Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. september 2012

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/148/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107899661
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4107899661.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade: Ing. O. H., bytom N. č. X, B., zast. JUDr. Y. H.,

bytom N. č. X, B., v 2. rade: L. F., bytom E. č. XX, zast. JUDr. Sylviou Čápekovou, bytom Počasie č. 30,
Lužianky proti odporcom: v 2. rade: Roľnícke družstvo Rumanová, so sídlom Rumanová č. 302, IČO:
00 613 461, zast. JUDr. Ing. Jozefom Tibenským, advokátom so sídlom Pri synagóge 2, 949 01 Nitra a
odporcom v 3. rade: Ing. Jozef Chúťka, so sídlom Lúky č. 1231/89, Vráble, správa konkurznej podstaty
úpadcu Poľnohospo-dárske družstvo UNIAGRO Alekšince, IČO: 00 197 998, o náhradu za živý a mŕtvy
inventár, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa v 1. rade proti odporcovi v 2. rade v plnom

rozsahu z a m i e t a .

II. Súd návrh navrhovateľa v 1.rade proti odporcovi v 3.rade v plnom
rozsahu z a m i e t a.

III. Súd návrh navrhovateľa v 2. rade proti odporcovi v 2. rade v plnom

rozsahu z a m i e t a .

IV. Súd návrh navrhovateľa v 2.rade proti odporcovi v 3.rade v plnom
rozsahu z a m i e t a.

V. O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa pôvodne podaním zo dňa 31.12.1992 domáhali vydania rozsudku, ktorým
by súd uložil odporcovi : Štátny majetok Zbehy povinnosť poskytnúť im náhradu vo výške 11.300.000.-

Sk /375.091,28 eur/.

Podaním zo dňa 10. 3.1997 návrh doplnili tak, že žiadali, aby súd pripustil rozšírenie žaloby o povinné
osoby: Poľnohospodárske družstvo UNIAGRO Alekšince, Poľnohospodárske družstvo Rišňovce,
Poľnohospodárske družstvo Lukáčovce, Poľnohospodárske družstvo Rumanová, Poľnohospodárske
družstvo Kovo-drevo-flexi Alekšince a Poľnohospodárske družstvo C.o.o. Ekofrukt Alekšince a žiadali,
aby súd spolu s pôvodne žalovaným Štátnym majetkom Zbehy vydal rozsudok, ktorým by odporcov

v 1. - 7. rade zaviazal poskytnúť im náhradu vo výške 11.300.000.-Sk v pomere, ktorý vyplýva z
rozdeľovacieho protokolu po právnom predchodcovi JRD Alekšince do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoj návrh odôvodnili tým, že požiadali RPIS Nitra o určenie povinnej osoby na poskytnutie náhrady za
živý a mŕtvy inventár. Rozhodnutím RPIS MP SR v Nitre č. 9/94/102 zo dňa 20. 6.1994 bolo určené,že povinnou osobou na poskytnutie náhrady za živý a mŕtvy inventár je PD UNIAGRO Alekšince, PD
Rišňovce, PD Lukáčovce, PD Rumanová, PD Kovo-drevo-flexi Alekšince, PD C.o.o.Ekofrukt Alekšince
a to podielom určeným v rozdeľovacom protokole po právnom predchodcovi JRD Nový Život Alekšince.

Ďalejuviedli,ževzhľadomnato,ženebolisuvedenýmrozhodnutímspokojní,podaliprotinemu4.7.1994
rozklad, ktorý Ministerstvo pôdohospodárstva SR rozhodnutím č. 8813/1994-410 zo dňa 14.10.1994
zamietlo a napadnuté rozhodnutie potvrdilo. Dňa 9. 1.1995 podali návrh na obnovu konania o určenie
povinnej osoby, tento bol rozhodnutím MP SR č. 99/1995-100 zo dňa 18. 9.1995 zamietnutý.

V návrhu bolo ďalej uvedené, že v januári 1995 navrhovateľka v 1. rade navštívila povinné osoby a
iniciovala stretnutie povinných osôb, ku ktorému došlo 3. 2.1995 na RPIS MP SR v Nitre, kde označené
povinné osoby uviedli, že sa necítia byť povinným osobami a odmietli vydať náhradu za živý a mŕtvy
inventár.

V návrhu sa ďalej uvádza, že predmetom konania je ich nárok na náhradu za živý a mŕtvy inventár podľa

§ 20 a nasl. zák. č. 229/1991 Zb., pričom náhrady sa domáhajú ako oprávnené osoby - dedičia po
pôvodných oprávnených osobách O. F. a J. F.. Ich právnym predchodcom bol ich inventár odňatý ako
úpadkové hospodárstvo podľa Nar. vlády č. 50/1955 Zb., o čom svedčí výmer Rady MNV v Zbehoch
č. 650/1956 zo dňa 27. 9.1956, zápisnica o odobratí živého a mŕtveho inventára zo dňa 20. 4.1957 a
dodatok zo dňa 7. 5.1957.

Súd uznesením č.k. 11 Nc 1519/93-95 zo dňa 21.7.1999 pripustil rozšírenie návrhu na strane odporcu o
odporcov: 1/ Kovo-drevo-flexi, výrobno-obchodné družstvo v konkurze Alekšince, 2/ Roľnícke družstvo
Rumanová, 3/ C.o.o. Ekofrukt družstvo, Párovská 26, Nitra, 4/ Poľnohospodárske družstvo UNIAGRO
Alekšince,5/PoľnohospodárskedružstvoRišňovce,6/PoľnohospodárskedružstvoLukáčovceatopopri

pôvodnom odporcovi /jeho právnom nástupcovi RADAR, spol. s r.o., Sládkovičova 11, Nitra./ Zároveň
konanie prerušil do skončenia konkurzu Kovo-drevo-flexi, výrobné družstvo v konkurze Alekšince.

Na odvolanie navrhovateľky v 1. rade proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového súdu, Krajský súd
v Nitre uznesením č.k. 5Co 77/00- 135 zo dňa 30.3.2000 rozhodnutie prvostupňového súdu o prerušení

konania vo vzťahu k odporcom v 1., 3., 4. a 7. rade zrušil a konanie zostalo právoplatne prerušené vo
vzťahu k odporcovi v 2. rade Kovo - Drevo - Flexi Alekšince, 5. rade PD Uniagro Alekšince a 6. rade
PD Rišňovce.

Uznesením č.k. 11 Nc 1519/93-346 zo dňa 30.11.2006 súd konanie voči odporcovi C.o.o Ekofruct

družstvo, Párovská 26, Nitra zastavil.

Súd konanie voči odporcovi Kovo-drevo-flexi, výrobno-obchodné družstvo v likvidácii so sídlom
Alekšince, IČO: 00 613 444 zastavil uznesením č.k. 10C 148/2007-413 zo dňa 19.9.2007.

Konanievočipôvodneoznačenémuodporcoviv7.rade/pripusteníakoodporcav6.rade/boloprerušené
zo zákona, lebo uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 9K 18/01 zo dňa 29.3.2001 bol vyhlásený
konkurz, pričom správca konkurznej podstaty JUDr. Dana Dudzíková, správca konkurznej podstaty
úpadcu PD Lukáčovce v konkurze, ktorá sa stala účastníčkou konania namiesto úpadcu, nesúhlasila
s pokračovaním v konaní.

Súd vzhľadom na vyššieuvedené skutočnosti konal pôvodne s odporcom v 1. rade: Radar spol. s
r.o. so sídlom Poľnofarma č. 479, Zbehy a odporcom v 2. rade: Roľníckym družstvom Rumanová.
Pretože správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo UNIAGRO Alekšince /
pôvodne označený ako odporca v 4. rade/ listom zo dňa 3.6.2009 /č.l.770/ oznámil súdu, že žiada o

pokračovanie v konaní, konal následne súd aj s ním, pričom v ďalšom konaní bol označený ako odporca
v 3. rade.

Petit návrhu navrhovateľov bol v konaní niekoľkokrát menený, naposledy uznesením č.k. 10C
148/2007-817 zo dňa 8.1.2010, kedy súd pripustil návrh vo vzťahu k navrhovateľke v 1. rade tak, že

odporcovia v 1., 2. a 3. rade sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne živý a mŕtvy inventár v celkovej
hodnote 187.545,64 eur spolu s úrokom z omeškania z vedenej sumy vo výške 3% od 1.5.1992 do
30.4.1995 a vo výške 22% od 1.5.1995 až do poskytnutia náhrady a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Rovnaký petit pripustil súd aj voči navrhovateľovi v 2. rade.Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd rozhodol rozsudkom č.k. 10C 148/2007 - zo dňa 12.
3.2010 tak, že :

ad I. zaviazal odporcu v 2. rade zaplatiť navrhovateľke v 1. rade náhradu za živý a mŕtvy inventár vo
výške 5.616,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 5.616,95 € od 4. 2.1995
do 30.4.1995 a vo výške 22% ročne zo sumy 5.616,95 € od 1. 5.1995 do zaplatenia;

ad II. zaviazal súd odporcu v 3. rade zaplatiť navrhovateľke v 1. rade náhradu za živý a mŕtvy inventár vo

výške 5.616,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 5.616,95 € od 4. 2.1995
do 30.4.1995 a vo výške 22% ročne zo sumy 5.616,95 € od 1. 5.1995 do zaplatenia;

ad III. zaviazal odporcu v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade náhradu za živý a mŕtvy inventár vo
výške 5.616,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 5.616,95 € od 4. 2.1995 do
30.4.1995 a vo výške 22% ročne zo sumy 5.616,95 € od 1. 5.1995 do zaplatenia;

ad IV. zaviazal odporcu v 3. rade zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade náhradu za živý a mŕtvy inventár vo
výške 5.616,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 5.616,95 € od 4. 2.1995 do
30. 4.1995 a vo výške 22% ročne zo sumy 5.616,95 € od 1.5.1995 do zaplatenia;

ad V: návrh navrhovateľov v 1. a 2.rade voči odporcovi v 1. rade zamietol.

ad VI. návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade voči odporcom v 2. a 3. rade vo zvyšku zamietol.

Proti rozsudku podali odvolanie navrhovatelia v 1. a 2. rade ako aj odporcovia v 2. a 3. rade. O odvolaní
rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k.8Co 135/2010-893 zo dňa 31.3.2011 tak, že napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí návrhu navrhovateľa v 1. a 2. rade voči odporcovi
v 1. rade ( bod V. výroku ) potvrdil a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí
návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade každého po sumu 79.665,41 Eur spolu s požadovaným úrokom z
omeškania z tejto sumy voči odporcom v 2. a 3. rade ( bod VI. výroku ) potvrdil a vo zvyšnej zamietajúcej
časti ako aj v časti vyhovujúcich výrokov rozsudku ( body I. až IV. výroku ) napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd rozhodol tak s odôvodnením, že navrhovatelia v 1. a 2. rade si v konaní uplatnili nárok
na náhradu za živý a mŕtvy inventár /ďalej len ŽAMI/ vo výške 187.545,64 eur s príslušenstvom.
Vychádzajúc z návrhu navrhovateľov, títo si uplatňovali ŽAMI v celkovej výške 11.300.000.-Sk a do tejto

sumy zahrnuli a priemerný zisk z 240 ha pri zbere úrody vo výške 4.800.000.-Kčd. Odvolací súd uviedol,
že suma 4.800.0000.-Kčs ako priemerný zisk z 240 ha pri zbere úrody, nespadá pod reštitučný nárok a
preto rozsudok súd prvého stupňa týkajúci sa tejto sumy 159.330,88 eur ako vecne správny potvrdil.

Navrhovatelia si každý uplatnil nárok vo výške 187.545,64 eur /5.650.000.-Sk/ , po odpočítaní

sumy /159.330,80 : 2 / 79.645,41 eur, ktoré nie je možné považovať za reštitučný nárok, zostala
predmetom konania čiastka 107.880,23 eur zo strany navrhovateľov vo vzťahu k odporcom v 1. 2. a
3. rade.

V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že je nepochybné, že navrhovatelia v 1. a

2. rade sú oprávnenými osobami. Vytkol prvostupňovému súdu, že pri svojom rozhodnutí neriešil, či
navrhovatelia vyzývali povinné osoby na vydanie ŽAMI, teda voči komu, kedy a za čo si tento reštitučný
nárok uplatnili a či tak splnili zákonné podmienky v zmysle § 20 ods. 5 a § 13 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb.
Odvolací súd tiež uviedol, že súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou splnenia zákonnej podmienky
zabezpečenia poľnohospodárskej výroby podľa § 20 ods. 1 zák. č. 229/199 Zb. u navrhovateľa v 2. rade ,

ak tento bol zapísaný ako samostatne hospodáriaci roľník do evidencie až v roku 1997. Odvolací súd
ďalej uviedol, že v ďalšom konaní je potrebné zaujať súdom prvého stupňa stanovisko k otázke vzťahu
lehoty na uplatnenie práva na vydanie ŽAMI do 31.12.1992 v zmysle § 20 zákona č. 229/1991 Zb. v
znení do 25.8.1993 a následne novely tohto ustanovenia účinnej od 26.8.1993, ktorá v odseku 5 vete
tretej uviedla, že ak oprávnená osoba neuplatnila nárok pre pochybnosť, kto je povinnou osobou, právo

na náhradu zaniká, ak sa neuplatní u povinnej osoby do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
Ministerstva pôdohospodárstva SR podľa § 21b ods. 2.Súd ďalej konal s navrhovateľmi v 1. a 2. rade a odporcom v 2. a 3. rade , pretože rozhodnutie súdu o
zamietnutí návrhu voči odporcovi v 1. rade nadobudlo právoplatnosť v dôsledku potvrdenia tohto výroku
odvolacím súdom.

Navrhovateľka v 1. rade, vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že aktívnu legitimáciu k podaniu
návrhu odvodzuje od svojho predchodcu O. F., jej otca, ktorý majetok zdedila len ona a na základe
skonfiškovanejpôdyrozhodnutímRadyMNVZbehyzodňa27.9.1956.Uviedla,žežalovanásumu,ktorej
sa v konaní domáha, vypočítala z ocenenia živého a mŕtveho inventáru súvisiaceho s pôdou, kde pri

oceňovaní mŕtveho inventáru vychádzali zo štatistických údajov. Majetkový podiel na pôde predstavuje
hodnotu 1.588.808.-Sk, pričom má ísť o podiel za užívanie pôdy, ktorá bola zhabaná jej otcovi, išlo o
pôdu 240 ha v kat. území E., ktorej odňatie doložila rozhodnutím Rady MNV Zbehy.

Uviedla, že si svoj nárok uplatnila aj v konkurzných konaniach voči Kovo - drevo - flex , C.o.o. Ekofrukt,
PD Uniagro Alekšince a PD Rišňovce, pričom vo všetkých konaniach, okrem PD Rišňovce, bol jej nárok

zamietnutý. Uviedla, že rozdeľovací protokol po JRD Nový Život Alekšince sa jej nepodarilo zabezpečiť,
RPIS celý spis skartovala. Spochybnila rozhodnutie RPIS v Nitre, pretože podľa nej, rozhodnutie
nenadobudlo právoplatnosť.

Navrhovateľ v 2. rade, vypočutý ako účastník konania uviedol, že svoj nárok odvodzuje od svojho

právneho predchodcu J. F., ktorý bol jeho otec a po ňom dedili on a sestra S. M., ktorá sa však nároku
nedožaduje. Nárok odvodzuje od hodnoty živého a mŕtveho inventára, v hodnote 5.650.000.-Sk

Po doplnení dokazovania poukázal zástupca navrhovateľa v 2.rade, že nájomnou zmluvou zo dňa
16.3.1992 preukázali, že navrhovateľ v 2. rade splnil podmienky pre vydanie ŽAMI a preukázali, že splnil

podmienku a vyzval štátny podnik Zbehy o vydanie živého a mŕtveho inventáru do 31.12.1992, o čom
svedčí zápisnica z 20.4.1992 ako aj zápisnice z 3.2.1995 a aj list navrhovateľovi z 20.4.1992, v ktorom
povinné osoby odmietli oprávneným osobám vydať náhradu. Pre prípad, ak by súd nevyhovel návrhu,
žiadal rozhodnúť o náhrade trov konania tak, že odporcom neprizná s poukazom na ust. § 150 ods. 1
O.s.p, z dôvodu hodného osobitného zreteľa náhradu trov konania, lebo ide o uplatnenie reštitučných

nárokov.

Právny zástupca odporcu v 2. rade uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že rozhodnutie RPIS
č. 9/94/102 zo dňa 20.6.1994 nadobudlo právoplatnosť, lebo nebolo preukázané doručenie tohto
rozhodnutia všetkým účastníkov a aj z toho dôvodu, že v rozhodnutí je uvedený neexistujúci subjekt a to

PDRumanová.Podľajehonázorusinavrhovateliamaliuplatniťnárokpodľa§5zák.č.229/1991Zb.,kde
povinnou osobou je štát, alebo tie povinné osoby, ktoré ku dňu účinnosti mali majetok v držbe. Odporca v
2. rade bol zapísaný do obchodného registra 1.4.1991 a teda k tomuto dňu nedržal žiadnu nehnuteľnosť.
Poukázal na to, že rozdeľovaní protokol nie je k dispozícii a teda navrhovatelia ani nepreukázali, že
nárok, ktorý si uplatňujú v tomto konaní, prešiel na odporcu v 2. rade. Rovnako poukázal na to, že časť

subjektov, označených ako povinné osoby zanikla, a teda nie je možné, aby dva - tri subjekty potom
znášali náhradu škody aj za tie ostatné.

Po doplnení dokazovania poukázal najmä na to, že odporcovi v 2. rade nebolo doručené rozhodnutie
RPIS z 20.6.1994 a teda nemohlo ani nadobudnúť právoplatnosť. Poukázal ďalej na to, že navrhovatelia

si u odporcu v 2. rade neuplatnili reštitučné nároky. Navrhovatelia nepreukázali, že si uplatnili nárok v
zákonnej 6 mesačnej lehote a z toho dôvodu ich nároky zanikli. Žiadal žalobu z tohto dôvodu zamietnuť
a priznať náhradu trov konania.

Odporca v 3. rade žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že navrhovatelia si svojimi podaniami uplatnili na

Krajskom súde v Bratislave č.k.66 Cbi/333/2000 nárok na určenie pravosti a výšky pohľadávky vo výške
9.026,06 € u každého navrhovateľa osobitne. Podľa § 23 ods. 2 ZKV si navrhovatelia môžu uplatniť
nárok len do výšky uvedenej v prihláške a následne v žalobe. Z uvedeného dôvodu im nebude môcť
byť priznané viac ako po 9.026,07 € s tým, že súd určí poradie. Poukázal na to, že rozhodnutie RPIS
Nitra č. k. 9/94/102 zo dňa 20.6.1994 nebolo doručené úpadcovi, nemôže byť právoplatné. Uviedol, že

rozhodnutie bolo vydané po zákonnej lehote, povinnosť za vysporiadanie nárokov podľa ust. § 20 ods.
2 zák. č. 229/1991 Zb. má štát. Náhradu trov konania nežiadal priznať.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, oboznámením listinných dôkazov a to výmerom
Rady MNV Zbehy, zápisnicou zo dňa 20.4.1957 a dodatkom k hláseniu zo dňa 7. 5.1957, znaleckými
posudkami č. 5/2000, ZP zo dňa 11.11.2000, znaleckým posudkom č. 2/2000, dedičskými spismi

D 1189/82 a D 222 /1969, rozhodnutie RPIS v Nitre č.9/94/102 z 20.6.1994, rozhodnutie MP SR
8813/1994-410, rozhodnutie MP SR 99/1995/100, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 54Cbi
243/54, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 54Cbi 243/01-66, rozhodnutie NS SR č.k. 5Obo
322/2004-78, rozhodnutie NS SR 2 Obo 36/2006, uznesenie č.k. 3K 145/97-183,uznesenie č.k. 9K
18/01-448, výpisy z obchodného registra odporcov, uznesenie č.k. 6K 312/1998 - 53, zmluva o predaji

podniku č 1716/1996, uznesenie č.k. 9K 18/01-125, listy Ministerstva pôdohospodárstva SR Bratislava,
správa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Nové Zámky, prenájomná zmluva, pachtovná zmluva, listy
vlastníctva k.ú. Zbehy v spoluvlastníctve navrhovateľov v 1. a 2. rade, pkn. vložky č. 181, 182, 183, 256,
357, 358, 504, 505, 593, 1575, 1119 k.ú. Zbehy, identifikácia parciel, správy z obchodného registra OS
Nitra a KS v Bratislave, zápisnice zo 6.1.1951, zápisnica z 2.1.1952, zápisnica z 14.8.1951, rozsudok
č.k. 6C 879/5-9 Ľudového súdu v Nitre z 15.9.1959, pripojený spis Dr 1325 z obchodného registra OS

Nitra.

Po vrátení veci odvolací súdom súd doplnil dokazovanie potvrdením Obce Zbehy, zápis z jednania
oprávnených a povinných osôb vo veci vydania ŽAMI z 3.2.1995, zmluvou o užívaní poľnohospodárskej
pôdy zo 16.3.1992, správu Štátneho majetku, š.p, Zbehy zo dňa 2.2.1993, prihlásenie zo dňa 20.4.1992,

stanovisko Štátneho majetku š.p. Zbehy zo dňa 28.4.1992, uplatnenie náhrady za ŽAMI zo dňa
29.12.1992, vydanie majetkového podielu - odpoveď z 11.3.1996, stanovisko PD Uniagro Alekšince zo
dňa 14.5.1992, stanovisko PD vo - drevo - flaxi , stanovisko PD Uniagro Alekšince stanovisko Štátneho
majetku š.p. Zbehy zo dňa 15.3.1993, potvrdenie Obec Zbehy z 30.7.2012 a zistil, tento skutkový a
právny stav:

Z výmeru Rady Miestneho národného výboru v Zbehoch č.k. 650/1956 zo dňa 27. 9.1956 vyplýva, že
Rada Miestneho národného výboru v Zbehoch prešetrila roľnícku usadlosť F. J. a spol. F. O., F. X. a K.
X., v kat. území Obce Zbehy, ktorá sa nachádza v úžitku JRD III. v Zbehoch od roku 1951 na základe tr.
výmeru bývalého JNV v Nitre v trestnej veci rušenia organizácie práce J. F. a spol., ktorý ako dedinský
boháč obhospodaroval 39 ha pôdy, kde bola určená národná správa. Z výmeru ďalej vyplýva, že majetok

J. F. a spol a nachádza vo vl. č. 181,182,183,256,657,358,504,505,593,1575 a 1119 v kat. území Obce
Zbehy, t.j. role vo výmere cca 39 ha. Hospodárske budovy ako aj živý a mŕtvy inventár zostali v úžitku
JRD Zbehy a na základe uznesenie Rady MNV v Zbehoch zo dňa 16.3.1956 sa tento majetok považuje
ako úpadkové hospodárstvo a preto usadlosť prevzalo do bezplatného užívanie JRD III. typu v Zbehoch.

Z jednotlivých pkn. vložiek, ktoré sú citované vo výmere Rady MNV a ktoré si súd zadovážil je zrejmé, že
právni predchodcovia navrhovateľov a to O. a J. F. mali v podielovom spoluvlastníctve parcely zapísané
v uvedených pozemnoknižných vložkách v rovnakom pomere k celku.

Podľa zápisnice zo dňa 20.4.1957 bol spísaný živý a mŕtvy inventár, úroda, zásoby -

poľnohospodárskych produktov, ďalšie veci boli spísané k dodatku k hláseniu o zabratom inventári dňa
7.5.1957.

Znalecký posudkom č. 5/2000 bola stanovená hodnota zvierat na sumu 640.672.-Sk. Podľa znaleckého
posudku zo dňa 11.11.2000 bola určená hodnota mŕtveho inventára na 845.430.-Sk a znaleckým

posudkom č. 2/200 bola určená hodnota úrody a zásob poľnohospodárskych rastlinných produktov na
sumu 544.494.-Sk. /146 -162/.

V dedičskom konaní D 1189/82 bolo zistené, že dedičom po neb. J. F., je L. F., ktorý nadobudol dedičstvo
po J. F. voči ustupujúcim dedičom F. F. a S. M. bezodplatne.

V dedičskom konaní D 222/69-16 bolo zistené, že dedičom po neb. O. F., zomr. 2. 2.1969 bola vd. F. F.,
B. F., O. F. a N. F., pričom nehnuteľnosti v kat. území E. v dedičskom konaní nadobudla O. F..

Obidvaja navrhovatelia preukázali, že sú zapísaní do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka,

navrhovateľka v 1. rade dňom 22.12.1992, evidencia stále trvá a navrhovateľ v 2.rade dňom 17.3.1997,
evidencia stále trvá.Okruh povinných osôb určilo rozhodnutie Regionálnej pozemkovej a informačnej služby Ministerstva
pôdohospodárstva SR v Nitra č.k. 9/94/102 zo dňa 20.6.1994, ktoré určilo, že povinnou osobou na
poskytnutie náhrady za živý a mŕtvy inventár je Poľnohospodárske družstvo UNIAGRO Alekšince,

Poľnohospodárske družstvo Rišňovce, Poľnohospodárske družstvo Lukáčovce, Poľnohospodárske
družstvo Rumanová, PD Kovo - drevo - flexi Alekšince, PD C.o.o. Ekofruct Alekšince, podielom určeným
v rozdeľovacom protokole po právnom predchodcovi JRD Nový Život Alekšince.

Aj z rozhodnutia NS SR č.k. 2 Obo 36/2006 zo dňa 15.11.2006, ktoré je založené v spisu č.l. 356 je

zrejmé, že súdy v iných konaniach vychádzali z rozhodnutia komisie RPIS zo dňa 20.6.1994, ktorý určila
povinné osoby poskytnúť náhradu navrhovateľom.

Z rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR č.k. 8813/1994-410 zo dňa 14.10.1994 súd zistil,
že proti rozhodnutia RPIS zo dňa 20.6.1994, o určení povinnej osoby na poskytnutie náhrady za
živý a mŕtvy inventár, bol podaný rozklad, tento ministerstvo citovaným rozhodnutím zamietlo a

rozhodnutia Regionálnej pozemkovej a informačnej služby MP SR č. 9P94/102 zo dňa 20.6.1994
potvrdilo. Ministerstvo pôdohospodárstva SR vo svojom liste z 31.1.2008 /č.l. 486/ uviedlo, že nie je
oprávnenévyznačiťprávoplatnosťnarozhodnutíRPISMPSRNitra,nakoľkouvedenýorgánbolzrušený.
Potvrdilo, že predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.1.1995.

Rozhodnutím MP SR č.k. 8813/1994-410 zo dňa 14.10.1994 zamietlo rozklad a rozhodnutie Regionálnej
pozemkovej a informačnej služby MP SR č.9/94/102 zo dňa 20.6.1994 v celom rozsahu potvrdilo.

Rozhodnutím MP SR č.99/1995-100 zo dňa 18.9.1995 nebolo vyhovené žiadosti navrhovateľky v 1. rade
o obnove konania a obnovu konania ministerstvo nepovolilo.

Navrhovateľka v 1. rade písomne listami zo dňa 19.2.1996 vyzvala povinné osoby na základe
rozhodnutie RPIS MP SR v Nitre na poskytnutie živého a mŕtveho inventáru vo výške 11.140.000.-Sk.

Podľa zmluvy o predaji podniku č. 1716/1996 sa spoločnosť Radar s.r.o. so sídlom Sládkovičova 11,

Nitra stáva právnym nástupcom podniku Štátny majetok, štátny podnik, Zbehy v plnom rozsahu /čl. II
bod 4 - č.l. 297/ .

Uznesením č.k. 3K 145/97 Krajského súdu v Bratislave bol na majetok úpadcu Kovo-drevo-flexi,
výrobno-obchodné družstvo v likvidácii Alekšince vyhlásený konkurz. Uznesením z 28.6.2005 bol

konkurz zrušený a spoločnosť bola dňom 24.8.2005 vymazaná z obchodného registra.

Uznesením č.k. 6K 312/1998-53 zo dňa 14.5.1999 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu
Poľnohospodárske družstvo Rišňovce, za správcu bol ustanovený JUDr. Július Goga.

Uznesením č.k. 1K 311/98 zo dňa 24.3.1999 bol na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo
UNIAGRO Alekšince, za správcu bol ustanovený Ing. Jozef Chúťka.

Uznesením č.k. 9K 18/01-125 zo dňa 29.3.2001 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu -
Poľnohospodárske družstvo Lukáčovce, za správcu konkurznej podstaty do roku 2003 bola ustanovená

správkyňa JUDr. Dana Dudzíková.

Uznesením Okresného súdu Nitra čík. DR 69/N z 18.12.2000 bolo rozhodnuté, že dňom 18.12.2000 sa
vymazáva z obchodného registra spoločnosť C.o.o. Ekofruct, družstvo, Párovská 26, Nitra.

Okresný súd v Nitre, obchodný register, oznámil listom z 27. 7.1998 že Jednotné roľnícke družstvo v
Zbehoch bolo zapísané do podnikového registra Ľudovým súdom v Nitre dňa 30.11.1954. Uznesením
Mestského súdu Bratislava z 31.12.1975 bolo vymazané z podnikového registra JRD v Zbehoch a
podľa zápisnice zo spoločnej členskej schôdze z 15.12.1975 boli zlúčené JRD Alekšince, Lukáčovce,
Rišňovce, Rumanová a Zbehy v jeden celok s názvom Jednotné roľnícke družstvo Nový Život Alekšince.

Uznesením Mestského súdu v Bratislave z 31.12.1976 došlo k zápisu nového subjektu JRD Nový
život v Alekšinciach do podnikového registra. Dňom 1.1.1976 došlo k výmazu JRD Nový Život
Alekšince ku dňu 31.3.1991. Členská schôdza JRD Nový Život Alekšince rozhodla o rozdelení družstva,
majetku a záväzkov na: Poľnohospodárske družstvo Rišňovce, Poľnohospodárske družstvo Kovo-Drevo-Flexi, Poľnohospodárske družstvo UNIAGRO Alekšince, Poľnohospodárske družstvo C.o.o.
Ekofrukt Alekšince, Roľnícke družstvo Rumanová a Roľnícke družstvo Lukáčovce. Majetok a záväzky
rozdeleného družstva prechádzajú na novozriadené družstvo dňom 21.4.1991 v rozsahu určenom v

delimitačných protokoloch schválených členkou schôdzou.

Z pripojeného spisu Obchodného registra Okresného súdu v Nitre č. Dr 1325 súd zistil, že uznesením
č.k.Dr1325zodňa31.3.1991,ktorénadobudloprávoplatnosť30.4.1991,savpodnikovomregistrivodd.
Dr vo vložke č. 1325 u Jednotného roľníckeho družstva Nový život v Alekšinciach povolil vykonať zápis:

členská schôdza JRD Nový Život v Alekšinciach, uznesením z 21.2.1991 rozhodla o rozdelení družstva,
majetku a záväzkov na: Poľnohospodárske družstvo Rišňovce, Poľnohospodárske družstvo Kovo-
Drevo-Flexi, Poľnohospodárske družstvo UNIAGRO Alekšince, Poľnohospodárske družstvo C.o.o.
EKOFRUKT Alekšince, Roľnícke družstvo Rumanová a Poľnohospodárske družstvo Lukáčovce.
NásledneuznesenímObvodnéhosúduBratislavaIvBratislavebolvykonanýzápis,vktoromsúuvedené
totožné subjekty ako nástupcovia JRD Nový Život v Alekšinciach, kde je uvedené Roľnícke družstvo

Lukáčovce.

V uvedenom spise sa rozdeľovacie protokoly nenachádzajú.

Navrhovatelia preukazovali splnenie podmienky doručenia výzvy na vydanie ŽAMI od povinných osôb

a to listom zo dňa 2.2.1993, kedy Štátny majetok , š.p. Zbehy odpovedal navrhovateľke v 1. rade, že
obdržal jej podanie z 29.12.1992 vo veci uplatnenia reštitučného nároku podľa zák. č. 229/1991 Zb.
s tým, že štátny majetok v súčasnom období vypracováva privatizačný projekt, ktorý im bol doručený
Slovenským pozemkovým fondom dňa 15.1.1993. Oznámil jej, že oprávnené nároky v rozsahu, v
ktorom určujú zásady zákona č. 229/1991 Zb., budú z majetku štátu vyčlenené a zahrnuté do časti

neprivatizovateľného majetku, ktorého správcom bude Sl. Pozemkový fond.

Navrhovatelia sa listom zo dňa 20.4.1992 obrátili na Štátny majetok Zbehy, ktorým sa prihlásili ako
oprávnené osoby k majetkovým podielom vo forme pôdy, živého a mŕtveho inventára. Na ich list im
Štátny majetok š.p. Zbehy odpovedal, že potvrdil ich žiadosť, ktorou si uplatňujú nárok na majetkový

podiel družstva podľa zák. č. 42/1992 Zb., o transformácii družstiev. Oznámil im, že sa tento zákon
nevzťahuje na štátne majetky, čím ich žiadosť u nich je bezpredmetná.

Navrhovatelia listom z 29.12.1992 si uplatnili náhradu živého a mŕtveho inventára vo výške 11.300.000.-
Kčs a žiadali o poskytnutie náhrady vynaložené s obrábaním pôdy. Z listu však nie je zrejmé, komu bol

adresovaný a ani či a komu bol doručený.

C.o.o Ekofrukt, družstvo listom z 11.3.1996 oznámilo navrhovateľke v 1. rade, že delimitačným
protokolom z pôvodného PD Alekšince neprevzalo ich družstvo žiadnu pôdu, zvieratá, stroje. A preto
nie je schopné vydať im majetkový podiel .

PDUniagroAlekšincelistomz14.5.1992oznámilonavrhovateľkev1.rade,ženikdyneprevzalo,neužíva
a ani neužívalo jej majetok. Z uvedených dôvodov nie je oprávnenou osobou podľa zák. č. 42/1992 Zb..
Odporučilo jej, aby sa so svojimi nárokmi obrátila na ŠM Zbehy.

Navrhovateľka v 1. rade preukázala, že listom z 19.2.1996, doručenom 23.2.1996 PD Kovo - drevo
- flexi, uplatnila náhradu za živý a mŕtvy inventár vo výške 11.140.000.-Sk na základe rozhodnutia
Regionálne a informačnej služby MP SR Nitra. Rovnako preukázala doručenie listu rovnakého znenia,
t.j. že si uplatňuje náhradu za živý a mŕtvy inventár na zákale rozhodnutia RPIS z 20.6.1994 vo výške
11.140.000.-Sk u PD Uniagro Alekšince.

Štátny majetok, štátny podnik Zbehy listom zo dňa 15.3.1993 oznámilo navrhovateľke, že hodlajú jej
požiadavku na vrátenie pôdy a ostatného nároku rešpektovať v rozsahu opodstatneného nároku v
zmysle platných zákonných predpisov. V liste je ďalej uvedené, že ak sa dožaduje vydania pozemkov,
živého a mŕtveho inventáru v rámci reštitúcií, toto neprichádza do úvahy, lebo ich rodičia výmerom

býv. R-MNV Zvedy z 27.9.1956 vlastníctvo k pôde nestratili a teda prichádza do úvahy vrátenie pôdy
s príslušným inventárom na zabezpečenia poľnohospodárskej výroby. Ďalej v liste uvádza, že aby
bol možné posúdiť žiadosť o vyplatenie finančnej náhrady v sume 11.300.000.-Sk, je nutné doplniť
takou dokumentáciou, z ktorej bude zrejmé, ako sa dopracovali k požadovaným sumám. O otázkachvyrovnania nárokov za živý a mŕtvy inventár bude so žiadateľkou jednať po predložení a preskúmaní
požadovaných dokladov.

Dňa 3.2.1995 sa uskutočnilo jednanie na Regionálnej pozemkovej a informačnej služby MP v Nitre,
ktorého sa zúčastnili oprávnená osoby - navrhovateľka v 1.rade, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím RPIS
a rozhodnutím o rozklade a odvolacom konaní. Jednania sa zúčastnili vtedajší pracovníci AX MSC PV
Nitra a zástupcovia povinných osôb. Zo zápisu je zrejmé, že štatutárni zástupcovia poľnohospodárskych
družstiev určených ako povinné osoby sa vyjadrili, že sa necítia povinnými osobami a odmietli vydať

živý a mŕtvy inventár oprávneným osobám./ č.l. 22 - 23/

Dňa 16.3.1992 bola uzavretá zmluva na užívanie poľnohospodárskej pôdy medzi L. F. a Čsl. štátom s
právom hospodárenia pre ŠM, š.p. Zbehy, podľa ktorej vlastník odovzdal do užívania nehnuteľnosti ŠM,
š.p. Zbehy, ktoré sú v zmluve citované podľa pozemnoknižných vložkách v kat. území Zbehy.
Podľa § 20 ods. 1 Zák. č. 229/1991 Zb., o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku /ďalej len o pôde/ na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo
lesnej výroby má pôvodný vlastník živého a mŕtveho inventára, ako aj zásob právo na ich náhradu, pokiaľ
ich vniesol do poľnohospodárskeho družstva alebo mu boli odňaté v období od 25. februára 1948 do
1. januára 1990. Ak pôvodný vlastník zomrel alebo ak bol vyhlásený za mŕtveho, má právo požadovať
náhradu na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby ďalšia oprávnená osoba

uvedená v § 4 ods. 2.

Podľa § 20 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb., povinnosť poskytnúť náhradu podľa odseku 1 má právnická
osoba, ktorá tieto veci prevzala, alebo jej právny nástupca, a to v lehote jedného roka, ak sa účastníci
nedohodnú inak. V prípade, že táto právnická osoba uhradila štátu hodnotu živého a mŕtveho inventára a

zásob, má právo na preplatenie sumy, ktorú ako náhradu zaplatila voči štátu; tento nárok možno uplatniť
na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy republiky v lehote 60 dní od poskytnutia náhrady.

Podľa § 20 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb., náhrada sa poskytne vo veciach toho istého alebo
porovnateľného druhu, akosti a v množstve primeranom prevzatej časti nehnuteľnosti na zabezpečenie

prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby; ak to nie je možné, poskytne sa náhrada v službách
na zabezpečenie poľnohospodárskej alebo lesnej výroby, prípadne podielom na imaní právnickej osoby
uvedenej v odseku 2, a to až do výšky hodnoty odňatých vecí v cenách ku dňu účinnosti tohto zákona,
prípadne náhrada v inej forme. Od ustanovenej náhrady sa odpočíta náhrada za živý a mŕtvy inventár
a za zásoby, vyplatená pred účinnosťou tohto zákona. Ak nedôjde k dohode, rozhodne na návrh súd.

Podľa § 20 ods. 5 zák. č. 229/1991 Zb.,/ v znení účinnom od 26.8.1993/, právo na náhradu zaniká, ak sa
neuplatní v lehotách uvedených v § 13. Ak náhradu poskytuje štát prostredníctvom pozemkového fondu,
právo na náhradu zaniká, ak sa neuplatní na pozemkovom fonde do šiestich mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Ak oprávnená osoba neuplatnila nárok pre pochybnosť, kto je povinnou osobou, právo

na náhradu zaniká, ak sa neuplatní u povinnej osoby do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa § 21b ods. 2.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb., oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k

pôvodnejpoľnohospodárskejusadlostiprešlinaštátalebonainéprávnickéosobyvdobeod25.februára
1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb., ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948
do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela

pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú
oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú
trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím

lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo,
jeho deti,Podľa § 21 zák. č. 229/1991 Zb., ak oprávnených osôb je viac a nárok na vydanie veci uplatnia len
niektoré z nich, vydá sa im vec celá.

Podľa § 21b ods. 2, ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb., ak je pochybnosť o tom, kto je povinnou osobou na
poskytnutie náhrady podľa § 20, rozhodne ministerstvo. Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 vydané v
správnom konaní nepodliehajú preskúmaniu súdom.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, potom, čo doplnil dokazovanie v intenciách

rozhodnutia odvolacieho súdu, že navrhovatelia v 1. a 2. rade nepreukázali, že splnili podmienky nároku
na náhradu za živý a mŕtvy inventár ako právni nástupcovia oprávnených osôb, a to predovšetkým tým,
že nepreukázali, že si uplatnili reštitučný nárok proti povinným osobám v lehotách určených zákonom
u povinných osôb. Uplatnenie reštitučného nároku je hmotnoprávnym úkonom a neuplatnením práva
právo zanikne.

Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľka v 1. rade je právnou nástupkyňou po oprávnenej
osobe - O. F., ktorá v dedičskom konaní aj zdedila nehnuteľnosti zapísané na jednotlivých pkn. vl. kat
územíZbehy.Navrhovateľv2.radeprávnymnástupcompooprávnenejosobe-J.F.,vdedičskomkonaní
zdedil pozemky zapísané na jednotlivých pkn. vl. kat. územie Zbehy. Aj keď z dedičských rozhodnutí
vyplýva, že dedičov bolo viac, pokiaľ si nárok uplatnili len navrhovatelia v 1. a 2. rade / každý po inom

právnom predchodcovi/ a ostatní dedičia nárok neuplatnili, má súd za to, že sa im vydá celá vec.
Súd mal ďalej preukázané, že právnym predchodcom navrhovateľov bol majetok odobratý výmerom
Rady MNV v Zbehoch č.k. z 27.9.1956. V rozhodnutí sa uvádzajú obidvaja právni predchodcovia
navrhovateľov hospodárili spoločne. Navrhovatelia žiadali náhradu za živý a mŕtvy inventár spočiatku
spoločne a nerozdielne, neskôr každý z nich polovicu náhrady.

Navrhovatelia teda preukázali, že v tejto časti splnili podmienky nároku, nakoľko im právnym
predchodcom bol odňatý živý a mŕtvy inventár a že sú zapísaní v evidencii samostatne hospodáriacich
roľníkov a teda sa na zabezpečenia poľnohospodárskej výroby pripravujú. Navrhovateľka v 1. rade
je evidovaná v zozname samostatne hospodáriacich roľníkov od 22.12.1992 /č.l.43/, navrhovateľ

v 2. rade bol evidovaný v zozname SHR od 17.3.1997 /č.l.44/ a evidencia stále trvá. Súd má
za to, že aj u navrhovateľa v 2. rade bola splnené podmienka zabezpečenia poľnohospodárskej
výroby podľa § 20 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb., pripravenosťou oprávnenej osoby začať prevádzku
poľnohospodárskej výroby a to aj faktickou činnosťou tretích osôb a to spôsobom, že vykonáva výrobu
prenajímaním poľnohospodárskej pôdy iným osobám. Navrhovatelia teda podľa názoru súdu splnili túto

podmienku, navrhovateľka v 1.rade bola v čase uplatnenia nároku zapísaná v evidencii a navrhovateľ
v 2. rade preukázal, že jeho právny predchodca uzavrel 16.3.1992 na dobu neurčitú zmluvu na
užívanie poľnohospodárskej pôdy, čím podľa názoru súdu splnil podmienku, ktorú zákon vyžaduje a
pripravenosťou začať prevádzku poľnohospodárskej výroky a to prenájmom pôdy tretej osobe. Obidvaja
navrhovatelia preukázali, že aktuálne stále sú zapísaní v evidencii samostatne hospodáriacich roľníkov.

Súd považoval za povinné osoby subjekty, ktoré boli určené rozhodnutím Regionálnej pozemkovej a
informačnej služby Ministerstva pôdohospodárstva SR v Nitra č.k. 9/94/102 zo dňa 20.6.1994, ktoré
určilo, že povinnou osobou na poskytnutie náhrady za živý a mŕtvy inventár je Poľnohospodárske
družstvo UNIAGRO Alekšince, Poľnohospodárske družstvo Rišňovce, Poľnohospodárske družstvo

Lukáčovce, Poľnohospodárske družstvo Rumanová, PD Kovo - drevo - flexi Alekšince, PD C.o.o.
Ekofruct Alekšince podielom určeným v rozdeľovacom protokole po právnom predchodcovi JRD Nový
Život Alekšince. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že uvedené rozhodnutie ministerstva nepodlieha
podľa § 21 b/ zák č. 229/1991 Zb., preskúmaniu súdu. Súd mal preukázané, že rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, pretože z dôkazov vykonaných v tomto konaní a aj z vyjadrenia MP SR vyplynulo, že proti

uvedenému rozhodnutiu bol podaný rozklad, ktorý bol zamietnutý a následne aj mimoriadny opravný
prostriedok a to návrh na obnovu konania, ktorý návrh bol tiež zamietnutý, pričom už samotný fakt,
že bol využitý mimoriadny opravný prostriedok dokazuje, že tento je podávaný len voči rozhodnutiam,
ktoré sú právoplatné. Súd má za to, že len samotná skutočnosť, že rozhodnutie nie je opatrené
doložkou právoplatnosti neznamená, že nie je právoplatné. Súd poukazuje na dokazovanie, z ktorého

jednoznačne vyplynulo, že rozhodnutie je právoplatné. Okrem toho súd poukazuje aj na to, že aj v
iných konaniach ohľadom reštitučných nárokov navrhovateľov, najmä v konkurzných konaniach, ktoré
boli vyhlásené na povinné osoby, si navrhovatelia prihlásili svoje pohľadávky titulom reštitúcie práve
s ohľadom na rozhodnutie RPIS MP SR v Nitre a teda nie je možné, aby navrhovatelia v niektorýchkonaniach uznávali toto rozhodnutie a niektorých nie. Potom sa javí ich konanie ako účelové, pretože v
iných konaniach nebolo toto rozhodnutie spochybňované práve pre chýbajúcu doložku právoplatnosti.
Ani tvrdenie odporcu v 3. rade, že citované rozhodnutie RPIS v Nitre nebolo úpadcovi doručené, nemôže

viesť k tomu, s ohľadom na ostatné výsledky dokazovania, že by súd toto rozhodnutie neakceptoval.
Okrem toho v spise sa nachádza kópia doručenky k rozhodnutiu MP SR o zamietnutí rozkladu, ktoré
bolo doručované aj úpadcovi PD Uniagro Alekšince / č.l. 497/ a teda nebol dôvod, aby rozhodnutia
v jednotlivých štádiách konania boli doručované rôznym účastníkom. Je v záujme právnej istoty a
kontinuity, aby súdy vychádzal z toho istého rozhodnutia /RPIS MP SR v Nitre/ pri rovnakých nárokoch

tých istých účastníkov. S týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd .

Rozhodnutie RPIS uviedlo povinnosť povinných osôb vydať náhradu živého a mŕtveho inventára podľa
podielov v rozdeľovacom protokole po JRD Nový Život Alekšince, ktorý protokol sa však nepodarilo
zadovážiť ani súdu, ani navrhovateľom. Pokiaľ teda nebolo možné zistiť podiely jednotlivých povinných
subjektov, vychádzal súd z toho, že podiely povinných osôb by boli rovnaké, t.j. 1/6. Skutočnosť,

že súd pokračoval v konaní len s tromi subjektmi / z pôvodne určených 6 povinných subjektov len s
2/, neznamená, že tieto subjekty by boli zaviazané na náhradu aj za ostatné povinné subjekty, ako
to komentoval právny zástupca odporcu v 2. rade. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd vylúči
konanie voči tým subjektom, kde je konanie prerušené pre vyhlásené konkurzy a kde správcovia úpadcu
nesúhlasili, aby súd v konaní pokračoval , na samostatné konanie.

Pokiaľ išlo o námietku odporcu v 2. rade, ktorý namietal svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu nesprávneho
označenia, súd v tejto súvislosti poukazuje na pripojený spis a z neho citované rozhodnutia, z ktorých
je zrejmé, že aj Roľnícke družstvo Rumanová bol jeden zo subjektov /šiestich/, ktorí sú právnymi
nástupcami pôvodného JRD Nový Život v Alekšinciach a že pri jeho označení došlo len k nesprávnemu

uvedeniu Poľnohospodárske, namiesto Roľníckeho družstva. Súd zisťoval aj to, či existuje, alebo v
minulosti existoval iný subjekt a to Poľnohospodárske družstvo Rumanová, pričom mal za preukázané,
že takýto subjekt neexistoval, pričom z jednotlivých rozhodnutí je zrejmé, že názvy povinných osôb
sú skutočne uvádzané rôzne / napr. aj PD Lukáčovce, alebo RD Lukáčovce/. Tieto nepresnosti v
označení povinných subjektov však súd nepovažoval za také, ktoré by viedli k tomu, že by nebolo

možné identifikovať povinnú osobu, pretože je zrejmé, že komisia RPIS vychádzala pri určení okruhu
povinných osôb práve z právnych nástupcov JRD Nový Život v Alekšinciach a teda aj odporcu v 2.rade.
Tieto formálne nedostatky, ktoré sa vyskytli, nemajú, podľa názoru súdu za následok stratu nároku
navrhovateľov v 1. a 2. rade, pretože iné rozhodnutie súdu by viedli k prílišnému formalizmu a to pri
tak citlivej téme, akou sú práve reštitúcie, by viedlo k ďalšej nespravodlivosti, keď pre chyby v písaní

rozhodnutí by im bol ich nárok, inak preukázaný, zamietnutý.

Súd zamietol návrh navrhovateľa v 1. a 2. rade z dôvodu, že títo nepreukázali, že v lehotách, ktoré určil
zákon č. 229/1991 Zb., vyzvali povinné osoby na vydanie ŽAMI. Ide o hmotnoprávnu podmienku, ktorej
splnenie musí navrhovateľ preukázať, pričom pokiaľ jej splnenie nepreukáže, jeho nárok zaniká.

Navrhovatelia podali návrh 31.12.1992. Pred podaním návrhu vyzývali Štátny majetok, š.p. Zbehy k
vydaniu majetkového podielu, ktorá výzva sa vzťahuje k odlišnému nároku, než je predmetom tohto
konania a okrem toho Štátny majetok, š.p. Zbehy nebol povinnou osobou. Rovnako doložili stanovisko
PD Uniagro Alekšince, zo 14.5.1992, pričom ale zo stanoviska nie je zrejmé, čoho sa navrhovatelia

domáhali, nakoľko sa všeobecne uvádzajú len ich majetkové nároky.

Navrhovatelia predložili list z 29.12.1992, kde ide o náhradu za živý a mŕtvy inventár a v tejto výzve
si uplatňujú náhradu za ŽAMI vo výške 11.300.000 Kčs aj s rozpisom normatívu živého a mŕtveho
inventára, ale z listu nie je zrejmé, komu bol adresovaný a či a komu bol doručovaný. Preto ani túto

výzvu súd nemohol akceptovať.

V doplnenom návrhu zo dňa 10.3.1997 /č.l. 9/ navrhovatelia uvádzajú, že vzhľadom na skutočnosť,
že nimi vyzývané povinné osoby sa vyjadrovali negatívne k ich nárokom, požiadali RPIS o určenie
povinnej osoby na poskytnutie náhrady za ŽAMI. RPIS MP SR v Nitre rozhodlo o okruhu povinných

osôb a to Poľnohospodárske družstvo UNIAGRO Alekšince, Poľnohospodárske družstvo Rišňovce,
Poľnohospodárske družstvo Lukáčovce, Poľnohospodárske družstvo Rumanová, PD Kovo - drevo -
flexi Alekšince, PD C.o.o. Ekofruct Alekšince, podielom určeným v rozdeľovacom protokole po právnom
predchodcovi JRD Nový Život Alekšince, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4. 1.1995.Navrhovatelia podľa zákona boli povinní vyzvať povinné osoby v lehote 6 mesiacov na náhradu za ŽAMI,
pričom 6 mesačná lehota uplynula 4. 7.1995. Súd skúmal, či v uvedenej lehote podali navrhovatelia

voči odporcovi v 2. a 3. rade alebo ich právnym predchodcom nárok na vydanie ŽAMI. Navrhovatelia
nepredložili žiadny dôkaz, ktorým by splnenie tejto povinnosti preukázali. Listinné dôkazy navrhovateľmi
predložené sa buď vzťahujú na iný nárok, než je predmetom konania, alebo smeruje voči Štátnemu
majetkuš.p.Zbehy,ktorýnebolurčenýzapovinnýsubjekt.Listinnýdôkaz-zápiszjednaniaoprávnených
a povinných osôb vo veci vydania náhrady za živý a mŕtvy inventár z 3.2.1995, je síce vykonaný v

lehote a voči povinným subjektom, súd ho však nepovažoval za kvalifikovanú výzvu na vydanie veci,
lebo z neho nie je zrejmé, aký nárok si navrhovatelia uplatnili voči jednotlivým povinným osobám. Zo
zápisu je zrejmé len to, že štatutárni zástupcovia poľnohospodárskych družstiev určených ako povinné
osoby sa vyjadrili, že sa necítia povinnými osobami a odmietli vydať živý a mŕtvy inventár. Podľa názoru
súdu, výzva musí obsahovať subjekt, od ktorého sa domáha vydania ŽAMI, a konkrétne uvedenú výšku
náhrady a špecifikáciu vecí majúcich sa vydať, resp. za ktoré vecí sa domáha vydania nároku. Následné

výzvy navrhovateľky v 1. rade, ktoré predložila, boli podané po lehote, 19. 2.1996. /založené v spise
č.l. 26/.

Súd zamietol návrh navrhovateľov, lebo nepreukázali, že v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia RPIS MP SR v Nitre si kvalifikovane uplatnili reštitučný nárok a že vyzvali povinné osoby,

rozhodnutí určené, na vydanie ŽAMI. Uplatnenie nároku je hmotnoprávnym úkonom a bolo vecou
navrhovateľov, aby preukázali, že uplatnenie reštitučného nároku bolo odporcom v 2. a 3. rade, resp.
jeho právnym predchodcom dourčené v prekluzívnej lehote, do 4.7.1995.

Súd nepriznal navrhovateľom ani nárok na majetkový podiel, lebo nárok na náhradu živého a mŕtveho

inventáraanároknavydaniemajetkovéhopodielupodľa§13ods.2zák.č.42/1992Zb.,súsamostatnéa
odlišné nároky, ktoré sa spravujú odlišným právnym režimom. Právnym základom týchto nárokov sú dva
odlišné právne predpisy s rozdielne vymedzeným účelom, iným obsahom práv priznaných oprávneným
osobám a povinností uložených povinnej osobe, s odlišným spôsobom vysporiadania ich majetkových
vzťahov, inak určenými podmienkami vzniku a zániku toho - ktorého nároku a odlišnou úpravou lehôt na

uspokojenie práv a plnenie povinnosti. Podľa názoru súdu ide o samostatný nárok, pričom navrhovatelia
sa domáhali priznania len náhrad za mŕtvy a živý inventár, takto niekoľkokrát vo svojich podaniach
komentovali svoje podanie. Súd preto ani nepripustil návrh navrhovateľov v časti nároku na majetkový
podiel, ktorý sa zástupcovia navrhovateľov snažili dosiahnuť poslednými návrhmi na zmenu petitu, lebo
tento nárok nebol predmetom pôvodného návrhu a jeho pripustenie by vyžadovalo nové dokazovanie

vo veci. Z tých istých dôvodov nebol dôvod vylúčiť návrh na majetkový podiel na samostatné konanie,
lebo takýto návrh nebol riadne podaný. S týmto stanoviskom sa stotožnil aj odvolací súd vo svojom
rozhodnutí z 31.3.2011, kedy uviedol, že nárok na majetkový podiel nebol predmetom konania a nikdy
sa ním nestal.

O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa §
151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.