Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619200125
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2619200125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. č. XX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka - J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, D., zastúpená
JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, so sídlom Klincová 35, Bratislava, a otec - V. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XXX, N., o návrhu navrhovateľov: 1. E. H., nar. XX.XX.XXXX a 2. J. H.,
nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom V. č. XX, obaja zastúpení splnomocnencom: Advokátska kancelária
Kurucová,s.r.o.,sosídlomHurbanova486/2,Senica,zaúčastiprokurátoraKrajskejprokuratúryTrnava,

na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní matky dieťaťa proti
rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 24. októbra 2019, č.k. 6P/37/2019-112, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zveril maloletého N. do náhradnej osobnej
starostlivosti manželom E. H. a J. H., ktorí budú vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie,
výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa a zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok

iba v bežných veciach s účinnosťou od 21.01.2019 a súčasne každému z rodičov uložil prispievať na
výživu maloletého sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovené
osobitným zákonom s tým, že výživné sú povinní poukazovať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica, vždy mesačne vopred do 20.-teho dňa toho ktorého mesiaca. O nároku na náhradu trov konania
súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 7, 8 a 9, § 62 ods. 1,

2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol
podaný dôvodne. Rodičia maloletého v súčasnosti nie sú schopní zabezpečiť starostlivosť o dieťa, ich
manželstvo bolo rozvedené a žijú oddelene. Otec zapísaný v rodnom liste sa nepovažuje otca, pričom
nevedel uviesť, prečo nebol podaný návrh na zapretie otcovstva, keď otcovstvo k dieťaťu uznáva J.
H., z ktorého vzťahu s matkou maloletého dieťa pochádza. Otec zapísaný v rodnom liste nemá žiaden
záujem o maloletého a J. H., ktorý sa považuje za otca maloletého, nemá podmienky na zabezpečenie
starostlivosti o dieťa. Matka maloletého z dôvodu, že nemala podmienky na zabezpečenie starostlivosti

o deti, prenechala maloletého N. do starostlivosti starých rodičov zo strany biologického otca dňa
15.06.2018. Podmienky sa u matky zmenili v tom, že sa po konflikte rozišla s biologickým otcom dieťaťa
a došlo k zrušeniu nájomnej zmluvy k bytu, ktorý užívali. Matka poberala iba rodičovský príspevok a
nemala finančné prostriedky na základné potreby. Maloletého Q. (syna pochádzajúceho zo vzťahu s V.N.) prenechali rodičia do dočasnej starostlivosti starej matky O. C. a maloletého J. (pochádzajúceho
zo vzťahu matky a J. H.) otec priniesol starým rodičom zo strany otca v mesiaci október 2018. Obaja
rodičia sa navzájom usvedčujú zo závislosti na užívaní drog. Za čas od 15.06.2018 matka navštevovala

maloletého N. nepravidelne, v roku 2019 asi raz za dva mesiace, neprispela žiadnym výživným na dieťa,
hoci sústavne poberala rodičovský príspevok, poberala rodinné prídavky a podľa jej tvrdení pracovala.
Za uvedené obdobie sa žiadnym spôsobom nepodieľala na starostlivosti o dieťa. Súd považoval jej
výpovede ohľadne zamestnania a bývania za rozporuplné a nedôveryhodné. Podľa lustrácie v Sociálnej
poisťovni mala matka zaregistrovanú dohodu o pracovnej činnosti od 21.05. do 02.06.2019, pričom

matka tvrdila, že u tohto zamestnávateľa pracuje na dobu neurčitú od 21.05.2019 a popri tom pracuje
i brigádnicky pre spoločnosti Zdenko Bušáni, s.r.o. Zo správy UPSVaR Bratislava zo dňa 11.10.2019
vyplynulo, že matka býva na adrese Závadská 20, Bratislava, pričom ide o byt vo vlastníctve jej matky s
výmerou cca 50 m2, jednoizbový byt prerobený na dvojizbový. V jednej izbe žije stará matka s manželom
a v druhej matka so synom Q.. Matka považovala byt svojej matky za vyhovujúci na bývanie a pre ďalšie
dve deti. Súd ďalej uviedol, že matka má nepochybne k deťom silný citový vzťah, ale na zabezpečenie

riadnej starostlivosti o dieťa nemá v súčasnom období vytvorené podmienky, zjavne sa nedokáže sama
postarať o dieťa, čo potvrdila i výpoveď svedkyne, jej starej matky. Tiež otec maloletého Q. potvrdil, že
starostlivosť o neho vo väčšej miere zabezpečuje stará matka. Matka účelovo vykresľuje svoju situáciu
v podstatne priaznivejšom svetle, je však na nej, aby preukázala, že neberie žiadne omamné látky,
že si svoje existenčné pomery dokáže zabezpečiť tak, aby vedela ako matka zodpovedne zvládnuť

výchovu detí. Z vykonaného dokazovania bolo tak nepochybne preukázané, že navrhovatelia spĺňajú
všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého N., a preto ho súd zveril do
ich náhradnej osobnej starostlivosti. Súd zohľadnil sociálne a majetkové pomery rodičov maloletého a
rozhodol o povinnosti rodičov platiť výživné vo výške minimálneho výživného. O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,

ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľov zamietnuť, prípadne napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odmietla závery a stanovisko

súdu prvej inštancie, že je v záujme maloletého N., aby bol vychovávaný navrhovateľmi, starými rodičmi.
Uviedla, že má tri maloleté deti: maloletého Q. N., nar. XX.XX.XXXX, maloletého N. N., nar. XX.XX.XXXX
a maloletého J. H., nar. XX.XX.XXXX, pričom so všetkými synmi spolu s J. H. žila vo I. S. v prenajatom
byte. Dňa 15.06.2018 v tomto byte fyzicky biologický otec maloletého N., J. H., napadol Q. N. a
vzhľadom na to, že matka musela robiť doprovod maloletému v nemocnici, kde bol hospitalizovaný,

požiadala navrhovateľku, aby postrážila maloletého N. v čase jej neprítomnosti. Vzhľadom na to, že
musela riešiť predmetnú udalosť s lekármi, políciou, UPSVaR Pezinok, pričom okrem toho musela
zabezpečiť financie na úhradu nájomného a základných potrieb synov a s prihliadnutím na to, že sa
začínali letné prázdniny a navrhovatelia, starí rodičia, nemali problém s postrážením maloletého, matka
súhlasila, že tam maloletý ostane časť leta. V auguste 2018 došlo k ukončeniu nájomného vzťahu,

pričom následne musela matka byt vysťahovať, a napriek krátkosti času si zabezpečila náhradný nájom
v D. na J. ulici. P. toto obdobie sa matka riadne starala o maloletého Q. a maloletého J., a to až do
októbra 2018, kedy otec maloletého J. matke nevrátil a nechal ho v starostlivosti navrhovateľov. Uviedla,
že v období od 15.06.2018 do septembra 2018 sa jej výrazne zmenila životná situácia, ktorú bolo
potrebné zastabilizovať. Následne žiadala matka navrhovateľku o odovzdanie maloletého N., avšak

toto jej bolo odmietnuté. Poprela, že by maloletého N. nenavštevovala, neprejavovala záujem o neho a
nestarala sa o neho. Práve naopak, neustále matka riešila, ako získať maloletého späť. Napriek konaniu
biologického otca nemajúceho atribúty slušného, zodpovedného správania otca, súd maloletého N.
zveril do náhradnej osobnej starostlivosti, pričom ona, ktorá má o nich záujem, vie sa o nich riadne
postarať, je devalvovaná na osobu neschopnú samostatne sa postarať o svoje maloleté deti. Namietla,

že súd vôbec nehodnotil jej správanie komplexne, citlivo a bez potreby preukázať, že matka nie je
schopná postarať sa o maloleté deti. Uviedla, že nikdy neprestala chcieť vychovávať maloletého N. a
maloletého J., vytvára im všetky podmienky, aby sa do jej domácnosti mohli vrátiť. Vždy ich podporovala,
pravidelnezanimichodilaknavrhovateľomapravidelneichžiadalaoodovzdaniemaloletých.Poukázala
na to, že navrhovatelia sú tí, ktorí obmedzujú práva matky stretávať sa s maloletým N. osamote,

pravidelne, umožniť jej preukázať, že je schopná o maloletého syna riadne postarať. Maloletý má s
matkouvybudovanýhlbokývzťah.Podľajejnázorunavrhovatelianiesúschopnízabezpečiťstarostlivosť
o maloletého, minimálne starý otec, ktorý je kamionista a väčšinu času trávi mimo domov. Podľa jej
názoru je nespochybniteľné, že život maloletého N. v domácnosti, v ktorej sa pohybuje jeho otec, ktorýsámodmietolvykonávaťstarostlivosťomaloletýchsynov,jeagresívny,užívadrogy,verbálnepoškodzuje
jeho matke, nespĺňa predpoklad bezpečného a stabilného prostredia, v ktorom sa má maloletý zdržiavať.
Naopak,onamápremaloletéhoN.pripravenýpriestorprebývanie,ikeďvskromnejšíchpomerochvbyte

na U. ulici v D., ktorý je podľa šetrenia UPSVaR Bratislava v poriadku. Podľa odvolateľky prvoinštančný
súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, nevyhodnotil pravdivo a skutočne záujem maloletého N.,
pomery u navrhovateľov a kontakt biologického otca s maloletým N.. Súd absolútne prehliadol potrebu
udržiavania súrodeneckých väzieb. Namietla tiež, že vo vzťahu k maloletému nebola splnená povinnosť
informovať ho o konaní a nebol vôbec zisťovaný jeho názor.

4. K odvolaniu matky dieťaťa sa písomne vyjadrili navrhovatelia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z
dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedli, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie
na zistenie možností matky maloletého riadne sa o maloletého postarať, matka bola dva krát vypočutá
a jej výpovede sa líšili nielen v tom, kde pracuje, ale aj kde býva. Matka maloletého nemá vytvorené
vhodné podmienky pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletého N.. Podľa jej posledných

vyjadrení býva u svojej matky v jednoizbovom byte s podlahovou plochou cca 50 m2, v ktorom žijú
štyri osoby, jej matka s manželom, ktorý požíva alkoholické nápoje, matka maloletého a jej syn Q.. Do
tohto bytu by si chcela matka priviesť ešte maloletého N. a maloletého J.. Poukázali na to, že maloletý
N. je u nich od 15.06.2018, pričom na jeho výživu neprispela vôbec, hoci poberá rodinné prídavky a
nechodí ani synov pravidelne navštevovať. O jej citovej väzbe k maloletým deťom nikto nepochybuje,

avšak nemá vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého N., ktorý spolu
so svojim bratom žije u nich, pričom deti sú u nich spokojné a šťastné. Matka maloletého súd o
svojich rodičovských kvalitách vôbec nepresvedčila, pričom celé konanie bolo poznačené neúplnými
vyjadreniami, polopravdami, resp. klamstvami z jej strany.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - účastníčka konania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa

nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6P/37/2019 je zverenie maloletého
N. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej
inštancie zveril maloletého N. do náhradnej osobnej starostlivosti manželom E. H. a J. H., ktorí budú

vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa a
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach s účinnosťou od 21.01.2019
a súčasne každému z rodičov uložil prispievať na výživu maloletého sumou 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovené osobitným zákonom s tým, že výživné sú povinní
poukazovať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, vždy mesačne vopred do 20.-teho dňa toho

ktorého mesiaca. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, rodičom

bola uložená povinnosť platiť výživné, ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

8. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto konania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a
správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne i vec správne právne

posúdil, a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov, pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa nasledovné:

9. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v
celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom,
pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade svýsledkami vykonaného dokazovania a aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov
nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi,
ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

10. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

11. V čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené, že pri všetkých opatreniach

prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

12. Účelom zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 Zákona o rodine) je
nahradiť osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo
nemôžu zabezpečiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje

záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo
v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala
k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadaniu a rozumových a fyzických schopností, mravnému,
duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou, a
aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych

predpisoch.

13. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti,
môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti, či zlého

zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcej sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania rodičovských
práv a povinností, nezáujem rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Ak má súd preukázané, že
u jedného z rodičov nie sú predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa,
musí skúmať, či osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nie je schopný zabezpečiť druhý z rodičov.
Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd určí rodičom rozsah ich

vyživovacej povinnosti.

14. Pojem záujem dieťaťa nie je možné chápať zužujúco len ako záujem zdravia dieťaťa, ale záujem
dieťaťa je potrebné chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo
v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala

k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému,
duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach
dieťaťa, ako aj v iných predpisoch.

15. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu, ako aj napadnutého rozsudku, dospel

k záveru, že zverenie maloletého N. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov je v záujme
dieťaťa, pričom za účelom posúdenia záujmu maloletého súd vykonal dostatočné dokazovanie za
účelom zistenia skutočného stavu veci, pričom svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil,
pričom odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods.
2 CSP).

16. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil,
pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami odvolateľky a vzhľadom na to, že táto ani v
odvolacom konaní neuviedla žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť,
a ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na

odôvodnenie napadnutého rozsudku.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil a rovnako potvrdil i rozsudok v závislom výroku o nároku
na náhradu trov konania.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

19. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).