Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/208/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113228747
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4113228747.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátuJUDr.SoneZmekovejaJUDr.MáriiMalíkovejvsporežalobcu:Slovenskýplynárenskýpriemysel,
a.s., IČO: 35815256, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, proti žalovanému: Y. D., nar.
X.X.XXXX, bytom K. - B. č. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o.,
sosídlomFarská25,Nitra,ozaplatenie1513,64Eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu v Nitre č.k.14C/509/2015-62 zo dňa 27.01.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1513,64
€ s úrokom z omeškania vo výške 0,02% zo sumy 756,82 € od 15.3.2012 za každý deň omeškania
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02% za každý deň omeškania zo sumy 756,82
€ od 3.1.2013 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa
23.8.2006 Dohodu o spolufinancovaní opravy a prevádzkovania vodovodného a kanalizačného potrubia
nachádzajúceho sa na parc.č. XXXX/X, ktorej vlastníkom je žalovaný. Žalovaný sa v zmysle čl. IV ods.

1 a 2 zmluvne zaviazal, že počnúc kalendárnym rokom 2007, začne prispievať žalobcovi na poplatok za
prevádzkovanie kanalizačného a vodovodného systému na parc. č. 2XXX/X kat. úz. K., G.. Predmetný
poplatok v zmysle čl. IV. ods. 2 Dohody predstavuje ročne sumu 2522,74€ (76 000,- Sk), t.j. dohodnutá
čiastka uhrádzaná žalovaným predstavuje ročne sumu vo výške 756,82 € (22.800,- Sk). Žalovaný
neuhradil platbu za rok 2011 a rok 2012 v celkovej výške 1513,64 €, preto sa jej zaplatenia domáha
podanou žalobou.

2. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz č.k 15RO/386/2013- 26 zo dňa 15.6.2015,
ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom. Žalovaný podal proti
platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že tento nárok žalobcu nepovažuje za dôvodný, pretože
zanikol zápočtom jeho pohľadávky oznámením zo dňa 13.3.2013. Žalobca má na jeho pozemkoch
zriadené ochranné a bezpečnostné pásmo plynárenského zariadenia a za ich užívanie mu doposiaľ
žiadnu náhradu nezaplatil. Keďže si voči žalobcovi uplatnil svoju pohľadávku za užívanie nehnuteľností ,
považuje žalovanú pohľadávku za zaniknutú z dôvodu započítania.

3.1 Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie a po vykonaní dokazovanie rozhodol o žalobe
napadnutým rozsudkom, ktorým čiastočne vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 1.238,50 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,02% denne zo sumy 619,25 eura od 15.03.2012do zaplatenia a zo sumy 619,25 eura od 3.1.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške
57,90 eura. Vo zvyšku žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 489,491 ods. 1, 494, §
580 , §581 ods. 2, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka a zisteným skutkovým stavom. Z

vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci uzavreli Dohodu o spolufinancovaní opravy
a prevádzkovania vodovodného a kanalizačného potrubia, na základe ktorej sa zaviazal žalovaný
ako vlastník nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X a XXXX/X spolufinancovať opravu a prevádzkovanie
vodovodného a kanalizačného potrubia. Žalovaný mal podľa bodu IV. 2 prispievať žalobcovi na poplatok
za prevádzkovanie kanalizačného a vodovodného systému, ktoré vlastník tohto systému uhrádza

prevádzkovateľovi systému, sumou rovnajúcou sa 30% tohto poplatku. Zároveň bolo uvedené, že
predmetný poplatok reprezentuje ročne sumu 2522,74 eura (76 000,- Sk), t.j. dohodnutá čiastka
uhrádzaná žalovaným predstavuje ročne sumu vo výške 756,82 eura (22.800,- Sk). Žalobca vystavil z
uvedenéhotitulužalovanémufaktúruč.9000130859nasumu756,82eursDPHsplatnádňa14.3.2012a
faktúru č. 9000152149 na sumu 756,82 eur s DPH splatná dňa 2.1.2013, ktoré však žalovaný neuhradil.
Žalovaný sa v konaní bránil tým, že predmetná pohľadávka žalobcu zanikla jeho započítacím prejavom,

ktorý urobil písomne dňa 13.3.2013. Započítanie spočívalo v tom, že žalovaný mal voči žalobcovi
pohľadávku vo výške 30 969,67 eur, za obdobie od 27.3.2002 do 30.6.200, ktorá mu vznikla z dôvodu,
že žalobca má na jeho pozemku parc.č. XXXX/XX v kat.úz.G. uložené plynárenské zariadenia, ktorých
ochranné pásmo mu bráni v užívaní jeho pozemkov. Súd pri posúdení započítania pohľadávok sa
stotožnil s tvrdením žalobcu o premlčaní pohľadávky žalovaného, ktorú žiadal započítať. Pohľadávka

žalovaného za užívanie jeho pozemkov vychádza z obdobia od 27.3.2002 do 30.6.2006. Všeobecná
trojročnápremlčaciadobauplynulanajneskôr30.6.2009. Pohľadávky uplatnenévtomtokonanísa stali
splatné až v roku 2012 - 2013. To znamená, že v čase, keď sa pohľadávky žalovaného a žalobcu stretli,
bola pohľadávka žalovaného už premlčaná. Zákon nepripúšťa započítanie premlčaných pohľadávok.
Nie je pritom rozhodujúce, kedy bol urobený prejav vôle smerujúci k započítaniu. Podľa súdnej praxe

(R 69/1972) je rozhodujúce pre posúdenie otázky premlčania započítavanej pohľadávky okamih, kedy
sa vzájomné pohľadávky stretli (nie teda doba, kedy bol urobený prejav smerujúci na započítanie, resp.
kedy tento prejav došiel do sféry dispozície druhého účastníka). Právny následok započítania, t. j. zánik
kryjúcich sa pohľadávok nastane s účinkami ex tunc (t. j. od okamihu stretu). Je teda zrejmé, že zo
strany žalovaného nedošlo k účinnému započítaniu jeho pohľadávok a preto ani žalovaná pohľadávka

nezanikla započítaním.
3.2 Žalovaný v rámci obrany namietal výšku žalovanej pohľadávky tvrdiac, že dohoda v bode IV.2 je
nejasná a nezrozumiteľná vo výške dohodnutého poplatku, ktorý mal platiť žalobcovi. Súd z predmetnej
dohody zistil, že dohoda v bode IV.2 nebola jednoznačná a zrozumiteľná, keď cena poplatku je vyjadrená
jednak percentuálne - 30% a zároveň je vyčíslené toto percento na pevnú sumu 756,82 eura (22 800,-

Sk) , ktorá by bola správna, ak by sa vychádza z ročného poplatku 2522,74 eura (76 000,-Sk). Z
predložených listinných dôkazov ( faktúra zo dňa 31.12.2012) však bolo zistené, že skutočný ročný
poplatok ktorý zaplatil žalobca však bol 2.456,35 eura (74 000,-Sk s DPH) a preto súd výkladom
bodu IV.2 dohody vychádzal z toho, že žalobca mal vypočítať poplatok pre žalovaného ako 30% z
poplatku, ktorý mu účtuje prevádzkovateľ, t.j. ZSV, a.s. Súd sa tiež stotožnil s názorom žalovaného ,

že nemal s poplatkom platiť žalobcovi aj daň z pridanej hodnoty (DPH), pretože uhradením DPH by
na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu. Preto súd vypočítal poplatok, ktorý mal žalovaný
zaplatiť žalobcovi ako 30% zo sumy 2046,16 eur ( čiastka fakturovaná zo strany ZVS a.s. bez DPH),
ktorá suma potom predstavuje 619,25 eur ročne. Súd nemohol prihliadnuť na započítanie preplatku
žalobcu vo výške 835,74 eur za roky 2007- 2010 ( zaplatené DPH ) na žalovanú pohľadávku , nakoľko

žalobca vzniesol námietku premlčania, ktorú súd posúdil ako dôvodnú. Súd preto zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 1238,50 eur ( 2x 619,25 eur) a vo zvyšku žalovanej istiny ( 275,14 eura) s
príslušenstvom žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný sa dostal s plnením dlhu do omeškania ,
preto ho súd zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré boli v predmetnej dohode dohodnuté na
0,02 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania ( 7,30% ročne). Žalovaný je preto povinný zaplatiť sumu

1238,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,02% denne zo sumy 619,25 € od 15.3.2012 do
zaplatenia,azosumy619,25€od3.1.2013dozaplatenia. Požadovanýúrokzomeškanianeprekračoval
výšku úroku z omeškania v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Úrok z omeškania bol priznaný
odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti faktúr. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
podľa pomeru úspechu vo veci a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 57,90 eur

( 64% úspech žalobcu zo sumy 90,50 eur).

4 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietal nesprávne rozhodnutie súdu v častizamietnutia žaloby z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že síce je pravda, že
uvedené ustanovenie upravuje, že odporca je povinný podieľať sa na spolufinancovaní a uhrádzať
odplatu rovnajúcu sa 30% poplatku , zároveň je však v tomto ustanovení výslovne uvedené, akú

výšku tento podiel reprezentuje. To, že strany pri stanovení výšky odplaty vychádzali z nesprávnej
výšky poplatku ZVS, je podľa názoru žalobcu irelevantné. Zjavným účelom tohto ustanovenia je určenie
konkrétnej pevnej sumy, ktorú má žalovaný hradiť žalobcovi. Výkladom čl. IV.2. Dohody teda možno
dospieť k záveru, že žalovaný sa zaviazal hradiť žalobcovi pevnú sumu 22 800,- Sk (756,82 €). K
druhému, podstatnejšiemu dôvodu zníženia žalovanej sumy súdom uvádza, že skutočnosť, že si môže

uplatniť odpočet DPH zo sumy fakturovanej dodávateľom nie je relevantná vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným. Súd v tomto ohľade nelogicky spája vzťah žalobcu so žalovaným a vzťah žalobcu so štátom
ohľadom platenia DPH. Na strane žalobcu tak nikdy nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný sa v Dohode jasne zaviazal uhrádzať určitú pevnú sumu, resp. časť poplatku ZVS, nie časť
nákladov žalobcu, ktoré mu vzniknú voči ZVS po zohľadnení odpočtu DPH voči štátu. Poukázal na čl.
IV.2 Dohody, v ktorom nie je žiadna zmienka o takýchto nákladoch žalobcu. V tejto súvislosti poukázal

na § 3 ods. 3 druhá veta zákona č. 18/1996 Z.z. cenách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
„ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej
hodnoty „. Ak teda v čl. IV.2 Dohody je uvedená suma 76 000,- Sk, túto je potrebné v zmysle uvedeného
ustanovenia zákona o cenách považovať za sumu s DPH. To znamená, že strany pri stanovení odplaty
vychádzali z poplatku s DPH.

5 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

6 Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté
( zamietajúcimvýrokom),vzákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,§362ods.1CSP)a

zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379 a § 380
CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie( § 383 CSP), prejednal odvolanie
žalovaného proti zamietajúcemu výroku napadnutého rozsudku ( vyhovujúci výrok nebol napadnutý
odvolaním, ktoré mohol v tejto časti podať len žalovaný a nie žalobca) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§385ods.1CSP),sverejnýmvyhlásenímrozhodnutiaprisplnenísipovinnostiupravenej

v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie v napadnutej zamietajúcej časti nie je dôvodné.
7 Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal
dňa 27.01.2016, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky
súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku

a Civilného mimosporového poriadku , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti .
8 Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadu, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b) Ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len n niektorý zo subjektov,
c) Určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi s stranami vyplýva z osobitného predpisu.
9. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. V prejednávanej veci žalovaný odvolaním napadol zamietnutie jeho žaloby v časti týkajúcej sa
sumy 275,14 eur s príslušenstvom ako rozdielu medzi prisúdenou sumou 1238,50 eura s úrokmi z
omeškania a žalovanou sumou 1.513,64 eura s úrokmi z omeškania. Právny vzťah z ktorého si žalobca
uplatňuje svoj nárok voči žalovanému je založený Dohodou zo dňa 23.8.2006 o spolufinancovaní opravy
a prevádzkovania vodovodného a kanalizačného potrubia, v ktorej sa strany dohodli v bode IV.2 na

tom, že „ žalovaný sa zaväzuje počnúc kalendárnym rokom 2007, prispievať SPP a.s. Bratislava na
poplatok za prevádzkovanie kanalizačného a vodovodného systému na parc. č. XXXX/X kat. úz. G.,
ktoré vlastník tohto systému uhrádza prevádzkovateľovi systému, sumou rovnajúcou sa 30% tohto
poplatku. Predmetný poplatok reprezentuje ročne sumu 76 000,- Sk, t. j. dohodnutá čiastka uhrádzanáp. Y. D. predstavuje čiastku 22 800,- Sk „. Žalobca si podanou žalobou uplatnil pohľadávku voči
žalovanému, ktorá mu vznikla tým, že žalovaný mu nezaplatil dohodnutý poplatok za roky 2011 a 2012,
ktoré si žalobca vyfaktúroval faktúrou zo dňa 31.12.2011 na sumu 756,82 eura, splatnou 14.03.2012 a

faktúrou zo dňa 31.12.2012 na sumu 756,82 eur splatnou 02.01.2013. Žalovaný nenamietal uzatvorenie
Dohody so žalobcom ani to, že nezaplatil obe faktúry, ale sa bránil tým, že pohľadávka žalobcu zanikla
započítaním jeho pohľadávky, ktorú mal voči žalobcovi, čo súd prvej inštancie neuznal z dôvodov v
rozsudku uvedených. Potom sa žalovaný bránil tým, že dohoda v bode IV.2 je nejasná a nezrozumiteľná
pokiaľ ide o výšku poplatku, ktorý mal platiť žalobcovi. Súd prvej inštancie túto námietku vyhodnotil

ako dôvodnú a poukázal na to, že výška poplatku bola určená dvoma spôsobmi, jednak percentuálnym
určením ako 30% z poplatku, ktorý zaplatí žalobca prevádzkovateľovi systému a zároveň pevnou
sumou 756,82 eura ( 22.800 Sk) , ktorá mala zodpovedať 30%. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že zmluva je v bode IV.2 nejasná a preto výkladom obsahu zmluvy vzhľadom na prejav vôle strán
možno vychádzať z toho, že žalovaný sa mal podieľať na refundácii poplatku vo výške 30% z toho,
čo zaplatí žalobca prevádzkovateľovi systému. Z faktúry č.6012720720 zo dňa 31.12.2012 zistil,

že prevádzkovateľ systému Západoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. vyfakturoval žalobcovi za
prevádzkovanie vodovodného zariadenia - vodovod a kanalizácia za rok 2012 sumu 2456,35 eura
vrátane DPH ( 74.000Sk), čo je menej ako bola suma dohodnutá pevnou sadzbou ( 76.000Sk). Súd
prvej inštancie vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzal z toho, že strany si dohodli poplatok ktorý
mal platiť žalovaný žalobcovi vo výške 30% , čomu potom zodpovedá suma 736,90 eur ročne. Súd však

nepriznal žalobcovi takto určený poplatok v plnej výške, pretože mal za to, že žalobcovi nepatrí DPH ,
lebo by na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu. Preto prisúdil žalobcovi sumu 1238,50
eura pozostávajúcu z ročného poplatku 619,25 eura za rok 2011 a 619,25 eura za rok 2012, bez DPH,
čo je zamietnutá časť žaloby vo výške 275,14 eura s príslušenstvom.
12. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku je

správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením
§ 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. K dôvodom odvolania žalobcu vo vzťahu k
nepriznaní mu sumy 275,14 eura odvolací súd dodáva, že súd prvej prvej inštancie správne vec posúdil
čo do výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky , keď za základ poplatku považoval percentuálne určenie

poplatku, ktorý má platiť žalobca a z predloženej faktúry aj správne určil výšku ročného poplatku pre
žalovaného bez DPH. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že ak by musel žalobcovi
zaplatiť aj DPH, žalobca by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, pretože žalovaný ako fyzická osoba
nemal povinnosť platiť DPH, zatiaľ čo žalobca mal túto povinnosť voči štátu a DPH ktoré mu fakturoval
dodávateľ ( suma 275,14 eura) a ktoré zaplatil, mu štát vrátil.

13. Z uvedených dôvodov je rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku vecne
správny,majúcioporuvovykonanomdokazovaní.Spoukazomnavyššieuvedenéodvolacísúdnemohol
prisvedčiť odvolateľovi, a preto neuznal opodstatnenosť jeho argumentácii, na ktorej založil svoje
odvolacie dôvody a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP

a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2
CSP).
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).