Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/146/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718204274
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718204274.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal.
L. T., narodenú XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov: matky K. T., narodenej XX.XX.XXXX, bytom Y., R.
XX, právne zastúpenej JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, so sídlom Poprad, Štefánikova 8, a otca
E. T., narodeného XX.XX.XXXX, bytom B., X. 8, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 15P/183/2018-60 zo dňa 30.04.2019 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok tak, že počnúc dňom 01.05.2019 z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. L. zo

sumy 100,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne, splatné vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám
matky, čím zároveň mení rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 14P/37/2015-62 zo dňa 15.12.2015 vo
výroku o vyživovacej povinnosti otca voči mal. L..

II. Žiaden z účastníkov n e má nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči

mal. L. na sumu 150,- eur mesačne. Dôvodiac to zmenou pomerov na strane maloletej dcéry.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd") napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:„I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 14P/37/2015-62 zo dňa 15.12.2015, pokiaľ ním
bolo rozhodnuté o výživnom na mal. L. tak, že toto výživné sa zo strany otca zvyšuje zo sumy 100 eur

mesačne na sumu 120 eur mesačne počnúc dňom 1.5.2019, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania."

3. Súd svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3
zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine").

4. Porovnávajúc skutočný stav veci s pomermi existujúcimi v čase predchádzajúceho konania mal
súd preukázané, že mal. L. navštevuje 4.ročník základnej školy. Na strane matky pribudla vyživovacia
povinnosť, celkovo ich má tri. S najmladším dieťaťom je na materskej dovolenke, poberá rodičovský
príspevok vo výške 230,- eur. Keďže v čase predchádzajúceho konania matka dosahovala príjem 430,-eur, došlo u nej k poklesu príjmu. Na strane otca k zmene vyživovacích povinností nedošlo. V priebehu
r.2018 sa jeho príjem zvýšil na sumu 706,- eur. Pokiaľ sa u neho v súčasnosti zmenili mzdové podmienky
na sumu 270,- eur mesačne, z dôvodu zníženia objemu prác, jedná sa len o prechodnú dobu, nie trvalú

zmenu pomerov. Je v možnostiach a schopnostiach otca, aby dosahoval vyšší príjem či už formou brigád
alebo dohôd o vykonaní práce. Je však pravdou, že otec sa aj iným spôsobom podieľa na nákladoch
maloletého dieťaťa, zakúpil mu školské potreby a pomôcky, čo súd vzal do úvahy.

5. S poukazom na takto zistený skutočný stav zvýšil výživné na strane otca voči mal. L. na sumu 120,-

eur mesačne počnúc dňom 01.05.2019, súčasne vzal do úvahy, že maloletá od septembra 2019 nastúpi
do 5.ročníka základnej školy, čo už je vyšší stupeň vzdelania.

III. Obsah odvolania matky

6. Proti rozsudku podala odvolanie matka, namietajúc, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia
veci. Na strane maloletej došlo k výraznej zmene pomerov, výdavky sa zvýšili prirodzeným rastom a
vývojom dieťaťa. Je zrejmé, že na strane otca došlo k účelovému kráteniu mzdy od januára 2019, kedy
mu zamestnávateľ, ktorým je v jednej osobe konateľa a majiteľa spoločnosti jeho otec, znížil mzdu zo
sumy 550,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, a to od 01.01.2019, teda od času, kedy sa otec

maloletej dozvedel, že na súde prebieha konanie o zvýšení výživného. Do úvahy treba taktiež brať
priemernú mzdu, ktorej výška v rámci Slovenskej republiky za obdobie od poslednej úpravy výživného
výrazne stúpla a preto je, resp. musí byť v možnostiach a schopnostiach otca, aby dosahoval vyššiu
mzduamoholsiplniťsvojuvyživovaciupovinnosťvovýške150,-eur.Navrhlanapadnutýrozsudokzrušiť
a návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť, respektíve, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Podľa vyjadrenia opatrovníka je návrh matky v časti výživného opodstatnený. V možnostiach,
schopnostiach a majetkových pomeroch otca je prispievať na výživu mal. Vi vien sumou 150,- eur
mesačne.

8. Otec považuje rozhodnutie súdu za správne, dostatočne a jasne odôvodnené. Skutkové argumenty
matky sa nezakladajú na pravde. Do momentu zníženia svojho príjmu nemal otec možnosť sa dozvedieť
o prebiehajúcom konaní o výživnom. Otec si aktívne hľadá prácu, v rôznych odvetviach, o čom predložil
potvrdenia. Čo sa týka výdavkov maloletej, matka ich vyčíslila na sumu takmer identickú ako je výška
požadovaného výživného. V takomto prípade by na výživu maloletej prispieval výlučne otec, aj keď túto

povinnosť majú obaja rodičia. Matka navyše nepreukázala v konaní tak závažnú zmenu pomerov na
stane maloletej, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného až o 50%. Navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť ako vecne správny, alternatívne, zmeniť a návrh matky zamietnuť ako nedôvodný.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP"),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v

spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP"),) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň,

ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané
skutkové okolnosti, teda podstatná zmena pomerov, odôvodňujúca dosiaľ určené výživné otca na

maloletú L. zvýšiť nad rozsah zvýšenia súdom prvej inštancie. V nadväznosti na uplatnené odvolacie
námietky odvolací súd uvádza, že za situácie súdom zisteného skutočného stavu veci možno
konštatovať, že zvýšenie výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej L., otázna všaknaďalejostávavýškaprimeranéhovýživného,ktorábyrovnakozodpovedalamožnostiam,schopnostiam
a majetkovým pomerom povinného rodiča.

11. Súd svoje rozhodnutie správne zdôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,
3 zákona o rodine. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa o ustanovenie §
121 CMP podľa ktorého, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

12. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine"). CSP v uvedenom
ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka
res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu

dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery.
Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu
vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus").

13. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti

v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuťnavšetkyokolnosti,ktorébymohliodôvodniťzmenuvýživného.Lenvtedymôžubyťdôvodom
na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie

o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo
nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli
podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé,
že výška vyživovacej povinnosti otca bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k.
14P/37/2015-62 zo dňa 15.12.2015. V tom čase mal L. navštevovala 1. ročník základnej školy, otec

dosahoval príjem 380,- eur mesačne, iné vyživovacie povinnosti nemal.

14. Maloletá L. je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaná na plnenie vyživovacej
povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege
a obvyklým spôsobom plnenia je stav kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je

plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch
potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny,
prípadne k rozvodu manželstva a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní.
Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými ,aké by malo keby rodičia žili spolu
a riadne sa o dieťa starali (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015).

15. V preskúmavanom prípade, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, mal. L. dovŕšila 10. rok veku.
Je len prirodzené konštatovať, že jej výdaje stúpajú. V dôsledku jej fyzického vývinu a spoločenského
vyžitia kladie zvýšené požiadavky na stravné, ošatenie, obuv či hygienické potreby. Nárast nákladov
možno sledovať aj v postupujúcej školskej dochádzke, ktorá je charakteristická rozšírením študijných

predmetov, spojených s nákupom potrebných školských pomôcok. Matka vyčíslila výdavky maloletej na
celkovú sumu zhruba 150,- eur. Maloletá zdieľa spoločnú domácnosť s matkou, teda rovnakou mierou sa
podieľa na výdavkoch spojených s bývaním (inkaso, energie, voda, TV, internet a pod.). Ďalšie výdavky
matky na maloletú predstavuje nákup pracích prostriedkov, čistiacich prostriedkov a iných potrieb v
domácnosti, ktoré v rovnakej miere využíva aj pre potreby maloletej.

16. Vychádzajúc z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že doteraz určené výživné nepostačuje na krytie
odôvodnených potrieb maloletej, preto zvýšenie výživného korešponduje s jej najlepším záujmom.

17. Čo sa týka možností, schopností a majetkových pomerov otca, súd prvej inštancie obmedzil svoje

skúmanie na príjem otca, ktorý za rok predstavoval v priemere sumu 706,- eur. Aktuálne zníženie
príjmu otca na sumu 270,- eur považoval súd prvej inštancie len za prechodné. Je v možnostiach a
schopnostiach otca, aby dosahoval vyšší príjem či už formou brigád alebo dohôd o vykonaní práce.18. K príjmovým pomerom otca považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že otec je
zamestnancom spoločnosti, ktorej konateľmi a spoločníkmi sú jeho rodičia (http://orsr.sk/vypis.asp?
ID=66992&SID=4&P=0). Podľa vyjadrení otca, jeho príjem začiatkom roka 2019 klesol z dôvodu

zníženého objemu objednávok prác. Sledujúc však štatistické údaje, verejne dostupné na internetovom
portáli finstat.sk, tržby spoločnosti Look Service s.r.o. v roku 2019 vzrástli o 4%, na celkovú sumu
1.781.581,- eur (https://finstat.sk/36600725). Tvrdenia otca o poklese prác z tohto dôvodu odporujú
oficiálnym výkazom o činnosti spoločnosti, ktorej je otec zamestnancom.

19. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v
prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia
povinného. Keďže v preskúmavanom prípade má odvolací súd pretrvávajúcu pochybnosť o dôvodnosti
zníženia príjmu povinného rodiča, rozhodol sa aplikovať tzv. potencialitu príjmov, ktorá má v konaniach
o určenie výživného prednosť pred fakticitou príjmov. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy
povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov,

to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,
schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu
práce).

20. Zabezpečenie oprávnených potrieb dieťaťa však zostáva po rozpade rodiny, po rozvode základnou

povinnosťou rodičov, k čomu musia vynakladať všetko úsilie a to aj na úkor svojich rýdzo vlastných
záujmov. Nie je totiž možné, aby rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti žil vlastný život bez
ohľaducelkom narodičovsképovinnostiapráveztohtodôvoduzákonpristanovenívýživnéhoumožňuje
prihliadnuť nielen k súčasnej majetkovej situácie rodiča, ale aj k jeho majetkovej potencionalite a v tejto
súvislosti i k vyhodnotenie dôvodov, pre ktoré nedosahuje príjem, aký by dosahovať mohol.

21. Vychádzajúc z pracovnej minulosti otca, možno ustáliť, že je v jeho možnostiach a schopnostiach
dosahovať príjem vo výške 706,- eur mesačne. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod vziať do
úvahy len výšku minimálnej mzdy. Otec je zdravým človekom, s pracovnými návykmi, suma 706,- nie
je nadštandardným príjmom, vyhradeným len určitým profesiám. Určitým východiskom pri posudzovaní

potenciality príjmu rodiča je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorá v roku 2019
činila sumu 1.069,- eur.

22. Do pozornosti potrebné dať aj ustanovenie § 62 ods. 4 zákona o rodine, v zmysle ktorého pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Keďže maloletej zabezpečuje osobnú starostlivosť matka, mieru jej starostlivosti, ktorú
vzhľadom na vek a potreby maloletej ustálil odvolací súd na 70%, treba premietnuť do roviny peňažného
plnenia pre účely splnenia vyživovacej povinnosti rezidentného rodiča. Keďže výdavky matky na bývanie
predstavujú sumu 404,- eur, pričom v domácnosti žijú piati, rozvrhom nákladov na jednotlivých členov
dospejeme k výslednej sume 80,- eur. V nadväznosti na uvedené, celkové výdavky maloletej dosahujú

celkovo 230,- eur (150+80). Matka ako rovnocenný rodič s otcom by sa mala na výdavkoch maloletej
podieľať v sume 115,- eur, teda v podiele 1. Zohľadňujúc mieru jej osobnej starostlivosti, táto predstavuje
peňažné vyjadrenie v sume 80,5 eur (115*0,7), pričítajúc k tomu 80,- eur, ktoré pripadajú na maloletú
ako člena domácnosti, matka celkovo prispieva na výživu maloletej sumou 160,- eur, v rovnakej sume
by sa mal teda podieľať aj otec.

23. Pri porovnávaní pomerov povinného rodiča je potrebné zohľadniť markantnú zmenu príjmových
pomerov otca, keďže v čase posledného rozhodnutia dosahoval príjem 380,- eur, v tomto konaní ustálil
odvolací súd jeho príjem na sume 706,- eur. V nadväznosti na uvedené, výživné vo výške 100,- eur
predstavuje 26% zo zisteného príjmu otca. Rešpektujúc navýšenie výživného v dôsledku stúpajúceho

veku maloletej o 2%, vychádzajúc pritom z čistého príjmu otca, súčasne určené výživné by malo byť
vo výške 197,68 eur (706*0,28), čo presahuje výšku výživného, požadovaného v odvolacom konaní
matkou.

24. Zhrnúc doposiaľ uvedené, odvolací súd považuje výživné vo výške 150,- eur za primerané

odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, ako aj príjmovým pomerom otca. Z tohto dôvodu odvolací súd
pristúpil k zmene napadnutého rozsudku postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP.25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací
súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému

z účastníkov v zmysle ustanovenia § 55 CMP.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).