Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/221/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114226110
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5114226110.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcov: v 1/ rade L. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, X., právne zastúpený spoločnosťou Kaduc & partners s. r. o., so
sídlom Trojičné námestie 4, Trnava, IČO: 50 290 762, v 2/ rade I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
K. L. XXX, X., zastúpeného splnomocneným zástupcom Ing. P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. O. S. č.
X, I., v 3/ rade O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, D., v 4/ rade O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XXX, D., v 5/ rade O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XXX, žalobcovia v 3/, 4/ a 5/ rade právne
zastúpení spoločnosťou Kaduc & partners s. r. o., so sídlom Trojičné námestie 4, Trnava, IČO: 50 290

762, proti žalovaným: v 1/ rade JUDr. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, Y., v 2/ rade K. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. L. XX, v 3/ rade Poľovnícky spolok Charubina, so sídlom Recepcia Golf Park,
Bystrická 1191/66, Rajec, IČO: 42 345 944, v 4/ rade GOLF PARK RAJEC, a. s., so sídlom Bystrická 66,
Rajec, IČO: 36 425 818, žalovaní v 1/ až 4/ rade právne zastúpení spoločnosťou HADBÁBNY & spol.,
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina, IČO: 47 249 722, o určenie neplatnosti
uznesení č. 1 až 6 prijatých na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom
revíriGrúň,ktorésakonalodňa01.07.2013o13.00hod.vzasadačkeLesySR,š.p.,OZŽilina,Námestie

M. R. Štefánika 1, Žilina a o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní uznaného Poľovného revíru Grúň, o
odvolaní žalobcov v 1/ až 5/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/243/2014-414 zo dňa
27.10.2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 2C/243/2014-489 zo dňa 7.
decembra 2017 a v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 2C/243/2014-534 zo
dňa 13. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ - 4/ p r i z n á v a voči žalobcom 1/ - 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov v rade 1/ až 5/ zamietol. Žalovaným v
rade 1/, 2/, 3/ priznal trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 137 CSP, ako aj § 5 ods. 4, § 80a zákona č. 274/2009
Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podaná
žaloba je žalobou určovacou. Súd musel vychádzať jednak zo Zákona o poľovníctve, ktorý do platnosti

novely účinnej od 01.07.2013 zákonom č. 115/2013 Z. z. neobsahoval požiadavku a podmienku,
spôsob zvolávania samotného zhromaždenia. Až zákon platný od 01.07.2013 v ustanovení § 5
ods. 3 ustanovil, že zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných
pozemkov počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnoupozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach
obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. Rovnako v § 5 ods.
4 Zákona o poľovníctve bola upravená uznášaniaschopnosť zhromaždenia. Zákon o poľovníctve

neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by upravovali otázku prechodu právnej úpravy v
súvislosti so zvolávaním a konaním zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. V čase pôsobenia
prechodných ustanovení sa v stanovenom rozsahu dočasne použijú skoršie právne normy, ktorých
platnosť a účinnosť zanikla, a naopak, dočasne sa nepoužijú neskoršie normy, ktorých platnosť a
účinnosť vznikla. Zvolávatelia postupovali správne, keď na zhromaždení konanom dňa 01.07.2013

postupovali v zmysle ustanovení Zákona o poľovníctve účinného od 01.07.2013. Zvolávatelia nemohli
postupovať podľa starého znenia zákona, keďže už nebolo účinné. Zvolávatelia nepochybili, keď
zvolanie zhromaždenia uskutočnili za podmienok daných právnou úpravou účinnou do 30.06.2013 a
zhromaždenie viedli už v zmysle ustanovení účinných od 01.07.2013. Oba úkony sa realizovali podľa
právnej úpravy platnej a účinnej v čase vykonávania týchto právnych úkonov. Čo sa týka právnej úpravy
platnej do 30.06.2013, táto právna úprava neustanovovala spôsob zvolania zhromaždenia, zvolávatelia

zhromaždenie zvolali písomnými pozvánkami a tiež prostredníctvom verejných vyhlášok zverejnených
v obciach, v katastrálnych územiach, v ktorých sa rozprestiera poľovný revír. Teda bola zabezpečená
čo možno najväčšia informovanosť vlastníkov poľovných pozemkov o konaní zhromaždenia, ako aj ich
následná účasť na zhromaždení.
Ďalej svoj naliehavý právny záujem žalobcovia opierali o to, že ich práva na zhromaždení boli porušené,

a to ich neúčasťou a hlasovaním na zhromaždení. Ich postavenie bolo teda právne neisté. V tomto
smere súd uvádza, že žalobcovia nemohli ovplyvniť proces prijímania uznesení zhromaždenia, nakoľko
sami nevlastnili takú výmeru poľovných pozemkov, aby mohli svojimi hlasmi ovplyvniť hlasovanie
zhromaždenia o otázkach, ktoré boli predmetom programu zhromaždenia. Znova súd opakuje, že
zhromaždenie už prebiehalo za účinnosti novej úpravy zákona o poľovníctve, čo už súd vyššie citoval.

Ďalší dôvod, ktorý podľa žalobcu v rade 4/ odôvodňuje naliehavý právny záujem žalobcov na určovacej
žalobe mala byť skutočnosť, že dňa 22.12.2015 sa uskutočnilo nové zhromaždenie vlastníkov poľovných
pozemkov, na ktorom bola schválená nová zmluva o užívaní Poľovného revíru Grúň. Táto zmluva
bola daná na registráciu príslušnému správnemu orgánu dňa 04.01.2016. Podľa žalobcu v rade 4/
sa vzhľadom na existenciu zmluvy, ktorá je predmetom sporu, vytvára stav právnej neistoty, ktorý je

potrebné vyriešiť cestou súdneho rozhodnutia.
Ako to už súd uvádzal, naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Určovacia žaloba má
len preventívny charakter a miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia

práva či neistoty v právnom vzťahu, ak k odpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Naliehavosť
právneho záujmu musí preukázať žalobca a musí existovať nielen v čase začatia konania, ale aj v
čase vyhlásenia rozsudku. Už len samotná skutočnosť, že sa konalo ďalšie zhromaždenie vlastníkov
poľovných pozemkov v spomínaný deň 22.12.2015 preukazuje to, že eliminovať stav ohrozenia práva či
neistotyvprávnomvzťahutýkajúcisadomnelejneplatnostipredchádzajúcejzmluvyoužívanípoľovného

revíru je možné odstrániť inak ako súdnou žalobou, a to uskutočnením nového zhromaždenia. Napokon
I. G., O. U., O. M. sa zúčastnili samotného zhromaždenia až na O. M., ktorého odmietali vpustiť
na zasadnutie z toho dôvodu, že O. M. nebol oprávnená osoba zúčastniť sa tohto zhromaždenia
(nedoloženie listín o vlastníctve).
Čosatýkaargumentáciežalobcovohľadnenaliehavéhoprávnehozáujmu,žetentovyplývazosobitného

predpisu a tento nie je potrebné dokazovať súd uvádza: Treba poukázať na § 17 zákona o poľovníctve,
na ktorý odkazuje protistrana, teda, že zmluva zaniká rozhodnutím súdu. Už aj v čase platnosti OSP č.
99/1963 Zb., kde bol upravený naliehavý právny záujem v ust. § 80 písm. c) bol odkaz priamo v tomto
zákone o poľovníctve daný. Súd je však toho názoru, že tento odkaz neznamená, že je tam automaticky
preukázaný naliehavý právny záujem, ale to len preukazuje, že zmluva o užívaní poľovného revíru môže

zaniknúť rôznymi spôsobmi a jedným z týchto spôsobov je aj zánik na základe súdneho rozhodnutia
v konaní o určenie vlastníckeho práva, ale rozhodne súd nemôže súhlasiť s tým, že odkaz v tomto
zákone o poľovníctve vzťahujúci sa na ustanovenie či už predchádzajúceho OSP alebo aktuálneho
CSP preukazuje automaticky naliehavý právny záujem a netreba ho preukazovať. Naliehavý právny
záujem sa musí vždy preukazovať a odkaz nachádzajúci sa v § 17 len znamená, že jeden zo spôsobov

ako môže zmluva zaniknúť je ten, že súd rozhodne o jej neplatnosti v rámci určovacieho konania.
Znova súd uvádza, že naliehavosť právneho záujmu musí byť v čase podania žaloby, ale aj počas
celého konania a aj v čase rozhodnutia súdu. Súd si nevie prestaviť, aký naliehavý právny záujem
majú žalobcovia, keď v roku 2015 v decembri zvolali nové zhromaždenie, čo už je vyššie popísané, naktorom mala byť vypovedaná pôvodná zmluva a mala byť uzatvorená nová zmluva. Už z tohto postupu
žalobcov je zrejmé, že stav, ktorý bol privodený zhromaždením, resp. podpísaním zmluvy o užívaní
poľovného revíru, je možno odstrániť aj iným spôsobom tak, ako sa to pokúšali žalobcovia v decembri

roku 2015. Samozrejme, pokým budú mať väčšinu hlasov a väčšinu výmery, aby mohli získať, resp.
prenajať poľovný revír niekomu iného.
Celé konanie sa prakticky sústreďovalo, či zhromaždenie bolo zvolané podľa platných právnych
predpisov, či zhromaždenie bolo riadne zvolané, ako sa na ňom hlasovalo, či bola zabezpečená
nadpolovičná väčšina výmery pri hlasovaní, kto sa zúčastnil zhromaždenia, kto sa nezúčastnil

zhromaždenia. Už na začiatku pojednávania súd upozorňoval, že žalobcovia dostatočne nezdôvodnili
naliehavosť svojho právneho záujmu. Aký právny záujem existoval, keď samotný žalobcovia zvolali
nové zhromaždenie, kde sa snažili domôcť nápravy ohľadne prijatých uznesení. Žalobcovia sa to
snažili v priebehu konania napraviť, právny zástupca žalobcov 1/, 2/ a 5/ to riešil tým spôsobom,
že v písomnom vyjadrení, ktoré zaslal súdu (č. l. 301), uviedol úpravu žalobného petitu, z ktorého
je zrejmé, že pravdepodobne nepochopil snahu súdu, ktorý najmenej dvakrát vyzýval žalobcov na

zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu. Popísal to ako slohovú úlohu, ktorú mu zadal súd. Znova
súd uvádza, že žalobný návrh musel zamietnuť z dôvodu, že chýba preukázanie naliehavosti právneho
záujmu žalobcami. Žalobcovia ešte tesne pred vynesením rozsudku žiadali, aby súd vykonal ďalšie
dokazovanie, a to oboznámením sa so stanovami a zakladacími listinami pozemkových spoločenstiev
zaregistrovaných ako Cenzuálne spolumajiteľstvo Rajec, spoločenstvo komposesorát Malá Čierna,

Pozemkové spoločenstvo Pasienky Malá Čierna atď. Súd nemohol akceptovať takéto doplnenie
dokazovania, pretože by tým nezískal podstatné informácie alebo dôkazy, ktoré by ovplyvnili rozhodnutie
v tejto veci. Znova by sa len konanie zbytočne predlžovalo. Žalobcovia nepreukázali naliehavosť
právneho záujmu na určení, že zmluva o užívaní poľovného revíru je neplatná. Tak isto nepreukázali,
že uznesenia č. 1 až 6 prijaté na zhromaždení vlastníkov sú neplatné.

3. O trovách súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP, keď úspešným žalovaným
priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu, t. j. vo výške 100 %.

4. Dopĺňacím rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaným v rade 1/, 2/, 3/, 4/ priznáva trovy konania

a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

5. V zmysle ust. § 225 ods. 1, 2 CSP súd vydal dopĺňací rozsudok, keď došiel k záveru, že došlo
k pochybeniu, pokým pri vyhlásení rozsudku na samotnom pojednávaní zaviazal žalobcov na trovy
konania len pre žalovaných v rade 1/, 2/, 3/.

6. Opravným uznesením okresný súd opravil znenie druhého výroku rozsudku tak, že správne má znieť:
„Súd žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ priznáva trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100
%.“ Súd tak v zmysle ustanovenia § 224 CSP opravil zrejmú nesprávnosť, a teda, že v jeho písomnom
vyhotovení rozsudku boli vo výroku II. uvedení žalovaní v rade 1/, 2/, 3/, 4/ a nie, ako bolo vyhlásené,

t. j. žalovaní 1/, 2/, 3/.

7. V zákonnej lehote podali odvolanie voči citovanému rozsudku v celom rozsahu žalobcovia v 1/ až
5/ rade.

8. Žalobcovia v 1/, 3/, 4/ a 5/ rade odvolanie odôvodňujú tým, že sú tu skutočnosti, že neboli splnené
procesné podmienky na zamietnutie žaloby, okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd zamietol
žalobu z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení, že zmluva o užívaní
poľovnéhorevírujeneplatná.Žalobcoviavšakmajúzato,žetakýtozávermoholokresnýsúdprijaťlenna
základe nesprávne aplikovanej normy § 80 písm. c) OSP, resp. § 137 písm. c) CSP na zistený skutkový

stav. Okresný súd taktiež nevykonal časť navrhnutých dôkazov, pričom tieto dôkazy mohli byť relevantné
k zisteniu rozhodujúcich skutočností. Zároveň súd na základe tých dôkazov, ktoré vykonal, dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, a to predovšetkým v rovine súvisiacej s existenciou naliehavého
právneho záujmu žalobcov na meritórnom rozhodnutí. Viaceré pochybenia okresného súdu kumulatívnevytvárajú nesprávny procesný postup okresného súdu takej intenzity, až bolo žalobcom znemožnené
uskutočnenie procesných práv, ktoré im patria, a to všetko v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Žalobcovia nespochybňujú, že musia preukázať existenciu naliehavého právneho

záujmu. Predmet žaloby však spĺňa preventívny cieľ, a to zabránenie výkonu práv z neplatne uzavretej
zmluvy.Nastranedruhejjerozhodnutieourčeníneplatnostizmluvyoužívanípoľovnéhorevíruspôsobilé
byť právnym titulom, ktorý spôsobí, že okresný úrad vyradí takúto zmluvu z evidencie. Je síce pravdou,
že rovnaký výsledok je možné dosiahnuť aj inými právnymi nástrojmi, na ktoré upozornil okresný
súd, ten však prejavil určitú mieru laxnosti a obmedzil sa len na formálne konštatovanie, že samotná

skutočnosť, že sa konalo ďalšie zhromaždenie vlastníkov 22.12.2015, preukazuje to, že eliminovať stav
ohrozenia práva či neistoty je možné odstrániť inak ako súdnou žalobou, a to uskutočnením nového
zhromaždenia. Okresný súd však už vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že okresný úrad ostal po
obdobie viac než jedného roku absolútne nečinný a novú zmluvu nezaevidoval. V tomto svetle sa iné
právne nástroje javia nielen ako neefektívne, ale priam kontraproduktívne. Skutočnosť, že žalobcovia
v predmetnej veci sledujú ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, bola preukázaná rozsiahlym

dokazovaním. Okresný súd sa však k posúdeniu tohto aspektu vôbec nedostal, keďže sa obmedzil len
na preukázanie naliehavého právneho záujmu. Ak by okresný súd posudzoval existenciu naliehavého
právneho záujmu komplexne, identifikoval by splnenie procesnej podmienky existencie naliehavého
právneho záujmu a mohol by následne pristúpiť k meritórnemu posúdeniu žaloby. Ak by okresný súd v
predmetnej veci rozhodol meritórne, jednalo by sa o oficiálny decízny krok, po ktorom by nasledovalo

formálne vyradenie zmluvy z evidencie, to znamená, že zamietnutá žaloba bola vhodným, spôsobilým a
jediným efektívnym procesným nástrojom na odstránenie existujúcej spornosti. Za nedovolenú možno
považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len zbytočnému
rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov
sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná. V teórii civilného

konania panuje zhoda na tom, že určovacie žaloby, ktorými sa sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo
verejnom registri so skutočným právnym stavom, vykazujú určité špecifiká spočívajúce práve v tom, že
v takýchto prípadoch nie je nutné preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu. Vzhľadom na
to, že predmetom žaloby je zmluva o užívaní poľovného revíru, ktorá je osobitne evidovaná okresným
úradom,jepodľanázoružalobcovmožnéperanalogiamaplikovaťrovnakémechanizmyakopriurčovaní

práva, ktoré je predmetom zápisu vo verejnom registri, a teda existenciu verejného záujmu mal okresný
súd prezumovať ako danú a mal sa venovať meritórnemu posúdeniu veci. Žalobcovia zdôrazňujú
ústavnoprávny kontext celého sporu. Posudzovaná vec sa úzko dotýka výkonu vlastníckeho práva.
Poukazujú na čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Právo vlastniť majetok, v tomto prípade poľovný
pozemok, je však v dôsledku napadnutej zmluvy o užívaní poľovného revíru výrazne limitované, a

to proti vôli vlastníkov. Vlastnícke právo je možné efektívne využívať len v takých prípadoch, keď je
subjektu práva umožnená plnohodnotná dispozícia s predmetom vlastníckeho práva v súlade s jeho
účelom,ktorázahŕňaajmožnosťslobodnesarozhodnúťospôsobeužívaniasvojhomajetku.Právetento
aspekt bol jadrom celého sporu. Napadnutému rozsudku ďalej žalobcovia vytýkajú deficity dokazovania
a nesprávne skutkové zistenia. Na jednej strane okresný súd nevykonal časť navrhnutých dôkazov,

čo stroho odôvodnil iba tým, že by nezískal podstatné informácie alebo dôkazy, ktoré by ovplyvnili
rozhodnutie vo veci. Okrem skutočnosti, že sa jedná o predikatívny logický rozpor, sa zároveň jedná o
priznanie samotného okresného súdu k tomu, že nevykonal navrhnuté dôkazy. V tejto súvislosti by chceli
žalobcovia poukázať na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej má odôvodnenie obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy

hodnotiť a zdôvodniť, napríklad prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol
vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj, prečo sa s niektorými dôkaznými návrhmi
odmietol vôbec zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi zakladajú
vady nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Uvedeným konaním okresný súd sťažil dôkaznú pozíciu žalobcov
a zároveň sa dostal aj do pozície, v ktorej musel zákonite dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Okresný súd pri posudzovaní rozhodujúcich skutočností v rámci vyhodnotených dôkazov postupoval
vo viacerých prípadoch neštandardne, pričom ukážkovým prípadom je dokazovanie na pojednávaní
konanom dňa 27.10.2016, kedy žalobcovia pri ilustratívnom použití programu Elpos, ktoré realizovali
žalovaní, jednoznačne preukázali nepoužiteľnosť tohto evidenčného programu na účely organizácie
a riadenia zhromaždenia vlastníkov spoločného poľovného revíru. Okresný súd sa však tomuto

dôkazu vôbec nevenoval. Ďalším príkladom neštandardného až chaotického postupu okresného súdu
súvisiaceho s vykonaním dôkazov bola situácia, keď navrhnutý dôkaz - CD - na pojednávaní datovanom
27.10.2016, reálne vykonanom až 04.11.2016, bolo realizované tak, že sudca CD odniesol do svojej
kancelárie a následne sa vrátil do pojednávacej miestnosti, keď sa zo všetkých okolností javí, že došlok výmene CD. Túto skutočnosť žalobcovia namietli. Okresný súd sa s touto okolnosťou nevyporiadal.
Žalobcovia poukazujú na porušenie práva na spravodlivý proces, kde okresný súd lakonicky konštatuje,
že žalobcovia nemohli ovplyvniť proces prijímania uznesení zhromaždenia, nakoľko sami nevlastnili takú

výmeru poľovných pozemkov, aby mohli svojimi hlasmi ovplyvniť zhromaždenie o otázkach, ktoré boli
predmetom programu zhromaždenia. Takýto rezultatívny výrok okresného súdu nesie punc arbitrárnosti,
keďže okresný súd postuluje na čisto formálnych kritériách záver, ktorý vôbec nemusel nastať. Aj keď
mohli byť žalobcovia v minorite, čo mimochodom bolo predmetom dokazovania, vôbec to neznamená,
že nemohli mať vplyv na rozhodovanie ostatných oprávnených osôb. Žalobcovia navrhujú, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobcom v 1/ až 5/ rade prizná náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, alebo napadnutý rozsudok zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie
konanie.

9.Žalobcav2/radevpodanomodvolaníuvádza,žedôvodmiodvolaniasúskutočnosti,ženebolisplnené
procesné podmienky na zamietnutie žaloby. Okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd porušil
ustanovenie § 179 ods. 1 CSP úmyselným predlžovaním konania tým, že nariadil

predloženie dôkazov vo veci, ktorým sa nakoniec v rozsudku vôbec nevenoval a tieto dôkazy v rozsudku
vôbec neoznačil. Okresný súd porušil ust. § 191 CSP tým, že okrem verejnej vyhlášky nevyhodnotil
žiaden ďalší dôkaz jednotlivo, a už vôbec nie jednotlivé dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Okresný súd
porušil ustanovenie § 220 ods. 2 CSP tým, že v odôvodnení rozsudku neuviedol v plnom rozsahu, čoho
sa žalobcovia domáhali, aké skutočnosti tvrdili, aké dôkazy označili, aké prostriedky procesného útoku

použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd mal jasne a
výstižnevysvetliť,akoposúdilpodstatnéskutkovétvrdeniaaprávneargumentystrán,ktorévskutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil. Poukazuje na nesprávne vykonávanie dôkazu prostredníctvom CD nosiča, ktoré prebehlo
dňa 20.09.2016 v kancelárii sudcu JUDr. Jána Rybárika s výsledkom, že tento nosič sa nedá otvoriť

a je preto nepoužiteľný. Okresný súd preto nariadil na deň 20.10.2016 pojednávanie, kde zástupca
žalovanýchmalumožniťoboznámeniesasúduspredmetnýmdôkazom,avšakaninatomtopojednávaní
zástupca žalovaných tento dôkaz nesprístupnil. Z tohto dôvodu bolo pojednávanie ukončené s tým, že
bolourčenéďalšiepojednávanie,naktorommaloprebehnúťužvporadítretieoboznamovaniesastýmto
dôkazom. Predmetný dôkaz bol súdom poskytnutý zástupcovi žalovaných do nového pojednávania. Na

novom pojednávaní štatutárny zástupca žalovaného PZ Charubina otvoril v počítači nejaký súbor, ktorý
deklaroval ako predmetný dôkaz, ale na otázky ohľadom preukázania vlastníctva konkrétnych vlastníkov
podľatohtodôkazuvlastníckevzťahyodmietolpreukázať.Zástupcapoľovníckehospolkusaospravedlnil
a zo súdneho pojednávania odišiel aj s týmto dôkazom. Dôkaz bol vrátený do súdneho spisu až po
ukončení predkladania dôkazov uznesením a vydaním rozsudku. Žalobcovia namietali, že dôkaz, ktorý

bol vrátený, nie je totožný s dôkazom, s ktorým sa oboznamoval sudca dňa 20.09.2016 a ide o úplne iný
nosič. Podozrenie, že ide o podvod, sa ukázalo až na základe žiadosti navrhovateľa O. U., ktorý požiadal
okresný súd o vyhotovenie kópie predmetného dôkazu, na čo súd konštatoval, že kópiu dôkazu nie je
možné vyhotoviť, pretože CD nosič je v zlom technickom stave. Pritom údaje z tohto nosiča mali súdu
potvrdiť, na základe čoho a akým spôsobom žalovaní vykonávali prezenciu účastníkov zhromaždenia

vlastníkov poľovných pozemkov. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní tvrdila v prípade
oprávnenia pozemkových spoločenstiev a občianskych združení na Zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov začlenených do poľovného revíru Grúň, že doklady sú riadne zaevidované v súdnom spise.
Pokiaľ protistrana tvrdí, že tam boli nejaké združenia, resp. Združenie vlastníkov súkromných lesov
Veľká Čierna, Malá Čierna, tak poukazujú na to, ako už bolo aj konajúcim sudcom prečítané, na stanovy

a na zmluvu o združení. Po oboznámení sa s vyššie uvedeným súdnym spisom bolo zistené, že v
prípade pána Fuska, ktorý na zhromaždení zastupoval Cenzuálne spoločenstvo Rajec, ktoré nie je
vlastníkom poľovných pozemkov v poľovnom revíri Rajec, zvolávateľ na preukázanie vlastníctva a
na zápis do listiny prítomných nevyžadoval od p. L. ani listy vlastníctva ani stanovy, a dokonca ani
uznesenie z valného zhromaždenia, kde prípadne p. L. mohol byť poverený zastupovaním jednotlivých

členov pozemkového spoločenstva. V prípade Ing. P. B. podľa listiny prítomných zástupcu Pasienkového
spoločenstva pasienky Malá Čierna a Pozemkového spoločenstva Komposesorát Malá Čierna, ktoré
nie sú vlastníkmi poľovných pozemkov zvolávateľom na posúdenie oprávnenosti zastupovania stačili
neplatné a neúčinné stanovy datované k 19.04.2009. V prípade Pozemkového spoločenstva Urbár MaláČierna,ktorénazhromaždenízastupovalIng.B.,zvolávateľovinazápistohtospoločenstvaakovlastníka
poľovných pozemkov stačil nikým nepodpísaný text stanov. Z predložených dôkazov je zrejmé, že K. L.
a Ing. P. B. v čase vyhotovenia overenia listiny prítomných nepredložil zvolávateľom žiadne relevantné

doklady, ktoré by oprávňovali zvolávateľov zapísať ich do listiny prítomných ako vlastníkov poľovných
pozemkov. Je preukázateľné, že p. L. a Ing. B. do celkovej výmery pozemkov, ktoré im zvolávateľ
zahrnul v listine prítomných do vlastníctva, zastupujú aj výmeru poľovných pozemkov, ktorá je v správe
Slovenského pozemkového fondu a výmeru, ktorú na zhromaždení duplicitne zastupoval aj Slovenský
pozemkový fond. Aj keď žalobcovia okresnému súdu poukazovali na tieto nezákonnosti a na predložené

dôkazy, okresný súd sa týmito dôkazmi nezaoberal a v odôvodnení rozhodnutia ich vôbec nespomenul.
Žalobca poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej ma odôvodnenie obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Prekvapujúco sa okresný súd v odôvodnení
rozhodnutia podrobne zaoberal zákonnosťou, resp. nezákonnosťou zvolania zhromaždenia. Žalobca
sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu z nasledovných dôvodov. Ustanovenie § 5 ods.
3 Zákona o poľovníctve účinné do 30.06.2013 jednoznačne ukladá zvolávateľovi povinnosť zvolať

zhromaždenie vlastníkov spoločného poľovného revíru. V prípade, že predmetné ustanovenie bližšie
nešpecifikovalo spôsob zvolania, je zrejmé, že zvolávateľ bol zo zákona povinný pozvánku, resp.
oznámenie o zvolaní zhromaždenia doručiť každému vlastníkovi poľovných pozemkov začlenených
do poľovného revíru Grúň. Zvolávateľ si bol toho vedomý, pretože účastníkom zhromaždenia, ktorých
chcel mať na zhromaždení, doručil pozvánku písomne. V prípade niekoľko sto vlastníkov spoločného

poľovného revíru zvolanie zhromaždenia oznámil verejnou vyhláškou aj napriek tomu, že platné znenie
zákona to neumožňovalo. Vlastníci poľovných pozemkov neboli preto zo Zákona o poľovníctve účinného
do 30.06.2013 povinní sledovať vyvesenie alebo zvesenie verejnej vyhlášky týkajúcej sa zvolania
zhromaždenia vlastníkov spoločného poľovného revíru, čím ich právo zúčastniť sa zhromaždenia
a rozhodovať na tomto zhromaždení v súlade s § 11 Zákona o poľovníctve bolo oslabené, resp.

úplne obmedzené. O tom, že sa tak aj stalo, svedčí listina prítomných. Tým, že zvolávateľ svojím
konaním oslabil práva vlastníkov poľovných pozemkov rozhodovať o výkone práva poľovníctva, resp. im
znemožnil využiť toto právo, je zrejmé, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených
dopoľovnéhorevíruGrúňbolozvolanévrozporesozákonom.Vprípadeďalšíchdôkazovpredkladaných
žalobcami, ktoré jednoznačne poukazovali na nezákonný priebeh zhromaždenia, sa súd týmto vôbec

v odôvodnení nezaoberal. Okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zmohol len na konštatovanie,
že žalobcovia nepreukázali, že uznesenia č. 1 až 6 sú neplatné. K existencii naliehavého právneho
záujmu udáva: písomná zmluva o postúpení užívania poľovného revíru je prejavom vôle vlastníkov -
spoluvlastníkov poľovných pozemkov o nakladaní s právom viažucim sa výlučne k vlastníctvu pozemkov
tvoriacich poľovný revír. Zákonodarca jednoznačným spôsobom stanovil podmienky, za ktorých sa

zvoláva zhromaždenie, ako aj samotný jeho priebeh. Zákonnou podmienkou je, aby jeho priebeh bol
osvedčený notárskou zápisnicou. Platnosť, tak aj neplatnosť zmluvy môže byť preskúmaná výlučne
súdom. Zákon o poľovníctve v § 11 ods. 1 dáva právo vlastníkom spoločného poľovného revíru
rozhodnúť o využití práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri postupom podľa § 5 zákona. Zákonné
právo žalobcu, ako aj ostatných vlastníkov Spoločného poľovného revíru Grúň bolo konaním žalovaných

nie ohrozené, ale v rozpore so zákonom zrušené. Ak teda ustanovenia § 11 Zákona o poľovníctve
dávajú zákonné právo vlastníkom poľovného revíru rozhodovať o výkone práva poľovníctva, Zákon o
poľovníctve v ustanovení § 17 ods. 1 písm. e) dáva vlastníkom poľovných pozemkov právo domáhať
sa určenia neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru. Zákon o poľovníctve ako osobitný právny
predpis jednoznačne určuje, kto môže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, a

ten je ten, kto o právach daných Zákonom o poľovníctve rozhoduje, teda každý vlastník poľovného
pozemku začleneného do poľovného revíru bez ohľadu na výmeru. Je zrejmé, že odstúpenie od
zmluvy a užívanie poľovného revíru nerieši nezákonnosť zmluvy a nezákonnosť prijatých uznesení na
zhromaždení vlastníkov. V súčasnosti je stále účinná zmluva o užívaní poľovného revíru, ktorá bola
predmetom žaloby, naliehavý právny záujem žalobcov je teda zrejmý. Žalobca je presvedčený, že

ak by okresný súd v predmetnej veci rozhodol meritórne, jednalo by sa o finálny krok, po ktorom by
už nasledovalo len formálne vyradenie zmluvy z evidencie, to znamená, že zamietnutá žaloba bola
vhodným, spôsobilým a jediným efektívnym procesným nástrojom na odstránenie existujúcej spornosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalobe vyhovie a prizná žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %, prípadne rozsudok zruší

a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalovaní 1/ až 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu 2/ uvádzajú, že napadnutý rozsudok považujú vo
všetkých jeho výrokoch za súladný so zákonom a so zisteným skutkovým stavom. Rozsudok zodpovedávýsledkomdokazovania,jeriadneapresvedčivoodôvodnenýnielenspoukázanímnaskutkovéokolnosti
veci, ale aj na ustanovenia právnych predpisov, ktoré je potrebné na prejednávanú vec aplikovať.
Zotrvávajú na všetkých ústnych prednesoch na pojednávaniach, ako aj na písomných podaniach.

Žalobcovia vo vzťahu k predmetu konania neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali dôvodnosť a
opodstatnenosť svojich nárokov. Odvolanie žalobcu 2/ považujú za nedôvodné a navrhujú napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Z priebehu dokazovania a z jednotlivých zápisníc z pojednávaní
je zrejmé, že to boli práve žalobcovia, ktorí neustále predkladali nové návrhy na doplnenie dokazovania,
resp. priamo predkladali dôkazy, z ktorých väčšina mala byť pripojená už k samotnej žalobe, keďže

išlo o dôkazy, ktoré mali osvedčovať napr. aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov a preukazovať existenciu
naliehavého právneho záujmu. Na skutočnosť, že žalobcovia riadne nepreukázali svoje vlastnícke
právo, konajúci súd žalobcov upozorňoval niekoľkokrát. Sám súd postupoval tak, aby umožnil žalobcom
uskutočňovaťichprocesnéprávavtakejmiere,abynedošlokporušeniuichprávanaspravodlivýproces.
Absolútne nemožno tvrdiť, že predlžovanie konania spôsobil súd prvej inštancie. I žalobcovia sú v konaní
zastúpení dvoma právnymi zástupcami a jedným splnomocnencom, pričom každý z týchto zástupcov

predkladal svoje vlastné vyjadrenia, argumenty, ako aj návrhy na doplnenie dokazovania. Teda samotná
dĺžka konania bola daná i väčším počtom účastníkov konania a splnomocnených zástupcov na strane
žalobcov. Dĺžka konania nemá žiadny vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Nič nebráni
súdu vykonať dôsledné dokazovanie i napriek tomu, že pri konečnom rozhodnutí nebude na tieto
dôkazy prihliadať, ak v procese ich hodnotenia dospel k záveru, že nie sú pre merito veci relevantné.

Žalobca 2/ vo svojom odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie porušil ustanovenia § 191 CSP tým,
že okrem verejnej vyhlášky nevyhodnotil žiadny ďalší dôkaz. Žalobca však vo svojom podaní ďalej
nekonkretizuje, ktoré skutočnosti to majú byť. Nie je teda možné určiť, ktoré skutočnosti mal žalobca
2/ na mysli, resp. v čom podľa neho spočíva pochybenie súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov.
S ohľadom na uvedené je odvolanie žalobcu 2/ v danej časti neurčité a nezrozumiteľné. Majú za

to, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí v plnej miere vysporiadal so všetkými dôkazmi
a skutočnosťami, ktoré vyšli najavo. Pomerne rozsiahlo sa žalobca 2/ vo svojom odvolaní venuje
vykonaniu dôkazu - oboznámeniu sa s CD nosičom, na ktorom je uložený program ELPOS. Ide o ničím
nepodložené obvinenia, ktoré hraničia s ohováraním. Žalovaní nemohli mať žiadny záujem na tom,
aby bol CD nosič akýmkoľvek spôsobom sfalšovaný alebo pozmenený. Na poslednom pojednávaní

žalovaný 3/ zabezpečil vlastný počítač, na ktorom bol obsah CD nosiča prezentovaný. Uvedené
nesporne vyplýva z úvodu zápisnice z pojednávania zo dňa 27.10.2016. Po vykonaní tohto dôkazu
súd dokazovanie skončil, pričom ich splnomocnený právny zástupca zistil, že CD nosič, ktorý mu bol
odovzdaný na účely prezentácie na počítači žalovaného 3/, ostal fyzicky v držbe splnomocneného
právneho zástupcu žalovaného 3/. Právny zástupca pristúpil k tomu, že tento CD nosič, ktorý mu

súd zveril a nemohol byť žiadnym spôsobom pozmenený, len vrátil súdu, aby ho založil do súdneho
spisu. Poukazujú na to, že CD nosič s programom ELPOS bol v konaní predložený na účely
preukázania, či plnomocenstvá a výpisy z programu ELPOS, ktoré sú súčasťou spisového materiálu
založeného do súdneho spisu, súhlasia s elektronickou formou programu ELPOS nachádzajúcou sa
na dotknutom CD nosiči. Účelom oboznámenia sa s CD nosičom nebolo preukázanie vlastníckeho

práva žalobcov. Nie je vadou a nemôže spôsobovať vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku,
ak dôkaz navrhovaný žalovanými nie je vykonaný tým spôsobom, že by preukazoval skutočnosť,
ktorú mali preukazovať žalobcovia. Žalobcovia majú povinnosť využiť vlastné prostriedky procesného
útoku. Žalobca 2/ argumentuje aj tým, že si zvolávatelia nevyžadovali od zástupcov pozemkových
spoločenstiev uznesenia z valných zhromaždení, resp. iné listiny, ktoré by ich oprávňovali zúčastniť

sa na zhromaždení, prípadne poukazoval na iné okolnosti, ktoré podľa neho spôsobujú nezákonnosť
zhromaždenia. Ide o neopodstatnené tvrdenia, ktoré nemajú právny základ v prejednávanej veci.
Ustanovenie § 5 ods. 2 Zákona o poľovníctve účinného v čase konania zhromaždenia určovalo,
že práva vlastníkov na zhromaždení vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov,
okrem iného orgán pozemkového spoločenstva. V spisovom materiáli zo zhromaždenia, ktoré založili

do súdneho spisu, sú prehľadne zoradené doklady, ktoré mali zvolávatelia na účely zvolania, resp.
konania zhromaždenia k dispozícii. Pokiaľ ide o pozemkové spoločenstvá, zisťovali, či je daný zástupca
pozemkového spoločenstva štatutárnym orgánom pozemkového spoločenstva buď z výpisu z registra
alebo z iného dokladu. Pokiaľ táto osoba riadne osvedčila svoj mandát na zastupovanie toho-ktorého
pozemkového spoločenstva, zvolávatelia ju riadne zapísali do listiny prítomných. Zvolávatelia nemali

dôvod ani oprávnenie skúmať hodnovernosť alebo aktuálnosť dokladov predkladaných zástupcami
pozemkových spoločenstiev, keďže ide o vnútorné dokumenty pozemkových spoločenstiev. Pokiaľ by sa
aj neskôr preukázalo, že niektorý zo zástupcov prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z predkladaného
dokladu, potom je takýmto konaním pozemkové spoločenstvo viazané a môže si voči zástupcovinárokovať na náhradu škody. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu 2/, že súd prvej inštancie sa nesprávne
vysporiadal so zákonnosťou zvolania zhromaždenia, najmä pokiaľ ide o to, akým právnym predpisom
sa malo zhromaždenie dňa 01.07.2013 riadiť, alebo akým spôsobom sa mali doručovať pozvánky na

zhromaždenie, s týmito tvrdeniami sa nemôžu stotožniť. Súd prvej inštancie tieto otázky vyhodnotil
dostatočným spôsobom, zrozumiteľne a v súlade s právnou teóriou a právnymi predpismi. Pokiaľ
žalobcovia neboli spôsobilí presvedčivo preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu, resp.
vecnú opodstatnenosť svojho žalobného nároku, nemožno tvrdiť, že ide o pochybenie na strane súdu,
pokiaľ sa úplne stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného. Súd postupoval správne, keď dospel

k záveru, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba má len preventívny
charakter a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty
v právnom vzťahu a k odpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Skutočnosť, že dňa 22.12.2015
sa konalo nové zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov len preukazuje to, že eliminovať stav
ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu týkajúci sa domnelej neplatnosti predchádzajúcej zmluvy
o užívaní poľovného revíru je možné odstrániť inak ako súdnou žalobou, a to uskutočnením nového

zhromaždenia. Nesúhlasia s argumentáciou žalobcu 2/, že žalovaný nezákonným konaním zrušili
zákonné právo rozhodovať o spôsobe využitia výkonu práva poľovníctva stovkám vlastníkov spoločného
poľovného revíru. Uvedené tvrdenie je účelové. Práva vlastníkov poľovných pozemkov nemohli byť
konaním zhromaždenia žiadnym spôsobom porušené. V zmysle § 5 ods. 2 Zákona o poľovníctve,
práva vlastníka poľovného pozemku možno na zhromaždení vykonávať len prostredníctvom orgánov

pozemkových spoločenstiev, pričom na dotknutom zhromaždení sa aj reálne zúčastnili zástupcovia
pozemkových spoločenstiev. Títo riadne hlasovali, pričom účasť na zhromaždení bola vo výške 66,0294
% z celkovej výmery. V súdnom konaní bolo preukázané, že žalobcovia sa na zhromaždení vlastníkov
dňa 01.07.2013 zúčastnili osobne ako splnomocnenci iných vlastníkov. Uvedené nespochybniteľne
preukazuje, že žalobcovia o zhromaždení mali vedomosť. Mali možnosť sa na ňom zúčastniť, riadne

hlasovať a uplatňovať všetky svoje práva a záujmy. Pokiaľ sa žalobcovia nedostatočne alebo nesprávne
identifikovali, resp. nepredložili riadne všetky príslušné doklady potrebné na to, aby mohli byť riadne
stotožnení na prezentácii pred zhromaždením, toto nemôže byť vykladané na ťarchu zvolávateľov
zhromaždenia. Taktiež, ak by aj žalobcovia mohli na zhromaždení hlasovať, nemohli ovplyvniť proces
prijímania uznesení zhromaždenia, nakoľko sami by nevlastnili takú výmeru poľovných pozemkov, aby

mohli svojimi hlasmi ovplyvniť hlasovanie zhromaždenia. Žalobcovia nemôžu mať a ani nemajú na
veci naliehavý právny záujem, nakoľko ich práva ani práva žiadnych iných vlastníkov neboli účasťou a
hlasovaním na zhromaždení nijako dotknuté. Neobstojí ani tá argumentácia žalobcov, podľa ktorej má
naliehavý záujem vo vzťahu k ustanoveniu § 137 písm. c) CSP vyplývať priamo z osobitného zákona, t.
j. Zákona o poľovníctve. Ust. § 17 ods. 1 písm. c) Zákona o poľovníctve len uvádza taxatívny výpočet

prípadov, v ktorých môže dôjsť k zániku zmluvy o užívaní poľovného revíru, pričom jedným z týchto
spôsobov je zánik v dôsledku súdneho rozhodnutia na podklade určovacej žaloby. To však automaticky
nezakladá preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcov. Majú za to, že žalobca 2/ vo svojom
odvolaní neoznačil žiadne dôvody, ktoré by zakladali nesprávnosť napádaného rozhodnutia.

11. Voči dopĺňaciemu rozsudku podali odvolanie žalobcovia v 1/, 3/, 4/ a 5/ rade. Uvádzajú, že
zotrvávajú na pôvodnom odvolaní, ktoré podali proti rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj na všetkých
skutočnostiach v ňom uvedených. Uvádzajú, že rozsudok obsahoval totožné znenie výroku vo vzťahu
k priznaným trovám konania a právneho zastúpenia, ako obsahuje napadnutý rozsudok, nezrovnalosť
spočívala len v slovnom vyhlásení rozsudku, kedy došlo k opomenutiu jedného zo žalovaných.

Žalobcovia sú teda presvedčení, že voči trovám konania a právneho zastúpenia žalovaní v 1/, 2/, 3/
a 4/ rade sa v súlade s relevantnými ustanoveniami CSP už odvolali, avšak v záujme právnej istoty
a s cieľom nevniesť do sporu nejasnosti podávajú formálne osobitné odvolanie aj voči dopĺňajúcemu
rozsudku, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f), h) CSP. V prípade úspešného
odvolania voči meritórnemu rozhodnutiu by malo dôjsť aj k zmene priznaných trov konania, a to tak,

aby odzrkadľovali princíp úspechu v spore. Zotrvávajú aj na pôvodnom odvolacom návrhu, ktorý uviedli
v odvolaní voči rozsudku. Pôvodné odvolanie dopĺňajú o nový návrh na vykonanie dokazovania. V
období podania pôvodného odvolania komunikovali žalobcovia paralelne s okresným súdom vo veci
sprístupnenia CD - dátového nosiča, ktoré bolo údajne vykonané na jednom zo súdnych pojednávaní v
predmetnom spore ako dôkaz. Žalobcovia sa po skončení prvoinštančného konania obrátili na okresný

súd so žiadosťou o zaslanie kópie CD, ktoré je súčasťou súdneho spisu. Súd tento dôkaz, resp. jeho
kópiu žalobcom odmietol poskytnúť s odkazom na technické problémy. Z pohľadu samotného konania,
ako aj odvolacieho konania je však kľúčová tá skutočnosť, že okresný súd v liste zo dňa 21.03.2017
explicitne uviedol, že sa s disponovaným CD nosičom neoboznamoval ako s dôkazným prostriedkom.Bolo to z toho dôvodu, že tento CD nosič sa nedal prehrať. Uvedené je v rozpore s tvrdeniami okresného
súdu a odôvodnením pôvodného rozsudku, ako aj so závermi dokazovania. Z uvedených skutočností,
ako aj z dodatočne predloženého dôkazu, ktorý v čase podania odvolania voči pôvodnému rozsudku

ešte neexistoval, vyplýva argumentačné posilnenie pôvodných dôvodov odvolania, a to najmä v rozsahu
nevykonanianavrhnutýchdôkazovpotrebnýchnazistenierozhodujúcichskutočnostíalebonesprávnych
skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov.

12. Žalovaní 1/ až 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1/, 3/, 4/, 5/ rade voči rozsudku súdu

prvej inštancie, ako aj voči dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie uvádzajú, že nie je daný ani
jeden z dôvodov, pre ktorý by mal byť napádaný rozsudok nesprávny alebo nezákonný. Napadnutý
rozsudok považujú vo všetkých jeho výrokoch za súladný so zákonom a zisteným skutkovým stavom,
zodpovedajúci výsledkom dokazovania, je riadne a presvedčivo odôvodnený. Nesúhlasia s námietkou
žalobcov, že súd prvej inštancie pri posudzovaní procesnej podmienky existencie naliehavého právneho
záujmu nesprávne aplikoval ust. § 80 písm. c) OSP, resp. § 137 písm. c) CSP. Naliehavý právny

záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno
inými právnymi prostriedkami odstrániť. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak
vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu
alebo práva. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie

k zamietnutiu určovacieho návrhu. Pritom platí, že naliehavý záujem musí existovať nielen v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Povinnosťou žalobcov
teda bolo, aby nimi deklarovaný naliehavý právny záujem súdu hodnoverne preukázali, t. j. aby predložili
také dôkazy, ktoré by súd nepochybne viedli k záveru, že došlo k porušeniu všeobecne záväzných
právnych predpisov, pre ktoré boli uznesenia prijaté na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov

dňa 01.07.2013 neplatné, resp. z dôvodu, pre ktorý by bola neplatná celá zmluva o užívaní poľovného
revíru. Žalobcovia takéto dôkazy nepredložili. Rovnako nepreukázali, že by ich určovacia žaloba bola
jediným účinným právnym prostriedkom, ktorý by znamenal vyriešenie spornosti v predmetnej veci.
Právne naopak, žalobcovia sami priznávajú, že rovnaký výsledok možno dosiahnuť aj inými právnymi
prostriedkami. Z judikatúry súdov SR jednoznačne vyplýva, že určovacia žaloba má len preventívny

charakter a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva, či
neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Je nepochybné a
súd na to správne poukázal, že dňa 22.12.2015 sa konalo nové Zhromaždenie vlastníkov poľovných
pozemkov, čo znamená, že eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu týkajúci sa
domnelej neplatnosti predchádzajúcej zmluvy o užívaní poľovného revíru je možné odstrániť inak ako

určovacou žalobou, a to uskutočnením nového zhromaždenia. Už táto samotná skutočnosť predstavuje
dôvod, pre ktorý nie je naliehavý právny záujem v prejednávanej veci vôbec daný. Súd prvej inštancie
naviac v bodoch 4. - 13. napádaného rozsudku pomerne vyčerpávajúco a podľa žalovaných správne
odôvodnil s poukázaním na príslušné právne predpisy, prečo dospel k záveru, že naliehavý právny
záujem nebol žalobcami preukázaný. Nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu ako

základnej podmienky určovacej žaloby je nedostatkom konania, v prípade ktorého súdu musí žalobu
zamietnuť. Pokiaľ žalobcovia vo svojom odvolaní poukazujú na to, že pri určovacích žalobách, ktorými
sa sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom, nie je potrebné
preukazovaťexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmu,nesprávneaplikujúanalógiupoužiteľnúvprípade
konštitutívnych zápisov do obchodného registra, resp. katastra nehnuteľností. Užívateľ poľovného revíru

nevykonáva svoje poľovnícke právo na základe registrácie zmluvy v evidencii príslušného okresného
úradu, ale vykonáva ho na základe samotnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkmi poľovného revíru. Ide
teda o situáciu odlišnú napr. od nadobudnutia vlastníckeho práva vkladom do katastra, kde sa pre
vecno-právne účinky vkladu vyžaduje nielen uzavretie platnej a účinnej zmluvy, ale aj vykonanie
zápisu do katastra nehnuteľností. Kým evidencia zmluvy okresným úradom má význam z pohľadu

nadobudnutia účinnosti zmluvy, zápis vlastníckeho práva do katastra má relevanciu z pohľadu samotnej
možnosti vlastniť nehnuteľnú vec, oprávnene ju užívať a disponovať ňou. Podobne to platí aj v prípade
obchodného registra, keď napr. zápis obchodných spoločností nadobudne konštitutívny účinok až po
ich registrácii v obchodnom registri. Zákon o poľovníctve nevyžaduje ako podmienku pre vznik práva
poľovníctva registráciu zmluvy, resp. jej zápis vo verejnom registri, ako je to v prípade iných zápisov.

Evidencia Okresným úradom, pozemkovým a lesným odborom má relevanciu len vo vzťahu k odkladu
účinnosti zmluvy. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcov vo vzťahu k údajnému zásahu do ich vlastníckeho
práva, táto je neopodstatnená. Súd nemá dôvod zohľadňovať ekonomický rozmer vlastníckeho práva
k veci žalobcov, ak sú dané dôvody, pre ktoré žalobe nemôže vyhovieť. Žalobcovia v odvolaní vôbecneuvádzajú, v čom spočíva nimi tvrdený zásah do ich vlastníckeho práva. Pokiaľ žalobcovia poukazujú
na neštandardný a chaotický postup okresného súdu súvisiaci s vykonávaním dôkazov, s uvedeným
tvrdením nesúhlasia. Vo viacerých prípadoch bol práve postup žalobcov v konaní neprehľadný a

chaotický. Uvedené bolo spôsobené najmä neustálym predkladaním a navrhovaním dôkazov, zmenami
žalobného petitu v priebehu konania, viacerými zmenami účastníkov na strane žalobcov. Súd sa však
vždy riadne a zákonne s týmito návrhmi a zmenami vysporiadal. Nekonzistentnosť postupu žalobcov
v konaní bola nepochybne spôsobená i tým, že žalobcovia boli v konaní zastúpení dvoma právnymi
zástupcami a jedným splnomocnencom. Nestotožňujú sa s tvrdením žalobcov, že v súvislosti s dôkazom

- CD nosičom, ktorý obsahuje program Elpos použitý pri organizácii zhromaždenia vlastníkov, došlo
k nejakému nekalému konaniu alebo zamieňaniu dôkazov, k čomu sa už vyjadrili v predchádzajúcich
podaniach. Pokiaľ ide o odvolanie voči dopĺňaciemu rozsudku, neuvádzajú sa v ňom žiadne nové právne
ani skutkové tvrdenia. V súvislosti s argumentáciou žalobcov, keď poukazujú na list súdu prvej inštancie
zo dňa 21.03.2017, ktorý má byť podľa nich novým dôkazom podporujúcim ich odvolaciu argumentáciu,
z pohľadu žalobcov ide o účelové a vykonštruované tvrdenia. List súdu zo dňa 21.03.2017 nemôže byť

považovaný ani za nový dôkaz vo veci, keďže ide o procesný úkon súdu. Pridržiavajú sa doterajších
písomných a ústnych vyjadrení.

13. Žalobcovia 1/, 3/, 4/, 5/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uvádzajú, že potvrdzujú svoje postoje
a argumenty prezentované v predošlých písomnostiach a trvajú na tom, aby súd rozhodol v zmysle

odvolaciehonávrhunavrhovanéhovodvolaní.Žalovanísamivosvojomvyjadreníopakovanekonštatujú,
že ich argumenty majú repetetívnu povahu a ničím novým neprispievajú ku konaniu a nerozširujú ich
procesnú obrannú stratégiu. Žalobcovia majú za to, aj s poukazom na mnohopočetnú judikatúru, že
osvedčili svoj naliehavý právny záujem, keďže poukázali na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej
veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo

nie je. Zároveň vysvetlili, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši
a odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania, rovnako ako aj potencionálne vytvára pevný základ
pre jeho usporiadanie.

14. Žalobcovia v 1/, 3/, 4/ a 5/ rade podali odvolanie voči opravnému uzneseniu okresného súdu, ktoré

odôvodňujú ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f), h) CSP. Majú za to, že predchádzajúcimi odvolaniami
sa už voči výroku o trovách konania odvolali, avšak v záujme právnej istoty s cieľom nevniesť do
sporu nejasnosti podávajú formálne osobitné odvolanie aj voči opravnému napadnutému uzneseniu.
Vychádzajúc z predpokladu, že v prípade úspešného odvolania voči meritórnemu rozhodnutiu by malo
dôjsť aj k zmene prípadných trov konania, a to tak, aby odzrkadľovali princíp úspechu v spore, zotrvávajú

na svojich predošlých odvolacích návrhoch, pričom žiadajú zrušiť aj opravné uznesenie okresného súdu.

15. Žalovaní v 1/ až 4/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1/, 3/, 4/ a 5/ rade, ktoré podali voči
opravnému uzneseniu, uvádzajú, že toto odvolanie považujú za nedôvodné. Neexistujú žiadne dôvody,
ktoré by odôvodňovali zrušenie opravného uznesenia. Podanie odvolania proti opravnému uzneseniu

z opatrnosti, ako uvádzajú žalobcovia, je nielen nadbytočné, ale aj neúčelné. Predmetom a účelom
opravného uznesenia je oprava zrejmých chýb v písaní a počítaní. Žalobcovia neuvádzajú, z akého
dôvodu je opravné uznesenie napadnuté odvolaním v rozpore so zákonom a v čom je nesprávne.
Podanie odvolania odôvodňujú výlučne tým, že sa odvolali proti rozsudku, ktorý napadnuté uznesenie
opravuje. To však samo osebe nie je samostatným dôvodom na zrušenie opravného uznesenia, ani

odvolacím dôvodom. Súd je oprávnený, ba dokonca povinný z vlastnej činnosti, teda i bez podnetu,
opraviť zrejmé chyby v písaní a počítaní opravným uznesením. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že
rozsudok nie je právoplatný a že bol voči nemu podaný opravný prostriedok. Žalobcovia nesprávne
zastávajú názor, že ak by došlo k zrušeniu neprávoplatných rozsudkov, voči ktorým sa odvolali, opravné
uznesenie by ostalo právoplatné. Opravné uznesenie je priamo závislé na existencii rozsudku, prípadne

iného rozhodnutia, ku ktorému sa viaže. Zo samotného opravného uznesenia by za takýchto podmienok
nemohli vzniknúť účastníkovi práva ani nároky. Z ust. § 379 písm. a) CSP vyplýva, že odvolací
súd sa musí v konaní o odvolaní vysporiadať aj so závislými výrokmi. Úkon žalobcov je neúčelný a
nehospodárny a nesleduje efektívnu ochranu ich práv. Z uvedeného dôvodu by v prípade úspechu
žalobcov vo veci nemala byť za tento úkon žalobcom priznaná náhrada trov konania. Žiadajú, aby

odvolací súd odvolanie ako nedôvodné zamietol.

16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcov v 1/ až
5/ rade v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

17. Hoci sa odvolací súd nestotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie a odvolanie žalobcov
považuje za čiastočne dôvodné, odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správny.

18. Podstatným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol, bol záver o neexistencii

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje
a v tomto smere považuje odvolanie žalobcov v 1/ až 5/ rade za dôvodné.

19. V prejednávanej veci správny záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení podľa § 137 písm. c) CSP predpokladal posúdenie, či žalobcovia môžu
navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie neistoty vo svojom postavení o ochranu svojich práv a

oprávnených záujmov a či podaná určovacia žaloba je vhodným (správne zvoleným) a spôsobilým
prostriedkom ochrany ich práv, lebo až po preukázaní prípustnosti žaloby z procesného hľadiska možno
pristúpiť k posúdeniu dôvodnosti uplatneného nároku z hľadiska hmotného práva a poskytnúť právnu
ochranu súdom. Odvolací súd má za to, že minimálne, pokiaľ ide o žalobu žalobcov v 1/ až 5/ rade o
určenie, že zmluva o užívaní poľovného revíru uzavretá dňa 02.07.2013 je neplatná, majú naliehavý

právny záujem na požadovanom určení. Pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že eliminovať stav
ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu týkajúci sa domnelej neplatnosti predchádzajúcej zmluvy
o užívaní poľovného revíru je možné odstrániť inak ako súdnou žalobou, a to uskutočnením nového
zhromaždenia vlastníkov a zaevidovaním novej zmluvy, tento záver nie je správny a je v rozpore s
platnou úpravou danej problematiky, zákonom č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve.

20. V zmysle ust. § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. (ďalej len „Zákon o poľovníctve“), evidenciu
zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická
osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej
nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu

zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

21. V zmysle ust. § 16 ods. 2 Zákona o poľovníctve, okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie
poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo
ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

22. V zmysle ust. § 17 ods. 1 písm. e) Zákona o poľovníctve, zmluva zaniká rozhodnutím súdu.

23. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že ak raz bola zaevidovaná zmluva o užívaní poľovného
revíru, pred skončením jej platnosti (uzatvára sa na dobu 10 rokov) nie je možné zaevidovať druhú

zmluvu a dotknuté subjekty nemajú inú možnosť, iba sa domáhať svojich práv súdnou cestou. Iba na
základe súdneho rozhodnutia (pokiaľ nenastanú iné skutočnosti, s ktorými zákon spája zánik zmluvy),
pôvodne zaevidovaná zmluva zaniká a môže byť zaevidovaná nová zmluva. Pôvodne zaevidovaná
zmluva nezanikne, a to ani konaním nového zhromaždenia vlastníkov a uzatvorením novej zmluvy. Až
rozhodnutím súdu zmluva zaniká a môže byť zaevidovaná nová zmluva. Je nepochybné, že vlastníci

majú právo rozhodovať o výkone práva poľovníctva. Pokiaľ im toto právo je nezákonným konaním
zhromaždenia upreté a ak je tu niektorý zo zákonných dôvodov nezákonnosti zmluvy o výkone práva
poľovníctva, ktorá z takéhoto nezákonne konaného zhromaždenia vzišla a bola zaevidovaná, nemajú
vlastníci inú možnosť, ako sa domáhať svojho práva žalobou o určenie neplatnosti zmluvy. Naliehavý
právny záujem vlastníka, ktorý tvrdí, že jeho právo bolo porušené nezákonným konaním valného

zhromaždenia, na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, je daný.

24. Pokiaľ však ide o naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov,
v danom prípade je situácia iná a naliehavý právny záujem v zásade nie je daný, pretože samotné
rozhodnutie o neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov nerieši, neodstraňuje stav právnej neistoty.

Pokiaľuždošlokzaevidovaniuzmluvypodľa§16ods.2Zákonaopoľovníctve,spôsobilýmprostriedkom
na odstránenie neistoty vlastníka, ktorý tvrdí, že jeho právo bolo upreté, je žaloba o neplatnosť zmluvy.
V konaní o tejto otázke však súd musí prejudiciálne preskúmať aj zákonnosť prijatých uznesení nazhromaždení vlastníkov, ktoré vyriešenie prejudiciálnej otázky sa prejaví v rozhodnutí o platnosti, resp.
neplatnosti zmluvy.

25. Hoci odvolací súd dospel k záveru, že čo do konštatovania nedostatku naliehavého právneho záujmu
v časti konania o určenie neplatnosti zmluvy dôvody súdu prvej inštancie neobstoja a sú založené na
nesprávnom právnom posúdení veci, napriek tomu konštatuje, že výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie
je vecne správny a sú tu dôvody na zamietnutie žaloby žalobcov v 1/ až 5/ rade.

26. Súdna prax je jednotná v názore, podľa ktorého stranami súdneho konania o neplatnosť právneho
úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako
žalobcovia alebo ako žalovaní. V prípade zmluvy, ak niektorá zo zmluvných strán (prípadne jej právny
nástupca) nie je stranou v súdnom spore, súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie
(pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/122/2002 zo dňa 01.05.2003 uverejnený v
časopise Zo súdnej praxe pod č. 30/2004, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/158/2010 zo

dňa 17.02.2011 a sp. zn. 5Cdo/211/2013 zo dňa 13.05.2014, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 30Cdo/2806/2005 zo dňa 21.12.2005 a ďalšie). Pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť
stav vyplývajúci z hmotného práva. Aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná
preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej
žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže.

Skúmanie vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho
výsledok sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej.

27. Okruh vecne legitimovaných subjektov musí byť určený s ohľadom na predmet konania, v danom
prípade o určenie neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov pozemných pozemkov

a súčasne určenie neplatnosti zmluvy o postúpení užívania spoločného poľovného revíru. Stranami
sporu, či už na strane žalobcov alebo žalovaných, musia byť nevyhnutne všetci vlastníci spoločného
poľovného revíru bez ohľadu na to, či sa zúčastnili alebo nezúčastnili hlasovania na zhromaždení
vlastníkov. Uvedený záver vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve
upravujúcich rozhodovanie o prenechaní užívania poľovného revíru inej osobe. Poľovný revír je z

hľadiska zákona chápaný ako spoločná vec, na ktorú sa vzťahujú ust. § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (rozhodovanie spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou), no pokiaľ ide o vznik
nájomného vzťahu, na základe ktorého nadobudne subjekt práva možnosť realizovať výkon práva
poľovníctva na základe zmluvy s vlastníkmi, je upravený osobitným predpisom, Zákonom o poľovníctve.
O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo

vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 Zákona o poľovníctve, t. j. na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov s tým, že vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej
poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru (§
11 ods. 1 a 2 Zákona o poľovníctve). V prípade rozhodnutia vlastníkov o postúpení práva užívania

poľovného revíru inej osobe sa postúpenie užívania realizuje písomnou zmluvou podľa § 13 ods. 1
Zákona o poľovníctve, ktorú uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru
alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Nakoľko právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov majú všetci vlastníci a prípadné určenie neplatnosti prijatého uznesenia na
zhromaždení sa prejaví v právnom postavení vlastníka, stranami sporu o určenie neplatnosti uznesenia

(resp. uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov) musia byť všetci vlastníci
poľovných pozemkov bez ohľadu na to, či sa na zhromaždení zúčastnili alebo nezúčastnili. Aj zmluvu
o postúpení užívania spoločného poľovného revíru uzatvárajú všetci vlastníci poľovných pozemkov.
Na tom nič nemení ani skutočnosť, že na zhromaždení vlastníkov si za týmto účelom mohli zvoliť
splnomocnencov (títo sú iba zástupcami vlastníkov). Stranami sporu o určenie neplatnosti zmluvy musia

byť preto všetci vlastníci poľovných pozemkov spolu s fyzickou alebo právnickou osobou, ktorej bolo
užívanie poľovného revíru postúpené, či už o určenie neplatnosti uznesení, resp. zmluvy ide vo vzťahu
k stranám sporu o nerozlučné spoločenstvo, a teda ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa
rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný (§ 77 ods. 1 CSP).
Nutnosť účasti všetkých uvedených subjektov v spore či už na strane žalobcov alebo žalovaných v

prípade určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení, ako aj neplatnosti zmluvy o postúpení
užívania poľovného revíru tak vyplýva zo skutočnosti, že vzhľadom na spoločné práva a povinnosti, ktoré
sú predmetom konania, nie je možné pripustiť, aby stranou sporu neboli všetci účastníci dotknutého
právneho vzťahu, pretože nemožno pripustiť, aby sporné uznesenie, resp. sporná zmluva boli záväznélen pre jednu skupinu vlastníkov poľovných pozemkov a pre inú skupinu nie. Nutnosť účasti všetkých
vlastníkov poľovných pozemkov tak vyplýva z charakteru spoločných práv a povinností, ktoré sú
predmetom konania. Je nepostačujúce, aby vlastníci poľovných pozemkov, ktorí sa cítia na svojich

právach dotknutí, označili za žalovaných iba splnomocnencov, ktorí v mene vlastníkov uzavreli zmluvu a
dotknutú poľovnícku organizáciu. Skutočnosť, že za vlastníkov podpisujú zmluvu splnomocnenci zvolení
na zhromaždení, nie je z hľadiska vecnej legitimácie právne významná. Ich postavenie splnomocnencov
uzavretím zmluvy zaniká. Vecne legitimovaní sú však všetci vlastníci pozemkov v uznanom poľovnom
revíri.

28. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobcovia, či už na strane žalobcov alebo žalovaných, neoznačili
za strany konania všetkých dotknutých vlastníkov pozemkov v uznanom poľovnom revíri, pričom pre
rozhodnutie súdu postačí zistenie, že stranou sporu nie je čo i len jeden vlastník poľovných pozemkov.
Hoci súd prvej inštancie nevyhodnotil dokazovanie, pokiaľ ide o otázku vlastníctva k pozemkom v
uznanom poľovnom revíri, zo spisu i z tvrdení samotných žalobcov je nepochybné, že spolu/vlastníkov

poľovných pozemkov je nepomerne viac. Nebolo by v tomto smere efektívne dokazovanie len pre účely
posudzovania otázky vecnej legitimácie opakovať.

29.Vecnálegitimáciastránvsporevyplývazhmotnéhopráva.Súdnezaťažujeanipoučovaciapovinnosť
ohľadne určenia správneho okruhu strán v spore a ani povinnosť vykonať dokazovanie na zistenie

všetkých do úvahy prichádzajúcich vecne legitimovaných subjektov, ktoré mali byť vzhľadom na predmet
konania stranami sporu. Pre rozhodnutie súdu o nedostatku vecnej legitimácie postačuje zistenie, že
stranou sporu nie je čo i len jeden spoluvlastník poľovných pozemkov.

30. Na nedostatok vecnej legitimácie strán v spore mal prihliadnuť už súd prvej inštancie, ktorý mal

tento nedostatok zistiť, čím by sa zabránilo neefektívnemu dlhotrvajúcemu vykonávaniu dokazovania.
Nedostatok vecnej legitimácie je však skutočnosťou, na ktorú bol povinný prihliadnuť odvolací súd
z úradnej povinnosti, aj keď nebola stranami namietaná. Pre uvedený nedostatok vecnej legitimácie
odvolací súd konštatuje, že žaloba bola zamietnutá vecne správne, aj keď z iného, nesprávneho
právneho dôvodu. Pre nedostatok vecnej legitimácie strán sporu nebolo možné odvolateľom vyhovieť.

Zároveňzuvedenéhodôvoduneboloaniefektívne,abysaodvolacísúdzaoberaljednotlivýmiodvolacími
námietkami žalobcov, keďže žalobe nebolo možné pre nedostatok vecnej legitimácie vyhovieť. Odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania,
ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť, potvrdil. Výrok o trovách konania po vydaní dopĺňacieho a
opravného uznesenia, zodpovedá plnému úspechu žalovaných 1/ - 4/ v spore.

31. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP. Úspešnými stranami v spore boli žalovaní v 1/ až 4/ rade, ktorým vznikol voči neúspešných
žalobcom v 1/ až 5/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

32. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)