že ku dňu 31. 5. 2015, 31. 5. 2016 vykonal žalovaný voči žalobcovi jednostranný zápočet vzájomných
pohľadávok v zmysle ustanovení § 588 Občianskeho zákonníka. Žalovaný započítal vyššie uvedené
preplatky za rok 2015 a 2016 s pohľadávkami s najstaršou splatnosťou. Žalovaný do podania žaloby
nedoplatok neuhradil, preto ho súd zaviazal k tejto povinnosti, ako aj k povinnosti zaplatiť úroky z
omeškaniapodľa§517ods.2OZa§3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.(tuplatírovnakézdôvodnenie

ako je uvedené v bodoch 14. až 17. tohto odôvodnenia). Súd zaviazal žalobcu (výrok IV.) na zaplatenie
dlžnej sumy 1364,31 eura vypočítanej tak, ako je to uvedené v bode 3. tohto odôvodnenia. Príslušenstvo
je priznané z dlžných súm, ako neboli mesačne uhradené žalobcom a odo dňa nasledujúceho po
splatnosti tej - ktorej mesačnej zálohovej platby. Z dokazovania nijako nevyplynulo, že by vyúčtovania
boli nesprávne, že by ich žalobca namietal, resp. uhradil nedoplatky. Takto uplatnenú sumu žalobca

nijak relevantne nespochybnil, netvrdil iné skutočnosti, nepreukázal opak tvrdení žalovaného. Súd preto
postupoval podľa § 151 ods. 2 CSP.

21. Vzhľadom na skutkové a právne zistenia súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu.

22. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol (výrok VII.) podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 256 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada
úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.
Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný vo vzájomnej žalobe a taktiež úspešný v časti

konania, ktoré bolo zastavené, nakoľko k späťvzatiu došlo z výlučnej dispozície žalobcu, súd mu priznal
náhradu trov konania vo výške 100 % proti neúspešnej strane. Žalovaný bol neúspešný vo výroku II.,
avšak vzhľadom na celý predmet konania sa jedná o nepatrný neúspech, ktorý nemá vplyv na výšku
priznaných trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 CSP). Súd poukazuje na okolnosti späťvzatia podanej žaloby, nakoľko spoločnosť TOP REAL nebola
oprávnená plniť dlh za žalovaného, nie je osobou, ktorá vykonáva, či v rozhodnom období vykonávala
správu bytového domu, preto späťvzatie žaloby súd vyhodnotil ako rozhodnutie žalobcu disponovať so
žalobou bez uvedenia dôvodu, čo je nutné posúdiť pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov
konania ako neúspech žalobcu, ktorý zapríčinil, že konanie sa muselo zastaviť.

23. Pre úplnosť súd už len poznamenáva, že súd vo veci rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho
právneho zástupcu, nakoľko zástupca nevydokladoval dôvody svojej neprítomnosti, ako ich uviedol na
č. l. 111. Následne súd nebral do úvahy jeho argumentáciu vyplývajúcu z podania zo dňa 23. 1. 2019,
nakoľko týmto podaním nijako nespochybnil žalobca nárok žalovaného (priznaný výrokom IV.). Žalobca

sa stále vyjadruje ku skutočnostiam ohľadne správy bytového domu, ktorá otázka bola právoplatne
rozhodnutá v konaní 15Cb/18/2015. K uplatnenému nároku žalovaného sa žalobca vyjadril iba, že je
nedôvodný, nemajúci oporu v hmotnom práve, nepreukázaný a rozporný s dobrými mravmi (bez bližšej
konkretizácie či preukázania opaku tvrdenia žalovaného a bez tvrdenia iných skutkových okolností).Zároveň uviedol, že do notárskej úschovy uložil sumu 348,15 eura, túto však nijako nezdôvodnil a
úschovu ani nepreukázal. Uvedené vyjadrenia teda súd považoval za tendenčné, účelové v snahe
oddialiť rozhodnutie vo veci, preto ich súd nebral do úvahy a vo veci rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti výrokov I. až IV., VI. a VII môže podať odvolanie strana, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Proti tomuto rozsudku vo výroku V. nie je môže podať odvolanie (§ 357 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.