Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817201666
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8817201666.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: FÉNIX, spol. s r.o. Vranov
n/Topľou, so sídlom M. R. Štefánika 1181/210B, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 443 069, zastúpený:
JUDr. Ján Uhlík, advokát so sídlom Námestie slobody 1, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42231621,
proti žalovanému: M.. E. I., Z. XX, XXX XX Z., zastúpený: Mgr. Ivan Mazanec, usadený euroadvokát so
sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, IČO: 42344671, o zaplatenie 3.500,- eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7Cb/16/2017-227 zo dňa 28.6.2019,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol a žalovanému
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal voči žalovanému

zaplatenia sumy 3.000,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie
projektovej dokumentácie na stavbu Dialyzačné centrum Fénix, spol. s r.o. Vranov nad Topľou. Žalovaný
mal zhotoviť dielo do dátumu uvedeného v predmetnej zmluve. Nakoľko žalovaný dohodnutý termín na
vykonanie projektových prác nedodržal, žalobca odstupuje od zmluvy. Zároveň bol vyzvaný na vrátenie
poskytnutej zálohy vo výške 3.000,- eur do 25.10.2016. Na základe vyššie uvedených skutočností
žalobca odstupuje od zmluvy.

3. Návrhom zo dňa 18.10.2017 žiadal žalobca pripustiť zmenu petitu žaloby v znení: ,,Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.500,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

4. Súd uznesením z 3.4.2018 č.k. 7Cb/16/2017-89 pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle vyššie
uvedeného návrhu žalobcu.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v celom rozsahu neuznáva nárok žalobcu a jeho
konanie považuje za účelové a neopodstatnené nakoľko zo strany žalovaného boli žalobcovi poskytnuté
služby v prevedených projektových prác na základe Zmluvy o dielo XX-XX-XXXX, na dodávku
projektovej dokumentácie stavby „Neštátne zdravotnícke zariadenie Vranov nad Topľou“ (ďalej len ako„projektová dokumentácia“). Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu poukazuje na skutočnosť, že
na základe zmluvy bola vypracovaná projektová dokumentácia žalovaným pre žalobcu, pričom žalovaný
v rámci tohto podania predkladá vypracovanú projektovú dokumentáciu, ktorá bola osobne žalovaným

odovzdaná zástupcovi žalobcu. Uvedené vypracovanie projektovej dokumentácie bolo realizované na
základe uhradenej faktúry č. 20160001 zo dňa 17.2.2016 na čiastku vo výške 3.960.- eur, pričom táto
čiastka predstavuje na základe ustanovenia čl. 5 ods. 5.2 zmluvy, preddavok na plnenie v rozsahu
zmluvy vo výške 35 % dohodnutej ceny, pričom dohodnutá cena s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods.
4.1 .Zmluvy predstavuje čiastku vo výške 9.500,- eur Žalobca v nadväznosti na odovzdanie časti diela

projektovej dokumentácie prestal poskytovať akúkoľvek súčinnosť žalovanému, a bolo mu oznámené,
že zostávajúcu časť bude realizovaná tretím subjektom. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že si svoje
povinnosti v rozsahu uhradeného preddavku zo zmluvy voči žalobcovi splnil, a to prihliadnuc na vyššie
uvedenú právnu argumentáciu, preto konanie žalobcu považuje za odporujúce dobrým mravom, a to v
rozsahu § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„Občiansky zákonník“). Poukázal tiež na ust. § 536 ods. 1, ods. 3 a § 546 ods. 1, ods. 2 Obchodného

zákonníka. Žalobu navrhol zamietnuť a žalovanému priznať trovy konania.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to predžalobnou výzvou z
13.10.2016, zmluvou o dielo č. V. XX-XX-XXXX. Ďalej súd vykonal dokazovanie písomným podaním
žalovaného z 25.4.2017 s prílohami, a to pôdorysom poschodia na č.l. 35 spisu, žiadosťou o vydanie

stanoviska na č.l. 38 spisu, sprievodnou správou na č.l. 43 spisu, prílohou k žiadosti o pripojenie
odbornéhoplynovéhozariadenia,projektomstavby,dokumentácioupreúzemnérozhodnutie,písomným
podaním žalobcu z 18.10.2017, písomným podaním žalovaného z 19.6.2018, písomným podaním
žalobcu zo dňa 22.3.2019 spolu s prílohami, a to faktúrou č. 20160001 zo dňa 17.2.2016, mailovou
komunikáciou medzi žalovaným a D.. D. Š., písomným podaním žalovaného zo dňa 4.3.2019 spolu

s prílohami, a to screenshotmi z počítača z pripravenej dokumentácie v rámci realizovaných činností,
emailovú komunikáciou s konateľkou žalobcu zo dňa 11.2.2016 a 4.5.2016, žiadosťou o vydanie
stanoviska k existencii a priebehu plynárenských zariadení zo dňa 31.3.2016, faktúrou č. 20160001
zo dňa 17.2.2016, pripomienkami k projektu D.. G. Š., projektovou dokumentáciou predloženou na
pojednávaní dňa 7.2.2019, ako aj projektovou dokumentáciou doručenou súdu 16.4.2019, faktúrami č.

RPOF16051 a č. RPOF16065, listom vlastníctva, čiastočným výpisom č. XXXX k.ú. Vranov nad Topľou,
výsluchom žalovaného, výsluchom konateľov žalobcu D.. D. Š. a D.. G. Š. a zistil nasledovný skutkový
stav:

7. Žalobca vo svojom vyjadrení z 18.10.2017 uviedol, že žalovaný mal projektovú dokumentáciu

vypracovať k 31.3.2016, k uvedenému dátumu si však zmluvnú povinnosť nesplnil, určité časti
projektovej dokumentácie boli žalobcovi odovzdané, avšak až v máji 2016. Od zmluvy žalobca odstúpil
nie len z dôvodu, že predmet zmluvy nebol odovzdaný včas, ale aj z dôvodu, že žalobcovi bola
spôsobená následná škoda spočívajúca v platbe na nájomnom v sume 30.000,- eur, nakoľko sa termín
začatia výstavby posunul o rok.

8.Žalovanývosvojom vyjadreníz19.6.2018poukázalnarovnakéskutočnosti,akovovyjadreníkžalobe
a uviedol, že zo strany žalobcu nebol akýmkoľvek spôsobom nebol preukázaný požadovaný nárok.

9. Vec právne posúdil podľa § 536 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka, podľa § 546 ods. 1 Obchodného

zákonníka, § 546 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa § 329, § 344, § 345 ods. 1, § 345 ods. 2, § 345
ods. 3, § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie
je dôvodná.

11. V predmetnej veci sa jedná o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi v zmysle § 261 Obchodného
zákonníka, pričom režim Obchodného zákonníka bol zároveň dohodnutý v bode 11.4 zmluvy o dielo.
Vzhľadom na uvedené bude záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným posudzovať ako vzťah zo
zmluvy o dielo uzavretej podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

12. Podľa bodu 9.1 zmluvy o dielo objednávateľ alebo zhotoviteľ môžu odstúpiť od zmluvy v prípade
podstatného porušenia zmluvy druhou zmluvnou stranou a v prípadoch a spôsoboch podľa § 344 a nasl.
Obchodného zákonníka.13. Zmluva zároveň v bode 9.2 vymedzovala, čo predstavuje podstatné porušenie zmluvy zo strany
zhotoviteľa oprávňujúce objednávateľa odstúpiť od zmluvy. Bolo to jednak a) neplnenie článkov zmluvy o

dielo ani po opätovnom písomnom upozornení zo strany objednávateľa a zhotoviteľa a po b) nesplnenie
parametrov diela ani v náhradnom termíne, obojstranne dohodnutom.

14. V zmysle bodu 9.3 zmluvy o dielo účinky odstúpenia nastávajú doručením písomného oznámenia o
odstúpenídruhejzmluvnejstrany.Poobdržanípísomnéhoodstúpeniaodzmluvyzhotoviteľprerušípráce

a zmluvné strany sa dohodnú do 5 pracovných dní po obdržaní písomného oznámenia v samostatnom
protokole o podmienkach vysporiadania. Za písomné doručenie sa považuje doručenie prostredníctvom
pošty, faxu, e-mailu a následne doporučenou poštou.

15. V danom prípade žalobca tvrdí, že k odstúpeniu od zmluvy o dielo došlo z dôvodu omeškania
žalovaného, nakoľko tento v stanovenom termíne nevypracoval pre žalobcu projektovú dokumentáciu.

16. Zároveň je zrejmé, že uvedený dôvod odstúpenia považoval žalobca za podstatné porušenie zmluvy.

17. Žalobca však pri odstúpení od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvy nepostupoval v
súlade s Obchodným zákonníkom ani ustanoveniami zmluvy o dielo (bod 9.2). V zmysle § 345 ods.

1 Obchodného zákonníka musí odstupujúca strana oznámiť odstúpenie od zmluvy strane, ktorá je v
omeškaní, bez zbytočného odkladu.

18. Žalobca teda uvedené oznámenie nevykonal bez zbytočného odkladu, pričom od samotnej zmluvy
o dielo odstúpil až v žalobe podanej na súde 16.2.2017 a doručenej žalovanému 10.4.2017, teda takmer

po roku od momentu omeškania zo strany žalovaného (podľa termínov uvedených v článku 3 zmluvy
o dielo).

19. Naviac, ak si strany sporu v bode 9.2. zmluvy o dielo dohodli, že podstatným porušením zmluvy zo
strany zhotoviteľa oprávňujúce objednávateľa odstúpiť od zmluvy je neplnenie článkov zmluvy o dielo

ani po opätovnom písomnom upozornení zo strany objednávateľa, z uvedeného je zrejmé, že žalobca
nedodržal ani uvedený postup dohodnutý v zmluve a žalovaného na neplnenie článkov zo zmluvy o
dielo písomne neupozornil.

20. Ak teda žalobca, ako strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti, nevyužil včas právo

odstúpiť od zmluvy podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, bol oprávnený odstúpiť od zmluvy len
spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti.

21. V zmysle § 345 ods. 3 Obchodného zákonníka zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 tohto
ustanovenia neznamená stratu práva na odstúpenie od zmluvy, ale len zmenu postupu oprávnenej

zmluvnej strany. Oprávnená zmluvná strana môže potom odstúpiť od zmluvy za podmienok stanovených
pri nepodstatnom porušení zmluvy.

22. Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže
druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani

v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

23. V danom prípade nebolo zo strany žalobcu preukázané, aby bola žalovanému poskytnutá dodatočná
lehota na plnenie a napriek uvedenému žalobca od zmluvy odstúpil (k uvedenému preukázateľne došlo
až v podanej žalobe). Čo je písomné doručenie si strany sporu vymedzili v bode 9.3 zmluvy o dielo a za

také považovali doručenie prostredníctvom pošty, faxu, emailu s následným doručením poštou. Výzvou
zo dňa 13.10.2016 žalovaného žalobca vyzval na vrátenie zálohy, nešlo o poskytnutie primeranej lehoty.

24. Pre tieto situácie Obchodný zákonník stanovuje, že samotný prejav o odstúpení od zmluvy sa
nestáva neplatným, tento síce zostáva v platnosti, len sa presúva okamih účinnosti odstúpenia na

dobu uplynutia objektívne primeranej dodatočnej lehoty. To však platí len v prípade, že povinná strana
nesplnila ani do konca objektívne primeranej lehoty. Ak bol záväzok splnený síce po uplynutí danej
(neprimeranej)lehoty,alevlehoteobjektívneprimeranej,neprichádzaužodstúpenieodzmluvydoúvahy
a záväzok zanikne splnením.25. Je teda potrebné poukázať na ďalšiu skutočnosť, ktorá z vykonaného dokazovania vyplynula, a
to odovzdanie časti projektovej dokumentácie žalovaným žalobcovi v priebehu mesiaca máj 2016. Zo

strany žalovaného tak došlo k čiastočnému plneniu. Pokiaľ ide o kvalitu plnenia, použiteľnosť časti
projektovej dokumentácie, prípadne otázku adekvátnosti ceny diela, v tomto smere zo strany žalobu,
napriek tomu že poukazoval na nepoužiteľnosť odovzdanej časti diela, nedošlo k preukázania tvrdených
skutočností a v tomto smere ani nenavrhol žiaden relevantný dôkaz. V možnostiach súdu nie je posúdiť
obsahu projektovej dokumentácie, jeho kvalitu, použiteľnosť, pripadne ďalšie otázky výlučne odborného

charakteru. Preukázaný bol iba fakt, že k čiastočnému plneniu zo strany žalovaného došlo.

26. Pokiaľ ide o lehotu, v ktorej žalovaný čiastočne zmluvu o dielo plnil, súd túto nemohol považovať za
neprimeranú, najmä vzhľadom na ďalšie okolnosti. Ak mal dielo dodať žalobcovi do 29.4.2016, pričom
ešte 4.5.2016 prebiehala komunikácia medzi žalovaným a konateľkou žalobcu o tom, že o ďalšom
postupe bude rozhodovať valné zhromaždenie 12.5.2016 a žalovaný v priebehu mesiaca máj čiastočne

splnil, čo nebolo medzi stranami sporné, ohľadne čiastočného plnenia možno konštatovať, že bolo
vykonané v lehote objektívne primeranej okolnostiam.

27. Ak bol teda záväzok žalovaného zo zmluvy o dielo čiastočne splnený, neprichádza do úvahy
odstúpenie od zmluvy o dielo v uvedenej časti, kde záväzok žalovaného zanikol splnením.

28. V danom prípade vyplýva z bodu 5.3 zmluvy o dielo, že zmluva pripúšťa aj čiastkové plnenie, za
ktoré bude uhradená zhotoviteľovi cena diela na základe faktúry zhotoviteľa, ktorá bude podkladom pre
úhradu ceny diela.

29. Skutočnosť o neexistencii povinnosti prijať čiastočné plnenie, lebo plnenie odporuje hospodárskemu
účelu sledovanému žalobcom pri uzavretí zmluvy o dielo, musí byť odvodená zo skutočností známych
pri vzniku zmluvy, či už zo zmluvy samotnej alebo z iných skutočností, ktoré boli žalovanému v tom čase
známe. Bolo preto na žalobcovi, aby uvedené skutočnosti preukázal, čo sa mu však v prejednávanom
prípade nepodarilo. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobcovi sa nepodarilo preukázať ani nepoužiteľnosť

časti diela - projektovej dokumentácie pre ďalšie účely a zámery žalobcu.

30. Účinne tak mohol žalobca od zmluvy odstúpiť iba v tej časti zmluvy o dielo, ktorá poskytnutá nebola
alebo bola poskytnutá vadne. Žalobca však nepreukázal, že žalovaným poskytnutá časť projektovej
dokumentácie nezodpovedá rozsahu, za ktorý mu bol vyplatený preddavok na cenu diela. Nepreukázal

uplatnenieváddielaužalovaného.ZároveňvyplynulozvýpovedekonateľažalobcuD..Š.akoajzudania
právneho zástupcu žalobcu, že k ukončeniu spolupráce so žalovaným došlo ústnou formou, nemohlo
ísť o odstúpenie od písomne uzavretej zmluvy dielo. Dohoda o písomnom odstúpení od zmluvy je
súčasťou aj samotnej zmluvy (bod 9.3). Neformálne ukončenie spolupráce mohol žalovaný považovať aj
za dohodu o ukončení zmluvy, pričom potom, čo odovzdal časť diela a žalobca si voči nemu neuplatňoval

zo zmluvy žiadne nároky, mohol sa objektívne domnievať, že všetky nároky zo zmluvného vzťahu medzi
stranami sporu ostali vyporiadané a za čiastočné plnenie mu bola poskytnutá primeraná časť ceny diela
(bod 5.3 zmluvy o dielo).

31. V zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a

povinnosti strán zo zmluvy, a to ex nunc. Tieto účinky však v dnom prípade nemohli nastúpiť z dôvodov
uvedených vyššie v tej časti zmluvy, v ktorej záväzok žalovaného bol čiastočne splnený a neprichádzalo
do úvahy ani odstúpenie od zmluvy o dielo ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

32. Súd tak nemohol vyhovieť žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal vrátenie zaplatenej časti preddavku

na cenu diela, ktoré dielo bolo v tejto časti dodané žalobcovi a v ktorej časti teda žalobca z dôvodov
uvedených vyššie nemohol platne od zmluvy odstúpiť. Vzhľadom na uvedené súdu neostáva iné, ako
žalobu žalobcu zamietnuť.

33. Je potrebné uviesť, že zo strany žalobcu neboli v konaní navrhované ani súdu predkladané

relevantné dôkazy na podporu všetkých jeho tvrdení. Samotné tvrdenie určitých skutočností na
preukázanie uplatneného nároku nepostačuje. Úlohou žalujúcej strany nebolo presvedčiť súd o svojej
pravde,alenavrhnúťsúduvykonaniedôkazov,ktorébymuumožniliobjektívnepreskúmaťnárokžalobcu
a o tomto nároku rozhodnúť.34. Preukazovanie existencie nároku stavia žalobcu do ťažšej procesnej pozície v spore ako protistranu,
nakoľko protistrane postačuje poprieť dôkazmi nepodložené tvrdenia žalobcu.

35. Súd tak nehodnotí, či tvrdenia žalobcu sú pravdivé alebo nepravdivé, iba konštatuje, že vzhľadom
na vykonané dokazovanie nie sú všetky preukázané. Uvedené sa týka najmä použiteľnosti žalovaným
vyhotovenie projektovej dokumentácie pre ďalšie potreby žalobcu. V tomto smere žalobca neuniesol
dôkaznú povinnosť.

36. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, 2 CSP.

37. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že v priebehu dokazovania
nepochybne vyplynulo, že žalovaný bol bez akýchkoľvek pochybností uzrejmený začiatkom mesiaca
máj 2016, že ďalšie plnenie žalobca od neho už nevyžaduje a od zmluvy odstupuje, pretože nedodržal

termín ukončenia diela. Žalovaný túto skutočnosť nijako nespochybnil, ale trval na tom, že mu patrí
žalovaná suma za čiastočné plnenie zmluvy. Namietal, že ani druhý dôvod zamietnutia žaloby podľa
neho nevychádza z faktov a okolností tohto konkrétneho prípadu: podľa bodu 5.2 zmluvy žalobca
a žalovaný sa dohodli na poskytnutí preddavku na plnenie celého diela vo výške 35 % dohodnutej
ceny. Na základe predloženej faktúry žalobca ihneď po podpise zmluvy požadovaný preddavok zaplatil.

Podľa bodu 5.3 zmluvy, podkladom pre úhrady ceny za projekt, alebo „čiastkové“ plnenie bude faktúra
vystavená zhotoviteľom. Do dnešného dňa faktúra na úhradu predložená nebola a spolu s ňou ani
projekt stavby. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/5227/2009, z
ktorého vyplýva, že o čiastkové plnenie podľa ustanovenia § 392 ods. 2 ObZ ide v prípade, keď záväzok
podľa dohody strán zo zákona alebo z rozhodnutia súdu (štátneho orgánu) je rozdelený na niekoľko

relatívne samostatných, jasne oddelených plnení, ktoré samostatne (väčšinou postupne) dospievajú
(napríklad plnenie dohodnuté v splátkach). Tvorba každého projektu je produktom tvorivej duševnej
činnosti každého architekta, ktorý musí zohľadňovať pri jeho zhotovení hurbanistické, architektonické,
stavebno-technické a ďalšie požiadavky (napríklad použitie materiálu na stavbu, zakladanie stavby a
podobne). Toto konštatovanie sa považuje za všeobecne známu skutočnosť, všetky tieto požiadavky,

eventuálne kritéria sú totiž vo vzájomnej súvislosti a navzájom sa podmieňujú, a teda projekt ako celok
nemožno pri tejto činnosti rozdeľovať na samostatné časti. Pokiaľ žalovaný odovzdal žalobcovi projekt
vo fáze rozpracovanosti na úrovni skice pôdorysu zamýšľanej stavby, tak na základe vyššie uvedeného
a všeobecných znalostí sa pre žalobcu stalo takéto „dielo“ nepoužiteľným. Potvrdila to aj neskoršia
skúsenosť s iným zhotoviteľom, ktorý nový projekt vypracovával od samého začiatku. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň si uplatnil nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

38. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K odvolacím námietkam

uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za účelové a neopodstatnené. K namietanej výpovedi zo zmluvy
o dielo uviedol, že v priebehu celého konania sa žiadna výpoveď zo zmluvy o dielo nikdy neriešila a
nebola žalobcom ani tvrdená. Od počiatku boli preskúmavané podmienky pre odstúpenie od zmluvy
o dielo, ku ktorým sa veľmi podrobne vyjadril žalovaný, a tiež ich podrobne v odôvodnení rozsudku
rozobral súd prvej inštancie, s čím sa žalovaný plne stotožňuje. Podmienky pre odstúpenie od zmluvy

boli upravené v čl. 9 zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným s odkazom na príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka a súčasne s podmienkou „opätovné písomné upozornenie“ a
„nesplnenie parametrov ani v náhradnom termíne“. Tak, ako to uviedol súd prvej inštancie, k naplneniu
žiadnej z týchto podmienok nedošlo, keďže žalobca realizoval úkon odstúpenia bez predchádzajúcej
výzvy až podanou žalobou. Uvedenú skutočnosť žalobca nikdy nespochybnil a ani nepredložil žiadne

návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré by tento záver spochybňovali. V takom prípade neboli splnené
základné podmienky, ktoré by odôvodňovali oprávnenosť nároku žalobcu na vrátenie odmeny za už
realizovanéčinnosti.Kodvolacejnámietke,žezostranyžalovanéhonebolapredloženážalobcovifaktúra
ani na čiastočné plnenie uviedol, že nesprávnosť uvedeného záveru vyplýva priamo zo súdneho spisu,
a tiež vyjadrení strán sporu, ktoré neboli nikým spochybnené. Žalovaný vystavil dňa 17.2.2016 faktúru

č. 20160001 (ďalej len ako „faktúra“) nie ako zálohovú, a to na čiastku vo výške 3.960,- eur, pričom
v popise predmetnej faktúry sa uvádza „Fakturujeme Vám za prevedené projektové práce na základe
zmluvy o dielo 01-01-2016 dohodnutú cenu“. Predmetná faktúra bola zo strany žalobcu riadne uhradená.
Je teda zrejmé, že žalobca uhradil odmenu za časť realizovaných činností, pričom táto skutočnosťnebola stranami sporu nikdy spochybnená. K odvolacej námietke v súvislosti s posúdením čiastočného
plnenia zmluvy o dielo uviedol, že zo súdneho spisu a jednotlivých realizovaných dôkazov bolo podľa
jeho názoru preukázané, že k čiastočnému plneniu zo strany žalovaného reálne došlo (spracovaná

dokumentácia, e-mailová komunikácia, vyjadrenie žalovaného a D.. Š. a predovšetkým D.. Š.), pričom
táto skutočnosť nebola nikdy spochybnená, a predovšetkým za predpokladu, ak žalobca spochybňoval
rozsah čiastočného plnenia zo zmluvy o dielo alebo jeho kvalitu, tak do ukončenia dokazovania k
uvedeným tvrdeniam nepredložil akýkoľvek dôkaz. Plne sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie,
že žalobca v konaní nepreukázal oprávnenosť svojho nároku.

39. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie
podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie

podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento
rozsudokpreskúmavaťzinýchdôvodov,nežktorébolivýslovneuvedenévpodanomodvolaní.Výnimkou

by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený,
odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP)
Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP)

dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné potvrdiť.

40. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

41. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

42. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

43. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo
výroku vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

44. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, §
255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému proti žalobcovi, ktorý nebol v konaní

úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).