Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. február 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38Csp/157/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118209557
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118209557.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE so

sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom
v Bratislave, Majerníkova 3479/3A proti žalovanej: V. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. X, XXX XX U.
o zaplatenie 200 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 17.8.2018 domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 200 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 200 EUR od

22.9.2015 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12 EUR ako aj náhrady trov konania.
2. Svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky
www.minipozicka.sk registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru
vo výške 200 EUR. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila,
že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami úveru, a zároveň potvrdila, že údaje,
ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXX ( ďalej len „Zmluva“) zo dňa 30.8.2015 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi

úver vo výške 200 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s
úverom vo výške 28 EUR t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 228 EUR, a to do 14 dní odo dňa
poskytnutia úveru. V zmysle Zmluvy sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou
predstavujúcou sumu 28 EUR. Veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka paušálnu náhradu nákladov
spojenú s upomienkou vo výške 3 EUR za každú upomienku vo forme zmluvnej pokuty. Žalobca
zaslal žalovanej 4 upomienky, a teda žalovanej vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v
sume 12 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná neplnila svoj záväzok riadne a včas v zmysle

uzatvorenej Zmluvy, stal sa jej dlh splatným, a to dňom 14.9.2015. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu
jej záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS - správ alebo emailov. Žalovaná však
na upomienky nereagovala. Dňa 20.9.2017 bola žalovanej zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu.
Žalovaná ku dňu vyhotovenia žalobného návrhu neuhradila žalobcovi žiadnu sumu.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tiež tou skutočnosťou, že je nástupníckou spoločnosťou zanikajúcej
spoločnostiMINIHOTOVOSŤ,a.s.sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35852453.Vdôsledku
cezhraničnejfúziedošlokzlúčeniunástupníckej(MINIHOTOVOST,SE)azanikajúcej(MINIHOTOVOST,

a.s.) spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku
spoločnosť.
4. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanej doručená dňa 3.1.2019. Žalovaná sa k žalobe
nevyjadrila ani nepredložila súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.5. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR.

6. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota
sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia
pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.2.2019, s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.

S k u t k o v ý stav :
7. Spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453
uzavrela so žalovanou Zmluvu o úvere č. XXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa ako veriteľ
zaviazala poskytnúť žalovanej krátkodobý bezúčelový úver vo výške 200 EUR bez zbytočného odkladu
od uzavretia zmluvy, a žalovaná, ako dlžník sa zaviazala vrátiť veriteľovi dlžnú sumu a zaplatiť odplatu
v celkovej sume 228 EUR. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, t.j. do splnenia práv a povinností z

nej vyplývajúcich. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť do 14 dní odo dňa poskytnutia úveru.
Výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola vo výške 2.805,81 %, výška priemernej RPMN platná
ku dňu uzavretia zmluvy bola vo výške 20,63 %. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli
tvorené výlučne úrokom vo výške 365 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavovalo sumu 28 EUR.
8. Súčasťou Zmluvu o úvere č. XXXXXX boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia :
9. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy
spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu

a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
10. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.

11. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
12. Podľa článku 10 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné

právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do
31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy
uzatvorené po 31.12.1994.
13. Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady č.93/13/EHS spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu,
ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu

a povolaniu.
14. Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady č.93/13/EHS predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek
fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim
sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu
vlastníctva.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase vzniku záväzkového vzťahu spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote

nepresahujúcej tri mesiace.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku
záväzkovéhovzťahu, spotrebiteľskýmúveromsarozumie sočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno

poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
23. Podľa § 2 písm. a) a b) cit. zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

24. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.
25. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke,
ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú
ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm.

a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
26. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva
medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie.

27. Podľa § 2 písm. c) a d) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie c) dodávateľom
osoba,ktorájevrámcisvojhopodnikaniazmluvnýmposkytovateľomfinančnýchslužiebprostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej
sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej

uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
28. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
30. Podľa §3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
32. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
33. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.34. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Právny z á v e r :
35. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom,
ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného
zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný
spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová

predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje
špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone
č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
36. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či žalobca má vo veci aktívnu vecnú legitimáciu vzhľadom
na to, že podľa žaloby zmluvu o úvere so žalovanou uzavrel iný právny subjekt. Podľa predloženej
zmluvy o úvere túto uzavrel so žalovanou subjekt MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25,

Bratislava. Žalobca v žalobe uviedol, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenila svoju právnu
formu na akciovú spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s. Následne spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s. so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava bola vymazaná z Obchodného registra OS BA I v dôsledku
cezhraničného zlúčenia s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOST, a.s., Politických vězňů 1272/21,
Nové Město, 110 00 Praha, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku

spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (žalobca). Žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa v
dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Nové
Město, Politických věznů 1272/21, Praha 1, Česká republika a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ,
a.s. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Oboznámením sa s výpisom z Obchodného registra
pôvodného veriteľa súd zistil, že došlo k predaju časti podniku pôvodného veriteľa na spoločnosť

MINIHOTOVOSŤ, a.s., Praha a keďže došlo k predaju podľa obchodného registra len časti podniku,
nejde teda o univerzálnu sukcesiu - nástupníctvo. Keďže nedošlo k prevodu celého podniku pôvodného
veriteľa na žalobcu a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že bola postúpená aj konkrétna
pohľadávka voči žalovanej pri prevode časti podniku, a preto už len z tohto dôvodu by bolo potrebné
žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

37. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v
podobeprehrysporu,ktorásaprejavívmeritórnomrozhodnutíveci.Vsporovomkonaníjesúdlimitovaný
skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia
dôkazmi.
38. Súd považuje za potrebné uviesť, že hmotnoprávne ustanovenia chrániace spotrebiteľa v

záväzkových vzťahoch dosahujú taký význam, že zásadným spôsobom ovplyvňujú charakter civilného
práva vôbec. Základnou funkciou civilného procesu v tejto oblasti je chrániť a presadzovať hmotné
právo a byť prostriedkom ochrany subjektívnych práv a zákonom chránených záujmov. Rovnako ako
hmotné právo ochrany spotrebiteľa aj procesné spotrebiteľské právo má identifikovať skutočnú reálnu
disparitu strán v civilnom procese, vyplývajúcu z charakteru strán sporu, túto vo svojej regulácii čo

možno najviac zohľadniť a hľadať vhodné inštrumenty na jej kompenzáciu. Samotné zabezpečenie
rovnosti zbraní v súdnom procese vo formálnom zmysle slova nie je schopné takúto disparitu strán v
spotrebiteľských sporoch odstrániť. Spotrebiteľ má de jure možnosť brániť sa voči nárokom v rovnakom
rozsahu a za rovnakých podmienok ako každý iný účastník právnych vzťahov, de facto je však táto
rovnováha len iluzórna. Procesné prostriedky ochrany spotrebiteľa upravené v Civilnom sporovom

poriadku majú za cieľ dať procesnej ochrane spotrebiteľa taký obsah, ktorý bude konformný s právami
druhej strany a ktorý vytvorí predpoklady na hospodárny postup súdu. Jedným zo základných nosných
princípov rekodifikácie civilného procesného práva je princíp procesnej zodpovednosti strán sporu.
Podľa všeobecných ustanovení o konaní sa súd prísne spravuje dispozičných princípom, čo sa ďalej
odzrkadľuje v princípe formálnej pravdy. Najprísnejšou sankciou za pasivitu strán v konaní, najmä za

neunesenie dôkazného bremena tvrdenia a dôkazného bremena, je strata sporu. V prípade spotrebiteľa
je však takéto nastavenie civilného procesu veľmi ťažko zlučiteľné s jeho sociálnou funkciou v sporoch s
ochranou slabšej strany. Ustanovenie § 295 CSP prestavuje jedno z kľúčových ustanovení prelamujúce
dispozičný princíp v civilnom procese s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany jeho
práv garantovaných hmotným právom.

39. Zásada kontradiktórnosti sa prejavuje aj v tom, že dochádza k prenosu dôkazného bremena
zo súdu na strany sporového konania. Strana je povinná v spore svoje tvrdenie podložiť dôkazmi,
inak sa vystavuje nebezpečenstvu neunesenia dôkazného bremena. Súd nemôže postupom v zmysle
uvedeného ustanovenia § 129 CSP vyzývať strany na splnenie ich dôkaznej povinnosti. Takáto výzvapodľa § 129 CSP neslúži na odstraňovanie nedostatkov dôkazného tvrdenia strán. Je tak potrebné
rozlišovať medzi neúplnosťou žaloby a neunesením dôkazného bremena. Súd má povinnosť zaslať
strane výzvu na odstránenie vád podania podľa § 129 CSP len v prípade podania, z ktorého nie

je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, prípadne neúplného alebo nezrozumiteľného podania
(vrátane žaloby).Ak však zo žaloby je zrejmé, čo sa ňou sleduje (žaloba obsahuje označenie súdu,
strán, žalobný návrh, opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a podpis žalobcu) a z
opísania rozhodujúcich skutočností vyplýva aj dôvod (základ) uplatňovaného nároku, postup podľa §
129 CSP neprichádza do úvahy. Keďže podania žalobcu nevykazovali znaky nesprávnosti, neúplnosti

alebo nezrozumiteľnosti vyžadujúce doplnenie alebo opravu, nebolo povinnosťou súdu žalobcu vyzývať
(§ 129 ods. 1 CSP) k predloženiu daného dôkazu.
40. Súd ešte dodáva, že podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania
stanovené § 127 CSP. V prípade, že podanie strany nemá zákonom stanovené náležitosti, hovorí sa
o vadách. Ide o tzv. neúplné podanie. Vadou je aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Vadou
podania sú aj zrejmé chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Naopak, v zmysle §

185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov,
ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou;
iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 470 ods. 1 CSP
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Rozdiel v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom je tom, že Civilný sporový poriadok

zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj
vykonávaní dôkazov. S dokazovaním imanentne súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte
predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Aj napriek možnosti súdu požiadať stranu sporu o ďalšie skutkové tvrdenia, pokiaľ
smerujú k zisteniu podstatných a rozhodujúcich skutočností (§ 150 ods. 2 CSP), súd nesmie vyšetrovať

a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán. Takýmto
postupom by sa vystavil riziku porušenia rovnosti strán. V rámci dokazovania platí zásada (§ 132 v
spojení s § 185 ods. 1), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto
tvrdí, dokazuje. Ak účastník nepreukáže to, čo tvrdí, súd nemôže zobrať jeho tvrdenie za základ svojho
rozhodnutia. Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce

ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz.
To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere,
bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností
vychádzať. Výnimky, keď neplatí vyššie spomenuté pravidlo, sú uvedené v osobitných zákonoch, na
základe ktorých dochádza k preneseniu dôkazného bremena zo zákona, čo neplatí v tomto konkrétnom

prípade.
41. Práve naopak, ak by súd neakceptoval základné zásady civilného sporového konania, vytvoril by
tak druhej sporovej strane podstatne nevýhodnejšie, nerovnovážne podmienky, čo by bolo porušením
princípu rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie
( odhliadnuc od ochrany slabšej strany).

42. Žalobca súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktorými by preukázal, že skutočne došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom žaloby. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianebolipreukázanéjehotvrdenia,žeztohtodôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva

pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, resp. o tom, že by táto skutočnosť
nebola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania,
ktorýzexistencietýchtoskutočnostívyvodzujepresebapriaznivéprávnedôsledky;ideotohoúčastníka,
ktorú existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

43. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť
k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania
navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej
povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s
neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného

práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné
dôsledky(neúspechvspore)stíhajúvsporovomkonanítoho,ktoneuniesoldôkaznébremeno(neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedenéhomá potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti vymáhania
uplatnenej pohľadávky.
44. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné

skutočnosti a aj navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu. Sporová strana má povinnosť
tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že žalobca je nositeľom práva v tvrdenej výške. Z uvedených
dôvodov musel súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
45. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či na predmetný zmluvný vzťah medzi stranami sporu možno

aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde v zmysle
ust. § 1 ods. 3 písm. l) spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej
3 mesiace. Pokiaľ ide o písm. l) citovaného ustanovenia, v danom prípade ide o úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, avšak aj na takýto úver, ktorý nie je spotrebiteľským úverom,
dopadá ust. § 24 Zákona č. 129/2010 Z.z., kde aj na tieto úvery sa vzťahujú ust. § 9 ods. 1 a 2 Zákona
a ust. § 11 citovaného zákona, a teda možno konštatovať, že na jednej strane na tento úver možno

aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch buď v plnom rozsahu, alebo
minimálne v rozsahu takom, že predmetný úver musí spĺňať náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.1, 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch a ust. § 11 tohto zákona. V zmysle ust. § 9 ods. 1 citovaného
zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, kde s poukazom na ust. § 40 ods.
3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou a v

zmysle ods. 4 citovaného zákona písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky,
ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a
určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
46. Súd má za to, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, nebola uzavretá písomnou
formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Pokiaľ ide o písomnú formu elektronickými

prostriedkami, žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že by takáto komunikácia elektronickou formou
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou prebehla, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu
zmluvy o úvere a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca nepredložil žiadny doklad
o tom, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne
elektronicky komunikovala.

47. V tejto súvislosti teda súd vychádzal z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, ktorú písomnú formu žalobca nepreukázal ani podpisom konajúcich osôb, ani elektronickou
komunikáciou stranami sporu, ktorá skutočnosť má za následok, že predmetný úver v zmysle § 11
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle tohto
ustanovenia žalobca by mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru.

48. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 450 EUR,
resp. 350 EUR, žalobca k žalobe nepripojil žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že na účet žalovanej
boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 450 EUR.
49. Pokiaľ ide o ďalší nárok žalobcu, tento si uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 12 EUR. Podľa §
544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Dojednanie o zmluvnej
pokutejeobjektívnespôsobiléspôsobiťznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech spotrebiteľa. Tento spôsob dojednania umožňuje veriteľovi ľubovoľne navyšovať výšku

svojejpohľadávky.Zmluvaoúvere,ktorúuzatvorilžalobcasožalovanounazákladevopredpripraveného
formulára zo strany žalobcu, bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Jednotlivé
poplatky a sankcie neboli so žalovanou individuálne dojednané, pričom je zrejmé, že žalovaná nemala
možnosť túto zmluvu z hľadiska jej obsahu ovplyvniť, preto sú neplatne dohodnuté.
50. V prípade Všeobecných podmienok nie je splnená požiadavka písomnej formy, nakoľko tieto neboli

podpísané žalovanou. Poplatky za plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa sú neprijateľné, nakoľko
slúžia na uspokojenie potrieb dodávateľa, nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický záujem
žalobcu. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa
ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Spotrebiteľ si už v čase uzatvárania
zmluvy musí byť vedomý, akú najvyššiu sankciu bude povinný zaplatiť v prípade porušenia svojej

povinnosti.
51. Na doplnenie argumentácie súd uvádza, že súdu nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz
o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov alebo v uvedených výškach boli medzi účastníkmi
zmluvne výslovne dohodnuté.52. Uvedené dojednanie navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalovanej, pretože zaťažuje výlučne žalovanú povinnosťami, ktoré sú aj v prospech
žalobcu.

53. Súd je toho názoru, že pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv by nemal byť výlučne sankcionovaný
iba jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, pretože táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech
tohto účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením si svojich povinností. V zmluve nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovanej
pre nedodržanie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu. Sankcie v podobe úhrad za

upomienky by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy. Teda ani
následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho porušenie zmluvných dojednaní, by nemalo
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná sankcia v podobe upomienok a ich úhrad nie je
neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností. V spotrebiteľskom vzťahu musí ísť o takú sankciu,
ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov

spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov
zmluvy. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter,
čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne.

Stanoviská zo súdnej praxe:

54. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).
55. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto
skutočností tvrdí. ( II. ÚS 38/2015)
56. Obsahuje - li žaloba tvrzení skutečnosti, ze kterých lze dovodit, jaký je předmět řízení, pak procesní
sankcízanesplněnípovinnostitvrzení,příp.izanesplněnídůkaznípovinnostijižvžalobě,neníodmítnutí
návrhu, ale případní neúspěch účastníka ve věci sam. ( Najvyšší súd ČR, sp.zn. 22Cdo 4457/2007)

57. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý
neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. ( Najvyšší súd SR, sp.zn. 4 Cdo 13/2009).

Trovy konania :
58. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
59. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení
o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

60. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. Podľa zásad o náhrade trov konania má žalovaná nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom
na skutočnosť, že jej žiadne trovy zo spisu nevyplývajú a žalobcovi nárok na ich náhradu nevznikol, súd
rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na
Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).