Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. február 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/259/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115213344
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3115213344.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobcu:

Štátnyfondrozvojabývania,sosídlomLamačskácesta8,Bratislava,IČO:31749542,právnezastúpený
GARAJ & Partners s.r.o, so sídlom Jozefská 3, Bratislava, proti žalovaným 1/ I. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytomO.XXXX/X,K.,právnezastúpená:AdvokátskakanceláriaJUDr.DanicaBírošová,s.r.o.,sosídlom
Piaristická 46, Trenčín, 2/ P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, K., právne zastúpený JUD. Pavol
Čičmanec, advokát, so sídlom Bavlnárska 312/9, Trenčín, o zaplatenie 15.449,20 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 946,11 Eur od 26.2.2015 do

8.6.2015 a v časti úrokov vo výške 2,6 % ročne zo sumy 946,11 Eur od 26.2.2015 do zaplatenia z a
s t a v u je .

Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 15.449,20 Eur,
kapitalizovaný úrok vo výške 553,74 Eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 48,77 Eur, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 485,37 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 15.449,20 Eur od 26.2.2015 do zaplatenia a úrok vo výške 2,6 % ročne zo sumy 15.449,20

Eur od 26.2.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku tak, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného plniť.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu
83,34 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 11.06.2015 sa žalobca domáhal, aby súd žalovaných 1 až 3 zaviazal

na zaplatenie istiny 16.395,31 eur, úrokov 553,74 eur, úrokov z omeškania 48,77 eur, zmluvnej pokuty
1.694,91 eur, úrokov z omeškania 8,05% ročne zo sumy 16.395,31 eur od 09.06.2015 do zaplatenia
s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným 1 ako dlžníkom žalobca uzavrel zmluvu o poskytnutí podpory
vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX podľa zákona 124/1996 Z.z., na základe ktorej žalovanému 1 bol
poskytnutý úver v sume 21.244,11 eur s dobou splatnosti 30 rokov. Žalovaný 1 mal úver splatiť s úrokom
pri úrokovej sadzbe 2,6% formou mesačných splátok vo výške 85,08 eur vždy do 15.dňa v kalendárnom

mesiaci. Aktuálna výška splátky bola v čase podania žaloby 91,12 eur. Zmluva bola zabezpečená
ručením žalovanými 2 a 3. Nakoľko bol žalovaný 1 v omeškaní so zaplatením 12 mesačných splátok k
12.12.2014 v sume 1037,23 eur, hoci na úhradu bol opakovane vyzvaný, využil žalobca právo od zmluvy
odstúpiť, pričom tak urobil podaním zo dňa 22.12.2014, čím sa dlh stal celý splatný. Žalobcovi vznikolnárok aj na zmluvnú pokutu podĺa čl. 8 bod 8.4 zmluvy, vo výške 10% z celej dlžnej sumy, vzhľadom na
to, že došlo zo strany žalobcu k odstúpeniu od zmluvy.

2. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 16C/259/2015-21 zo dňa 25.06.2015, proti
ktorému podali všetci (pôvodne traja) žalovaní včas odôvodnené odpory.

3. Žalovaný 1 v odpore dôvodil tým, že žiadnu pohľadávku voči žalobcovi neeviduje ako neuhradenú
a všetky záväzky voči nemu má vysporiadané. Výšku a právny dôvod vzniku pohľadávky považoval

za nepreukázaný. Žalovaný 2 v odpore namietal neplatnosť ručiteľského vyhlásenia, keďže obsah
ručiteľskej povinnosti žalovaného 2 ani pohľadávka, ktorá ním má byť zabezpečená, nie sú v úverovej
zmluve bližšie špecifikované, sú vymedzené len všeobecným spôsobom a nie je možné čo do obsahu
a rozsahu určiť, aký záväzok žalovaného 1 má byť ručením žalovaného 2 zabezpečený. Nevymedzuje
teda žiaden určitý záväzok, a preto ručiteľské vyhlásenie je neplatné. Ďalej namietal, že ak by aj
ručiteľské vyhlásenie bolo platné, sú tu skutočnosti, ktoré by viedli k zániku ručiteľského vzťahu so

žalobcom bez toho, aby žalovanému 2 vznikla povinnosť plniť žalobcovi namiesto žalovaného 1.
Poukazoval na to, že listom zo dňa 22.12.2014 žalobca odstúpil od zmluvy, list bol adresovaný žalovanej
1. Žalovanému 2 bolo odstúpenie od zmluvy adresované osobitným listom datovaným rovnakým dňom
22.12.2014, v ktorom žalobca žalovaného 2 ani nijakým spôsobom nevyzval na uspokojenie jeho
pohľadávky. Žalobca žalovanému 2 len stroho oznámil, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, vo vzťahu

k žalovanému 2 je toto podanie preto nezrozumiteľné, neadresné a zmätočné. Veriteľ je oprávnený
domáhať sa od ručiteľa splnenia dlhu len ak dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej lehote po tom,
čo ho na to veriteľ vyzval písomne. Žalobca mohol vyzvať žalovaného 2 na plnenie dlhu žalovaného
1 až po tom, čo márne uplynula lehota na plnenie dlhu, ktorú mal žalobca žalovanému 1 písomne
poskytnúť. Až do tohto momentu nemohla žalovanému 2 vzniknúť žiadna povinnosť žalobcovi zaplatiť

akúkoľvek pohľadávku. Žalobca stanovil žalovanému 1 lehotu na plnenie 5 dní od doručenia odstúpenia
od zmluvy, a preto mohol žalobca vyzvať žalovaného 2 na plnenie dlhu až po tom, čo táto lehota márne
uplynula. Oznámenie adresované žalovanému 2 bolo datované rovnakým dňom ako oznámenie o
odstúpení od zmluvy určené žalovanému 1, preto nebola splnená vyššie uvedená podmienka, takéto
podanie nemožno hodnotiť za kvalifikovanú výzvu ručiteľovi, v dôsledku ktorej by mu mala vzniknúť

povinnosť veriteľovi niečo plniť. Konštatoval, že bez splnenia podmienky márneho uplynutia lehoty
na plnenie poskytnutej dlžníkovi a bez riadneho uplatnenia nároku z ručenia voči ručiteľovi nevznikla
žalovanému 2 žiadna povinnosť plniť žalobcovi. Veriteľ mohol vyzvať ručiteľa na splnenie záväzku
dlžníka až po márnom uplynutí lehoty na plnenie. Nakoľko však ešte pred jej uplynutím zanikla zmluva o
úvere, nemohol žalobca ručiteľa vôbec účinne vyzvať na splnenie záväzku. Nakoľko samotný ručiteľský

záväzok nie je medzi záväzkami, ktoré mali trvať aj po odstúpení od zmluvy o úvere, ručiteľský záväzok
žalovaného 2 zanikol momentom, kedy bolo žalovanému 1 doručené oznámenie o odstúpení od zmluvy.
Zmluva o úvere zanikla pred vznikom záväzku žalovaného 2 ako ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa.
Žalovaný 3 v podanom odpore uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín z 20.12.2011 č.k.
28K/59/2011 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, a preto by voči nemu malo byť konanie prerušené

s poukazom na § 47 ods. 1 zák.č. 7/2005 Z.z.. Okrem toho uviedol, že všetky nároky voči žalobcovi by
mali byť vysporiadané.

4. Žalobca voči žalovanému 3 zobral žalobu späť, a preto súd uznesením zo dňa 24.04.2018 voči nemu
konanie zastavil. Ďalej preto súd konal len so žalovanými 1 a 2, ktorí v ďalšom priebehu konania žiadne

ďalšie písomné vyjadrenia súdu neadresovali.

5. K podaným odporom sa žalobca vyjadril a svoje doterajšie tvrdenia doplnil tak, že vzhľadom na to
žalovaný 1 neukončil stavbu v stanovenej lehote podľa čl. VIII bod 8.7 zmluvy, bola zvýšená úroková
sadzba na 3,1 %, čím došlo k navýšeniu mesačnej splátky z 85,08 eur na 91,12 eur. Žalovaný 1

bol k 12.12.2014 v omeškaní s 12 splátkami, preto žalobca od zmluvy o úvere odstúpil a dlh sa
tým zosplatnil. Odstúpenie od zmluvy bolo zasielané žalovanému 1 dňa 23.12.2014, zásielka sa od
žalovaného 1 vrátila bez vyznačenia dôvodu a žalovaný 2 si zásielku neprevzal v odbernej lehote.
Obaja mali možnosť sa oboznámiť s prejavom vôle, čím dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného
právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát oboznámil. Obaja mali reálnu

možnosť sa s prejavom vôle žalobcu oboznámiť. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému 1 uložené
na pošte dňa 31.12.2014 a žalovanému 2 dňa 26.01.2015, odkedy sa zásielka dostala do sféry ich
dispozície, začala odvtedy plynúť aj lehota na plnenie. Dlžná suma k 12.12.2014 bola určená tak, že
za roky 2006, 2011 a 2013 bolo uhradené o 529,05 eur viac, v rokoch 2005, 2007, 2008, 2009, 2010,2012 a 2014 bolo uhradené o 1.566,33 eur menej, rozdiel týchto súm predstavuje 1.037,28 eur, čo
činí 12 mesačných omeškaných splátok. Žalovaný 1 urobil posledný vklad dňa 15.01.2014. K odporu
žalovanému 2 uviedol, že v zmluve je uvedené, že ručiteľský záväzok sa týka záväzku žalovaného

1 vyplývajúceho zo zmluvy, ktorým sú úver 21.244,11 eur, zmluvný úrok, ako aj prípadné sankcie za
porušenie zmluvných povinností, čím je záväzok dostatočne určito vymedzený, s jeho obsahom bol
ručiteľ oboznámený, čo potvrdil overeným podpisom. Tiež podotkol, že odstúpenie od zmluvy bolo
žalovanému 2 zasielané dňa 23.12.2014 a ručiteľom až o mesiac neskôr. Odstúpením od zmluvy,
ktoré bolo zmluvne navyše dojednané miernejšie, než je upravené odstúpenie od zmluvy podľa § 506

Obchodného zákonníka, nedošlo k zániku hlavného záväzku, teda ani k zániku ručenia, pričom na
podporu tohto tvrdenia predložil odkazy na rozhodnutia Najvyššie súdu SR a ČR a tiež sa nestotožnil
s námietkou neurčitosti ručiteľského vyhlásenia. V dôsledku odstúpenia od zmluvy nezanikajú všetky
práva a povinnosti strán zo zmluvy, povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a úroky odstúpením
od zmluvy nezanikajú, keďže odstúpením od zmluvy sa menia iba podmienky, za ktorých je dlžník
povinný uvedenú povinnosť splniť. Táto zmena sa však nedotýka obsahu ručiteľského záväzku, pretože

nedošlo k zániku záväzku dlžníka, ktorý ručenie zabezpečuje. Dlžník viac nie je povinný dlh splniť
v lehotách a za podmienok podľa zmluvy, ale na požiadanie veriteľa v celom rozsahu, čím sa stáva
splatnou celá pohľadávka. Veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie čiastky aj s úrokmi. Rovnako
tak zdôraznil, že v prejednávanej veci nejde o spotrebiteľský spor, úver poskytnutý žalobcom nemožno
považovať za spotrebiteľský úver. Žalobca nemá postavenie dodávateľa, keďže nekoná samostatne, je

spravovaný ministerstvom, ide o štátny účelový fond zameraný na financovanie priorít štátnej bytovej
politiky schválených vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Žalobcova činnosť nie
je obchodnou alebo podnikateľskou činnosťou, pretože nespĺňa všetky jej pojmové znaky, najmä
úmysel dosiahnuť zisk. Nespotrebiteľskú povahu tohto sporu žalobca následne opakovane zdôrazňoval
a odôvodňoval aj svojimi ďalšími písomnými podaniami, kde okrem iného tiež poukázal na to, že úver

žalobca žalovanému 1 poskytol pri úrokovej sadzbe 2,6% s lehotou splatnosti 30 rokov, hoci banky
v rozhodnom čase poskytovali porovnateľné úvery v rozpätí úrokových sadzieb 7-8%. Odôvodnil tiež
zmluvnúpokutuuplatnenúvzmyslečl.8bod8.4zmluvy,ktorápredstavuje10%zosúčtuistiny16.395,31
eur a úrokov 553,74 eur.

6. Uznesením č.k. 16C/259/2015-246 zo dňa 11.06.2018 súd pripustil zmenu žaloby tak, že predmetom
konania ďalej je istina 16.395,31 eur, nesplatený zmluvný úrok 553,74 eur, zmluvný úrok 2,6% ročne
zo sumy 16.395,31 eur od 02.03.2015 do zaplatenia, nesplatený úrok z omeškania 48,77 eur, úrok
z omeškania 8,05% ročne zo sumy 16.395,31 eur od 03.03.2015 do zaplatenia, náklady spojené s
uplatnenímpohľadávky485,37eurazmluvnápokuta1,694,91eur(išloopripusteniezmenypetitužaloby

v zmysle posledného podania žalobcu adresovaného súdu).

7. Následne žalobca uviedol (na prvom pojednávaní dňa 18.09.2018), že upravuje petit a domáha
sa úhrady istiny 15.449,20 eur, zmluvného úroku 553,74 eur, zmluvného úroku 2,6% ročne zo sumy
15.449,20 eur od 26.02.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania 48,77 eur, úroku z omeškania

8,05% ročne zo sumy 15.449,20 eur od 26.02.2015 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky 485,37 eur a zmluvnej pokuty 1.694,91 eur.

8. Po porovnaní predošlého žalobného petitu podľa odseku 6 a novo navrhovaného žalobného petitu
odseku 7 tak, jednak išlo o rozšírenie žaloby v časti obdobia, za ktoré žalobca požaduje úroky a úroky z

omeškania,keďtietožiadalnovýmpetitomodskoršiehodňa(od26.02.2015anietak,akožiadalpredtým
odmarca2015),apretovtejtočastisúduznesenímvyhlásenýmnapojednávanídňa18.09.2018pripustil
zmenu žaloby. Okrem toho ide aj o čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny 946,11 eur (16.395,31 eur
- 15.449,20 eur) a ďalej o čiastočné späťvzatie v časti sumy, z ktorej sú požadované úroky 2,6% ročne
a úroky z omeškania 8,05% ročne, v rozsahu sumy 946,11 eur od 26.02.2015 do zaplatenia. Žalobca

však reflektujúc na vyššie uvedený novo formulovaný petit na pojednávaní dňa 18.09.2018 zobral žalobu
späť iba v časti 946,11 eur a úrokov z omeškania 8,05% ročne zo sumy 946,11 eur od 09.06.2015 do
zaplatenia, v ktorej časti súd konanie uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa 18.09.2018 zastavil.
Po dopyte súdu vo zvyšku zobral žalobu späť až na poslednom pojednávaní dňa 07.02.2019, pričom o
tomto zvyšku súd rozhodol prvým výrokom tohto rozsudku. Tento „dodatočne späťvzatý“ zvyšok žaloby

predstavuje úrok 2,6 % ročne zo sumy 946,11 eur od 26.02.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania
8,05% ročne zo sumy 946,11 eur od 26.02.2015 do 08.06.2015.9. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Žalobca môže vziať žalobu
späť.

10. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11.Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k

späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. S poukazom na dispozitívny úkon žalobcu spočívajúci v čiastočnom späťvzatí žaloby aj v časti o
zaplatenie úroku 2,6 % ročne zo sumy 946,11 eur od 26.02.2015 do zaplatenia a úrokov z omeškania
8,05% ročne zo sumy 946,11 eur od 26.02.2015 do 08.06.2015, súd konanie prvým výrokom v tejto časti
zastavil. Až po tomto čiastočnom späťvzatí je predmetom konania to, čo je uvedené v odseku 7 tohto

odôvodnenia, a teda :
- istina 15.449,20 eur,
- zmluvný úrok 553,74 eur,
- zmluvný úrok 2,6% ročne zo sumy 15.449,20 eur od 26.02.2015 do zaplatenia,
- úrok z omeškania 48,77 eur,

- úrok z omeškania 8,05% ročne zo sumy 15.449,20 eur od 26.02.2015 do zaplatenia, - náklady spojené
s uplatnením pohľadávky 485,37 eur
- zmluvná pokuta 1.694,91 eur.

13. Na poslednom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na svojich vyjadreniach, vyzdvihol

najmä nespotrebiteľský charakter sporu. Právny zástupca žalovaného 1 trval na tom, že ide o
spotrebiteľský spor a pridržiaval sa svojich skorších stanovísk (pozn. súdu žalovaný 1 okrem vyššie
zmieneného odporu proti platobnému rozkazu v konaní žiadne písomné stanovisko súdu nedoručil).
Právny zástupca žalovaného 2 v celom rozsahu zotrval na námietkach vyjadrených v odpore proti
platobnému rozkazu.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise
a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

15. Súd mal zistené, že dňa 03.09.2003 žalobca ako veriteľ a žalovaný 1 ako dlžník uzatvorili zmluvu

o poskytnutí podpory podľa zákona č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania vo forme úveru
č. 309/3008/2003. Na základe zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému 1na základe jeho
skoršej písomnej žiadosti podporu z prostriedkov fondu vo forme úveru 640.000,- Sk na 30 rokov
pri základnej úrokovej sadzbe 2,6 % ročne na účel výstavby nehnuteľnosti v zmluve bližšie určenej.
Žalobca sa zaviazal zabezpečiť otvorenie účtu v prospech žiadateľa najneskôr do 90 dní od podpísania

zmluvy žiadateľom v pobočke banky. Čerpanie podpory bolo možné realizovať len na účel vymedzený
v zmluve. Žalovaný 1 sa zaviazal úver splatiť aj s úrokom v dohodnutých mesačných splátkach. V
čl. VII bod 7.1 a nasl je obsiahnutá dohoda zmluvných strán o zabezpečení poskytnutej podpory vo
forme ručenia žalovaného 2 a aj pôvodného žalovaného 3. Ručitelia prehlásili, že dobrovoľne, slobodne
a vážne sa rozhodli prijať povinnosť uspokojiť záväzok dlžníka voči žalobcovi v celosti, alebo jeho

nesplatenej časti, vrátane jeho úroku, ak dlžník zvlásť hrubým spôsobom porušil ustanovenia zmluvy
a ak dlžník neuspokojí na osobitnú písomnú výzvu pohľadávku fondu. Ručitelia ručia za dlh po dobu,
pokiaľ nie je zriadené záložné právo v prospech žalobcu. Ručitelia vyhlásili, že s obsahom zmluvy
boli oboznámení, porozumeli jej, sú si vedomí povinnosti splniť dlh, ak tento nesplní dlžník na základe
výzvy fondu. Ručitelia súhlasili s tým, že podmienka písomnej výzvy je splnená, ak fond zašle výzvu na

poslednú známu adresu dlžníka, keď dlžník svojím konaním zmarí jej doručenie alebo takúto písomnosť
nepreberie. Podľa čl. VIII bodu 8.4 zmluvy, v prípade, ak dlžník je v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek
splátky dlhšie ako 6 mesiacov je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy
odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ môže od zmluvy
odstúpiť aj v tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu, a to napríklad opakovaným

nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, zmenou stavby bez súhlasu veriteľa, zriadením
záložnéhoprávavprospechtretíchosôb,zmenouvlastníctvabezsúhlasuveriteľaapod.Zmluvnéstrany
sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4 je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10% zcelej dlžnej sumy, tj. zo súčtu istiny a úroku a vrátiť na účet istinu, zostatok úroku a ak bol poskytnutý aj
návratný príspevok, aj ten, v termíne do 30 dní o doručenia výzvy dlžníkovi.

16. Z rozhodnutia žalobcu zo dňa 21.03.2006 vyplýva, že došlo k zvýšeniu úrokovej sadzby z dohodnutej
sadzby 2,6% o 0,5 % na sadzbu 3,1% pri nezmenenej dobe splatnosti, a to z dôvodu, že žalovaný
1 mal v zmysle zmluvy o úvere predložiť právoplatné kolaudačné rozhodnutie, bola stanovená lehota
na ukončenie výstavy do 24 mesiacov od otvorenia účtu, pričom túto zmluvnú povinnosť žalovaný 1
nesplnil. Oznámením zo dňa 05.04.2006 žalobca žalovanému 1 oznámil, že počnúc dňom 01.07.2006

sa mesačná splátka úveru z dôvodu zvýšenia úrokovej sadzby na 3,1% zvyšuje na sumu 2.745,- Sk.
Uvedené rozhodnutie je dôsledkom porušenia čl. VIII bodu 8.7 úverovej zmluvy, podľa ktorého v prípade,
ak dôjde k nedodržaniu lehoty na výstavbu 24 mesiacov, úroková sadzba sa zvyšuje za každých aj
začatých 6 mesiacov o 0,5% zo zvyšku nesplatenej podpory.

17. Výzvou na úhradu zo dňa 14.10.2014 žalobca vyzval žalovaného 1, aby uhradil dlh do 7 dní od

doručenia výzvy, pričom dlh zo zmluvy o úvere ku dňu spracovania výzvy predstavoval sumu 854,99
eur. Súčasne žalovaného 1 upozornil, že ak dlh vrátane trov konania neuhradí v určenej lehote, dlh sa
navýši o ďalšie náklady spojené so súdnym konaním. Súčasne ho upozornil, že naďalej trvá aj povinnosť
uhrádzať dlh zo zmluvy v pravidelných mesačných splátkach. Zásielka nebola žalovaným 1 prevzatá v
odbernej lehote, dňa 04.11.2014 bola vrátená žalobcovi. Doručovaná bola pritom na adresu, na ktorej

si žalovaný 1 aj v tomto konaní preberá písomnosti (podľa lustrácie súdu na č.l. 20 - ide o trvalý pobyt
žalovaného 1).

18. Listom zo dňa 22.12.2014 adresovaným žalovanému 1 žalobca odstúpil od zmluvy o úvere, čím sa
dlh stal splatným v celom rozsahu, a to z dôvodu, že žalovaný 1 ako dlžník napriek predchádzajúcim

upomienkam dlžnú sumu neuhradil. Dlžná suma bola vyčíslená na sumu 16.997,82 eur (istina 16.395,31
eur, úrok 553,74 eur, úrok z omeškania 48,77 eur), pričom žalovaný 1 bol vyzvaný na úhradu do 5 dní
od doručenia výzvy. Zásielka nebola žalovaným 1 prevzatá v odbernej lehote, uložená na pošte bola
31.12.2014 a vrátená bola žalobcovi dňa 20.01.2015. Doručovaná bola pritom na adresu, na ktorej si
žalovaný1ajvtomtokonanípreberápísomnosti.Žalovanému2akoručiteľoviboloodstúpenieodzmluvy

zo dňa 22.12.2014 obsahujúce aj výzvu na splnenie dlhu do 5 dní od obdržania výzvy doručované na
vedomie, zásielka pre neho bola na pošte uložená dňa 26.01.2015, nebola v odbernej lehote prevzatá
a žalobcovi bola vrátená dňa 14.02.2015. Tiež bola doručovaná na adresu, na ktorej si žalovaný 2 v
tomto konaní preberal písomnosti.

19. Z histórie pohybov na úverovom účte bolo zistené, že v období od 16.01.2004 do 12.12.2014 bolo
uhradenýchvsúčte10.712,20eur,poslednáúhradabolavykonanádňa15.01.2014(súčasnejetojediná
úhrada v roku 2014). Podľa predpisu splátok za uvedené obdobie malo byť uhradené celkovo 11.749,48
eur, a teda oproti predpisu splátok bolo uhradených o 1.037,28 eur menej, čo predstavuje k 12.12.2014
omeškanie s úhradou 11 celých splátok a časťou 12. splátky, t.j. k tomuto dňu nebolo riadne (v celom

rozsahu) a včas uhradených 12 splátok. Z predloženej platobnej histórie s amortizačnou tabuľkou, z
ktorej vyplýva spôsob započítavania platieb a nesplatené zostatky, vyplynulo, že k 11.12.2014 dlh na
istine po započítaní platieb predstavoval sumu 16.395,31 eur, na kapitalizovaných úrokoch sumu 553,74
eur, kapitalizovaných úrokoch z omeškania sumu 48,77 eur. Uvedené sumy čo do rozsahu a vyčíslenia
žalovaní nijako konkrétne nenamietali. Rozsah čerpania úveru, rozsah a priebeh úhrad ani uvádzané

nesplatené zostatky dlžných súm preto sporné neboli. Z platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín
č.k. 20Ro/493/2014-17 zo dňa 15.12.2014 právoplatného dňa 18.02.2015 vyplynulo (a uvedené ani
nebolo v konaní sporné), že žalovaný 1 bol z predmetného úverového vzťahu už zaviazaný na úhradu
splátok v sume 946,11 eur a úrokov z omeškania 8,05% ročne z tejto sumy od 06.11.2014 do zaplatenia.
Uvedený nárok však vzhľadom na uskutočnené čiastočné späťvaztie žaloby nie je predmetom tohto

konania.

20. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu

nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 304 Obchodného zákonníka, Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo
jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilostidlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. Ručením možno
zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľalenvprípade,žedlžníknesplnilsvojsplatnýzáväzokvprimeranejdobepotom,čohonatoveriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka, Ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý
z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

Podľa § 344 Obchodného zákonníka, Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto
zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe
nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona
podľa § 262 , riešenia sporov
medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na

svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502 . Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu
nákladov s tým spojených.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu)

Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o
úvere ( § 497).

Podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka (účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu), Touto
časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových

vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo
k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v
rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania ( v znení účinnom v čase

vzniku záväzkového vzťahu), Zriaďuje sa Štátny fond rozvoja bývania (ďalej len „fond“) na financovanie štátnej podpory (ďalej len
„podpora“), ktorého prostredníctvom sa uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového
fondu.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania ( v znení účinnom v čase
vzniku záväzkového vzťahu), Správu fondu vykonáva Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo“).Podľa § 4 zák. č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania ( v znení účinnom v čase vzniku
záväzkového vzťahu), Prostriedky fondu možno použiť na a) podpory poskytované na účel uskutočnenia
pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, b) správu fondu, c) splátky úverov

poskytnutých fondu bankami a na úhradu úrokov z týchto úverov. O použití prostriedkov fondu rozhoduje
minister na základe odporúčania Rady fondu v súlade so schváleným rozpočtom fondu. Prostriedky
použité na správu fondu, okrem nákladov za vedenie účtov a bankové služby, nesmú prekročiť 1,5 %
z ročného príjmu fondu, najviac však 15 000 000 Sk. Na odmeňovanie pracovníkov fondu sa vzťahuje
osobitný predpis.

Podľa § 6 ods. 1 až 4 zák. č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania ( v znení účinnom v čase
vzniku záväzkového vzťahu), Fond hospodári podľa schváleného rozpočtu.
Rozpočet fondu je zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva. Po finančnom zúčtovaní
vzťahov k štátnemu rozpočtu a po schválení štátneho záverečného účtu Národnou radou Slovenskej
republiky sa zostatok prostriedkov fondu k 31. decembru príslušného roku prevádza do nasledujúceho

rozpočtového roku. Za hospodárenie s prostriedkami fondu zodpovedá minister.

Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania ( v znení účinnom v čase vzniku
záväzkového vzťahu), Druhy podpory sú: a) úver, b) nenávratný príspevok, c) úhrada časti úroku zo
stavebného úveru poskytnutého bankou podľa osobitného predpisu.

Podľa § 12 zák. č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania ( v znení účinnom v čase vzniku
záväzkového vzťahu), Na základe rozhodnutia podľa § 11 ods. 9 uzavrie fond so žiadateľom zmluvu. Zmluva musí obsahovať
najmä
a)údaje o zmluvných stranách,

b) účel, výšku, druh a čerpanie poskytnutej podpory,
c) spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán,
d)zabezpečenie záväzkov,
e) bezhotovostný spôsob úhrady z podpory,
f) technické podmienky stavby a dĺžku času jej uskutočnenia,

g) sankcie za porušenie zmluvných podmienok,
h) spôsob kontroly plnenia zmluvných podmienok a dôsledky ich nedodržania,
i) ak je žiadateľom osoba podľa § 7 písm. a) , tak aj minimálny čas, v ktorom bude stavbu vlastniť a užívať on alebo
osoby jemu blízke, alebo osoby oprávnené podľa osobitného predpisu.

j) ak je žiadateľom podľa § 7 písm. b) obec, ktorá požiadala o podporu podľa § 10 ods. 2 , tak aj minimálny čas, v ktorom bude obec
stavbu vlastniť a dávať byty do nájmu obyvateľom obce.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v aktuálne účinnom znení, Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijúustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., Odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za tieto úkony právnej služby: písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce
sa veci samej.

Podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu
výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., Ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa
odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitného predpisu

21. Najskôr sa súd vysporiadal s charakterom tohto sporu a úpravou, ktorú je potrebné na prejednávanú
vec aplikovať, teda či právne vzťahy medzi stranami sporu je potrebné posudzovať podľa Občianskeho
alebo Obchodného zákonníka. Súd pritom dospel k záveru, že
sa nejedná o spotrebiteľský úver ani o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
Žalobca nespĺňa pojmové znaky dodávateľa tak, ako to má na mysli ust. § 52 OZ. Žalobca v zmysle

citovanýchzákonnýchustanovenízákonaoŠtátnomfonderozvojabývania bolajezriadenýakoúčelový
fond na financovanie štátnej podpory výstavby bytov, rodinných domov a pod., resp. financovanie priorít
štátnej bytovej politiky. Jeho správcom je Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Aj keď zdrojmi (príjmami)
fondu sú okrem iného aj splátky úverov, úroky, sankcie a pod., žalobca nie je subjektom, ktorý by
cieleneztýchtozdrojovvytváralzisk,ktorýbyboloprávnenývyplácaťsvojimzamestnancom,štatutárom,

správcom, resp. s ním voľne nakladať. Tomu zodpovedá aj úprava možnosti použitia prostriedkov fondu,
ktoré je možné použiť okrem správy fondu, iba na splátky úverov čerpaných fondom a samotnú štátnu
pomoc formou podpory. Teda u žalobcu absentuje základný, hlavný účel podnikateľskej a obchodnej
činnosti. Žalobca na rozdiel od iných finančných inštitúcií nevyvíja iniciatívu za účelom hromadnéhouzatvárania zmlúv, nesnaží sa osloviť a nalákať potenciálnych klientov celoplošnou reklamou. Fond je
napojený svojím rozpočtom na štátny rozpočet, je riadený ministerstvom. Naviac treba poukázať na
fakt, že podpora poskytovaná žalobcom je poskytnutie úveru podľa osobitného predpisu pre obmedzený

okruh osôb spĺňajúcich osobitné podmienky podľa zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, realizuje
sa tým verejný záujem (štátna bytová politika), a to za sadzby úrokov nižšie, ako sú obvyklé úrokové
sadzby bánk, teda tieto úvery sú pre dlžníkov priaznivejšie. Navyše aj aktuálne účinný zákon č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov nepovažuje v § 1 ods.
3 písm. p/ úvery poskytované uvedeným fondom za spotrebiteľské úvery. Súd sa v tomto prípade

plne stotožnil s argumentáciou žalobcu, naopak, žalovaný 1, ktorý na poslednom pojednávaní tvrdil,
že by malo ísť o spotrebiteľský vzťah podliehajúci úprave v Občianskeho zákonníka, nepredniesol
vôbec žiadne tvrdenia, ktoré by argumentáciu žalobcu mohli vyvrátiť. Súd tiež poukazuje na to, že
názor o nespotrebiteľskom charaktere sporu je podporený aj prevažujúcou judikatúrou súdov SR. Pri
právnom posúdení záväzkového vzťahu založeného zmluvou medzi jej účastníkmi, ktorej predmetom
bolo poskytnutie podpory na rozvoj bývania z prostriedkov žalobcu, bol teda rozhodujúci druh podpory

vo forme úveru (keďže podpora mala v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 124/1993 Z. z. tri základné druhy a jedným z nich bol úver), čo je zásadné
pre aplikovanie osobitnej úpravy úveru v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Bolo potrebné vychádzať
tiež z ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého touto časťou zákona sa spravujú

bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy aj zo zmlúv o úvere (§ 497), pričom s odkazom
na § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa aj na poskytnuté
zabezpečenie vo forme ručenia aplikuje Obchodný zákonník ( čo žalovaný 2 ako ručiteľ ani nenamietal,
keď v rámci svojej argumentácie tiež vychádzal z úpravy ručenia v Obchodnom zákonníku). Z tohto
pohľadu preto súd na hlavný úverový vzťah ako aj akcesorický zabezpečovací vzťah z ručenia aplikoval

Obchodný zákonník.

22. V konaní bolo nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným 1 ako dlžníkom bola dňa
03.09.2003 uzatvorená zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a zák. č. 124/1996 Z.z., na základe ktorej bol žalovanému 1 poskytnutý úver na výstavbu

nehnuteľnosti špecifikovanej v zmluve vo výške 640.000,-Sk (21.244,11 eur) pri úrokovej sadzbe 2,6%
s lehotou splatnosti 30 rokov. Záväzok z tejto zmluvy bol zabezpečený ručením žalovaného 2 na základe
písomného ručiteľského vyhlásenia.

23. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného 2, že by vyhlásenie ručiteľa malo byť pre jeho

neurčitosť či nezrozumiteľnosť neplatné ako celok. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva,
že prehlásenie o ručení musí obsahovať označenie veriteľa, dlžníka a ručiteľa, vymedzenie určitého
ručením zabezpečovaného záväzku a prejav vôle ručiteľa, že tento záväzok uspokojí, ak tak neurobí
dlžník. Vyššie uvedené potom platí bez ohľadu na to, či je zaisťovaný už existujúci alebo budúci
záväzok. Požiadavku určitosti zabezpečovaného záväzku je pritom nevyhnutné vykladať tak, že ide o

jeho identifikáciu takým spôsobom, aby nebol zameniteľný s iným. Ručiteľské vyhlásenie žalovaného 2
v predmetnej úverovej zmluve podľa súdu spĺňa podmienky pre vznik ručenia za predmetné záväzky
žalovaného 1 ako dlžníka. V súlade s ust. § 303 Obchodného zákonníka totiž žalovaný 2 písomne
prehlásil,ževeriteľauspokojí, akdlžníkinapriekpísomnejvýzvevočinemunesplnízáväzkyvyplývajúce
z predmetnej zmluvy vrátane úroku. Záver o určitosti ručiteľského vyhlásenia je v súlade s rozsudkom

NS ČR sp. zn. 32Cdo 2384/98, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že ručiteľské vyhlásenie, podľa ktorého sa
ručiteľ zaviazal uhradiť všetky finančné záväzky dlžníka vzniknuté na základe úverovej zmluvy, pokiaľ
by ich neuhradil dlžník, je určitý, pričom ide o prípad, kedy sú ručením zaistené záväzky, ktoré vzniknú
v budúcnosti v zmysle cit. § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka. Obdobný záver prijal Najvyšší súd
ČR i v rozsudku sp. zn. 32Odo 629/2006. Je síce pravdou, že v čl. VII pojednávajúcom o ručiteľskom

vyhlásení v bode 7.1 sú uvedené odkazy na ustanovenia Občianskeho zákonníka o ručení (§ 546 až §
560 Občianskeho zákonníka) v rozpore so skutočnosťou, že na ručenie v prejednávanej veci dopadá
Obchodný zákonník, ale súd je toho názoru, že len táto skutočnosť nemôže spôsobiť neplatnosť celého
ručiteľského prehlásenia a v žiadnom prípade nemôže spôsobiť nemožnosť veriteľa od ručiteľa žiadať
plnenie namiesto dlžníka. Súd má za to, že keďže v zmysle cit. ust. Obchodného zákonníka účastníci

zmluvy nemôžu dohodou vylúčiť použitie Obchodného zákonníka ( aplikáciu kogentných ustanovení
§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka) na zabezpečenie záväzku z úverovej zmluvy ručením, ich
dojednanie o aplikácii Občianskeho zákonníka na vzťahy vyplývajúce z ručenia zakotvené v bode 7.1
zmluvy je neplatné pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže ale dôvodtejto neplatnosti sa vzťahuje len na časť právneho úkonu, teda časť odkazujúcu na Občiansky zákonník
vo vzťahu k zabezpečeniu daného záväzku, pričom z povahy predmetného právneho úkonu - úverovej
zmluvy, ani z jej obsahu, ani z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že by túto časť nebolo

možné oddeliť od ostatného obsahu, súd s poukazom na ust. § 41 Občianskeho zákonníka považoval
za neplatné a teda neúčinné iba dojednanie v časti odkazujúcej na ust. § 546 a § 560 Občianskeho
zákonníka. Len samotný odkaz na Občiansky zákonník, namiesto kogentných ustanovení Obchodného
zákonníka o ručení, nespôsobuje neplatnosť dohody o ručení ako celku, ktorá dohoda inak má všetky
náležitosti podľa ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže právna kvalifikácia záväzku nie je

podstatnou náležitosťou tohto vyhlásenia. Podstata ručiteľského vyhlásenia nie je tvorená označením
zákonných ustanovení, ktorými sa má ručenie riadiť, ale samotným obsahom vyhlásenia a povahou
hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorému má ručiteľský vzťah akcesorickú povahu. I podľa záverov
NS SR v rozsudku z 18.5.2000 sp. zn.4 Obo 115/99 publikovanom pod R 11/2001, poukaz na konkrétne
ustanovenia Občianskeho zákonníka v ručiteľskom vyhlásení, v situácii keď ide o zabezpečenie plnenia
záväzku z obchodného záväzkového vzťahu, nerobí ručiteľské vyhlásenie neplatným. Priamo zo zákona

- z vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 4 v spojení s § 263 Obchodného
zákonníka) totiž vyplýva, že daný ručiteľský záväzok sa bude kogentne spravovať ustanoveniami
Obchodného zákonníka o ručení. Nevšímajúc si teda nesprávne odkazy na Občiansky zákonník pre ich
neplatnosť, z ostatného obsahu ručiteľského vyhlásenia je však úplne jasné, čo žalovaný 2 ako ručiteľ
vyhlasoval,vočikomua akéhozáväzkusajehovyhlásenietýka,ručiteľskévyhláseniejepísomné,riadne

podpísané, žalovaný 2 naň pristúpil a teda ho akceptoval. Spĺňa preto všetky zákonné predpoklady
ručenia podľa § 303 Obchodného zákonníka. Ručiteľský záväzok (rovnako aj hlavný záväzok dlžníka
voči veriteľovi z úverovej zmluvy) je s poukazom na vyššie uvedené podľa súdu platný.

24. V súlade so zmluvou mal žalovaný 1 úver hradiť v dohodnutých mesačných splátkach. Splátky

podľa histórie pohybov na účte riadne a včas v dohodnutých termínoch nehradil, s plnením viacerých
splátok sa dostal opakovane do omeškania. K 12.12.2014 bol v omeškaní s riadnym a včasným
splácaním ohľadom 12 mesačných splátok tak, ako to súd už opísal v odseku 19 tohto odôvodnenia.
Bolo pritom preukázané, že žalobca využil svoje oprávnenie navýšiť pre nesplnenie povinnosti dlžníka
dokončiť stavbu v dohodnutej lehote úrokovú sadzbu na 3,1% ročne tak, ako to predpokladá bod 8.7

zmluvy, pričom v konaní žalovaní ani netvrdili, že by si žalovaný 1 túto svoju zmluvnú povinnosť splnil a
voči tomuto postupu nič ani v konaní nenamietali. V dôsledku navýšenia úrokovej sadzby rozhodnutím
žalobcu tak došlo aj k zvýšeniu mesačnej splátky počnúc dňom 01.07.2016 na 2.745,- Sk (91,11
eur). Žalobca žalovaného 1 vyzval na úhradu omeškaných splátok, a to minimálne jednou výzvou zo
dňa 14.10.2014 . Následne žalobca od zmluvy odstúpil listom zo dňa 22.12.2014, pretože žalovaný

1 omeškané splátky ani dodatočne neuhradil (poslednú úhradu vykonal dňa 15.01.2014 a odvtedy už
žiadnu platbu nevykonal), čím realizoval svoje oprávnenie podľa bodu 8.4 zmluvy. Na odstúpenie
od zmluvy súd aplikoval ust. Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých zmluva zaniká okamihom, keď
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane (ex nunc). Aj keď žalovaný 1
si zásielku (a to jednak ani výzvu na úhradu dlhu z 14.10.2014, ani odstúpenie od zmluvy z 22.12.2014)

neprevzal, okamih doručenia nastal v zmysle§ 45 ods. 1 OZ uložením zásielky. V tento moment sa
prejavvôležalobcudostaldodispozičnejsféryžalovaného1.Dôjdenímdosférydispozíciemožnopritom
rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát
s obsahom danej písomnosti oboznámi, resp. môže objektívne oboznámiť. Posudzovanie situácie z
objektívnehohľadiskaposilňujedobromyseľnosťiprávnuistotusubjektovprávnychvzťahov.Kúčinnému

doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil,
postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný 1 si na tejto
adrese, kde mu aj žalobca doručoval zásielky, aj počas tohto konania preberá súdne písomnosti. Účinky
odstúpeniaodzmluvyvočižalovanému1tedanastalidňomuloženiazásielkysodstúpenímodzmluvyna
pošte, teda dňom 31.12.2014. Žalovaný 1 neprodukoval v konaní žiadne námietky, ktorými by čokoľvek

namietal voči uvedenému postupu žalobcu.

25. Žalovaný 2 naproti tomu proti postupu žalobcu voči nemu uplatnenému namietal, pričom jeho
námietky vyhodnotil súd ako nedôvodné. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že v konaní bolo
preukázané, že odstúpenie od zmluvy z 22.12.2014 spolu s výzvou na plnenie bolo najskôr doručované

žalovanému 1 ako dlžníkovi (dané na poštovú prepravu podľa pečiatky pošty dňa 23.12.2014), kde
súčasne mu bola určená lehota na plnenie v trvaní 5 dní od doručenia odstúpenia. Až následne bolo
odstúpenie od zmluvy obsahujúce aj výzvu na plnenie doručované žalovanému 2 (podané na pošte
podľa pečiatky dňa 23.01.2015), pričom na účinky doručenia tejto písomnosti žalovanému 2 sa v celomrozsahu vzťahuje odôvodnenie o účinkoch doručenia v predchádzajúcom odseku, teda do dispozičnej
sféry žalovaného 2 sa táto listina s výzvou dostala dňom uloženia zásielky na pošte, čo bol deň
26.01.2015. Z týchto časových postupností teda vyplýva, že ručiteľ bol žalobcom oslovený až potom, čo

na výzvu nereagoval dlžník, ktorý dlh ani v určenej 5 dňovej lehote, ktorá plynula od okamihu nastania
účinkov doručenia (teda od uloženia na pošte 31.12.2014) nesplnil. Okrem toho však treba doplniť,
že zákon ani nepredpisuje, že by vyzvaný na plnenie mal byť aj ručiteľ, veriteľ žalujúci ručiteľa musí
preukázať (§ 306 ods. 1 Obchodného zákonníka), že na plnenie bol písomne vyzvaný hlavný dlžník,
pretože uvedená písomná výzva (až na výnimky podľa § 306 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka)

je hmotnoprávnym predpokladom žalobného nároku proti ručiteľovi. Táto predchádzajúca výzva bola
pritompreukázateľnevočižalovanému1učinenátak,akotosúdužvyššieopísal.Pretožalobcadôvodne
požaduje plnenie aj od ručiteľa.

26. Súd sa pritom nestotožnil ani s námietkami žalovaného 2 týkajúcimi sa zániku ručiteľského
vyhlásenia. Z vyššie citovaného ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že

odstúpenie od zmluvy sa nedotýka okrem iného tých ustanovení zmluvy, ktoré vzhľadom na svoju
povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Podľa názoru súdu povinnosť vrátiť finančné prostriedky
poskytnuté na základe zmluvy o úvere a to dlžnú sumu i s úrokmi je typickým znakom, ktorý
charakterizuje záväzkový vzťah, ktorý vzniká na základe zmluvy o úvere. Povinnosť vrátiť prostriedky
poskytnuté na základe zmluvy o úvere po odstúpení od zmluvy priamo vyplýva z ust. § 506 Obchodného

zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnej úprave odstúpenia od zmluvy špeciálnou úpravou. V
dôsledku toho aj keď žalobca od úverovej zmluvy odstúpil, nemení to nič na tom, že peňažné prostriedky
boli žalovanému 1 poskytnuté, že dlh vznikol plnením na základe úverovej zmluvy a splnenie povinnosti,
ktorá vznikla z tejto zmluvy je zabezpečené ručiteľským záväzkom žalovaného 2. Vychádzajúc z
uvedeného záväzok žalovaného 1 vrátiť poskytnuté prostriedky nezanikol a nezanikol teda ani ručiteľský

záväzok žalovaného 2, ktorý je svojou povahou akcesorický. Zaistením pohľadávky s príslušenstvom
predstavujúcej povinnosť dlžníka vrátiť veriteľovi peňažné prostriedky, ktoré mu veriteľ poskytol na
základe zmluvy o úvere, od ktorej pre omeškane dlžníka veriteľ odstúpil, sa vo vzťahu k inštitútu ručenia
zaoberal i NS ČR v rozsudku z 9.2.2000 sp. zn. 32Cdo 1046/98. Súd uzavrel, že odstúpením od zmluvy
o úvere nezanikajú všetky práva a povinnosti strán z tejto zmluvy, ale iba tie práva, ktoré mal dlžník

podľa zmluvy voči veriteľovi a im zodpovedajúce povinnosti veriteľa. Povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy nezaniká a veriteľovi teda z tohto dôvodu
nemôže vzniknúť nová pohľadávka. Odstúpením sa iba menia podmienky, za ktorých je dlžník povinný
uvedenú povinnosť plniť; dlžník naďalej nie je povinný splniť dlh v lehotách a za podmienok dojednaných
v zmluve, ale na požiadanie veriteľa a v plnom rozsahu. Povinnosť dlžníka vrátiť veriteľovi dlžnú čiastku

s úrokmi po odstúpení od zmluvy o úvere podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka, teda nepredstavuje
„sekundárny záväzok“, ale záväzok „pôvodný“, ktorý sa odstúpením od zmluvy modifikoval vo svojej
splatnosti. Ak odstúpi veriteľ od zmluvy o úvere pre omeškanie dlžníka (§ 506 Obchodného zákonníka)
a ak je preto oprávnený požadovať, aby mu dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi, je tento modifikovaný
záväzok zaistený záložným právom zriadeným k zabezpečeniu záväzku zmluvy o úvere, prípadne

ručením zabezpečujúcim podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka pohľadávku dlžníka zo zmluvy
o úvere. Ručiteľský záväzok žalovaného 2 preto nemohol zaniknúť z dôvodu odstúpenia žalobcu od
zmluvy.

27. Súd už len záverom konštatuje, že pre odstúpenie od zmluvy boli preukázateľne splnené podmienky

podľa bodu 8.4 zmluvy, pretože žalovaný 1 bol v omeškaní s úhradou splátky po dobu dlhšiu ako
6 mesiacov, keďže ku dňu odstúpenia od zmluvy, ako už bolo skôr uvedené, nebolo včas a riadne
uhradených celkom 12 mesačných splátok. Tiež treba pripomenúť, že podmienky pre možnosť veriteľa
od zmluvy odstúpiť boli týmto zmluvným dojednaním upravené miernejšie, než je to v zákonnej úprave
podľa § 506 Obchodného zákonníka, kde právo veriteľa na odstúpenie od zmluvy vzniká už pri

akomkoľvek dlho trvajúcom omeškaní s úhradou 2 splátok, resp. pri omeškaní jednej splátky dlhšie než
3 mesiace (podľa zmluvy musel veriteľ na odstúpenie od zmluvy čakať viac než 6 mesiacov).

28. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd zaviazal žalovaného 1 ako dlžníka a žalovaného
2 ako ručiteľa na úhradu dlhu titulom úverovej pohľadávky. Z histórie platieb ( č.l. 75) mal súd

riadne preukázanú výšku dlžnej istiny 16.395,31 eur, ktorá po odčítaní sumy 946,11 eur priznanej už
právoplatným platobným rozkazom, predstavuje 15.449,20 eur, ktorú sumu žalovaní čo do výšky ani
nerobili spornou. Z predmetnej platobnej histórie vyplýva tiež výška kapitalizovaných riadnych úrokov
vyčíslených k 11.12.2014 v sume 553,74 eur a kapitalizovaných úrokov z omeškania vyčíslených k11.12.2014 v sume 48,77 eur, ktoré sú v súlade s citovanými obchodnoprávnymi predpismi a ktorých
výšku žalovaní tiež vôbec nerozporovali. Okrem toho súd priznal žalobcovi aj nárok na úhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v sume 485,37 eur, čo predstavuje príslušenstvo pohľadávky

podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tieto pozostávajú z odmeny za úkon právnej služby,
písomné podanie - výzva na úhradu dlhu a písomné podanie - odstúpenie od zmluvy podľa vyhl. MS
SR č.655/2004 Z.z. :
- úkon právnej služby: písomné podanie - výzva na úhradu z 14.10.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. c) v
nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. (výpočet odmeny z dlžnej sumy uvedenej vo výzve 854,99 eur) odmena

vo výške 51,45 eur, režijný paušál pre rok 2014 podľa § 19 ods. 3 vyhl., vo výške 8,04 eur, DPH 20% v
súlade s ustanovením § 18 ods. 3 vyhl., nakoľko mal súd preukázané, že právny zástupca vyhotovujúci
výzvu je platiteľom DPH od 15.04.2006 vo výške 11,90 eur;
- úkon právnej služby: písomné podanie - odstúpenie od zmluvy z 22.12.2014 podľa § 13a ods. 1 písm.
c) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. (výpočet odmeny z dlžnej sumy uvedenej vo výzve 16.997,82 eur)
odmena vo výške 336,94 eur, režijný paušál pre rok 2014 podľa § 19 ods. 3 vyhl., vo výške 8,04 eur,

DPH 20% v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 vyhl., nakoľko mal súd preukázané, že právny zástupca
vyhotovujúci výzvu je platiteľom DPH od 15.04.2006 vo výške 69,- eur;
SPOLU: 485,37 eur

29. Súd konštatuje, že ani dôvodnosť tohto príslušenstva žalovaní nespochybňovali, preukázateľne

oba úkony boli vykonané advokátom zastupujúcim žalobcu. Súčasne treba dodať, že tieto úkony pred
podaním žaloby boli účelné vo vzťahu k následnému uplatneniu pohľadávky žalobou na súde, neboli
svojvoľné. Bez odstúpenia od zmluvy, ktoré malo za následok zosplatnenie dlhu, by totiž žalobca
žalobu, ktorou sa domáha úhrady celej úverovej pohľadávky, podať úspešne nemohol. A bez prvotnej
výzvy na úhradu učinenej podľa bodu 8.4 zmluvy žalobca ani nemohol od zmluvy odstúpiť, keďže

predchádzajúca výzva na úhradu bola podmienkou pre odstúpenie veriteľa od zmluvy podľa tohto
zmluvného ustanovenia. Tieto úkony teda smerovali k uplatňovaniu pohľadávky, mali svoj význam a
vyvolali právne účinky, preto ich možno považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Za
náklady spojené s uplatnením pohľadávky je pritom možné považovať i trovy právneho zastúpenia
vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky a to aj v predsúdnom štádiu (rozsudok NS SR sp. zn. 2

Cdo 7/99). Tieto boli pritom vyčíslené matematicky správne v súlade s vyššie cit. ustanoveniami vyhlášky
tak, ako aj výpočet súd uviedol v odseku 28 tohto odôvodnenia. Preto ich súd žalobcovi priznal.

30. Okrem toho súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 15.449,20 eur
od 26.02.2015 do zaplatenia a riadny úrok 2,6 % ročne zo sumy 15.449,20 eur od 26.02.2015 do

zaplatenia. Čo sa týka riadnych úrokov, tieto boli uplatnené v sadzbe dohodnutej podľa zmluvy, naviac
ešte v nižšej výške, ktorá platila predtým, než žalobca pristúpil k navýšeniu úrokovej sadzby na 3,1%
ročne pre porušenie povinností dlžníka. Povinnosť platiť úroky z dlžnej úverovej istiny pritom vyplýva z
ust. § 506 Obchodného zákonníka, ktorý stanovuje povinnosť dlžníka vrátiť úver aj s úrokom, a to až
do úplného uhradenia istiny. Povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokmi zostáva

platnou povinnosťou aj po odstúpení od zmluvy, ako už bolo odôvodnené. Úroky z omeškania boli
uplatnené z dlžnej úverovej istiny, a to v správnej úrokovej sadzbe podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. účinného do 31.01.2013, ktorú tvorí súčet základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania
(0,05) a 8%, a teda boli uplatnené správne. Pokiaľ úroky z omeškania boli uplatnené od 26.02.2015,
súd konštatuje, že v tento deň už obaja žalovaní boli v omeškaní s úhradou dlhu. Účinky doručenia

odstúpenia od zmluvy obsahujúceho výzvu na plnenie vo vzťahu k žalovanému 1 nastali uložením
zásielky na pošte 31.12.2014. Tento bol 26.02.2015 už v omeškaní s úhradou dlhu, pretože v tento deň
už bola uplynutá určená lehota na plnenie počítajúca sa od 31.12.2014. Rovnako i žalovaný 2 bol už
26.02.205 v omeškaní. Účinky odstúpenia od zmluvy obsahujúceho výzvu na plnenie nastali uložením
na pošte dňa 26.01.2015. Tento bol 26.02.2015 už v omeškaní s úhradou dlhu, pretože v tento deň už

bola uplynutá určená lehota na plnenie počítajúca sa od 26.01.2015. Úroky aj úroky z omeškania boli
uplatnené len z dlžnej úverovej istiny, a preto súd tieto ako správne uplatnené (v správnych sadzbách,
od správneho dňa), priznal ako dôvodné.

31. Keďže v prípade vzťahu žalovaných nejde o oddelené ani solidárne záväzky, bolo potrebné

povinnosť žalovaných vyjadriť spôsobom zodpovedajúcim danému vzťahu dlžníka a ručiteľa, a teda
tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného
splniť záväzok.32. Súd však žalobu v časti zamietol ako nedôvodnú, a to v časti zmluvnej pokuty podľa bodu 8.4 zmluvy,
pretože po jej posúdení má súd za to, že nebola platne dohodnutá. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktoré porušenie musí byť konkrétne a musí jednoznačne z

dojednania o zmluvnej pokute vyplývať. V bode 8.4 zmluvy však bola zmluvná pokuta dohodnutá pre
prípad „naplnenia bodu 8.4“. Tento bod upravuje pritom len to, kedy môže žalobca od zmluvy odstúpiť,
čo môže učiniť vtedy, ak dlžník je v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, ak
dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu, a to napríklad opakovaným nesplácaním úveru, porušením
stavebných predpisov, zmenou stavby bez súhlasu veriteľa, zriadením záložného práva v prospech

tretích osôb, zmenou vlastníctva bez súhlasu veriteľa. Teda z bodu 8.4 nemožno vyvodiť nič iné, ako
len to, že upravuje iba možnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy, a teda k naplneniu tohto bodu zmluvy
dôjde vtedy, keď žalobca od zmluvy skutočne z tam vymedzených dôvodov aj odstúpi. Tento bod teda
nevymedzuje konkrétnu povinnosť žalovaných, s porušením ktorej by bol spojený nárok žalobcu na
zmluvnú pokutu. Ak bola zmluvná pokuta vymedzená pre prípad „naplnenia bodu 8.4“, ktorým naplnením
je situácia, keď žalobca od zmluvy odstúpi, potom bola zmluvná pokuta vymedzená pre prípad realizácie

práva žalobcu odstúpiť od zmluvy a nie pre prípad porušenia povinnosti žalovaných. Už len preto, že
zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad realizácie práva, je dohoda o zmluvnej pokute podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom neplatná. Preto súd konštatuje, že toto ustanovenie
o zmluvnej pokute je absolútne neplatné, na ktorú neplatnosť súd musel prihliadnuť ex offo. Z týchto
dôvodov súd žalobu v tejto časti zamietol.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Zároveň súd aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP, Ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

34. Po poslednej zmene žaloby sa žalobca domáhal istiny 16.395,31 eur, úroku 553,74 eur, zmluvného
úrok 2,6% ročne zo sumy 16.395,31 eur od 26.02.2015 do zaplatenia (vyčíslený ku dňu vyhlásenia
rozsudku na sumu 1.684,09 eur), úroku z omeškania 48,77 eur, úroku z omeškania 8,05% ročne
zo sumy 16.395,31 eur od 26.02.2015 do zaplatenia (vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu
5.214,20 eur), nákladov spojené s uplatnením pohľadávky 485,37 eur a zmluvnej pokuta 1.694,91

eur. 100%ným úspechom by tak bolo priznanie sumy 25.130,28 eur. Úspech žalobcu predstavuje
priznanie istiny 15.449,20 eur, úroku 553,74 eur, zmluvného úrok 2,6% ročne zo sumy 15.449,20 eur
od 26.02.2015 do zaplatenia (vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 1.586,91 eur), úroku
z omeškania 48,77 eur, úroku z omeškania 8,05% ročne zo sumy 15.449,20 eur od 26.02.2015
do zaplatenia (vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 4.913,31 eur), nákladov spojené s

uplatnením pohľadávky 485,37 eur, čo je v súčte 23.037,30 eur, čo je z celku úspech žalobcu v rozsahu
91,67%. Neúspech žalobcu predstavuje jednak zamietnutá časť žaloby a súčasne neúspech žalobcovi
je nutné pričítať aj v časti, v ktorej došlo po zmene žaloby k späťvzatiu žaloby. K späťvzatiu žaloby v časti
946,11 eur s príslušným úrokom a úrokom z omeškania totiž došlo z dôvodu, že v tejto časti žalobca
si uplatnil nárok na totožné plnenie v tomto rozsahu aj v inom konaní vedenom na tunajšom súde pod

sp.zn. 20Ro/493/2014, a teda procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti nesie žalobca a
nie žalovaní. Späťvzatie v tejto časti totiž nebolo reakciou na prípadnú úhradu žalovaných vykonanú
po podaní žaloby. Vždy platí, že kto v určitej časti procesne zavinil zastavenie konania, mal ohľadom
tejto časti neúspech a úspech sa pričíta opačnej strane sporu. Preto vo zvyšku boli úspešní žalovaní
a ich úspech činí 8,33%. V prevažnej časti bol teda úspešný žalobca, ktorého čistý úspech (úspech -

neúspech) predstavuje 83,34% a v tomto rozsahu má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku
podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.