Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820200957
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8820200957.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: V. M., E.. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Č. O. Z.
XXX, XXX XX Č. O. Z.Ľ., zast. JUDr. Lenka Csikyová - advokát, so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: F. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Č. O. Z. XXX, XXX XX Č. O. Z., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na zákaz dočasného vstupu do domu, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhala vydania neodkladného
opatrenia v tomto znení: „ I .Súd zakazuje žalovanému F. M.M., E.. M., O..: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt:
Č. O. Z. XXX, XXX XX Č. O. Z., štátny občan SR dočasne vstupovať do rodinného domu so súp. č.

XXX postavenom na parcele č. N. M. XXX/X, zapísaný na LV č. XXX, M..Ú.. Č. O. Z., D.: Č. O. Z., D.:
X. O. Z. Okresný úrad Vranov nad Topľou, katastrálny odbor. II. Toto neodkladné opatrenie bude trvať
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.“ Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalobkyňa
a žalovaný ako bývalí manželia majú dlhodobo vážne problémy vo vzájomnom vzťahu, ktoré vznikli
ešte počas trvania ich manželstva a pretrvávajú do dnešného dňa. Príčinou týchto problémov medzi

žalobkyňou a žalovaným bolo a stále je agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni a ich spoločným
deťom, ktoré je bezprostredne spojené s jeho závislosťou od alkoholu. Agresívne správanie sa u
žalovanéhoprejavujedlhérokyatotakvoformepsychického,akoajfyzickéhonásiliavočižalobkyni,ako
aj ich spoločným deťom. Už počas trvania manželstva sa žalovaný opakovane dopustil fyzických útokov,
ktoré boli riešené v rámci priestupkového konania a za čo bol žalovaný uznaný aj vinným. Zo závislosti
od alkoholu bol žalovaný v minulosti liečený na psychiatrickom oddelení v nemocnici v Michalovciach,

čo malo ale len krátkodobý účinok. Krátko pred rozvodom manželstva dňa 27.09.2012 žalovaný fyzicky
zaútočil na žalobkyňu a spôsobil jej zranenia a to pomliaždenie prednej steny brucha a driekovej oblasti
vľavo, ktoré si vyžiadali dobu liečenia 5-6 dní. Tento útok však nebol ojedinelým. Tento závažný problém
viedol k úplnému rozvratu manželského vzťahu žalobkyne a žalovanému a následnému rozvodu.
Napriek tomu, že manželstvo zaniklo, ostali obaja žiť v jednej domácnosti v spoločnom rodinnom dome
v Č. O. Z. XXX, keďže si otázku bývania vzájomne nevyriešili. Tento rodinný dom pôvodne patril do

masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale v zákonom stanovenej 3 ročnej lehote nedošlo
k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedeného dôvodu sa tento
rodinný dom k dnešnému dňu stal predmetom podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného.
Všetky náklady spojené s užívaním rodinného domu však dlhodobo hradí výlučne žalobkyňa. Žalovaný
sa odmieta dohodnúť na vyriešení otázky bývania a spoluvlastníctva napriek tomu, že sa o to žalobkyňa
už opakovane pokúšala. Keďže žalovaný dlhodobo pracoval v zahraničí, domov sa vracal raz za cca

3 týždne a doma ostal približne týždeň, dochádzalo k týmto prejavom agresivity zo strany žalovaného
len v čase jeho pobytu doma. Posledné dva roky žalovaný už nepracuje vôbec a v podstate sa skorostále zdržiava v domácnosti v rodinnom dome v Č. O. Z.. Tým je daný oveľa väčší priestor k prejavom
násilného správania z jeho strany. V dôsledku toho sa v poslednom období situácia výrazne zhoršila a
prejavy násilného správania sa zintenzívnili. U žalovaného je závislosť od alkoholu k dnešnému dňu

tak závažná, že žalovaný je pod vplyvnom alkoholu v podstate neustále. Žalovaný požíva alkohol od
skorých ranných hodín a s jeho požívaním pokračuje počas celého dňa. V tomto stave sa žalovaný
pravidelne na adresu žalovanej, ako aj detí dcéry P. R. F. U. vyjadruje vulgárne, bezdôvodne po nich
vykrikuje a oslovuje ich hrubými nadávkami pod. Žalovaný si neustále hľadá zámienky, aby mohol voči
žalobkyni, resp. deťom vystúpiť do útoku. Pravidelne ich vyhadzuje z domu a žalobkyni vykrikuje, že

má ísť preč, kde používa nevhodné expresné výrazy. Okrem toho robí žalovaný žalobkyni a deťom aj
iné schválnosti. Vypína im prívod vody počas sprchovania alebo bezdôvodne vypína prívod elektrickej
energie v domácnosti. Je priam psychicky neznesiteľné žiť v takejto domácnosti každý deň. Okrem
seba má žalobkyňa predovšetkým strach o svoje deti P. R. U.. U., na ktorých tento dlhodobý stav
pôsobí obzvlášť negatívne a stresujúco. Dcéra P. už túto situáciu vôbec nezvládla a zo strachu pred
žalovaným, svojím otcom ušla do domu starého otca, ktorý býva v blízkosti a zdržiava sa na u neho.

Okrem toho opakovane došlo k fyzickým útokom nie len na žalobkyňu, ale dokonca aj na deti, ktoré
žijú s nimi v spoločnej domácnosti. Dňa 31.10.2019 žalovaný svojim konaním spôsobil synovi mal. U.
M. poranenia a to pomliaždenia driekovokrížovej oblasti a panvy, odreniny v oblasti lopatiek a chrbta v
driekovej oblasti, ktoré si podľa lekárskej správy vyžiadali dobu liečenia 7-14 dní. Naposledy sa žalovaný
dopustil násilného správania dňa 17.4.2020, teda pred 4 dňami. V tejto deň žalovaný začal bezdôvodne

kričať a vulgárne nadávať žalobkyni v čase, keď pracovala v záhrade a on sedel na lavičke. Následne
ako išla žalobkyňa vyniesť vyrezané kríky zo záhrady do sadu a keď zatvárala bránu všimla si, že
žalovaný stojí za ňou a drží bránku, aby sa nedala zatvoriť a v tej istej ruke držal aj sekeru. Žalobkyňa
sa veľmi zľakla, odišla a okamžite zavolala mobilným telefónom hliadku PZ. K fyzickému útoku síce
nedošlo, ale vzhľadom na predošlé fyzické útoky zo strany žalovaného voči žalobkyni, ako aj voči deťom

nadobudla žalobkyňa obrovský strach o svoje zdravie a život. Takéto agresívne správanie žalovaného
sa navyše neprejavuje len v domácnosti, ale aj na verejnosti. Opakovane sa žalovaný dostal do konfliktu
s obyvateľmi v obci, ako aj v miestnom pohostinstve, pričom sa dopustil trestného činu výtržníctva, za
čo bol aj právoplatne odsúdený. O násilnom agresívnom správaní žalovaného má teda vedomosť aj
širšia verejnosť v obci. Násilné správanie žalovaného pod vplyvom alkoholu, ktoré sa prejavuje na

dennodennej báze spôsobilo, že spolužitie žalobkyne, detí P. R. U.. U. spolu so žalovaným sa stalo
neznesiteľným. Žalobkyňa spolu s deťmi je v neustálom strachu o život, zdravie, ale aj o ich majetok.
Dlhodobé násilie zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni a deťom, ktoré sa prejavuje vo forme
psychického, ale aj fyzického násilia zanechalo vážne následky na ich psychickom zdraví. Ak by tento
stav naďalej pretrvával dochádzalo by k prehlbovaniu týchto následkov násilného správania, prípadne

by mohlo dôjsť k vážnej ujme na zdraví a živote žalobkyne, ako aj oboch detí, prípadne majetku v
domácnosti. Keďže nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je tu neustále, je daná nevyhnutná
potreba okamžitého zásahu do týchto pomerov zo strany súdu. Vzhľadom na uvedené má žalobkyňa
za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkové
okolnosti prípadu odôvodňujú potrebu okamžitého zásahu do týchto pomerov zo strany súdu a tým

potrebu poskytnúť ochranu pred ďalším ohrozením, resp. porušením základných práv žalobkyne a jej
detí. Žalobkyňa uviedla, že právo na ochranu života a zdravia má absolútnu povahu, je silnejšie ako
právo na užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovaným. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia
je preto daný. Žalobkyňa poukázala aj na Rozsudok KS NT sp.zn.: 9Co/188/2013 zo dňa 19.09.2013:
"Obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak vo vzťahu k manželovi

alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k fyzickému alebo psychickému
násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, postačí, ak pôjde
opriestupokprotiobčianskemuspolužitiu.Predpokladomprepoužitievyššieuvedenejobčianskoprávnej
sankcie proti druhému manželovi je: a) existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k
domualebobytu,b)existenciaspolužitiaobidvochmanželovvdomealebovbyte,c)existenciafyzického

alebo psychického násilia, eventuálne existencia, čo i len hrozby takéhoto násilia, d) realizácia násilia vo
vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo v byte, nachádzajúcom
sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z dôvodov uvedených
písmenom c) a d). Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať
značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti,

že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné.". Vo veci samej sa žalobkyňa
bude domáhať úplného vylúčenia žalovaného zo spoločného domu do času zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k spoločnému domu. Zároveň žalobkyňa poukázala na § 146 ods. 2Občianskehozákonníka,§705aObčianskehozákonníka,§853ods.1Občianskehozákonníka.Vydania
neodkladného opatrenia sa domáhala podľa § 325 ods. 2 písm. f) Civilného sporového poriadku.

2. K návrhu žalobkyňa priložila tieto listinné dôkazy:

3. Z listu vlastníctva, katastrálne územie Č. O. Z., č. XXX vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú vlastníkmi
rodinného domu súp.č. XXX, postavený na parcele XXX/X, obaja v pomere 1.

4. V Čestnom vyhlásení zo dňa 21.04.2019, napísanom v Č. O. Z., podpísaným P. M., je uvedené, že
menovaná čestne prehlasuje, že je dcérou matky V. M. a otca F. M., býva s nimi v spoločnej domácnosti
a s bratom U. M. na adrese Č.O. O. Z. XXX. Otec s nimi ostal bývať aj po rozvode manželstva. Vzájomné
spolužitie je veľmi náročné a komplikované. Od jej detstva má otec problémy s alkoholom a v súčasnej
dobe je pod vplyvom alkoholu skoro vždy. Vážne obavy jej však dlhé roky spôsobuje násilné správanie
otca, ktoré je už neznesiteľné. Otec neustále reaguje vulgárne na mamu aj na ňu a brata, vyhráža sa

im a vyháňa ich z domu. Krik a nadávky nie sú všetko, opakovane bola svedkom ako otec bezdôvodne
napadol matku a zbil ju takým spôsobom, že mala viaceré zranenia. Opakovane museli privolať políciu
a riešiť tieto situácie týmto spôsobom, keďže si sami nevedeli pomôcť. Otec fyzicky zaútočil aj na ňu aj
na brata U.. Naposledy bola toho svedkom dňa 31.10.2019, kedy otec spôsobil viaceré zranenia bratovi,
čo oznámili aj na polícii. V súčasnej dobe má z otca taký obrovský strach, že to veľmi vnútorne prežíva

a spôsobuje jej to veľký stres. Spolužitie s otcom si nedokáže predstaviť. Otec dom odmieta opustiť. Z
obrovskej obavy z otca a jeho správania sa zdržiava v domácnosti starého otca, ktorý býva blízko ich
domu. Neustále žije v strachu, či otec neublíži opakovane mame, bratovi alebo jej. V závere je uvedené,
že toto vyhlásenie predkladá na súdne účely a je si vedomá právnych následkov vedome nepravdivého
vyhlásenia.

5. Z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 9P/305/2012 zo dňa 28.02.2013 vyplýva,
že bolo rozvedené manželstvo účastníkov tohto konania s tým, že na čas po rozvode boli zverené do
osobnej starostlivosti matky, v tomto konaní žalobkyne, maloleté deti mal. P. M., O.. XX.XX.XXXX R. U..
U. M., O.. XX.XX.XXXX. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2013.

6. Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru Vranov nad Topľou zo dňa 31.12.2019 sp.zn.
ČVS: ORP-510/HA-VT-219 vyplýva, že podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestné oznámenie V. M.,
O.. XX.XX.XXXX, vo veci podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť podozrivý F. M., O.. XX.XX.XXXX a to tak, že dňa 31.10.2019 v čase okolo 19.

hodinyvrodinnomdomesčíslomXXXvobciČ.O.Z.,D..X.O.Z.,počashádkysP.M.,O..XX.XX.XXXX,
trv. bytom Č. O. Z. Č.. XXX, v rozhorčení mával rukami tak, že to u jej brata U. M., O.. XX.XX.XXXX, trv.
bytom Č. O. Z. Č.. XXX, vyvolalo obavu z fyzického útoku voči P. M. a tak U. M. odzadu schytil páchateľa
popod ruky a takto mu ich znehybnil, na čo páchateľ reagoval rozhorčene, čím došlo k pádu oboch na
schody v dome vedúce nahor tak, že U. M. spadol na schody chrbtom a páchateľ spadol chrbtom na

neho, kedy sa páchateľ hádzal až tak, že spôsobil U. M. poranenia a to pomliaždenia driekokrížovej
oblasti a panvy, odreniny v oblasti lopatiek a chrbta v driekovej oblasti, ktoré si podľa lekárskej správy
malivyžiadaťpráceneschopnosťvtrvaní7-14dní, bolopostúpenénaprejedanieskutkuakopriestupok,
nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin ale o skutok, ktorý by
mohol byť priestupkom. V tomto konaní ako svedok bola o vypočutá aj sestra poškodeného P. M., ktorá

uviedla, že dňa 31.10.2019 v čase okolo 19. hodiny bola v izbe brata U.R., kde prišiel v rozhorčení a
bez zaklopania ich otec tzn. podozrivý, ktorý bol pod vplyvom alkoholu. Ten mal hneď po vstupe do izby
kričať, pretože sa minula všetka teplá voda. Po chvíli podozrivý odišiel z izby. Menovaná túto situáciu
vyhodnotila tak, že bude lepšie odísť, ale pri odchode z domu stretla podozrivého, ktorý pokračoval voči
nej vo svojom búrlivom a agresívnom správaní a chcel po nej hodiť topánku, na čo menovaná reagovala

volaním o pomoc na poškodeného. Poškodený po príchode k menovanej a podozrivému toho schytil
rukami odzadu. Podozrivý sa následne vymykal zo zovretia poškodeného a tak obaja spadli na chody
v dome vedúce nahor. Menovaná ďalej uviedla, že podozrivý medzitým na ňu a poškodeného kričal, že
sú zlé deti a majú ísť preč z domu, ale tiež, že menovanú zabije. Menovaná spresnila, že takéto niečo
počula od podozrivého v minulosti už viackrát ale v ten večer bol podozrivý tak agresívny, že menovaná

radšej odišla z domu. Keďže mala obavu o poškodeného, tak sa vrátila späť do domu a privolala políciu.
Medzitým držal poškodený podozrivého v zovretí na schodoch, kedy so sebou podozrivý hádzal. Po jeho
uspokojení ho poškodený pustil a rozišli sa všetci v dome. Po chvíli jej poškodený povedal, že cíti bolesti
chrbta, čo menovaná povedala oznamovateľke a táto zobrala poškodeného na ošetrenie. K veci bol vprocesnom postavení svedka vypočutý aj podozrivý, ktorý uviedol, že asi dňa 31.10.2019 v čase okolo
19. hodiny sa chcel vo svojom dome po celom dni osprchovať. Vtedy zistil, že bola minutá všetka teplá
voda, čo je asi 160 litrov. Vzhľadom na to, že vodu musí zohrievať založením ohňa a celé to trvá nejaký

čas, v rozhorčení išiel do izby poškodeného, kde zisťoval, ako sa mohlo minúť také množstvo vody a
kto to urobil. Pripustil, že toto v izbe hovoril s rozčúlením, ale nikoho tým neurážal. Týmto vznikla medzi
ním a jeho dcérou P. hádka. Po chvíli z izby odišiel do spodnej časti domu. Krátko na to tam prišla jeho
dcéra P. a hádka medzi nimi pokračovala, čo vyvrcholilo tým, že zobral do ruky topánku a touto sa na
svoju dcéru zahnal. Táto na to reagovala tak, že zakričala o pomoc na poškodeného. Ten po príchode

odzadu schytil podozrivého za obe ruky a tak ho znehybnil. V tom čase už topánku v rukách nemal,
odhodil ju ešte pred príchodom poškodeného. Podozrivý priznal, že sa mu nepáčilo synovo zovretie
a tak so sebou mykal v snahe oslobodiť sa. Počas toho zrejme vulgárne nadával, ale poprel, aby sa
niekomu vyhrážal. Krátko na to podozrivý aj poškodený spadli na schody domu vedúce nahor, kde ho
poškodenýstáledržal.Vsnahevymaniťsaspodzovretiapoškodenéhopodozrivýsebouešteviacmykal.
Dcéra podozrivého P. ho pritlačila viac k podlahe a vtedy ju podozrivý zachytil za vlasy. Menovaná sa

podozrivémuvytrhlaaodišlavonzdomu,aleneskôrjuvdomeeštevidel.Následnesapodozrivýupokojil
a poškodený ho pustil. Takto sa všetci rozišli v dome. Z tohto uznesenia ďalej vyplýva, že z vykonaného
skráteného vyšetrovania, najmä z lekárskej správy a vykonaných výsluchov je zrejmé, že poškodený
utrpel zranenia a to pomliaždenia driekokrížovej oblasti a panvy, odreniny v oblasti lopatiek a chrbta v
driekovej oblasti, ktoré si podľa lekárskej správy mali vyžiadať práceneschopnosť v trvaní 7 - 14 dní. Zo

zhromaždených dôkazov je však zrejmé aj to, že popísané zranenia u poškodeného nevyvolali potrebu
následného lekárskeho ošetrenia ani vyšetrenia, poškodený nebol práceneschopný a že zraneniami
nebol u poškodeného sťažený obvyklý spôsob života. Navyše vykonaným vyšetrovaním však nebolo
zistené, že by mal podozrivý úmysel poškodiť zdravie poškodeného. Aj keď k nemu došlo, stalo sa
tak za aktívneho konania poškodeného aj podozrivého. Konanie poškodeného smerovalo k odvráteniu

ním vnímanej hrozby a konanie podozrivého malo za cieľ vymaniť sa zo zovretia poškodeného, nie
však zámer poškodiť zdravie poškodeného. V závere tohto uznesenia je uvedené že vzhľadom na
tieto skutočnosti neboli naplnené všetky povinné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona ani iného trestného činu, avšak bolo zistené drobné ublíženie na zdraví poškodeného,
ktoré javí známky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) a e) zákona

o priestupkoch.

7. Taktiež bol predložený listinný dôkaz a to uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru zo dňa
31.12.2012, sp.zn. ČVS:ORP-664/HA-VT-2012, z ktorého vyplýva, že podľa § 214 ods. 1 Trestného
poriadku trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156

ods. 1 Trestného zákona, preto, že páchateľ dňa 27.09.2012 v čase okolo 15.30 hod. na chodbe
rodinného domu č.p. XXX v obci Č. O..Z.. D. X. O..Z.. fyzicky napadol V. M., O.. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Č. O..Z.. Č.. XXX, tak, že ju opakovane udrel rukou po záhlaví a do oblasti brucha, následkom
čoho menovaná spadla na zem, no podarilo sa jej utiecť na dvor rodinného domu, kde ju páchateľ
dobehol, chytil za pravú ruku, zhodil na zem a opakovane ju nohou kopal do oblasti ľavého boku,

pričom sa jej vyhrážal, že ju zabije, čím však u nej nevzbudil dôvodnú obavu, kde fyzickým napadnutím
spôsobil poškodenej V. M. zranenia: pomliaždenie prednej steny brucha a driekovej oblasti vľavo, ktoré
si podľa znaleckého posudku U.. U. M. vyžiadali dobu liečenia 5 - 6 dní, bola postupená na prejednanie
Obvodnému úradu, Odboru všeobecnej a vnútornej správy vo Vranove n.T., lebo výsledky skráteného
vyšetrovania preukazujú, že nejde o prečin, ale ide o skutok, ktorý by mohol tento orgán prejednať ako

priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zák. č. 372/90 Zb.

8. Zároveň súd vykonal dožiadanie na Obvodné oddelenie PZ Hanušovce nad Topľou vo veci podania
oznámenia zo dňa 17.4.2020. Obvodné oddelenie uviedlo, že uvedené oznámenie o podanie priestupku
je vedené pod sp.zn. ORPZ-VT-OPP4/159-002/2020. Okrem podaného oznámenia okrem spísania

záznamu o podaní oznámenia V. M.M., iné úkony zo strany OOPZ Hanušovce nad Topľou vykonané
neboli. Ide o správu zo dňa 23.04.2020.

9. Z registra obyvateľov vyplýva, že obaja účastníci bývajú na adrese Č. O. Z. XXX.

10. Podľa registra trestov žalovaný má naposledy záznam sp. zn. 10 T/15/15 ( § 278 ods. 1 Trestného
zákona). V súčasnosti je voči nemu podaná obžaloba pre skutok podľa § 207 ods. 1 a 3b Trestného
zákona. V evidencii priestupkov má záznam pre § 49 ods. 1e zákona č. 372/1990 Zb. ukončené dňa
29.1.2010 s uloženou pokutou 10 eur.11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.

17. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu

19. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa § 4 Občianskeho zákonníka, proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať
ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom
súd.

22. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

23. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

24. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia

alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome
alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,
prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.25. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť uvedené a opísané rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

26. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pojem „osvedčenie
dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín
predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia.

27. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň
osvedčený. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytuje oprávnenému účastníkovi
dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný
stav veci nie je ešte náležite zistený. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa
preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

28. V konaní o nariadenie n konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou navrhujúcej
strany, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o
prípustnosti a opodstatnenosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd
rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie

rozsiahleho dokazovania ( § 328 ods. 2 CSP ). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy a preto by malo
povinnú stranu sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by
mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu
prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný.

29. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu
a predpokladom ich nariadenia je 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným
opatrením poskytnúť ochrana, 2/osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán
sporu.

30. Na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré k návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatreniapriložilažalobkyňaaoboznámenímsasdôkazmi,ktorésizabezpečil
súd zo svojej úradnej činnosti, súd zistil, že žalobkyňa sa domáha voči žalovanému nariadenia
neodkladného opatrenia a to zákaz vstupu žalovanému do rodinného domu so súp.č. XXX, ktorý je

postavený na parcele č. XXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Č. O. Z.D.. Svoj
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala vydať v súlade s ustanovením § 325 ods. 2 písm.
f) Civilného sporového poriadku a to vylúčenia žalovaného zo spoločného domu do času zrušenia a
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva k spoločnému domu z dôvodu, že pod vplyvom alkoholu,
kde žalovaný podľa nej je neustále pod vplyvom alkoholu, sa správa násilne voči nej ako aj voči jej

deťom. Žalobkyňa má s deťmi neustály strach o život, zdravie ako aj o majetok. Dlhodobé násilné
správanie sa zo strany žalovaného k žalobkyni a deťom, ktoré sa prejavuje vo forme psychického
a fyzického násilia zanechalo vážne následky na ich psychickom zdraví. Ak by tento stav naďalej
pretrvával, došlo by k prehlbovaniu týchto následkov z dôvodu násilného správania sa žalovaného,
prípadne by mohlo dôjsť k vážnej ujme na živote a zdraví žalobkyne ako aj jej detí, prípadne majetku.

Podľa nej nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je neustále a je daná nevyhnutná potreba
okamžitého zásahu do týchto pomerov zo strany súdu. Na preukázanie dôvodnosti svojho návrhu
žalobkyňa predložila čestné prehlásenie dcéry P. M., oznámenie o podaní priestupku zo dňa 17.04.2020
a dve uznesenia o odstúpení dvoch podaných oznámení o spáchaní činu, ktorý bol kvalifikovaný ako
priestupok.

31. Účel neodkladných opatrení nariadených podľa § 325 ods. 2 písm. e) a písm. f) C.s.p. sa do určitej
miery prekrýva, pretože v oboch prípadoch musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity žalobcu konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje s
tým, že účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 písm. e) je eliminovať kontakt páchateľa domáceho

násilia alebo osoby podozrivej z takého skutku s jeho obeťou; účelom neodkladného opatrenia podľa
§ 325 písm. f) C.s.p. je ochrana osoby v situácii, kedy existujú závažné dôvody domnievať sa, že
je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť tejto
osoby.32. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí
vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie

výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený
verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo nej miery zdôraznený verejným
záujmom. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie
z násilia na žalobcovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného žalobcu. Súčasne je nevyhnutné
hodnoverne osvedčiť, že žalobcova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického

násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v
pozícii svedka incidentu) a pod. (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1097 s.).

33. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,

ktoré buď má za následok, alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp.
postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o
akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo
slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je

bolesť a hrozba bolesti (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5M Cdo 10/2012 in Števček. M, Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2016, 1102 s.).

34. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa teda nedokazuje, ale vychádza len z osvedčenia práva

a z osvedčenia ohrozenia práva. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy,
ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú
úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný
stav a neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami.

35. Súd prvej inštancie je teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia.

36. V tomto konaní sa svojim návrhom žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v
zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Súd dospel k záveru, že je na mieste návrh zamietnuť z nasledujúcich
dôvodov:

37. Žalobkyňa na osvedčenie svojho návrhu ako dôkazy predložila uznesenie Okresného riaditeľstva
policajného zboru zo dňa 31.12.2012, sp.zn. ČVS:ORP-664/HA-VT-2012, z ktorého vyplýva, že podľa
§ 214 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, preto, že páchateľ dňa 27.09.2012 v čase okolo 15.30

hod. na chodbe rodinného domu č.p. XXX v obci Č. O..Z.. D. X. O..Z.. fyzicky napadol V. M., O..
XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. O..Z.. Č.. XXX, tak, že ju opakovane udrel rukou po záhlaví a do oblasti
brucha, následkom čoho menovaná spadla na zem, no podarilo sa jej utiecť na dvor rodinného domu,
kde ju páchateľ dobehol, chytil za pravú ruku, zhodil na zem a opakovane ju nohou kopal do oblasti
ľavého boku, pričom sa jej vyhrážal, že ju zabije, čím však u nej nevzbudil dôvodnú obavu, kde fyzickým

napadnutím spôsobil poškodenej V. M. zranenia: pomliaždenie prednej steny brucha a driekovej oblasti
vľavo, ktoré si podľa znaleckého posudku U.. U. M. vyžiadali dobu liečenia 5 - 6 dní, bola postúpená na
prejednanie Obvodnému úradu, Odboru všeobecnej a vnútornej správy vo Vranove n.T., lebo výsledky
skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o prečin, ale ide o skutok, ktorý by mohol tento orgán
prejednať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zák. č. 372/90

Zb., pričom ide o okolnosti z pred 9-tich rokov.

38. Taktiež žalobkyňa predložila uznesenie uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru Vranov
nad Topľou zo dňa 31.12.2019 sp.zn. ČVS: ORP-510/HA-VT-219, z ktorého vyplýva, že podľa § 214
ods. 1 Trestného poriadku trestné oznámenie V. M., O.. XX.XX.XXXX, vo veci podozrenia z prečinu

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť podozrivý F. M., O..
XX.XX.XXXX a to tak, že dňa 31.10.2019 v čase okolo 19. hodiny v rodinnom dome s číslom XXX v
obci Č. O. Z.D., okr. Vranov nad Topľou, počas hádky s P. M., O.. XX.XX.XXXX, trv. bytom Č. O. Z. Č..
XXX, v rozhorčení mával rukami tak, že to u jej brata U. M., O.. XX.XX.XXXX, trv. bytom Č. O. Z. Č..XXX, vyvolalo obavu z fyzického útoku voči P. M. a tak U. M. odzadu schytil páchateľa popod ruky a
takto mu ich znehybnil, na čo páchateľ reagoval rozhorčene, čím došlo k pádu oboch na schody v dome
vedúce nahor tak, že U. M. spadol na schody chrbtom a páchateľ spadol chrbtom na neho, kedy sa

páchateľ hádzal až tak, že spôsobil U. M. poranenia a to pomliaždenia driekovokrížovej oblasti a panvy,
odreniny v oblasti lopatiek a chrbta v driekovej oblasti, ktoré si podľa lekárskej správy mali vyžiadať
práceneschopnosť v trvaní 7 - 14 dní, bolo postúpené na prejedanie skutku ako priestupok, nakoľko
výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin ale o skutok, ktorý by mohol byť
priestupkom.

39. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia popisovala aj okolnosti týkajúce sa dňa
17.4.2020, v nadväznosti na ktoré podala nie trestné oznámenie, ale oznámenie o priestupku podľa
§49 ods. písm. e) zákona o priestupkoch. Dožiadaním na OO PZ Hanušovce nad Topľou súd zistil, že
v tomto konaní doposiaľ nebolo vykonané žiadne šetrenie.

40. Taktiež predložila čestné vyhlásenie ich dcéry.

41. Z dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že ide v jednom prípade o priestupkové konanie z pred
9-tich rokov, z obsahu ktorého vyplýva, že bolo posúdené ako priestupok, v druhom prípade ide taktiež o
priestupkové konanie, ktorého následky boli spôsobené aj zapríčinením aj poškodeného, syn účastníkov

( ods. 6. tohto uznesenia ), a posledné konanie doposiaľ bolo zdokumentované ako záznam o podaní
priestupku, kde polícia nepožila prostriedok vykázanie zo spoločného obydlia podľa § 27a zákona č.
171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.

42. Žalobkyňa nepreukázala také závažné ak aj hodnoverné ataky, ktoré by odôvodňovali uložiť

žalovanému zákaz vstupovať do domu žalobkyne z dôvodu, že je žalovaný dôvodne podozrivý z násilia
a na nariadenie neodkladného opatrenia absentovala aj potreba bezodkladnej úpravy pomerov.

43. Ak nezhody v rámci bývania spôsobuje nadmerné požívanie alkoholických nápojov žalovaným, toto
nadmerné požívanie alkoholických nápojov nie je možné riešiť týmto neodkladným opatrením. Na to je

potrebné použiť iné prostriedky. Ak dcéra má strach zo svojho otca, z čestného prehlásenia vyplýva,
že zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala, a preto nie je preukázané, že je potrebné strach dcéry
upraviť bezodkladne.

44. Podľa tvrdenia žalobkyne v prípade nevhodného správania sa žalovaného voči žalobkyni pod

vplyvom alkoholických nápojov ide o dlhodobejší stav, a preto nezakladá potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov neodkladným opatrením z dôvodu, že ak ide o dlhodobý stav, uplynulo dostatok času, aby
takého konanie bolo riešené podaním žaloby vo veci samej. Z uznesení OO PZ a oznámenia o podaní
priestupku súd nezistil dôvodné podozrenie z násilia. Podozrenie z násilia preukázané nebolo. Uvedené
správanie medzi účastníkmi tohto konania možno kvalifikovať ako sporadicky, ale dlhodobo opakujúce

sa správanie osôb bývajúcich na jednom mieste, pričom hoci uvedené správanie je možné považovať
za nevhodné (a v iných rodinách za vybočujúce zo prijateľného štandardu medziľudských vzťahov) v
dome účastníkov ide predovšetkým o spôsob verbalizácie problémov v dôsledku rôznych požiadaviek
na spoločné spolužitie.

45.Odzákonnéhorozdeleniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovporozvode,odktoréhouplynul
už dostatočne dlhý čas, žalobkyňa napriek opísaným problémom pre urážky zo strany žalovaného
doposiaľ neriešila zrušenie podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na dlhodobejší stav v uvedenej
rodine a medziľudských vzťahov ide o problém, ktorý z hľadiska absencie potreby bezodkladnej
úpravy nemožno riešiť neodkladným opatrením. Žiadnymi lekárskymi, resp. inými odbornými správami

žalobkyňa nepreukázala, aké následky má mať správanie sa žalovaného na jej rodine.

46. Nebola preukázaná potreba bezodkladnej súdnej ingerencie do pomerov medzi nimi, z dôvodu
násilia alebo odôvodnených zásahov do jej telesnej alebo duševnej integrity, ktoré podľa vyjadrení trvajú
už dlhodobejšie, dokonca aj pred podaním návrhu na rozvod a po rozvode. Nebol však splnený základný

predpoklad týkajúci sa potreby bezodkladnej úpravy pomerov, pričom potreba úpravy neodkladným
opatrením musí byť naliehavá, čo v sebe zahŕňa najmä časové hľadisko potreby neodkladnej úpravy,
ktorá musí prísť v správnom čase (v zásade bezodkladne). Ďalej musí ísť o potrebu nevyhnutnú, ktorá
je určovaná samotnou podstatou hroziacej ujmy na právach dotknutej osoby, ktorá sa ich dovoláva,alebo v prospech ktorej sa posudzujú. A napokon nariadené neodkladné opatrenie sa vyžaduje
upraviť primerane tak, aby prostriedky, rozsah a spôsoby jeho realizácie nevybočili z prijateľného,
proporcionálneho rámca pomeru ohrozeného práva a následkov, ktoré hrozia po úprave neodkladným

opatrení.

47. Žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť neodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi stranami
skutočnosťami, z ktorých možno vyvodiť, že zo strany žalovaného došlo k násilnému konaniu voči
žalobkyni, resp. že žalovaný svojim konaním(tak ako ho opísala žalobkyňa) ohrozuje jej telesnú alebo

duševnú integritu v rozsahu a intenzite, ktorá je nevyhnutná na nariadenie neodkladného opatrenia.
Len samotné narušenie vzťahov účastníkov v ich spolužití nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného
neodkladného opatrenia.

48. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia a ohrozenie duševnej alebo telesnej integrity, ako
už bolo vyššie uvedené znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje

najvýznamnejšie skutočnosti a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky ako
nanajvýš pravdepodobná. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je
každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho
nátlaku. Násilie nie je konflikt, pretože v konflikte sa stretnú rovnocenné strany; násilie je, keď jedna
strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce

robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať
fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako
silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu
iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou
násilia; je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna

viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.

49. Nech už je pojem „násilie“ definovaný akokoľvek, je vždy spojený s bolesťou (fyzickou alebo
psychickou) a úmyselným konaním násilníka; súčasne má znaky dlhšie trvajúceho konania, eskalácie,
jasných rolí ohrozenej a násilnej osoby; pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutné i

naplnenie hrozby ďalšieho násilia (ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity).

50. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd návrh na nariadenie neodkladného zamietol, pričom
neúspešnej žalobkyni nepriznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).